Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-174-2018.pdf
PDF · 128.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/174/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou, v spore žalobcu: L. U.Č., O.. XX.X.XXXX, V. T. X, M., práv. zast. JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou so sídlom Krivá 18, Košice proti žalovanej: G. M. Y., O.. XX.X.XXXX, V. V. XXX, práv. zast. KubalaLegal s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynárska 16, Košice v konaní o zaplatenie 7251,10 € s prísl.
rozhodol:
I. Žalobu o zaplatenie sumy 7251,10 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 3.8.2018 do zaplatenia z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100%, ktorá bude vyčíslená súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.8.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 7251,10 € s 5% úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby, t.j. od 3.8.2018 do zaplatenia a trov konania titulom pôžičky.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že začiatkom roku 2014 v Tatra banke a.s., kde mal vedený svoj účet, ho pracovníčka tejto banky (žalovaná) vybavovala ako bežného klienta. Pri tejto príležitosti sa žalovaná začala sťažovať žalobcovi na neúnosnú finančnú situáciu, do ktorej sa dostala (nevedela uhrádzať poplatky s užívaním bytu, dodávky médií, telefónne služby, bežné nákupy na chod domácností a pod.). V tejto súvislosti žalovaná ústne požiadala žalobcu, či by jej nemohol požičať finančné prostriedky na krytie jej súkromných nákladov. Žalobcovi bolo žalovanej ľúto, nakoľko podľa informácií žalovanej, sa táto sama starala o deti, tak sa žalobca so žalovanou ústne dohodol, že jej poskytne podľa potreby finančné prostriedky, a to vo forme prevodu zo žalobcovho bankového účtu na bankový účet žalovanej. Bolo dohodnuté, že žalovaná poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi na jeho výzvu vráti. Takto žalobca od 21.01.2014 do 05.10.2017 bezhotovostne zaslal na účty, ktoré mu uviedla žalovaná podľa jej dispozícií dielčie platby, v celkovej čiastke 19.509,87 €. Nakoľko žalovaná na ústne urgencie žalobcu jednotlivé platby riadne nevracala, tento ju upozorňoval osobne pri návštevách v banke, ako aj telefonicky na jej sľub vrátenia požičaných čiastok. Žalovaná z celkových požičaných prostriedkov vrátila žalobcovi čiastku 965,- €. Žalobca od roku 2014 po súčasnosť neustále ústne a osobne žiadal žalovanú, aby mu vrátila poskytnuté finančné prostriedky. Následne na to žalobca pri návšteve Tatra banky a.s., pobočka M. zistil, že žalovaná už nie je jej zamestnankyňou. Jeho podozrenie, že finančné prostriedky sa mu nevrátia vzrástlo potom, čo žalovaná prestala odpovedať na SMS správy a neprijímala jeho telefonické hovory. Právny zástupca žalovanej na výzvu právnej zástupkyne žalobcu pred začatím konania uviedol, že nárok žalobcu je neoprávnený, o opaku neboli predložené dôkazy a preto uplatňovaný nárok neuznáva a celú vec považuje za uzavretú. Vzhľadom na premlčanie časti nároku, žalobca požaduje úhradu časti
nesplatených pôžičiek, a to vo výške 7.251,10 €, ktoré sa týkajú nasledujúcich platieb: dňa 06.08.2015
- suma 5.000,- € a suma 2.000,- €, dňa 17.08.2015 - suma 140,- €, dňa 12.12.015 - suma 111,10 €. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil bankové výpisy z Tatra banky a.s. z 25.05.2018, výzvu adresovanú žalovanej z 30.5.2018, odpoveď právneho zástupcu žalovanej z 14.6.2018, zaslanie potvrdení Tatra banky o realizácii platieb adresované právnemu zástupcovi žalovanej z 19.6.2018, stanovisko právneho zástupcu žalovanej z 3.7.2018 a mailovú komunikáciu právnych zástupcov strán sporu z 24.7.2018 a 27.7.2018.
3. Súd vo veci dňa 7.2.2019 vydal platobný rozkaz, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 9.4.2019, pretože žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu proti tomuto platobnému rozkazu včas podala vecne odôvodnený odpor. V odpore uviedla, že tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobnom návrhu sú zavádzajúce, v značnom rozsahu nepravdivé a žalobcom uplatňovaný nárok na vrátenie údajne poskytnutých pôžičiek nie je oprávnený. Žalobca a žalovaná sa spoznali približne v roku 2013 v pobočke banky v obchodnom centre D. v M. a vytvoril sa medzi nimi priateľský vzťah. Žalovaná bola v tomto období v ťažkej životnej a finančnej situácii, keď bez partnera vychovávala dve maloleté deti aj jej príjem nebol postačujúci na krytie základných potrieb rodiny. Komunikácia žalovanej so žalobcom v tom čase bola pomerne intenzívna cez telefón a SMS a žalovaný sa tak o problémoch žalovanej a jej finančnej a hmotnej núdzi dozvedel týmto spôsobom. Tvrdenie žalobcu, že ho požiadala o finančné pôžičky a zaviazala sa na jeho výzvu ich vrátiť sa nezakladá na pravde. Sám žalobca vyvíjali iniciatívu k poskytovaniu finančnej pomoci, hmotnej podpore žalovanej a jej maloletých detí. Na naliehanie žalobcu mu žalovaná poskytla aj číslo bankového účtu, na ktorý je žalobca začal opakovane poukazovať finančné sumy s odôvodnením, že je to z jeho strany dar pre žalovanú a jej maloleté deti. Pri každej príležitosti jej tvrdil, že je to z jeho strany nezištná pomoc, ktorú mu žalovaná žiadnym spôsobom nemusí oplácať, a že za túto pomoc nebude od žalovanej nikdy nič chcieť, pretože mu záleží na žalovanej a jej deťoch. Kupoval žalovanej darčeky ako hodinky, prsteň, retiazku, kúpil im rovnaké bundy a nosil darčeky deťom žalovanej zo zahraničia. Utvrdzoval žalovanú, že to robí len preto, aby jej a jej deťom spravil radosť a nič od nej neočakáva. Žalovaná mala v tom čase začínajúci, nie príliš fungujúci partnerský vzťah, o čom žalobca vedel. Dokonca jej žalobca navrhoval, aby sa nasťahovala aj s deťmi do jeho bytu, čo odmietla. V okamihu keď si žalobca uvedomil, že sa od žalovanej nedočká vďačnosti v podobe ich spoločného života, nastal úplný zvrat v postoji a prístupe žalobcu k žalovanej. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 18 554,99 €. Žalovaná takýto postup žalobcu vníma ako prejav jeho osobnej pomsty za nenaplnené očakávania žalobcu. Popiera, že by medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, taktiež popiera, že by sa zaviazala žalobcovi údajné pôžičky na jeho požiadanie vrátiť, tiež popiera, že by ju žalobca vyzýval na vrátenie prostriedkov od roku 2014 po súčasnosť. Na základe uvedeného žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatňuje si náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že niektoré tam uvedené tvrdenia žalovanej rozporuje a uvádza, že žalovaná sama informovala žalobcu o svojich súkromných pomerov s akcentom na ťažkú životnú a finančnú situáciu. Žalobca obdobným obdobím prešiel sám, kedy bol v hmotnej núdzi a musel si požičať finančné prostriedky, preto bol ochotný žalovanú vypočuť a následne jej finančne pomôcť. Žalovaná poskytla číslo účtu svojej maloletej dcéry a nechcela, aby finančné prostriedky posielal žalobca do peňažného ústavu, kde je v pracovnom pomere. Žalovaná vždy zdôrazňovala svoju vďačnosť za poskytnuté finančné prostriedky s tým, že tieto mu samozrejme vráti. Pri tej príležitosti informovala žalobcu, že má požičané finančné prostriedky aj od iných osôb a potrebuje prostriedky na splácanie týchto dlhov. Postupom času žalobca zistil, že žalovaná chodí na zahraničné dovolenky a vrátenie finančných prostriedkov urgoval. Žalovaná ho uistila, že mu finančné prostriedky vráti, nakoľko mieni predať byt a po splatení bankových záväzkov mu zaplatí požičanú čiastku. Žalovaná v rokoch 2014, 2016 a 2017 realizovala čiastočné úhrady na vrátenie poskytnutej pôžičky, z uvedeného má žalobca za to, nakoľko tu neexistoval žiaden iný právny vzťah, že čiastočným plnením žalovaná pohľadávku žalobcu uznala. Jeho vzťah k žalovanej bol vyložene vzťahom pomoci osobe, ktorá ho požiadala o pomoc v núdzi, o nič iné v tomto vzťahu nešlo.
5. Žalovaná v duplike uviedla, že tvrdenia žalobcu, že žalovanou poukázané finančné prostriedky vo výške 965 € boli splátkami resp. čiastočnú úhradou údajného dlhu z pôžičky nemá oporu v skutkovom ani v právnom základe prejednávanej veci, keďže žalobca sa pokúša aplikovať na občianskoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanou inštitút obchodnoprávny uvedený v § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka,
pričom pre občianskoprávne vzťahy ohľadom uznania dlhu existuje samostatné ustanovenie v § 558 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca vo vyjadrení k duplike uviedol, že žalovaná sa k zásadnej veci, teda akým titulom zaslala žalobcovi čiastku 965,- € odmieta vyjadriť a zároveň ani nepreukázala, že poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu bol dar a svoje tvrdenie o poskytnutí daru zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nezdokumentovala. Žalobca zotrváva na tom, že medzi žalobcom a žalovanou v tejto veci neexistoval žiadny iný právny vzťah a plnenie žalovanej bolo plnením na splatenie jej dlhov podľa zmlúv o pôžičke ústne dohodnutých medzi sporovými stranami.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu na pojednávaní, výsluchom svedkov, vyžiadaním správy od telekomunikačných operátorov a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
8. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní ako strana sporu uviedol, že spoznal žalovanú v pobočke Tatrabanky v D. asi v roku 2013 a požiadal ju, aby bola jeho osobným bankárom. Ona uviedla že nemôže, avšak môže zatiaľ vybavovať jeho veci, kým nebude mať prideleného osobného bankára. Žalovaný pracoval prevažne v zahraničí, ale keď bol doma a niečo potreboval išiel za žalovanou. Skamarátili sa, bavili sa aj o súkromnom živote, ako dospelí ľudia, ako žije ona, ako žije on. Pozval ju na kávu, na obed, telefonovali si. Žalovaná mu spomínala, že musí platiť úver za bývalého manžela, že na byte má hypotéku, že musí platiť za byt a má ešte nejaký ďalší úver. Na Vianoce rok 2013 mala žalovaná konflikt so svojím priateľom a bola dosť psychicky zničená, povedala, že nemá základné veci na prípravu Vianoc, napr. potraviny, tak jej navrhol, že pôjdu spolu do potravín a nech si nakúpi všetko čo potrebuje a on to zaplatí. Nákup urobili a keďže boli Vianoce tak jej daroval 100 € alebo 150 €. Žalovaná mu bola vďačná a poďakovala mu. Žalovaná mu hovorila, že má vážne finančné problémy, že musia jesť cestoviny, napr., že U. ma deravé papuče a ona nemá na to, aby mu kúpila nové, že má po babičke retiazku v záložni nemôže ju vybrať, musí stále platiť úroky. On jej dal finančné prostriedky na to, aby mohla vybrať zo záložne túto babičkinu retiazku. Kupoval žalovanej darčeky: prsteň na meniny, hodinky len tak, retiazku na narodeniny, športovú bundu, a ona mu tiež kupovala darčeky: kožený opasok, koženú peňaženku, luxusne vyzerajúci popolník, košeľu. Uviedla, že to sú len drobnosti a chce sa mu zavďačiť za pomoc. Na jeho požiadanie mu žalovaná napísala číslo účtu, tiež povedala akú sumu potrebuje a žiadala, aby o tom nikomu nehovoril. Žalovaná mala tri účty, a to svoj v Tatra banke, Zuno účet a ešte dcérin účet. Často mu písala sms-ky a žiadala ho o pomoc ohľadne peňazí na stravu na víkend, niekedy aj cez týždeň napísala, že napr. musí vyplatiť nejaký plyn. Najväčšia suma, ktorú jej poskytol bolo preto, že ho oslovila, že asi príde o byt. V ten deň mal predschválený úver v Tatra banke opýtala sa ho, či jej naozaj chce pomôcť, stále mu tvrdila, že mu všetko vráti. Z predschváleného úveru vo výške 12.000 € poslal časť - asi 3.000 € na účet Zuno žalovanej a zvyšných 4.000 € už priamo na pobočke Tatra banky za jeho prítomnosti a s jeho súhlasom žalovaná previedla na svoj účet. Možno to bolo 2000,-€ a 5000,-€. Žalovaná mu stále poďakovala a uviedla, že akonáhle bude môcť, všetko mu vráti. On jej na to povedal, že teraz nech nerozpráva o vrátení, keďže rieši svoje existenčné problémy a vráti mu to, keď bude môcť. Dával jej aj hotovosť, napr. keď boli na káve, tak 5-10 €, aby mala napr. na cigarety. Povedal jej, že tieto drobné položky, mu nemusí vracať. Takisto nežiadal od nej späť peniaze za vianočný nákup ani darčeky jej deťom. V podstate si ani neuvedomoval obnos tých peňazí, čo jej poslal, ale dostal sa do situácie, že on potreboval peniaze, tak žalovanú oslovil v roku 2017, kedy potreboval 3.700 €, ona však povedala, že nemá z čoho, následne asi dva mesiace na to potreboval z iného dôvodu 4.200 €, zase ju oslovil, taktiež mu nič neposlala. V októbri 2017 mu poslala 300 € s tým, že povedala, že musela dcére G. zrušiť sporenie, aby mu ich mohla poslať. Keď ju prvý krát požiadal, aby mu vrátila nejaké peniaze tak mu poslala 15 €, ktoré jej poslal späť aj s sms-kou, či si s neho robí srandu. Potom mu povedala, že koľko má, toľko mu pošle, aj to napísala do sms-ky. Keď od nej začal pýtať späť peniaze tak začala byť podráždená, ich komunikácia sms-kou alebo aj telefonicky, osobne sa vyostrovala v roku 2017, napríklad jej napísal, či má pre neho niečo nové, tým myslel, že či mu nepošle nejaké peniaze, ona mu na to sms- kou odpísala, či fetuje. Keď spočítal všetky platby, ktoré jej poslal tak zistil, že je to skoro 20.000 €. Na to žalovaná reagovala, že to nie je možné, že to by musela vedieť. Povedala, že to mohlo byť maximálne 5.000 - 6.000 €. Povedal, že tých 6.000 € daruje jej deťom a zvyšok nech mu vráti. Dozvedel sa, že bola na exotickej dovolenke a keď sa spýtal, ako bolo na dovolenke, ona na to reagovala tak, že to nebolo za jeho peniaze. K tomu jej povedal, že mala vysvetliť svojmu priateľovi, že treba platiť šeky, a že dlhuje aj jemu, namiesto dovolenky. Raz mu poslala 600 €, bola to taká rýchla pôžička, ide o tie prvé dve platby v žalobe 200 € a 400 €. Poslal jej 600 €, ktoré mu následne vrátila pravdepodobne v tých dvoch platbách
200 a 400 € s tým, že on jej vtedy dal peniaze, že potom ich potrebuje späť a ona povedala, že mu ich pošle z výplaty, teda po výplate tieto peniaze aj poslala. Následne mu posielala iba malé sumy, už s tým spomínaných napr. 15 €, ktoré jej vrátil a naposledy mi poslala tých 300 €. Poslednú platbu 300 € mu vrátila na jeho požiadanie. On žalovanú žiadal ústne aj v sms-kách o vrátenie peňazí. Písala mu v jednej z sms-iek, že už nepracuje v Tatra banke, akonáhle si nájde novú prácu, tak mu bude hoci aj do konca života splácať, hoci aj po 100 €, aby mala už odo neho pokoj. Na ďalšiu žiadosť o zaplatenie resp. vrátenie peňazí žalovaná reagovala sms-kou, kde opísala, že predáva byt, avšak po tom ako sa vyplatí hypotéka a ďalšie pozdĺžnosti jej ostane nejakých 3.500 € a z toho mu je ochotná dať 1.000 €, ktoré však neposlala, pretože už dostala list od jeho právnika v máji 2018. Na otázky právneho zástupcu žalovanej žalobca uviedol, že sumy čo posielal žalovanej na účet boli pôžičky a dar bol to, keď jej dal hotovosť 10 € alebo 5 €, kúpil jej cigarety alebo keď jej kúpil vecný dar. Pri každej transakcii sa dohodli sms alebo telefonicky a žalovaná povedala, že mu je vďačná a že mu to vráti. Prebiehalo to tak, že žalovaná napísala „mohol by si mi pomôcť?“ žalobca sa opýtal „koľko?“ a ona mu buď povedala alebo napísala koľko. Uviedla mu, že potrebuje peniaze napr. na nákup, telefón elektrinu, nájom alebo splátku úveru. Nežiadal od žalovanej nikdy uznanie dlhu alebo nejaké písomné doklady, lebo už viacerým kamarátom požičiaval, nikdy nepotreboval žiaden papier o tom, všetci mu to bez problémov vrátili, pretože bolo to na báze dôvery. Až neskôr dospel k záveru, že ho žalovaná zneužíva.
9. Žalovaná vo výpovedi na pojednávaní ako strana sporu uviedla, že prvýkrát sa so žalobcom stretli koncom roka 2013 v pobočke Tatra banky v D., kde si ju vyžiadal, aby sa mu venovala, žiadal o to, aby mu vysvetlila chod internetbankingu a keďže sa zadávalo nové heslo uviedol, že chce, aby tam bolo jej meno inak nebude spokojným klientom. Prišiel aj na druhý deň, dala mu aj svoj kontakt. Deň pre Vianocami ju žalobca kontaktoval, že sa chce stretnúť, prišiel autom a podával jej obálku. Bolo tam 300 €, nechcela to vziať, lenže on obálku vyhodil von cez okienko a odišiel. Ona mu vtedy písala sms-ku, že na také niečo nie je zvyknutá, aby brala peniaze. On jej odpísal, že idú Vianoce, aby deťom kúpila darčeky, že on ešte toľko peňazí má, ona ich potrebujem viac, nech odfotí potom darčeky, čo kúpila. Žalobca vedel o jej zlej situácii a tiež uviedol, že nebude odo nej žiadať späť tieto peniaze. Tie položky, ktoré posielal žalobca napr. 111 €, 14 €, tak to stále on poslal a potom čakal na reakciu. So žalobcom väčšinou komunikovala telefonicky, takto aj ďakovala za tie peniaze, ktoré si ona nežiadala a on jej ich dobrovoľne posielal. Keď jej hrozilo odpojenie telefónu, keďže nemala zaplatený účet za telefóny, pretože priorita bola hypotéka a platby spojené s bytom a spomenula žalobcovi, že sa chvíľu neozve, pretože jej hrozí odpojenie, tak on sám zavolal na Orange, zistil aký má nedoplatok a sám to zaplatil, urobil to niekoľko krát. Nepamätá si, že by mu spomínala, že príde o byt, čo sa týka tých veľkých súm teda 5.000 € a 2.000 €, žalobca sa jej vtedy pýtal aká suma by jej pomohla. Ona bola vtedy v práci a nechcela o tom rozprávať, nakoniec z nej dostal sumu a sám od seba jej poslal na účet tieto sumy bez toho, aby ho o to žiadala, ona ich dokonca odmietala. Tie malé sumy, čo jej posielal tak povedal, že to posiela, že si zaokrúhlil účet na nejakú sumu, ona to ich od neho nežiadala. Pri každej príležitosti jej opakoval, že sa má dať naklonovať, lebo on by chcel takú manželku, ako je ona. Hovoril, že má prísť k nemu bývať, pretože aj tak je stále preč a keď príde na Slovensko nebude od nej nič chcieť, čo odmietla. Mala začínajúci vzťah so svojím súčasným manželom. Ohľadne dovolenky, ktorú žalobca spomínal, túto platil celú jej terajší manžel, ona by na to nikdy nemala peniaze. Žalobca, keď si uzatváral životnú poistku s jej známou v Allianzi, tak žiadal ju, aby ona bola uvedená, ako oprávnená osoba na vyplatenie prostriedkov a zopakovalo sa to ešte raz pri inej poistke. Medzi ňou a žalobcom boli veľmi priateľské vzťahy, neboli však intímne. Žalobca jej písal v sms- ke, že nikdy od nej nebude nič žiadať späť, že je jediný priateľ, ktorý jej nezištne pomáha a nikdy mu nemusí nič vrátiť, pretože je to jeho dobrovoľná pomoc na to, aby sa mala s deťmi lepšie. Je pravdou, že si od svojich iných kamarátov požičiavala avšak nie také vysoké sumy. Dala výpoveď v Tatra banke z toho dôvodu, že vo firme manžela bolo treba súrne vypomôcť s papierovou robotou. Raz keď prišiel žalobca na pobočku do Tatra banky uvidel snubný prsteň, ktorý dostala od terajšieho manžela, vtedy si asi uvedomil, že jej pomáhal a nič za to nedostal. Žalobca stále zisťoval, čo kúpila za peniaze, ktoré jej poslal. Ona nikdy nespomínala, že príde o byt, ona v byte, čo bývala s bývalým manželom nechala manžela bývať, tento mal platiť hypotéku, neplatil ju, bol to zamestnanecký úver, nechcela, aby v práci vyzerala, že je neplatič úveru, tak za neho platila túto hypotéku a bývala u tety, kým si nenašla niečo iné. Nie je žiadna hyena, že by si požičiavala od ľudí a nechcela im vrátiť peniaze. Svoje finančné problémy riešila buď záložňou alebo úvermi. Žalobca jej stále opakoval, že je jej jediný nezištný priateľ, preto jej pomáha a ona tomu uverila. Stále jej opakoval, že keby ich vynaložil inak, tak by to nemalo žiaden význam a tu aspoň vidí, že to pomôže. Je pravdou, že na neho kričala, pýtal od nej peniaze, vyčítal jej prečo mu nepomôže, keď teraz potrebuje on. Ona mu povedala, že nemá z čoho, že aj keby byt predala, tak väčšinu peňazí pohltí hypotéka. Je jej ľúto, že bola v tom čase v takom stave, že nemohla odmietnuť
to, čo dostala, inak by tu nebola. Na otázku právneho zástupcu žalobcu či žalobca od nej žiadal vrátenie peňazí uviedla, že pri každej sms-ke, kedy jej poslal peniaze jej napísal, že pomáha nezištne, aby sa jej a deťom lepšie dýchalo a vtedy od nej nežiadal vrátenie peňazí, ale žiadal ich od nej až po tom, čo videl ten prsteň a odišla z Tatra banky. Posledné razy keď spolu hovorili resp. si písali, tak žiadal, aby aj ona mu finančne pomohla, bolo to začiatkom roka 2018. Na otázku z akého titulu posielala 30.mája 2014 - 200 € , 16.10.2014 - 400 €, 30.09.2016 - 30 €, 2.11.2016 - 15€, 3.2.2017 - 20 €, 5.10.2017 - 300 € uviedla, že žalobca žiadal od nej, aby mu nejakým spôsobom pomohla a následne on sám jej dobrovoľne zas posielal peniaze bez toho, aby si ich vyžiadala, ale neboli to v žiadnom prípade pôžičky ani vzájomné. Na dotaz súdu na žalovanú na úhradu čoho použila finančné prostriedky 7.000 € udáva, že mala na karte povolené prečerpanie mínus 3.500 € a tak isto na zaplatenie kreditnej karty 3.500 €. Vtedy ju žalobca vlastne opakovane žiadal, aby povedala sumu, ktorá by jej pomohla, bolo to u nej v práci, ona nechcela povedať, tak žiadal, aby to napísala na papier, nebolo to pre ňu veľmi príjemné, nebola zvyknutá na to, aby jej niekto takto pomáhal. Ich vzťahy so žalobcom sa zhoršili keď sa vrátila z tej dovolenky, ktorú zaplatil terajší manžel. Bolo to asi v marci 2016. Na narodeniny v roku 2017 dostala od terajšieho manžela snubný prsteň, to bol ďalší dôvod prečo sa žalobca začal správať ku nej odmerane.
10. Svedok U. V. vo svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca je jeho dlhoročný kamarát, pozná ho ako človeka, ktorý rád pomáha ľuďom. Posťažoval sa mu asi pred 4-5 rokmi, že žalovaná mu nevracia peniaze, ktoré jej požičal, hovoril mu aj o čiastke, ktorá ho prekvapila. Má vedomosť o tom, že zo strany žalobcu išli nejaké úhrady žalovanej, s ktorou sa stretol jedenkrát, keď boli obaja u neho vo firme, a to za tým účelom, že pani žalovaná potrebovala niečo ohľadne okien, a riešilo sa to cez jeho firmu. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, že pred 4-5 rokmi sa dozvedel od p. žalobcu, že žalovaná nevracia nejaké peniaze teda má ísť o roky 2015, 2016, či má vedomosť o tom, že žalobca posielal aj po týchto rokoch ďalšie finančné prostriedky žalovanej, svedok uviedol, že to je ťažko povedať, on len vedel, že sú nejaké finančné podlžnosti zo strany žalovanej. Nikdy nebol osobne pri tom, kedy žalobca posielal alebo dával peniaze pani žalovanej.
11. Svedok X. M. vo svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca mu pred pár rokmi spomínal pani G., Ž. P.. G. je na tom finančne veľmi zle a bolo by treba jej pomôcť. Po dlhšom čase sa mu žalobca sťažoval, že skutočne G., teda žalovaná mu nechce vrátiť peniaze a má s tým problém. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie na čo konkrétne žalobca požičiaval žalovanej peniaze svedok uviedol, že stále jej niečo bolo treba, presne ani nevie, keď však išlo o väčšiu čiastku, tak mu povedal, že žalovaná príde o byt. Žalobca o probléme, že mu nie sú vrátené peniaze hovoril v posledných 3 rokoch. Na otázku právneho zástupcu žalovanej svedok uviedol, že nikdy nebol osobne pri tom, keď žalobca posielal alebo dával peniaze pani žalovanej.
12. Z výpisov z účtu žalobcu vedeného v Tatra banke a.s. z 25.5.2018 vyplynulo, že žalobca od 14.1.2014 do 8.2.2017 previedol na dva účty patriace žalovanej a jeden účet jej dcéry spolu sumu 19.509,99 €. Žalovaná od 30.5.2014 do 5.10.2017 previedla ma účet žalobcu spolu sumu 965 €.
13. Z predžalobnej komunikácie právnych zástupcov strán sporu vyplynulo, že žalobca vyzval žalovanú výzvou z 30.5.2018 na vrátenie pôžičky 18.544,99 €, právny zástupca žalovanej výzvou z 14.6.2018 žiadal o preukázanie transakcií na účet žalovanej, preukázanie právnej povahy transakcií, preukázanie ďalších podmienok údajného právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke ako sú splatnosť, prípadne úroky z omeškania a pod. Dňa 19.6.2018 právna zástupkyňa žalobcu zaslala žiadané potvrdenia Tatra banky a.s. o realizácii platieb žalobcom na účet žalovanej. Zo stanoviska právneho zástupcu žalovanej z 3.7.2018 vyplýva, že právnu povahu transakcií považuje za nepreukázanú. Podľa mailovej komunikácie právnych zástupcov strán sporu z 24.7.2018 a 27.7.2018 vyplynulo, že žalobca zotrval na stanovisku, že požičiaval finančné prostriedky žalovanej bezúročne, ktorá mu ich sľubovala vrátiť na jeho požiadanie, avšak napriek výzvam žalobcu ich nevrátila a ukončila so žalobcom komunikáciu, k čomu právny zástupca žalovanej uviedol, že k uzavretiu žiadnych zmlúv o pôžičke nedošlo a tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a nárok žalobcu neuznávajú.
14. Strany sporu žiadali vykonanie dôkazu dotazovaním telekomunikačných operátorov Orange Slovensko a.s. a Slovak Telekom, a.s. ohľadom obsahu SMS správ zasielaných medzi stranami sporu od 1.1.2013 doposiaľ. Z odpovedí telekomunikačných operátorov Orange Slovensko a.s. a Slovak Telekom, a.s. vyplynulo, že neuchováva sa obsah komunikácie, vrátane obsahu SMS správ prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
17. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana - veriteľ prenecháva druhej strane - dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: určenie zmluvných strán ako veriteľ a dlžník, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Teda medzi základné znaky právneho pomeru založeného pôžičkou patrí aj jeho dočasnosť. Táto skutočnosť musí vyplývať z prejavu vôle zmluvných strán, najmä však zo strany veriteľa, aby bolo z právneho úkonu alebo z okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu jasné, že v danom prípade nejde o scudzovací právny úkon (kúpnu alebo darovaciu zmluvu). Napriek tomu medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke nepatrí určenie doby, dokedy má byť vec vrátená. Splatnosť pôžičky by mala byť napriek tomu dohovorená. Ak nie je doba splatnosti dohovorená, ani určená právnym predpisom, môže veriteľ žiadať splatenie pôžičky podľa jej účelu alebo podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Ak je pôžička splatná podľa možností dlžníka, môže dobu splatnosti pôžičky určiť súd. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva povinnosť veriteľa odovzdať určité množstvo veci druhej zmluvnej strane na voľné užívanie, pričom nemôže žiadať vrátenie požičaných vecí pred uplynutím dohodnutej doby. Medzi základné povinnosti dlžníka patrí povinnosť vrátiť vec toho istého druhu - istina, v tom istom množstve, v tej istej akosti a v dohodnutom čase. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať.
18. Darovacia zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorým darca poskytuje dar bezodplatne a bez právnej povinnosti, čím poskytuje majetkové hodnoty na úkor svojho majetku a v darovacej zmluve sa odzrkadľuje priamy úmysel darcu poskytnú dar niekomu inému. Predmetom daru môže byť vec, právo alebo iná majetková hodnota, vrátane peňazí. Darovanie musí teda nevyhnutne sledovať bezodplatné rozmnoženie majetku obdarovaného na úkor darcu. Zároveň je darovacia zmluva jednostranne zaväzujúcou zmluvou, pretože sa pri nej neočakáva žiadne plnenie zo strany obdarovaného.
19. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Konkrétne v spore o vrátenie požičanej sumy má veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Pokiaľ tieto tvrdenia žalovaný spochybňuje, žalobcu zaťažuje bremeno poskytnutia dôkazov svojich tvrdení.
20. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná ho žiadala o finančnú pomoc, uviedla mu aj o akú sumu by malo ísť, a on jej na niektorý ňou označený účet poukázal finančné prostriedky s tým, že ich považoval za pôžičky, ktoré mu žalovaná vráti keď bude môcť. Žalobca si žalobou voči žalovanej uplatnil sumu 7.251,10 € a preukázal vykonanie prevodov súm na jej účty: 5000,-€ a 2000,-€ dňa 6.8.2015, 140,-€ dňa 17.8.2015 a 111,10 € dňa 22.12.2015. Tvrdil, že išlo o pôžičky, toto tvrdenie však poprela žalovaná tým, že podľa nej išlo o dary, keďže jej to žalobca takto prezentoval. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení nedisponoval listinným dôkazom, napr. písomnou zmluvou, prípadne akoukoľvek listinou preukazujúcou jeho tvrdenie a žiadal, aby súd vypočul dvoch svedkov, ktorí pred súdom vypovedali, že od žalobcu mali vedomosť o tom, že žalovanej posielal nejaké peniaze a následne mu ich nechcela vrátiť. Súd tieto svedecké výpovede vyhodnotil tak, že nepreukazujú, že už pri poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej bola dojednaná dočasnosť poskytnutia peňazí, ktorá je pojmovým znakom zmluvy o pôžičke a musí byť zrejmá už pri jej uzavretí. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že už pri vykonaných prevodoch peňazí žalovanej považoval sumy za pôžičky a nie za dary, a že by v nejakom časovom horizonte očakával vrátenie celých poskytnutých súm od žalovanej. Tvrdenie žalobcu, že sa dostal do finančných problémov, a preto žiadal od žalovanej, aby mu teraz ona pomohla, nie je dôkazom, že
predchádzajúce právne vzťahy boli založené na zmluve o pôžičke, skôr to svedčí o snahe žalobcu žiadať recipročne od žalovanej finančnú pomoc za to, že v minulosti jej pomohol on. Žalobca vôbec v žalobe nespomenul, že so žalovanou bola dohodnutá splatnosť tvrdených pôžičiek, resp. akým spôsobom bola dojednaná dočasnosť poskytnutia peňazí, a kedy vznikla žalovanej povinnosť vrátiť požičané peniaze. Tvrdenia žalobcu sa rozchádzajú - v žalobe uviedol, že sa dohodli, že ich žalovaná vráti na jeho výzvu, v rozpore s týmto na pojednávaní vo výpovedi tvrdil, že sám žalovanej povedal, že teraz nech nerozpráva o vrátení, keďže rieši svoje existenčné problémy a vráti mu to, keď bude môcť. Rozporuplne vyznieva aj tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že od roku 2014 po súčasnosť neustále ústne a osobne žiadal žalovanú, aby mu vrátila poskytnuté finančné prostriedky, keď od 19.2.2015 do 8.2.2017 jej ešte poslal ďalšie finančné prostriedky v sume 10.356,10 €. Tvrdenia žalobcu v plnom rozsahu žalovaná rozporovala a tvrdila, že jej pri posielaní peňazí žalobca opakoval, že ich nikdy nebude musieť vrátiť, teda, že jej pomáha nezištne. Žalobca tvrdil, že platby ktoré mu posielala žalovaná preukazujú, že svoj dlh uznala. Právny zástupca žalovanej správne reagoval, že čiastočné úhrady ako uznanie dlhu je inštitútom obchodného práva, čo nemožno aplikovať na právny vzťah medzi stranami sporu. Žalovaná prvú platbu vo výške 200 € žalobcovi zaslala 30.5.2014 s poznámkou: za darčeky - vďaka, pričom do tohto dňa jej žalobca poukázal už sumu 2452 €. O sume 400,-€ ktorú od žalovanej žalobca obdržal dňa 16.9.2014 uviedol, že predtým (asi 11.9.2014) túto sumu poslal žalovanej s tým, že ju potrebuje späť a žalovaná prisľúbila, že mu ich vráti po výplate, čo aj urobila. Žalobca vo výpovedi zrejme omylom uvádzal sumu 600,- €, ktorá mu bola vrátená v dvoch platbách 200,- a 400,-€, pretože sumu 200 € žalovaná mu zaslala štyri mesiace predtým, aj s poznámkou za darčeky - vďaka. Žalobca intenzívne aj niekoľkokrát za mesiac posielal rôzne sumy žalovanej až do augusta 2015, kedy jej poslal spolu 7140,- €, následne až 27.10.2015 sumu 15,-€ (ktorú si nenárokuje), 22.12.2015 sumu 111,10 € a následne až 23.9.2016 sumu 30 € (taktiež si ju nenárokuje), vzápätí mu žalovaná 30.9.2016 poslala sumu 30,-€, dňa 2.11.2016 sumu 15 €, 3.2.2017 žalobca od žalovanej obdržal 20 €, vzápätí (8.2.2017) jej žalobca poslal sumu 20 € a posledná platba od žalovanej žalobcovi bola 5.10.2017 vo výške 300,-€. Uvedené transakcie potvrdzujú výpovede sporových strán, že ich priateľský vzťah sa narušil, keď sa žalovaná vrátila z exotickej dovolenky približne v marci 2016 a tvrdenia žalobcu, že sa dostal do finančných ťažkostí niekedy v roku 2017 a žiadal od žalovanej vrátenie peňazí a tiež ju konfrontoval so sumou, ktorú jej poskytol - 20.000,-€. Žiadna z týchto skutočností však nie je dôkazom tohto, že medzi stranami sporu vznikli zmluvy o pôžičkách ohľadom súm 5000,-€ a 2000,-€ poukázaných dňa 6.8.2015, 140,- € poukázanej dňa 17.8.2015 a 111,10 € poukázanej dňa 22.12.2015, žalobca nepreukázal dočasnosť poskytnutia peňazí ani vznik povinnosti žalovanej ich vrátiť.
21. Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že medzi ním a žalovanou ohľadom súm 5000,-€ a 2000,-€ poukázaných dňa 6.8.2015, 140,-€ poukázanej dňa 17.8.2015 a poukázanej 111,10 € dňa 22.12.2015 vznikli zmluvy o pôžičkách, ktorá by boli v čase podania žaloby splatné. Je zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol občianskoprávny vzťah, pričom nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že ide o zmluvy o pôžičkách, skôr ide o naplnenie pojmových znakov darovacej zmluvy, z ktorej povinnosť žalovanej voči žalobcovi na vrátenie peňazí nevznikla. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
22. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
25. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 2 C.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý úspešný nebol. Právny zástupca žalovanej si podľa § 256 ods. 2 C.s.p.
uplatnil separátne trovy za odročené pojednávanie dňa 19.5.2020, ktoré bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca žalobcu až na tomto pojednávaní navrhol výsluch dvoch svedkov, hoci tak mohol urobiť skôr a toto konanie právneho zástupcu žalobcu odporuje zásadám čl. 8 C.s.p. a ust. § 153 ods. 1 C.s.p. Súd konštatuje, že nárok uplatnený právnym zástupcom žalovanej na separátne trovy za účasť na odročenom pojednávaní dňa 19.5.2020 je dôvodný, nakoľko právny zástupca žalobcu neoznámil návrh na výsluch dvoch svedkov v súlade so zásadou hospodárnosti konania, hoci tak mal urobiť na výzvu súdu obsiahnutú v uznesení z 3.9.2019, ktoré mu bolo doručené 9.9.2019, neurobil tak ani na prvom pojednávaní dňa 21.1.2020, ani včas pred pojednávaním 19.5.2020, čo zdôvodnil zťaženou komunikáciou so žalobcom, ktorý je často v zahraničí. Tento dôvod súd neuznal ako ospravedlnenie neskorého návrhu na dokazovanie a má za to, že zavinil trovy odročeného pojednávania 19.5.2020. Vzhľadom na to, že žalovanej súd priznal aj ostatné trovy konania, o priznaní separátnych trov konania nerozhodoval samostatným výrokom, ale zahrnul ich do výroku II. tohto rozsudku. Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.