Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-137-2024.pdf
PDF · 76.49 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/137/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletých detí: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce za účasti rodičov D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, G., t.č. D. H. XXX/X, G. a G. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/X, G. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto
rozhodol:
I. Súd maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX a maloletú C. B., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne a na výživu maloletej C. B. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od 10.9.2024.
IV. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala, aby súd maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX a maloletú C. B., nar. XX.X.XXXX zveril do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu sumou vo výške 30 eur mesačne na každé dieťa a aby styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval. Vo svojom návrhu matka maloletých detí uviedla, že s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Výživné na maloleté deti nebolo určené a otec maloletých detí na ich výživu neprispieva. Matka náklady na domácnosť uviedla v sume 100 eur mesačne, na drogériu a lieky pre maloleté deti 30 eur mesačne, na mlieko 40 eur mesačne, na oblečenie a obuv 50 eur mesačne, strava 50 eur mesačne.
2. Spolu s návrhom predložila súdu rodné listy maloletých detí.
3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.7.2024 vyplýva, že matka žije spolu s maloletými deťmi a spolu s ňou bývajú aj dvaja dospelí synovia a to G. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.X.XXXX. Matka maloletých detí pri pohovore uviedla, že s otcom maloletých detí sa po vzájomných nezhodách rozišli. Otec detí sa presťahoval k svojej sestre. Matka maloletých detí je nezamestnaná, poberá len rodinné prídavky na štyri deti vo výške 240 eur mesačne. Matka uviedla, že finančne jej vypomáha aj otec maloletých detí. Náklady na bývanie predstavujú sumu 190 eur mesačne, paušál za mobil 36 eur mesačne, strava 150 eur mesačne, hygiena a ošatenie 50 eur mesačne. Maloletá C. navštevuje 9. ročník základnej školy a maloletá Lusia tretí ročník základnej školy.
Otec maloletých detí je zamestnaný, zamestnávateľom je G. G., pracuje v Miestnej občianskej a preventívnej hliadke. Jeho príjem je vo výške 750 eur mesačne. Maloletej C. a A. platí poistku vo výške 76 eur mesačne, režijné náklady za obedy vo výške 4 eurá mesačne a exekúcie vo výške 40 eur mesačne. Býva so svojou sestrou a jej rodinou v dvojizbovom byte, ktorej prispieva sumou vo výške 50 eur mesačne. S maloletými deťmi je v dennom kontakte a podporuje ich aj finančne, zakúpi oblečenie, obuv, školské potreby. Kolízny opatrovník navrhol výživné vo výške 80 eur mesačne na maloletú C. a vo výške 60 eur mesačne na maloletú A..
4. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec maloletých detí je zamestnaný od 1.2.2024, zamestnávateľom je G. G. a jeho príjem je vo výške 750 eur mesačne.
5. Lustráciou v registri súdu bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedie konanie vo veci určenia výživného pre plnoletého B. B., nar. XX.X.XXXX pod sp.zn. 8Pc 30/2024, kde súd rozhodol dňa 10.9.2024 a určil výživné zo strany otca vo výške 30% zo sumy životného minima od 10.9.20204. Taktiež sa vedie konanie vo veci určenia výživného pre G. B., nar. XX.XX.XXXX pod sp.zn. 10Pc 32/2024, kde súd vo veci rozhodol dňa 10.9.2024 a určil výživné vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne od 10.9.2024.
6. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
7. Podľa § 62, ods. 1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
8. Podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinností majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o nich riadne stará, pričom podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka otec maloletých detí matke v starostlivosti o deti pomáhal aj finančne zakúpením rôznych vecí. S prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletých detí má vyživovaciu povinnosť voči štyrom deťom, pričom u dospelých synov bolo určené výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, súd aj na maloleté deti určil výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na každé z nich. Matka požadovala výživné vo výške 30 eur mesačne. Podľa zákona o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne. V súčasnosti je výška minimálneho výživného 37,53 eur mesačne. Súd pri určovaní výživného prihliadol na výšku príjmu otca maloletých detí a na skutočnosť, že otec maloletých detí má štyri vyživovacie povinnosti. Otec sa s maloletými deťmi stretáva, preto súd styk otca s maloletými deťmi neupravil. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia, pretože v zmysle hore citovaných ustanovení § 28 zákona o rodine žiaden z rodičov nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony a ani jeho rodičovské práva a povinnosti neboli obmedzené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.