Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/46/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Evy Šofrankovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, proti povinnému: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - Z. 267, XXX XX D., pre vymoženie 4.443,56 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. - 17 zo dňa 14.11.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej ako ,,súd prvej inštancie“) o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 4.443,56 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov, ktorými sú: rozhodnutie č. 700-3011274512-GC04/12 zo dňa 19.06.2012, rozhodnutie č. 700-3011274612-GC04/12 zo dňa 19.06.2012 ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.07.2012 a rozhodnutie č. 700-3011649212-GC04/12 zo dňa 16.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.09.2012 rozhodol, cit.:

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod sp. zn. EX 5835/2012 sa z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 11,53 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

3. O trovách exekučného konania rozhodol podľa ustanovenia § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017; § 14 ods. 1 a ods. 2, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017.

4. O trovách účastníkov konania rozhodol podľa ustanovenia (ďalej len ,P“)

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dňa 25.10.2012 vydal uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

6. Dňa 24.05.2019 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Spolu s podnetom na zastavenie bola súdu doručená aj špecifikácia trov exekúcie, ktorých náhradu žiadal súdny exekútor priznať.

7. Vychádzal z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. , ), ale aj z názorov právnej vedy (napr. A.. Z. N., PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Súd prvej inštancie bol názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti a nemusí si overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

8. Uviedol, že z podania povereného súdneho exekútora bolo zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného sa zistilo, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Poverený súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný, a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Elektronickou lustráciou dopravného inšpektorátu bolo súdnym exekútorom zistené, že je vlastníkom 5 motorových vozidiel s rokom výroby 1983 (19-krát blokované), 1985 (20-krát blokované), 1990 (20-krát blokované), 1992 (20-krát blokované), 2002 (2-krát blokované). Elektronickou lustráciou SCB z dostupných bánk bolo súdnym exekútorom zistené, že povinný má vedené 2 účty v mBank, S.A. - jeden s účtovným zostatkom vo výške 0,00 eur a disponibilným zostatkom vo výške - 42.685,17 eur a jeden s účtovným zostatkom vo výške 0,00 eur a disponibilným zostatkom vo výške 0,00 eur, a 2 účty vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. - jeden s účtovným zostatkom vo výške 0,00 eur a rezervovanou sumou vo výške - 19.526,18 eur a jeden účet s účtovným zostatkom vo výške - 145,56 eur, disponibilným zostatkom vo výške 0,00 eur a rezervovanou sumou vo výške - 19.625,76 eur. Lustráciou povinného v rámci Katastra nehnuteľností bolo súdnym exekútorom zistené, že povinný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Lustráciou povinného v rámci Centrálneho registra exekúcii bolo súdnym exekútorom zistené, že voči povinnému je vedených celkom 29 ďalších exekučných konaní. Súd prvej inštancie lustráciou povinného v rámci portálu www.zoznam.dlžník.sk zistil, že povinný má ku dňu 28.10.2019 dlh v Sociálnej poisťovni vo výške 9.005,93 eur a dlh na zdravotnom poistení voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 180,91 eur. Lustráciou povinného v rámci Sociálnej poisťovne zároveň zistil, že povinný t. č. nebol ani poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia a ani poistenia v nezamestnanosti. Lustráciou povinného v rámci Živnostenského registra sa zistilo, že povinný ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 27.11.2012.

9. Súd prvej inštancie na základe skutkových okolnosti, ktoré sa preukázali vykonaným dokazovaním, dospel k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného bol dôvodný.

10. Pri rozhodovaní sa opieral aj o rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. a sp. zn. , v ktorých sa konštatuje, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť nejaký majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodnutia. Obdobne Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení, sp. zn. zároveň konštatoval, že nie je možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.

11. V závere skonštatoval, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí,

že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

12. Súčasne poznamenal, že právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

13. O trovách exekúcie rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,11 Eur. Zároveň oznámil, že v exekučnom konaní boli vymožené trovy vo výške 33,58 Eur, preto žiada priznať trovy vo výške 11,53 Eur.

14. O trovách účastníkov konania rozhodol, že pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

15. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výrokom I. o zastavení exekúcie a II. o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní konštatoval oprávnenosť podať odvolanie voči uloženej povinnosti nahradiť trovy exekúcie vychádzajúc z ustanovení , , v spojení s h), druhá veta, a (ďalej len ,P“), v spojení s Exekučného poriadku. Poukázal na nesprávne poučenie súdom prvej inštancie o odvolaní voči trovám exekúcie, pojem a význam trov. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že povinný je nemajetný, na základe skutočností, že povinný bol poberateľom dávky, bol a naďalej je zamestnaný (od 09.09.2019 doteraz - ManpowerGroup Slovensko s.r.o.), pričom sa vykonávajú exekučné zrážky z jeho mzdy, resp. dávky. Predložil prehľad zamestnaní povinného, na základe ktorého má za to, že povinný je zamestnaný a pracuje, prehľad nemocenských dávok a celkovú sumu úhrad povinného v iných exekučných konaniach.

16. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

17. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že odvolanie oprávneného je vyslovene účelové, oprávnený sa snaží len oddialiť zaplatenie trov exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu, pretože zistil, že povinný nedisponuje majetkom podliehajúcim exekúcii. Voči tomuto uzneseniu sa oprávnený neodvolal, teda nemal výhrady voči tomu, že povinný je nemajetný. Na podporu svojej argumentácie a návrhu na zastavenie exekúcie, ktorú adresoval súdu prvej inštancie poukázal na judikatúru všeobecných súdov (uznesenie KS Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 30.04.2015, uznesenia KS Košice sp. zn: zo dňa 17.04.2013 a sp. zn. zo dňa 12.09.2013, uznesenie KS v Žiline sp. zn.: zo dňa 24.04.2012) ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutie Ústavného súdu SR, zo dňa 22.11.2012, uznesenie). V súčinnosti s bankami zistil, že povinný vedie 4 účty so nulovým zostatkom, Je vlastníkom 5 motorových vozidiel, ktoré sú blokované ( 3 vozidlá 15x, 1 vozidlo 14x a 1 vozidlo 2x), vykonal lustráciu povinného prostredníctvom katastrálneho portálu s negatívnym výsledkom. Proti povinného je vedených 28 exekúcii.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) pred preskúmaním napadnutého uznesenia, ako aj konania mu predchádzajúceho v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

19. V zmysle , integrálnou súčasťou súdnej ochrany v zmysle tohto článku je aj výkon vykonateľného rozhodnutia súdu. Právo na súdnu ochranu tak zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie, obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia v prípade, ak nebola splnená dobrovoľne.

20. Začaté exekučné konanie v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, možno v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona skončiť zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Exekučný poriadok upravuje jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. Je to zastavenie exekúcie. Kedy je možné exekúciu zastaviť, dotknutý zákon výslovne uvádza v ustanoveniach §§ 57 a 58. Súd môže exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, je však povinný skúmať existenciu dôvodov na jej zastavenie.

21. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

22. Zákonným predpokladom pre postup súdu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je vykonať také náležité zistenia, z ktorého je možné nepochybne vysloviť záver o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

23. Exekučné konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého zároveň je možné vyvodiť, že proti vôli oprávneného nemožno v tomto konaní pokračovať. Oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie.

24. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnému vymoženia sumy 4.443,56 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vykonateľných exekučných titulov, rozhodnutia č. 700-3011274512-GC04/12 zo dňa 19.06.2012, rozhodnutia č. 700-3011274612-GC04/12 zo dňa 19.06.2012 a rozhodnutia č. 700-3011649212- GC04/12 zo dňa 16.09.2012. Vykonaním exekúcie súd prvej inštancie dňa 25.10.2012 poveril súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku.

25. V spise na čl. 16 sa nachádza podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza, že mu súd prvej inštancie doručil výzvu na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe lustrácii majetku povinného zistil, že povinný nevlastní žiadny postihnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, v bankách nemá žiadne finančné prostriedky, motorové vozidlá bez hodnoty, postihnuté blokáciou (3 autá - 20x blokované, 1 auto - 19x blokované, 1 auto - 2x blokované), lustráciou prostredníctvom Soc. Poisťovne sa zistilo, že povinný má nízky príjem, zrážky nemôžu byť vykonávané. Proti povinnému sú vedené viaceré exekúcie - 29. V priebehu exekučného konania bola od povinného vymožená suma vo výške 111,18 eur.

26. Súdny exekútor preto navrhol exekúciu zastavil a priznať mu trovy exekúcie vo výške 11,53 Eur.

27. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

28. Súd prvej inštancie si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávnenej, ktorej sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené.

29. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.09.2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle SR“. Porovnaj aj nález Ústavného súdu SR z 13. 7. 2000 sp. zn. .

30. Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.

31. Predmetné rozhodnutie bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie, resp. neboli náležite súdom prvej inštancie preskúmané majetkové pomery povinného. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenej na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.

32. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení len poukázal na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 23.05.2019 bez toho, aby vôbec skúmal pravdivosť údajov v ňom uvedených.

33. Exekučný súd sa teda pri skúmaní existencie dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sústredil iba na tvrdenie uvádzané súdnym exekútorom.

34. Za daného stavu odvolací súd uznesenie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Výrok o trovách exekúcie a trovách konania súvisí s výrokom o zastavení konania, ktorý bol odvolaním napadnutý ( posledná veta ).

35. Úlohou súdu prvej inštancie bude náležitým spôsobom vyrovnať sa s nesúhlasom oprávneného so zastavením exekúcie. Odvolací súd poznamenáva, že ak budú opätovne zistené dôvody na zastavenie exekúcie, povinnosť zaplatiť trovy exekúcie môže byť uložená práve oprávnenému (tak ako už v napadnutom uznesení rozhodol súd prvej inštancie).

36. Súd prvej inštancie preskúma a sám zrealizuje dokazovanie na preukázanie tvrdení, ktoré sú uvádzané v podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Až po úplnom a spoľahlivom zistení týchto skutočností bude prvoinštnačný súd môcť spoľahlivo vo veci opäť rozhodnúť.

37. Odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie o nemajetnosti povinného je potrebné vykonať za súčinnosti oprávneného, vyžiadať si relevantné stanovisko k tomuto postupu s tým, že ak by oprávnená aj napriek existujúcej nemajetnosti bola ochotná zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie, nemala by byť exekúcia zastavená, ak možno očakávať, že povinný nadobudne majetok, ktorý by podliehal exekúcii.

38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o trovách exekučného konania, riadne o trovách konania a rozhodne o trovách tohto konania (, ).

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.