Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-7-2020.pdf
PDF · 125.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/7/2020
Uznesenie
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobkyne: Ž. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, Skalica, zast.: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 6, Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovanému: G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Š., o povolenie obnovy konania, o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu na obnovu odmieta.
II. Súd návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XC/XXX/ XXXX-XXX zo dňa 13.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa 25.9.2018 zamieta.
III. Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 11.5.2020 domáhala: a) povolenia obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku; b) odkladu vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.9.2018 . 1.1. Žalobkyňa návrh na povolenie obnovy konania odôvodnila tým, že dňa 10.02.2020 sa dozvedela o dôkaze, pre ktorý je možné povoliť obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XC/ XXX/XXXX. OS Skalica jej rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.4.2017 uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.567,54 eur s príslušenstvom z dôvodu, že si od žalovaného požičala a nevrátila finančné prostriedky. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v rámci tohto celého konania tvrdila, že ona si od žalovaného peniaze nepožičala, že si ich požičiaval jej druh, tým odôvodňovala aj svoje odvolanie voči prvostupňovému rozsudku. Krajský súd v Trnave predmetný rozsudok potvrdil a rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.11.2018, vykonateľnosť 21.11.2018. Po povolení obnovy konania žiadala žalobu zamietnuť. 1.2. K novo objavenému dôkazu žalobkyňa uviedla, že v trestnej veci vedenej na tunajšom súde voči nej ako obžalovanej a voči obžalovanému J. X. ( sp. zn. XT/X/XXXX) na hlavnom pojednávaní dňa 10.02.2020 vypovedal ako svedok V. Č.. Žalobkyňa tvrdí, že tento svedok bol predvolaný súdom. Práve z výpovede svedka Č. žalobkyni vyplýva, že žalovaný G. Š. požičal peniaze J. X. v sume 5.000 eur alebo 5.500 eur a tým bolo aj preukázané, že žalobkyňa nebola pasívne vecne legitimovanou v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX.
1.3. Žalobkyňa návrh na odklad vykonateľnosti odôvodnila prebiehajúcim exekučným konaním začatým na základe už vyššie citovaného právoplatného a vykonateľného rozsudku OS Skalica.
2. Žalobkyňa na podanej žalobe trvala, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, písomnými vyjadreniami strán sporu, zápisnicou z hlavného pojednávania vo veci ps. Zn. XT/X/XXXX z 10.02.2020, čestným prehlásením žalovaného z .6.2020 ( s overeným podpisom), čestným prehlásením M. Č. I. XX.X.XXXX ( s overeným podpisom z 3.9.2020), exekučným príkazom z 1.7.2020, pripojenými spismi OS Skalica sp. zn. XC/XXX/ XXXX a sp. zn. XT/X/XXXX, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
4. Okresný súd Skalica rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX I. XX.X.XXXX uložil povinnosť žalovanej Ž. P. zaplatiť žalobcovi G. Š.E. sumu 3.567,54 eur s príslušenstvom z dôvodu , že si menovaná od G.. Š. požičala a nevrátila finančné prostriedky. Krajský súd v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa 25.9.2018 predmetný rozsudok potvrdil v celom rozsahu stotožniac sa aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2018. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že žalobkyňa Ž. P. bola v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX zastúpená advokátkou (JUDr. Annou Mišekovou).
5. V rámci trestného konania bola na Ž. P. a J. X. podaná dňa 8.3.2018 obžaloba ( kópia je na Č..XX spisu) za spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 TZ a prečin krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle § 346 ods. 1 TZ v štádiu dokonaného trestného činu. Vo veci boli obaja trestným rozkazom č. k. XT/X/XXXX- XXX z 03.04.2018 (kópia je na čl. XX v spise) uznaní za vinných, Ž.T. P. zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy v zmysle § 346 ods. 1 TZ, prečin podvodu v zmysle § 221 ods. 1,2 TZ a bola odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom, skúšobnou dobou 3 roky. Obžalovaná Ž. P. podala voči trestnému rozkazu odpor, doručený súdu 11.4.2018, v zastúpení advokátkou JUDr. Annou Mišekovou. Z obsahu trestného spisu súd zistil, že v konaní bol z dôvodu obžalovaného X. ako občana ČR pribratý (čl. XX v spise) do konania tlmočník a prekladateľ z jazyka slovenského do jazyka českého (pre neovládanie slovenského jazyka) a naopak z dôvodu okrem iného prekladu listín tunajšieho súdu. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX mal súd preukázané, že J. X. vypovedal ako svedok riadne k veci a bez tlmočníka.
5.1. Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania z 10.02.2020 v vyššie uvádzanej trestnej veci sp. zn. XT/X/XXXX mal súd preukázané, že na hlavné pojednávanie dostavil bez súdneho predvolania ako svedok V. Č. vstúpiac do pojednávacej miestnosti. Pán Č. súdu uviedol, že o termíne pojednávania vedel od obžalovaného J. X., ktorého stretol v meste a ten mu aj povedal, aby išiel svedčiť. Svedok Č. je vyučený ako strojník pre stavebné a traťové stroje. Má svoj účet na facebooku. Súdu predložil aj farebné fotografie z 27.7.2014, ku ktorým sa v rámci výpovede vyjadril. Dodal, že J. X. ho požiadal, aby fotografie vytlačil z facebooku kolegu. Podľa svedka má doma farebnú tlačiareň, ale fotky mu tlačil syn, lebo on to nevie.
5.2. Svedok V. Č. ako svedok v trestnom konaní k veci uviedol, že s poškodeným G. Š. a J. X. robili spolu asi 6 rokov. O pôžičke vedel už dávnejšie, od času čo ho boli pozrieť a zabaviť sa za ním v Hodoníne poškodený a obž. J. X.. Svedok vtedy hral v O.. Počas prestávky si k nim prisadol, popíjali, rozprávali sa. Obž. X. zobral jednu či dve fľaše vína a povedal poškodenému Š., aby aj on vzal fľašu. Podľa svedka mal Š. na to povedať: „Ty máš peňazí dosť, zober ty, však som ti požičal peniaze“. Potom išli všetci traja von fajčiť, X. sa vrátil dnu a podľa svedka on sa spýtal Š.E., či požičal X. peniaze a ten mu mal povedať, že áno 5 000 eur alebo 5500 eur. Následne svedkovi uviedol, že sestra mu robí kvôli tomu zle, lebo tá mu dáva pozor na financie. Svedok ďalej uviedol, že s poškodeným Š. boli kamaráti a aj s obžalovaným X., všetko si hovorili, chodili spolu aj na ryby.
5.3. Z obsahu trestného spisu sp. zn. XT/X/XXXX súd zistil, že na hlavnom pojednávaní pred termínom 10.2.2020 síce navrhla advokátka obžalovaného X. vypočuť ako svedka aj V. Č., ale súd ho nepredvolával a ani nežiadal právnu zástupkyňu obžalovaného zabezpečiť jeho účasť na ďalšom hlavnom pojednávaní.
6. V rámci písomných vyjadrení žalovaný označil výpoveď Č. za vymyslenú, účelovú v snahe dosiahnuť pre P. priaznivejší výsledok v trestnom konaní a v snahe zastaviť exekúciu. P. Q. X. sú obžalovaní, preto spolu vymýšľajú klamstvá, ovplyvňujú svedkov. Výpoveď tohto svedka bola vyprodukovaná až v trestnom konaní voči obžalovanej Ž. P. a J. X. ( sp. zn. XT/X/XXXX). Odmieta tvrdenie žalobkyne Janečkovej, že nemala vedomosť o svedkovi Č. z dôvodu, lebo menovaná bola švagrinou menovaného svedka a tiež pána B.. Podľa vyjadrenia žalovaného Š. sama pani P. súc družkou J. X. informovala o úvere Č., B. a
svoje sestry. Žalovaný pracoval vo firme ZIPP rovnako ako pán Č. a pán X. a všetci vo firme vedeli o spore s P., lebo mu do firmy chodila pošta. Podľa žalovaného Č. vedel o spore skôr, ako sa začalo pojednávanie a nič nebránilo žalobkyni P. ani X., aby v civilnom konaní navrhli vypočuť ako svedka V. Č.. Žalovaný tvrdí, že svedok Č. vedel o celej situácii od svojej ženy ( partnerky), ktorá bola sestrou žalobkyne a teda vedel, že žalobkyňa ho podviedla a to už v čase prebiehajúceho civilného konania ( sp. zn. XP/XXX/XXXX). Poukázal na to, že žalobkyňa predložila rukou písané prehlásenie M. Č. bez overeného podpisu. Ďalej potvrdil, že bol v Hodoníne na zábave za účasti X., jeho družky P., V. Č. s partnerkou, ale Č. nič nehovoril o požičaní peňazí.
7. V písomnom vyjadrení žalobkyňa na podporu dôvodnosti svojej žaloby predložila súdu fotografie, ktoré v trestnom konaní doložil V. Č. do spisu. Tiež doložila písomné čestné vyhlásenie od M. Č. z 17.2.2020, ktorú bude žiadať vypočuť ako svedka v trestnom konaní. Ďalej uviedla k svojim ďalším plánovaným dôkazom, že na obnovu konania môže doplniť dôkazy postupne do 3 rokov a že: „ čo ďalšie, sa ešte dozviete“ a že má veľa dôkazov, ktoré však bližšie nekonkretizovala. Žalobkyňa tvrdí, že svedok Č. nie jej jej švagrom a ani nebol v čase civilného konania. Taktiež uviedla, že jej sestry ani nik z jej rodiny nevedeli, že ju chce žalovaný pripraviť o majetok a prišiť X. dlh. Samotný X. žije podľa jej slov v Prahe, dom chodí občas za deťmi.
8. Žalobkyňa na prvom pojednávaní predložila súdu opäť písomné čestné prehlásenie M. Č.A. z 17.2.2020, ktoré bolo opatrené pečiatkou s overeným podpisom menovanej dňa 03.09.2020.
9. Žalobkyňa predložila súdu v rámci svojho písomného vyjadrenia k tvrdeniam žalovaného písomné čestné prehlásenie M. Č. s dátumom 17.2.2020 s neovereným podpisom ( čl. 52 v spise). V ručne napísanom čestnom prehlásení je uvedené, že bola družkou teraz už nebohého J. Q. a žili v jednej domácnosti. Uviedla, že toto prehlásenie dáva bez nátlaku žalobkyni. K veci uviedla, že s menovanú osobne nepozná, ale žalobkyňa ju pozná, lebo sa stretávali na futbalovom štadióne, keď vodila syna na tréning. Menovanú však stretla na Úrade práce v Skalici . M. Č. ďalej uviedla, že má vedomosť, že žalobkyňa je ženou J. X., s ktorým pracoval aj jej druh Sekáč v jednej firme ZIPP. So žalobkyňou sa dala na úrade do reči, a „dopracovali sa k tomu, čo sa Ž. stalo“, že behá po súdoch pre X. a žalovaného. Ona pozná oboch pánov. Pani Č. v písomnom prehlásení uvádza, že jej spomínal J. (Q.), že mu žalovaný v práci hovoril, že požičal peniaze J. X., ale peniaze chce od jeho ženy ( žalobkyne), lebo je „finančne a majetkovo lepšie zabezpečená“. Ďalej uviedla, že bola osobne prítomná v obchodnom centre MAX v deň, keď žalovaný išiel za žalobkyňou, lebo ona vtedy išla za druhom do Maxu, ktorý tam pracoval. Spolu s druhom sa s žalovaným a ďalším mužom so ženou stretli pri výťahu. Jej partner vravel žalovanému, že nemali v nábytku ( nábytkárstve) tak vykrikovať a žalovaný mu povedal, že jeho sestra priniesla Ž. na podpísanie uznanie dlhu. Bolo to v roku 2014 v lete a s druhom J. ( Q.) sa potom o tom dlho rozprávali a ak sa o tom rozprávali u jeho zamestnávateľa v ZIPP, tak ju doma informoval. V závere uviedla, že čestné prehlásenie napísala sama a hodila ho do schránky, kde žalobkyňa býva. Na konci prehlásenia je strojom napísaný text: „Uvedené údaje sú pravdivé a úplné a som si vedomý právnych následkov spojených s nepravdivým čestným vyhlásením, o ktorých som bol správnym orgánom poučený.“
10. Na pojednávaní žalobkyňa k veci uviedla, že s X. ( otcom jej detí) nežije v spoločnej domácnosti od 2.2.2017, kedy bolo pojednávanie v civilnej veci sp. zn. 7 C.. Starostlivosť o ich spoločné deti zabezpečuje ona na základe ich dohody, o deťoch nebolo rozhodované súdom. Na každé z dvoch detí jej platí mesačne po 50 eur a podľa žalobkyne pán X. býva v Prahe. Žalobkyňa k svojim príbuzenským vzťahom uviedla, že má 5 sestier a sestra T. má manžela B., ktorého spomínal žalovaný. Podľa jej slov má so sestrami dobrý vzťah, stretávajú sa, všetky bývajú v Skalici a jedna v Holíči. Žalobkyňa tvrdí, že jej sestry nevedeli o civilnom konaní s žalovaným a ani o jej trestnom stíhaní. Žiadosť o obnovu konania žiada z dôvodu novo objavených svedkov Č. a Č.. 10.1. K svedkovi V. Č. uviedla, že s ním nie je v rodinnom pomere už 8 rokov, ale bol manželom jej sestry J.. Č. pozná zhruba 15 rokov, od doby čo si vzal za manželku jej sestru. 10.2. Pani M. Č. je pre ňu cudzí človek, ktorú stretla na Úrade práce, kondolovala jej k úmrtiu jej manžela ( tak ho označovala žalobkyňa) J. Q. a povedala jej, že chodí po súdoch . A práve vtedy jej pani Č. mala povedať, že jej manžel jej doma všetko rozprával, čo žalovaný Š. hovoril kolegom vo firme ZIPP. Tiež, že bola prítomná dňa 26.8.2014 v obchodnom dome MAXX, keď niesla manželovi obed a vtedy sa stretla so žalovaným.
11. Žalovaný zotrval na tom, že on požičal peniaze žalobkyni a ona mu ich nechce vrátiť. Žalobkyňa aj pán X. klamú, aktuálne sú obžalovaní, ich svedkovia sú ovplyvňovaní. Poprel, že by sa dôverne rozprával s svedkom Č.. Potvrdil, že bol na zábave v Hodoníne z iniciatívy žalobkyne, pritom ho do Hodonína doviezla žalobkyňa spolu s jej druhom X.. Č. s ženou už v Hodoníne na mieste stretnutia boli. Podľa žalovaného sa X. Q. Č. o všetkom dôverne rozprávali a preto si dáva otázku, prečo X. nevolal svedčiť Č. v čase, keď uznával dlh v pôvodnom civilnom konaní. Žalovaný dal súdu do pozornosti, že robil v jednej dielni s pánom B. (švagor žalobkyne) a chodil sa nimi každú chvíľu Č. T. X.. Osobne jemu povedal kolega B., že naletel žalobkyni, lebo to vedel od svojej manželky, ktorej to volala sama žalobkyňa.
12. Svedeckou výpoveďou V. Č. mal súd preukázané, že sa pozná s oboma sporovými stranami. Žalovaný bol spolu s X. jeho kolegami. Svedok Č. bol niekoľko rokov manželom sestry žalobkyne. Aktuálne je s jej sestrou rozvedený a ani ich spoločné deti s ním nebývajú. Podľa jeho slov má vlastný počítač, ale tlačiareň už zrušil, lebo sa mu pokazila po jeho svedeckej výpovedi v trestnom konaní. Podľa neho je rozvedený 7-8 rokov, ale s bývalou manželkou sa stretáva, chodí za deťmi i vnúčaťom. Potvrdil, že bol na spoločnej akcii s žalobkyňou, X., žalovaným a jeho manželkou v Hodoníne, kde on hral v podniku.
12.1. K veci uviedol, že celá ZIPP-ka ( zamestnávateľ žalovaného, jeho aj X.) vedela, že žalovaný požičal peniaze X.. Podľa jeho slov všetci to u zamestnávateľa rozprávali. S pánom X. sa pozná dlhšie ako so žalovaným, má s ním lepší vzťah, v práci ( ZIPP) robili skoro stále spolu. Na otázku sudcu, či sa mu X. pri takej intenzívnej spolupráci nezveril aj s pôžičkou svedok uviedol, že oni „ani spolu moc neboli“. Podľa vyjadrenia svedka má vedomosť, že žalovaný bral pôžičku pre X.. Podľa svedka mu žalovaný v práci nepovedal, či požičal peniaze žalobkyni. Podľa vyjadrenia svedka na už uvádzanej zábave v Hodoníne povedal žalovaný pánovi X., že má zebrat ( víno), lebo má dosť peňazí a on furt brat nebude. Následne počas fajčenia vonku boli prítomní len svedok so žalovaným a vtedy mu žalovaný na jeho otázku, či vzal pôžičku J. X. túto skutočnosť potvrdil. Po otázke právneho zástupcu žalobkyne svedok uviedol, že v Hodoníne pri stole žalovaný doslovne neuviedol X., že „ má dosť peňazí“, ale že „mu zobral pôžičku“. Podľa slov svedka aj vonku pri fajčení mu žalovaný uviedol, že pôžičku vzal pre X. a požiadal ho nikomu to nehovoriť. V závere svedok dodal, že pánom X. sa vždy rozprával bez tlmočníka, lebo menovaný X. ho nepotreboval.
13. V rámci záverečného vyjadrenia žiadala žalobkyňa povoliť obnovu domnievajúc sa, že sú splnené formálne i materiálne podmienky. Z dôkazov má preukázané, že úverový vzťah nebol medzi sporovými stranami. O dôvode obnovy sa dozvedela žalobkyňa až v rámci trestného konania sp. zn. XT/X/XXXX. Žalobkyňa uviedla, že počas civilného konania bola na súde prvý raz, nevedela ako sa brániť, dokazovať, čo má robiť. Žalovaný žiadal zamietnuť žalobu, predložil súdu vyčíslené cestovné.
14. Podľa § 397 písm. a), b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,.
15. Podľa § 403 ods. 1,2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
16. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
17. Podľa § 412 ods. 1 CSP, súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak: a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
19. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážená sprísnenými podmienkami prípustnosti, ktoré sú uvedené v § 397 až 399 C.s.p.
20. Predmetom konania je žaloba na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP.
21. Žaloba na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku je prípustná, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre túto stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci s tým, že otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska (§ 397 písm. a/ CSP). Napriek tomu, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (J. XX/XXXX). Obnova konania je tiež prípustná, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. b/ CSP). Podľa tohto zákonného ustanovenia ide o situáciu, keď strana v pôvodnom konaní označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak tieto ním navrhnuté dôkazy nemohli byť vykonané z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.
22. Dokazovanie je procesným právom osobitne upravený postup súdu v civilnom sporovom konaní, ktorý slúži k utvoreniu poznatkov súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie. Ťažisko dokazovania bolo a je na konaní pred súdom prvej inštancie s možnosťou odvolacieho súdu skutkové závery dopĺňať, prípadne korigovať. Výlučne len na základe dokazovania súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Je ovládané prejednacou zásadou, prejednacia zásada súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré povinnosti stranám sporu vyplývajú z Civilného sporového poriadku. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústi do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu.
23. V predmetnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Skalica sp. zn. XC/XXX/XXXX. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod touto spisovou značkou vyplýva, že tunajší súd rozsudkom č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.4.2017 uložil žalobkyni ( tam ako žalovaná) povinnosť zaplatiť žalovanému (tam žalobca) sumu 3.567,54 eur s príslušenstvom. Okresný súd Skalica ako súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba ( v konaní sp. zn. X C.) je v celom rozsahu dôvodná. V rozhodnutí súd okrem iného viedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná (pozn. súdu: v konaní o obnovu konania žalobkyňa ) a nie J. X. si peniaze od žalobcu (pozn. súdu: v konaní o obnovu konania žalovaný ) požičala, nesplatila a preto ju na splnenie tejto povinnosti zaviazal súd, keďže ide o jej nesplnený zmluvný záväzok. Žalovaná ( pozn. súdu: v konaní o obnovu konania žalobkyňa) v odvolaní namietala, že nie je pasívne vecne legitimovaná, lebo ona si peniaze od pána Š. nepožičala. Túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nepreukázanú. Odvolací súd predmetný rozsudok potvrdil v celom rozsahu rozsudkom č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.9.2018.
24. Žalobkyňa odôvodnila podanú žalobu na obnovu konania podľa ustanovení § 397 písm. a/ CSP tým, že až v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. XT/X/XXXX voči nej a J. X. ako obžalovaným vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, konkrétne výpoveďou svedka Č. sa zistilo, že žalovaný svedok Š. sa mu priznal, že peniaze požičal X.. Ako druhý dôkaz uviedla čestné prehlásenie M. Č., cudzej osoby, ktorá jej dosvedčila, že mala od svojho už nebohého druha mala vedomosť o požičaní peňazí X. a nie žalobkyni. Žalobkyňa súdu aj predložila čestné prehlásenie pani Č. z februára
2020 bez jej overeného podpisu. Až na námietku žalovaným o neoverenom podpise žalobkyňa súdu dodatočne na pojednávaní predložila predmetnú listinu s overeným podpisom z začiatku septembra 2020. Žalobkyňa uviedla, že uvedené dôkazy (vyjadrenia svedkov) sa dostali do jeho dispozície až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/XXX/XXXX-327 zo dňa 25.9.2018. Z predložených dôkazov jednoznačne podľa jej názoru vyplýva, že tieto môžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
25. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že podaná žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná. Súd k tomu uvádza, že žalobkyňa v celom pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX popierala povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, pričom v rámci svojej procesnej obrany súc zastúpená právne kvalifikovanou advokátkou, ako aj v odvolacom konaní, namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, lebo žalovaný požičal peniaze jej druhovi X.. Súd v prvom rade konštatuje, že s predmetnou procesnou obranu žalobcu sa na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyporiadal už okresný súd vo vydanom právoplatnom meritórnom rozhodnutí v pôvodnom konaní, s touto sa na podklade podaného odvolania podrobne zaoberal aj odvolací súd, pričom súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd obranu žalobcu vyhodnotili ako nedôvodnú.
26. Súd ďalej poukazuje na to, že trestné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. X K. je vedené vo veci obžalovanej žalobkyne a J. X., v konaní bol vydaní trestný rozkaz, voči ktorému podala aj žalobkyňa odpor. Pritom nárok uplatnený v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bol nárokom samostatným a strany mali možnosť využiť prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany, navrhovať dôkazy. Žalobkyňa bola riadne zastúpená advokátkou v civilnom konaní, preto aj súd jej vyjadrenia v záverečnej reči, že v tom konaní bola na súde prvý krát a nevedela ako sa má brániť vyhodnotil len za zavádzanie súdu. Na základe uvedeného žalobkyňou predložená zápisnica z trestného konania s výpoveďou svedka Č. nemá podľa názoru súdu právny význam vo vzťahu k predmetnému konaniu o žalobe na obnovu konania.
27. Súd si osobitne vyhodnotil aj dôkaz svedeckou výpoveďou pána Č. priamo na pojednávaní, ktorý dôkaz súd v civilnom konaní pripustil. Avšak ani jeho výpoveďou nemal súd preukázané, že by išlo nový dôkaz , ktorý by nemohla žalobkyňa predložiť v pôvodnom konaní. Tvrdenie žalobkyne, že uvedené dôkazy nemohla bez svojej viny použiť skôr je preto nutné vyhodnotiť ako nedôvodné. V tejto súvislosti súd považuje za rozhodujúce, že žalobkyňa už v pôvodnom konaní súc zastúpená advokátkou na účely preukázania tvrdení v rámci procesnej obrany navrhovala výsluch viacerých osôb ako svedkov a súd aj ich výsluchy pripustil. Ale súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania a zistený skutkový a právny stav dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu Š.E., s ktorými závermi sa následne stotožnil aj odvolací súd.
28. Z vykonaného dokazovania a žalobkyňou navrhnutých či predložených dôkazov nevyplynulo tvrdenie žalobkyne, že by mala v rukách také dôkazy, ktoré by jej neboli známe či nemohli byť známe v čase začatia civilného konania ( sp. zn. XC/XXX/XXXX). Súd si vyhodnocoval hlavne výpoveď svedka Č. realizovanú v tomto konaní a porovnával ju s jeho výpoveďou v trestnom konaní, porovnával výpovede a písomné vyjadrenia žalobkyne. Žalobkyňa nepresvedčila súd o svojom tvrdení svedeckou výpoveďou V. Č. ani čestným prehlásením pani Č.A., pritom vychádzal z týchto myšlienkových pochodov:
28.1. Žalobkyňa v konaní tvrdí, že svedok Č. bol v trestnom konaní predvolaný (súdom). Z trestného spisu súdu vyplynula nepravdivosť tohto tvrdenia žalobkyne. Menovaný svedok nebol súdom predvolaný, ale obžalovaný X. ho požiadal, aby išiel svedčiť a ten mu aj oznámil deň a miesto hlavného pojednávania. Samotný súd menovaného svedka v konaní nepredvolával, aj keď bol navrhnutý ako dôkaz právnou zástupkyňou obžalovaného X.. Keďže sa svedok na hlavné pojednávanie dostavil, súd ho už ako svedka vypočul .
28.2. Súd vyhodnotil svedka V. Č. ako nedôveryhodného z viacerých dôvodov:
Svedok Č. v trestnom konaní na pojednávaní predkladajúc farebné fotografie (pán X. ho inicioval fotky vytlačiť a priniesť) uviedol, že má doma farebnú tlačiareň, ale fotky mu tlačil syn, lebo on to nevie. V civilnom konaní z jeho vyjadrenia vyplynulo, že deti s ním v jednej domácnosti nebývajú a tlačiareň sa mu pokazila po jeho výpovedi v trestnom konaní. Na základe týchto tvrdení si súd dal otázku, na čo by mal
mať svedok doma tlačiareň, ktorá slúži na tlačenie dokumentov, pritom on to nevedel. Vyjadrenie svedka súd umocnil v tom, že svedok doma ani funkčnú farebnú tlačiareň nemal v čase tlačenia farebných fotografií.
Svedok Č. pri výsluchu v trestnom konaní dňa 10.2.2020 uviedol, že žalovaný Š. na zábave v Hodoníne už pri sedení pri víne s X. a s ním povedal X.: „... však som ti požičal peniaze“ a následne mu žalovaný mal vonku pri fajčení potvrdiť na jeho priamu otázku, že požičal peniaze X.. No pri výpovedi v civilnom konaní v tejto veci svedok povedal (ods. 12.1. odôvodnenia rozsudku), že na zábave v Hodoníne povedal žalovaný X.: „že má zebrat ( víno), lebo má dosť peňazí a on furt bral nebude“ a že až vonku pri fajčení ( boli prítomný len svedok s žalovaným), mu mal žalovaný na jeho priamu otázku potvrdiť, že požičal X.. Čiže rozpor je v tom , že v civilnom konaní svedok tvrdí, že mu žalovaný o požičaní peňazí povedal až keď boli sami vonku. Tento rozpor je tak zásadný, že nemôže byť použitý ako podklad a zásadný dôkaz na povolenie obnovy konania. Až na doplňujúcu otázku advokáta žalobkyne svedok uviedol, že v Hodoníne pri stole žalovaný doslovne neuviedol X., že „ má dosť peňazí“, ale „že mu zobral pôžičku“.
Svedok Č. ďalej v civilnom aj trestnom konaní uvádzal, že si s X. a Š. všetko hovorili, chodili na ryby. Žalovaný na pojednávaní v civilnej veci poprel, že by bol so svedkom na rybách. Tu si kládol otázku, že ak svedok s X. boli takí kamaráti, všetko si hovorili, pán X. mal v roku 2015 problémy súc volaný vypovedať aj v civilnej veci ( sp. zn. XC/XXX/XXXX), podpisoval uznanie dlhu a majúc dve deti s žalobkyňou mali aj problémy medzi sebou ( druh -družka), tak prečo vtedy svedok Č. nepomohol svojmu kamarátovi. Žalobkyňa súdu uviedla, že od riešenia civilného sporu (XC/XXX/XXXX) v roku 2017 s X. nežije, preto súd konštatuje aj ich vzťahové problémy. No pokiaľ ide na súdom položenú otázku, súd dospel k záveru, že buď žalovaný v tom rozhodnom čase svedkovi Č. nepovedal, že by požičal peniaze X. alebo to síce svedkovi povedal a ten majúc dobré vzťahy s X., to mal čas a priestor X. a teda aj jeho družke povedať. Sám svedok súdu najprv uvádzal, že Pavlíček bol jeho kolega v firme ZIPP, intenzívne spolu spolupracovali , dôverne sa rozprávali, ale na otázku súdu prečo sa vtedy nerozprávali o probléme s pôžičkou svedok uviedol: „že oni ani spolu moc neboli“. Z týchto všetkých vyjadrení svedka si súd vyhodnotil jeho výpoveď za nedôveryhodnú.
28.3. Súd sa vyporiadal aj s obsahom čestného prehlásenia pani M. Č.. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že už v roku 2014 mala vedieť od svojho druha J. Q. o situácii medzi žalobkyňou, jej druhom X. a žalovaným , o sporoch medzi nimi. Dlho sa doma o tom rozprávali a ak mal jej druh nové informácie z práce ( robil tiež v ZIPP), tak ju doma informoval. To všetko malo byť v roku 2014. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj pani Č. mala vedomosť od svojho druha, ako to bolo reálne s požičaním peňazí žalovaným, nič jej nebránilo druha poslať oznámiť to kolegovi z práce pánovi X. alebo jeho družke (žalobkyni) alebo im to mala oznámiť - samozrejme za predpokladu, že takou informáciou reálne vtedy disponovala. Dodatočne súd k vyjadreniu žalobkyne, že sa na úrade M. Č. ako úplne cudzej osobe sťažovala ako chodí po súdoch pre žalovaného a X. dodáva, že žalobkyňa nepresvedčila súdu o tom, že by jej sestry majúc s nimi dobrý vzťah a navštevujúc sa nevedeli o jej civilnom spore so žalovaným a jej trestnom stíhaní ( že chodí po súdoch) a naopak by o tom rozprávala na verejnom mieste ( úrade) úplne cudzej, neznámej osobe ( pr. že je trestne stíhaná).
29. Súd sa vyporiadal aj s predloženým čestným prehlásením M. Č. z februára 2020. Súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní je pripustenie čestného prehlásenia namiesto dôkazu vylúčené. Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav veci s náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti ako napr. pri krivej svedeckej výpovedi. Písomnosť
- čestné vyhlásenie predložené žalobkyňou , preto možno považovať iba za prednesenie tvrdení o právne relevantných skutočnostiach v ňom uvedených , ktoré tvrdenia je potrebné ďalej preukázať. So zreteľom na vyššie uvedené je potom pojmovo vylúčené, aby uvedená listina bez ďalšieho preukazovala alebo osvedčovala skutočnosti v nej obsiahnuté. Preto ani poukaz žalobkyne na obsah čestného prehlásenia, ako na dôkaz preukazujúci požičania peňazí žalovaným X. nie je opodstatnený.
30. Všetky dôvody, ktoré žalobca uvádza vo svojom návrhu na obnovu konania predstavujú dôvody, o ktorých sa bolo možné dozvedieť už v priebehu samotného konania, ktorého obnovu navrhuje žalobkyňa. Tvrdí, že až v trestnom konaní sp. zn. XT/X/XXXX vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré preukázali dôvod obnovy konania. Dôvodila, že uvedené skutočnosti a dôkazy vyšli najavo až na pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. XT/XX/XXXX dňa 10.02.2020, teda po skončení konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Dôvodom podanej
žaloby o obnovu konania je teda skutočnosť, že až po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Skalici č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.9.2018 vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohla žalobkyňa použiť v pôvodnom civilnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a opísané myšlienkové pochody súdu nakoniec súd dospel k záveru, že nie je splnená obligatórna podmienka prípustnosti obnovy konania, nakoľko všetky vyššie uvádzané skutočnosti buď už existovali v pôvodnom konaní alebo neexistovali vôbec . Z tohto dôvodu je žaloba žalobkyne na obnovu konania neprípustná.
31. Súd vychádzal vo všeobecnosti z toho, že procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania) je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemá žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka prípustnosti obnovy konania nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel (mal možnosť vedieť) a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, no uvedené si nesplnil. Takýto stav nastal aj u žalobkyne, lebo skutočnosti uplatneného nároku mali byť žalobkyni známe už v čase pôvodného konania.
32. Súd v závere len poznamenáva, že je nevyhnutné rešpektovať zásadu zachovania právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok, ktoré však v danej veci naplnené nie sú (uznesenie NS SR z 23. januára 2010, sp. zn. XObo/XXX/XXXX, uznesenie NS SR z 11. augusta 2011, sp. zn. XCdo/XX/XXXX).
33. V nadväznosti na uvedené súd nezistil zo žaloby na obnovu konania a predložených listín existenciu takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré by sa týkali strán a predmetu pôvodného konania, ktoré by žalobkyňa bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a mohli by privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
34. Súd preto dospel k záveru, že zjavne nie je splnený dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a) a písm. b) CSP, a preto súd žalobu na obnovu konania výrokom I. tohto rozhodnutia ako zjavne nedôvodnú podľa § 413 ods. 1 písm. e/ CSP odmietol.
35. Vzhľadom k tomu, že súd odmietol žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú a nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XXCo/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.9.2018, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný voči žalobkyni, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania .
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).