Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cbi/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu AB Cosmetics, s.r.o. v konkurze, Tamaškovičova 17, 917 00 Trnava, IČO: 36 661 171, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: Crossdefault Managment Group, k.s., konkurzný a reštrukturalizačný správca, Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu AB technology s.r.o. v konkurze, Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 44 752 237, zast. JUDr. Róbert Šimko, advokát, Grösslingová 56, 811 09 Bratislava, o určenie pravosti a výšky popretej popretej pohľadávky

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I na majetok úpadcu AB technology s.r.o., Trenčianska ulica 57, 821 01 Bratislava, IČO: 44 752 237 prihláškou pohľadávky vo výške 251.056 eur je zistená a oprávnená čo do právneho dôvodu, vzniku a výšky.

II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 88,76 % voči žalovanému, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalobcovi, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.01.2013 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu úpadcu AB technology s.r.o. v konkurze, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod č. , sa považuje za zistenú čo do právneho dôvodu, vzniku a výšky v celkovej výške 266.000 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 16.07.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AB Cosmetics, s.r.o. v konkurze. Uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. zo dňa 31.08.2012 zo dňa 07.09.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AB technology s.r.o. v konkurze. Prihláškou pohľadávky č. 1) s prílohami zo dňa 06.11.2012, ktoré boli správcovi úpadcu doručené dňa 08.11.2012, teda v zákonom stanovenej lehote, si správca prihlásil do konkurzného konania úpadcu žalovaného pohľadávku v celkovej výške 266.000 eur. Právnym titulom na prihlásenie prihlášky č. 1) do konkurzu bola skutočnosť, že žalobca poskytol úpadcovi-dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 272.000 eur. Dlžník z nej uhradil sumu 6.000 eur a zostatok nesplatenej pôžičky predstavuje uplatňovaný nárok. Žalovaný listom zo dňa 12.11.2012 žalobcovi oznámil, že prihláška mu bola doručená a súčasne bola zapísaná do zoznamu pohľadávok v zmysle § 31 ods. 1 ZoKR. Žalovaný listom zo dňa 03.12.2012 (doručený

žalobcovi dňa 29.12.2012) oznámil žalobcovi, že popiera pohľadávku čo do výšky 266.000 eur a čo do dôvodu, keďže nebol doložený právny titul, a to zmluva o pôžičke a tiež, že súčasne túto pohľadávku úpadca neeviduje v účtovníctve. Žalobca zdôraznil, že správca úpadcu žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 03.12.2012 iba uviedol: nedoloženie písomnej zmluvy o pôžičke, resp. že úpadca ju nevedie v účtovníctve. Žalovaný neuviedol konkrétne, z akého dôvodu sú právne úkony neplatné, resp. v čom spočíva nepreukázanie opodstatnenosti podanej prihlášky pohľadávky žalobcu. Žalobca má za to, že žalovanému peňažné prostriedky poskytol. Skutočnosť, že úpadca ich neviedol, resp. nevedie vo svojom účtovníctve je pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu nepodstatná. Žalobca poukázal na to, že podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o predmete pôžičky a o čase jej vrátenia. Postačuje aj ústna forma-dohoda, táto nie je zákonom predpísaná.

2. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 19.04.2013, v ktorom namietal nárok žalobcu. Žalobca nepreukázal, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah zo zmluvy o pôžičke, keďže podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy musí byť označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky, ako aj povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu (v danej veci peniaze) po uplynutí dohodnutej doby. Listinné dôkazy žalobcu, ktoré sú pripojené k jeho prihláške pohľadávky v predmetnom konkurznom konaní, t.j. denník pohybov a výpis z účtu žalobcu nepreukazujú, že medzi týmito spoločnosťami bola uzavretá dohoda - zmluva o pôžičke a teda to, kto konal za zmluvné strany, údaj o čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke alebo jednotlivých zmlúv o pôžičke a ani obsahové náležitosti predmetných zmlúv o pôžičke týkajúce sa podstatných náležitostí o predmete a povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky zo strany dlžníka v dohodnutom čase. Predloženie výpisu z účtu o uskutočnenom prevode finančných prostriedkov bez ďalších relevantných dôkazov preukazujúcich relevanciu zmluvy o pôžičke, nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie oprávnenosti nároku žalobcu uplatneného v konkurznom konaní aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o spriaznené osoby v zmysle § 9 ZoKR medzi ktorými finančné toky bežne prebiehali. Keďže zmluva o pôžičke bola uzatvorená ústne, je jasné, že žalovaný ju neeviduje vo svojom účtovníctve. Z dôkazu, ktorý predložil žalobca - výpis z účtu spoločnosti AB Cosmetics s.r.o. vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 6.000 eur, ktorými mala byť podľa žalobcu vrátená časť poskytnutej pôžičky formou dvoch splátok úpadcu, tak, že dňa 14.04.2010 bola uhradená platba vo výške 2.500 eur a dňa 16.07.2010 platba vo výške 3.500 eur, z čoho je zrejmé, že tieto platby vo výške 6.000 eur vôbec nesúvisia s poskytnutými finančnými prostriedkami v celkovej sume 272.000 eur. Žalovaný uskutočnené bankové prevody z obdobia rokov 2010 a 2011 nepovažuje za hodnoverný dôkaz o existencii a výške pôžičky v celkovej sume 272.000 eur.

3. Žalobca sa vyjadril v replike doručenej súdu dňa 03.09.2013. Zdôraznil, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky je ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej mal úpadca I poskytnúť úpadcovi II pôžičku vo výške 272.000 eur. Úpadca II čiastočne uhradil pohľadávku úpadcu I v dvoch splátkach, a to dňa 14.04.2010 vo výške 2.500 eur a dňa 16.07.2010 vo výške 3.500 eur. Pohľadávka úpadcu I voči úpadcovi II je tak 266.000 eur. Žalobca uviedol, že úpadca I a úpadca II sú spriaznené osoby v zmysle § 9 ZoKR. V čase, keď sa uskutočnili pohyby na účte úpadcu I od 15.12.2010 do 20.02.2011 bol spoločníkom a konateľom úpadcu II Ľubomír Somorovský, a to od 20.08.2009 do 20.05.2011 a zároveň bol spoločníkom a konateľom úpadcu I, a to od 15.08.2009 do 22.08.2011. Tvrdenie, že úpadca II pohľadávku neeviduje v účtovníctve, nepovažuje správca úpadcu žalobcu za relevantný argument.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 27.11.2017 a vec meritórne rozhodol tak, že určil, že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 266.000 eur je zistená a oprávnená čo do právneho dôvodu, vzniku a výšky a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému. Na predmetnom pojednávaní správca úpadcu I upozornil, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je aj zosplatnenie existujúcich pohľadávok. Žalobca predložil do konania výpisy z denníka pohybov, výpisy z knihy analytickej evidencie, prehľad pohybov na účte ako aj výpisy z hlavnej knihy za rok 2010 a 2011, z ktorých je zrejmé že žalobca poskytol žalovanému pôžičku 275.210 eur, pričom 153.500 eur a za rok 2011 suma 122.000 eur. Žalobca eviduje 2 úhrady v celkovej sume 24.444 eur, a to dňa 16.07.2010 vo výške 3.500 eur a dňa 31.12.2010 vo výške 20.944 eur. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný rozpor vo výške žalovanej pohľadávky, žalobca poukazuje, že je dôsledkom sprístupnenia účtovnej dokumentácie a podrobného skúmania jej obsahu. Z uvedeného dôvodu je tam evidentný rozpor vo výške pohľadávky. Vzhľadom na predloženú účtovnú dokumentáciu zo strany žalobcu, žalobca netrval na výsluchu pána Z., ktorý bol v čase poskytnutia pôžičiek konateľom aj spoločníkom žalobcu aj žalovaného. S ohľadom na uvedené, nebolo potrebné zo strany súdu o predmetnom návrhu rozhodnúť.

5. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa súd prvej inštancie „stotožnil s tvrdením žalobcu, (táto skutočnosť nebola sporná ani pre žalovaného), že v inkriminovanom čase bol spoločníkom a konateľom úpadcu I a úpadcu II p. Ľubomír Somorovský. Jedná sa tak o spriaznenú osobu v zmysle § 9 ZoKR a v obchodnej praxi je viac ako bežný takýto „presun“ finančných prostriedkov z jednej spoločnosti na druhú a keďže zmluva o pôžičke bola uzatvorená ústne je zrejmé, že žalovaný túto zmluvu neeviduje vo svojom účtovníctve Skutočnosť, že úpadca II ju neviedol, resp. nevedie vo svojom účtovníctve je pre posúdenie oprávnenosti nároku úpadcu I (žalobcu) pre súd nepodstatná vzhľadom na výpisy z účtov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Z predložených listinných dôkazov úpadcu I je zrejmé, že úpadcovi II peňažné prostriedky poskytol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne a žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení spornej skutočnosti“ (bod 33, 34 odôvodnenia rozsudku č.k. -131).

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 26.03.2019 sp. zn. napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.11.2017, vydaný v konaní pod č.k. -131, zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd v zhode so skutkovými závermi vyslovenými súdom prvej inštancie skonštatoval, že žalobca sa v prihláške domáhal pohľadávky titulom zmluvy o pôžičke, ktorú však v listinnej podobe nedoložil z dôvodu jej nevyhotovenia v listinnej podobe. Zo spisu však odvolací súd vyvodil odlišný záver pri posúdení otázky výšky pohľadávky žalobcu, od záveru zisteného súdom prvej inštancie, a to na základe listinných dôkazov doložených žalobcom. Žalobca predložil súdu prvej inštancie výpisy z podnikateľského účtu, denníka pohybov, knihy analytickej evidencie, prehľadu operácii na účtoch žalobcu za roky 2010 a 2011, ako aj výpisy z hlavnej knihy žalobcu (tak ako sú založené na č.l. 98-121 spisu), z ktorých bolo možné vyvodiť, že žalobca poskytol žalovanému finančné plnenie, ktorého výška predstavuje spolu celkom sumu 275.500 eur. V danom prípade išlo o poskytnutie plnenia žalobcu v prospech žalovaného, vo výške 153.500 eur za rok 2010 a vo výške 122.000 eur za rok 2011. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z písomného podania žalobcu, zo dňa 08.09.2017, doručené súdu prvej inštancie dňa 13.09.2017, tak ako je založené na č.l. 95-121 spisu. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na pohľadávku vo výške 266.000 eur, tak ako ju prihlásil do konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného, čo do zistenej výšky, je preto vecne nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie v konaní nezohľadnil vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.09.2017, doručené súdu dňa 13.09.2017, v ktorom žalobca uvádza, že „preukázateľne poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 275.500 eur, t.j. za rok 2010 vo výške 153.500 eur a za rok 2011 vo výške 122.000 eur, pričom zo strany žalovaného došlo v roku 2010 k úhrade celkovej sumy jeho dlhu (pôžičky) vo výške 24.444 eur. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že nárok žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov, je dôvodný, pričom odvolateľ ako žalovaný vo svojom odvolaní tento nárok nepoprel. Odvolací súd preto v otázke právneho nároku na vrátenie plnenia pôžičky považuje záver súdu prvej inštancie v zhode s obsahom vyjadrenia žalobcu, ako aj odvolania žalovaného, že išlo o pôžičku, ktorú poskytol žalobca žalovanému, za vecne správny v celom rozsahu. V otázke výšky poskytnutej pôžičky však je nutné prihliadnuť k listinám doloženým zo strany žalobcu na preukázanie ním tvrdeného nároku, pričom podaním zo dňa 08.09.2017 upravil výšku nároku na sumu 251.056 eur, k čomu dospel listinami, ktoré súdu prvej inštancie riadne doložil. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci na nové konanie preto je ustáliť výšku žalobného nároku žalobcu a následne o tomto nároku vydať nové rozhodnutie.

7. Súd zopakoval vykonané dokazovanie a oboznámil sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, ako aj ústnymi a písomnými prejavmi strán, ako napr. s výpisom z obchodného registra úpadcu I a úpadcu II, s výpisom z podnikateľského účtu žalobcu zo dňa 28.05.2010, s výpisom z denníka pohybov za roky 2010, 2011, s výpisom z knihy analytickej evidencie žalobcu za roky 2010, 2011, s prehľadom operácií na účtoch žalobcu za roky 2010, 2011 a výpisom z hlavnej knihy žalobcu za roky 2010, 2011 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. Súd z výpisov z obchodného registra úpadcu I a úpadcu II zistil, že v čase poskytnutia finančných prostriedkov úpadcovi II bol spoločníkom a konateľom oboch obchodných spoločností p. Ľubomír Somorovský.

9. Súd ďalej z listinných dôkazov zistil, že žalobca poskytol žalovanému finančné plnenie, ktorého výška predstavuje spolu celkom sumu 275.500 eur, a to vo výške 153.500 eur za rok 2010 a vo výške 122.000 eur za rok 2011, pričom zo strany žalovaného došlo v roku 2010 k úhrade celkovej sumy vo výške 24.444 eur.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

11. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. Podľa skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

16. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

17. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

18. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 (ďalej ako „“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

21. Podľa nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak, to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

22. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

23. Podľa každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v celom rozsahu poprieť.

24. Podľa pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

25. Podľa pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

26. Podľa prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

27. Podľa ten kto pohľadávku popiera, musí popretie vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí vždy uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné, Ak bola pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

28. Podľa veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

29. Podľa v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

30. Súd viazaný v zmysle závermi odvolacieho súdu, konštatujúc, že medzi stranami bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov úpadcom I úpadcovi II s ohľadom na automatickú splatnosť pohľadávok v zmysle , mal za úlohu opätovne preskúmať a ustáliť výšku žalobného nároku v zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.07.2017, ktoré žalovaný nepoprel.

31. Súd v zmysle vyššie uvedeného preto len konštatuje, že prihláška žalobcu obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky v danom čase, žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu listom zo dňa 03.12.2012 pohľadávku žalobcu v celom rozsahu poprel s odôvodnením, že nebol doložený právny titul - zmluva o pôžičke a tiež, že súčasne túto pohľadávku úpadca neeviduje vo svojom účtovníctve. V čase keď došlo k popretiu pohľadávky, správca úpadcu nemal k dispozícii účtovnú dokumentáciu úpadcu I. Následne po zrušení súdu prvej inštancie odvolacím súdom, žalovaný rozporoval len výšku pohľadávky, ktorá bola do konkurzu úpadcu II prihlásená.

32. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože je to úloha správcu. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

33. Predmetom tohto konania bolo určiť, či popierací dôvod správcu úpadcu II - popretá pohľadávka vo výšky 266.000 eur, čo do výšky je dôvodný Súd v tomto smere len pripomína, že vo vzťahu k popretiu správcu úpadcu II, čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky bolo v konaní nesporne ustálené, že medzi stranami bola uzatvorená zmluve o pôžičke. Námietka týkajúca sa vedenia účtovníctva v konaní nebola relevantná.

34. Z predložených listinných dôkazov úpadcu I je zrejmé, že úpadca I na základe ústne uzatvorenej zmluve o pôžičke poskytol úpadcovi II peňažné prostriedky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobný návrh bol podaný v časti dôvodne a žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení spornej skutočnosti. Žalobca vo svojom poslednom vyjadrení zo dňa 08.09.2017 tvrdil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 275.500 eur, z ktorej mal úpadca vrátiť v splátkach sumu 24.444 eur, čoho následkom mala byť správna výška pôžičky v sume 251.056 eur, pričom žalovaný argumentoval, že žalobca preukázal pôžičku iba vo výške 251.056 eur.

Uvedené tvrdenie preto nie je sporné. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 153.500 eur za rok 2010 a vo výške 122.000 eur za rok 2011, pričom zo strany žalovaného došlo v roku 2010 k úhrade celkovej sumy vo výške 24.444 eur, o čom svedčia listinné dôkazy a vyjadrenia strán konania. Súd po preskúmaní listinných dôkazov v zhode s názorom odvolacieho súdu preto konštatuje, že pohľadávka úpadcu I prihlásená prihláškou pohľadávky do konkurzu vedeného na Okresnom súde Bratislava I na majetok úpadcu AB technology s.r.o., Trenčianska ulica 57, 821 01 Bratislava, IČO: 44 752 237, bola zistená a oprávnená, čo do dôvodu, vzniku a výšky v sume 251.056 eur.

35. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd vo výroku II. tohto rozsudku vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, t. j. v časti určenia pohľadávky vo výške 14.944 eur prihlásenej do konkurzu úpadcu II, čo do právneho dôvodu, vzniku a výšky.

36. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa , , v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 88,76 %.

40. Súd trovy určil podľa úspechu v konaní, ktorý bol čiastočný. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

41. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 27.04.2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.

42. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky.

43. Súd prvej inštancie s ohľadom na výrok I, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení popretej pohľadávky správcom úpadcu I vo výške 266.000 vo a dôvodne prihlásenej pohľadávke v konkurze úpadcu II vo výške 251.056 eur (rozdiel vo výške 14.944 eur), predstavuje úspech žalobcu 94,38 % a úspech žalovaného 5,62 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 88,76 %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní.

44. Zároveň súd vo výroku IV rozsudku rozhodol v zmysle a pokynu odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania. Keďže bol v odvolacím konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný,

súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalobcovi v zmysle v spojení s .

45. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).