Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-10-2020.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, proti žalovanej: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
- B., X. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Karolom Pudlákom, advokátom, so sídlom v Poprade, Štefánikova 70, o zaplatenie istiny 19.929,25 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 12.09.2019, č. k. 12C/101/2016 - 231 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 09.10.2019, č. k. 12C/101/2016 - 244 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 21.03.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie vyhodnotil podanú žalobu, čo do základu ako dôvodnú. Poukázal na ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zdôraznil, že právny vzťah založený poistnou zmluvou medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a pri uplatnení náhrady poistného plnenia vo vzťahu k osobe poistenej, ktorá porušila povinnosť včasnej úhrady poistného, zákon vytvára určitý priestor na určenie výšky náhrady poistného plnenia na základe úvahy súdu. Nie je preto výlučne na úvahe poisťovateľa, v akom rozsahu výšku náhrady určí. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že iba poisťovňa je oprávnená stanoviť výšku regresnej náhrady a v tomto smere poukázal aj na závery vyjadrené v náleze Ústavného súdu SR IV. ÚS 377/2018. Regresná náhrada má plniť výchovný účel, nie účel likvidačný a zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené, na základe vlastnej úvahy, dospel k záveru, že pri priznaní náhrady vo výške 3.000,- eur, sú zohľadnené kritériá ustálené rozhodovacou činnosťou súdov. Zistil, že žalovaná je od svojho narodenia osobou so zdravotným hendikepom obmedzujúcim ju v pracovnom uplatnení, osobnom živote a odkázanú na pomoc iných osôb a štátu. Od roku 2013 je jej jediným zdrojom príjmu invalidný dôchodok, v čase nehody predstavoval sumu 160,- eur mesačne. Žalovaná je nemajetná, poukázal na rozsah jej nákladov na živobytie. Zistil, že nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, vodič motorového vozidla vo vlastníctve žalovanej, ktorý zabezpečoval v prípade potreby prepravu žalovanej ako ťažko zdravotne postihnutej osoby, odkázanej na individuálnu prepravu, nespôsobil škodovú udalosť úmyselne ani pod
vplyvom alkoholu. Súd prvej inštancie zistil, že doterajšie poistné plnenie, ktoré hradil žalobca v súvislosti s touto dopravnou nehodou je viac ako 90.000,- eur, ide o pomerne vysokú sumu a môže dôjsť k jej nárastu vzhľadom k prebiehajúcemu ďalšiemu súdnemu sporu. Podiel 30 % z tejto výšky vzhľadom na okolnosti prípadu nie je naplnením spomínaných zásad. Pri zachovaní zásady primeranosti a princípu proporcionality by náhrada mala byť prijateľná a únosná pre obe strany a nesmie byť na úkor len jednej z nich. Zdôraznil, že žalobca je významný podnikateľský subjekt, ktorého predmetom podnikania je vykonávané zaisťovanie činnosti pre poistný druh neživotného poistenia. Žalovaná je ale osobou nemajetnou, ťažko zdravotne postihnutou, žijúcou na hranici sociálnej odkázanosti. Výška žiadaného regresu je podľa súdu prvej inštancie neprimerane vysoká a vo vzťahu k žalovanej by predstavovala jej ekonomické zruinovanie. Z toho dôvodu v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 OZ a o trovách konania strán sporu podľa § 255 a § 262 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil a aby žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ešte sumu 16.929,25 eur s prísl. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Celková výška poistného plnenia, ktoré žalobca za žalovanú vyplatil, predstavuje 96.324,87 eur, pričom v prípade neúspechu v ďalších súdnych konaniach bude táto suma predstavovať čiastku minimálne 133.961,87 eur. Zdôrazňuje ďalej to, že v čase dopravnej nehody, ku ktorej došlo 01.08.2013 o 5.30 hod., bola žalovaná v omeškaní s platením poistného z danej poistnej zmluvy. Žalovaná uvádzala nepravdivé skutočnosti o tom, že v čase dopravnej nehody mala riadne zaplatené poistné - všetky jeho splátky. V priebehu konania sa zistilo, že žalovaná účelovo uhradila dlžné poistné po tejto dopravnej nehode dňa 01.08.2013 o 6.53 hod. Rozhodujúcim pre posúdenie otázky omeškania poistného so zaplatením poistného v čase poistnej udalosti je presný čas, kedy nastala poistná udalosť a práve v tom čase žalovaná bola v omeškaní s platením poistného. Žalobca zdôrazňuje, že v prípade nároku podľa § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení ide o originálny nárok poisťovne proti poistenému z poistného pomeru, teda špecifické právo poisťovne upravené špeciálnym zákonom. V tejto súvislosti tak nemožno uplatniť tzv. moderačné právo súdu podľa § 450 Občianskeho zákonníka. V tejto veci žiadal žalobca regresnú náhradu vo výške 30 % zo sumy, ktorá bola vyplatená a súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vlastnou úvahou dospel k záveru, že primeranou má byť suma iba 3.000,- eur. Žalobca poukazuje na predložené dôkazy v danej veci, na to, že na vytváraní rezerv na poskytovanie poistných plnení sa poskytujú všetci poistenci žalobcu, ktorí si na rozdiel od žalovanej plnia zmluvné povinnosti, uhrádzajú poistné včas, a ak by sa rovnakým spôsobom ako žalovaná správala väčšina poistencov žalobkyne, žalobkyňa by žiadne rezervy tvoriť nemohla. Má za to, že v konaní nie sú dôvody pre zníženie požadovanej regresnej náhrady. Žalovaná namiesto toho, aby si priznala pochybenie a požiadala pred začatím konania o zníženie regresnej pohľadávky alebo splátkový kalendár, v súdnom konaní účelovo uvádzala nepravdivé skutočnosti, čím prispela k zbytočnému predlžovaniu sporu. Priznaná regresná náhrada podľa žalobcu nielenže neplní výchovnú funkciu, ale môže podnecovať poistených k tomu, aby neplatili poistné, nakoľko v prípade, ak dôjde k poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, vzniknutú škodu aj tak uhradí poisťovňa bez ďalšej sankcie. Na základe týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.
6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/73/2019.
7. Ako už bolo v predchádzajúcom štádiu konania uvádzané, ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi nárok na celú
alebo len čiastočnú náhradu poistného plnenia, pričom však je zrejmé aj to, že zákon a ani iný právny predpis konkrétne kritériá na určenie výšky náhrady neobsahuje. Možnosť priznania čiastočnej náhrady pritom vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia. To vytvára určitý zákonný priestor na určenie výšky náhrady poistného plnenia na základe úvahy súdu. Zákon neuvádza, že výšku rozsahu plnenia určuje poisťovateľ, preto nemožno bez ďalšieho akceptovať názor, že je výlučne na úvahe poisťovateľa, v akom rozsahu výšku náhrady určí. V kontexte uvedeného je potom potrebné prijať záver, že aj súd v konkrétnej veci môže určiť výšku takejto náhrady a takýto postup vyplýva priamo z citovaného ust. § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení.
8. Primeranosť náhrady je potrebné vždy posúdiť v závislosti na skutkových okolnostiach v tej - ktorej veci, s čím súvisí nepochybne aj závažnosť porušenia konkrétnej povinnosti poistníkom, keď je nepochybne podstatný rozdiel v tom, ak poistený spôsobí škodu úmyselne alebo viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, alebo ako je tomu aj v prejednávanej veci, v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.
9. Primeranosť žiadanej náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať) zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla a skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka, keď neplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.
10. Všetky vyššie spomínané okolnosti súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žiadanom regresnom nároku vyhodnotil správnym spôsobom. Nemôže byť pochýb, že otázka výšky sumy, ktorá bude žalovanou vyplatená žalobcovi titulom regresnej náhrady, musí byť ustálená aj s ohľadom na to, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa bude v budúcnosti zvyšovať. Zo skutkového stavu prezentovaného žalobcom je zrejmé, že nejedná sa o sumu konečnú, so zreteľom na ďalšie prebiehajúce súdne konania vo vzťahu k poškodenému z dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 01.08.2013. Žalovaná je povinná vo forme regresnej náhrady platiť žalobcovi náhradu vyplatených súm tak, aby táto regresná náhrada mala výchovný účinok. Je však nutné, aby žalovaná aj po plnení v prospech žalobcu mala zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň, aby mala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie základných životných potrieb seba a svojej rodiny. Je teda zrejmé, že túto sumu je nutné ustáliť tak, aby zohľadňovala jej mesačné náklady na stravu, bývanie a ostatné výdavky - oblečenie, hygiena, bežné potreby, ako aj určitú finančnú rezervu pre použitie v mimoriadnych situáciách. Právo každého občana na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne je právom, ktoré je v súlade s ústavou, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná je od svojho narodenia osobou so zdravotným hendikepom, s obmedzeniami v jej pracovnom a osobnom živote. Je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý v čase dopravnej nehody predstavoval sumu 160,- eur mesačne. Nemožno opomenúť, že poistnú udalosť nespôsobila osobne žalovaná, ktorá nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, keď zároveň vodič motorového vozidla vo vlastníctve žalovanej, ktorý zabezpečoval v prípade potreby jej prepravu ako ťažko zdravotne postihnutej osoby, nespôsobil túto škodovú udalosť úmyselne ani pod vplyvom alkoholu. So zreteľom na všetky tieto okolnosti súd prvej inštancie výšku uplatnenej regresnej náhrady opodstatnene vyhodnotil ako neprimerane vysokú, ktorá by vo vzťahu k osobe žalovanej mala fatálne ekonomické následky. 11. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny a za situácie, že správny je aj výrok o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).