Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-21-2020.pdf
PDF · 81.84 KB
Case nature
Subarea
5CoE/21/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej N. Y., bytom F. nad T., U. XX, o vymoženie 1.809,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/4591/2014-21 zo dňa 16. novembra 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil s poukazom na § 39 ods. 4, § 57 ods. 2, § 243f ods. 1, 4 až 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.03.2017. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 15.11.2014 domáhal proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.809,35 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 00436/13 zo dňa 30.01.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. udelené tunajším súdom dňa 04.03.2015. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej musel oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uplynula dňa 22.01.2016. Predmetným exekučným titulom bol priznaný nárok zo zmenky, čo mal súd preukázané z exekučného titulu, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ako aj k návrhu pripojenej kópie zmenky. Oprávnený do dnešného dňa návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil, hoci v predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený návrh na vykonanie exekúcie do 22.01.2016 nedoplnil, súd prvej inštancie exekúciu zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o trovách exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že dňa 05.12.2011 uzatvoril oprávnený ako veriteľ zmluvu o úvere s povinnou ako dlžníčkou, ktorá bola označená v zmluve obchodným menom a identifikačným číslom. Preto nie je možné aplikovať na túto zmluvu ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, nakoľko nejde o spotrebiteľa, zmluva o úvere bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, teda medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Na základe uvedenej zmluvy o úvere bol povinnej poskytnutý úver na výkon podnikania. Povinná v zmluve výslovne prehlásila a toto vyhlásenie potvrdila podpisom, že poskytnuté finančné prostriedky sú na výkon podnikania. V zmluve o úvere a všeobecných podmienkach povinná taktiež vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy, nemá k nej žiadne výhrady zaväzuje sa ju dodržiavať. Pri poskytovaní peňažných prostriedkov sa vychádza z vyhlásenia jednotlivých klientov, ako aj v tomto prípade. Skutočnosť, na čo konkrétne povinná následne poskytnutý úver použila oprávnený neskúmal. Z uvedeného vyplýva, že povinnej nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, keďže zmluvu o úvere uzatvorila za účelom výkonu jej podnikania a zo zmluvy taktiež vyplýva, že povinná je živnostník zapísaný v živnostenskom registri, preto nie je možné predmetnú zmluvu podradiť pod režim spotrebiteľských úverov. Povinná nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Uvedené je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, podľa ktorej ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Oprávnený považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, nakoľko súd mal v odôvodnení uznesenia stručne a jasne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia uvedené zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004 za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Oprávnený sa nestotožňuje s napadnutým uznesením, nakoľko predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnej, ktorá je fyzická osoba podnikateľ, pričom hlavný vzťah nie je spotrebiteľským vzťahom, keďže povinná pri uzavretí zmluvy a vystavení zmenky vystupovala ako podnikateľ. Uvedené skutočnosti musia byť súdu prvej inštancie známe už z návrhu na vykonanie exekúcie ako aj z exekučného titulu. Ustanovenia použité v napadnutom rozhodnutí, ktorými súd odôvodnil zastavenie konania, sa nemôžu na dané exekučné konanie aplikovať. Novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky sa vzťahuje len na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi a nie fyzickými osobami podnikateľmi, rovnako je tomu aj v prípade ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Preto sa uvedené ustanovenia Exekučného poriadku nemôžu aplikovať na predmetné exekučné konanie, nakoľko povinná vystupovala v úverovej zmluve a pri vystavení zmenky ako fyzická osoba podnikateľ a konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinná sa vyjadrila k odvolaniu a uviedla, že úver prestala platiť, keď sa jej zhoršil zdravotný stav a chránenú dielňu musela zrušiť. Momentálne poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 181,10 eur mesačne. Úver od oprávneného nie je schopná splatiť vo výške určenej splátky, nakoľko okrem invalidného dôchodku nemá žiadny majetok, ktorý by mohla speňažiť.
4. Oprávnený vo vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v odvolaní ako i svojho návrhu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 243f ods. 1, 4 až 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 15.11.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 04.03.2015 vykonaním exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00436/13 zo dňa 30.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2014 a vykonateľnosť dňa 13.03.2014. Rozhodcovským rozsudkom bol priznaný nárok zo zmenky vystavenej dňa 05.12.2011, ktorou bola zabezpečená zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 05.12.2011. Z dôvodu účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f a z dôvodu nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
11. V zmysle citovanej právnej úpravy /§ 243f ods. 1, 4 až 6 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku/ oprávnený, ktorý v exekučnom konaní vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú jeho vlastného vzťahu (prípadne vzťahu právneho predchodcu) s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, jej prípadne prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v požadovanej lehote, súd následne preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. Súd prvej inštancie o tom musí rozhodnúť samostatným uznesením. Naopak, ak oprávnený svoj návrh na vykonanie exekúcie nedoplní, následkom bude zastavenie exekúcie. Zmeškanie predmetnej lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie totiž nemožno odpustiť, či predĺžiť, ide o lehotu prepadnú.
12. Pre uplatnenie postupu podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je podmienkou, aby návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na základe rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Ak jedna z uvedených dvoch podmienok - exekučným titulom bol priznaný nárok zo zmenky a povinný je fyzickou osobou, nie je splnená, teda bol priznaný nárok z iného právneho dôvodu (napr. zo zmluvy) alebo povinný nie je fyzickou osobou, oprávnený nemá povinnosť postupovať podľa uvedeného ustanovenia a svoj návrh na vykonanie exekúcie dopĺňať.
13. V danej exekučnej veci preto neobstojí námietka oprávneného, že sud prvej inštancie mal v exekúcii pokračovať, nakoľko povinná vystavila zmenku a uzatvorila úverovú zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ a nemali sa aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený v lehote stanovenej zákonom nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, čo vyplýva i z obsahu spisu. Z pripojenej zmluvy o úvere zo dňa 05.12.2011 a z označenia účastníkov zmluvy síce vyplýva, že povinná je označená ako fyzická osoba - podnikateľ, teda obchodným menom a identifikačným číslom. Taktiež zo zmenky vystavenej dňa 05.12.2011, ktorou bola zabezpečená zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou vyplýva, že povinná vystavila zmenku ako fyzická osoba - podnikateľ a uviedla svoje IČO. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ale správne uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky a povinná je fyzickou osobou. Nie je relevantné, či ide o fyzickú osobu - spotrebiteľa alebo fyzickú osobu - podnikateľa. Uvedené priamo vyplýva z ustanovení § 39 ods. 4 v spojení s § 243f Exekučného poriadku, v zmysle ktorých, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá sa vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému fyzickej osobe. Zákon striktne nevymedzuje, že v danom prípade musí ísť len o povinného fyzickú osobu - spotrebiteľa, preto sa na daný prípad vzťahuje aj situácia, keď pôjde o povinného fyzickú osobu - podnikateľa, ako je to i v predmetnej veci. V takých prípadoch postačuje, aby oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol ohľadne svojich vzťahov s povinným, že jeho exekučne vymáhaný nárok má pôvod v obchodnoprávnom záväzkovom vzťahu, keď obe strany záväzku pri jeho vzniku a plnení vystupovali ako podnikatelia. Až po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným exekučný súd skúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo rozhodne o pokračovaní v exekúcii. Vzhľadom na uvedené v exekučných konaniach vykonávajúcich sa na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky stačí na zastavenie konania v zmysle § 243f Exekučného poriadku len skutočnosť, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Súd prvej inštancie teda vec správne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).