Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-9-2024.pdf
PDF · 78.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/9/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, F. G. H., právne zastúpený JUDr. Anna Mozolíková, advokátka, Palárikova 1449, Čadca, proti žalovanému: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, F. G. H., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 04.07.2020 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Kysuckom Novom Meste, vo zväzku 12, ročník 2020, na strane 170, pod poradovým číslom 23, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva s odôvodnením, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 4.07.2020 a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Kysuckom Novom Meste, vo zväzku 12, ročník 2020, na strane 170, pod poradovým číslom 23. Žalovaný získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie živností vo viacerých predmetoch podnikania a z tohto dôvodu podáva návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.
2. Žalovaný sa k žalobe pripojil, potvrdil skutočnosti preukazujúce opodstatnenosť žalobného návrhu. Súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania.
3. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 13.03.2024.
6. Súd považoval za nesporné, že strany uzavreli manželstvo dňa 4.07.2020, je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Kysuckom Novom Meste, vo zväzku 12, ročník 2020, na strane 170, pod poradovým číslom 23 a ich manželstvo naďalej právne trvá.
7. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení Okresného úradu Žilina, odbor živnostenského podnikania č. OU-ZA-OZP1-2024/014360-2 zo dňa 19.01.2024 súd mal preukázané, že žalovaný podniká pod obchodným menom Juraj Poliaček, s miestom podnikania E. XXXX/X, F. G. H., pridelené IČO: 45 850 488. Živnostenské oprávnenie bolo vydané na predmet podnikania sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby, Počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, vedenie účtovníctva, vznik živnostenského oprávnenia 19.01.2024.
8. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
9. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis) v pomere k § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť (R 23/1991). Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2.
10. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
11. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odsek 2 vymedzuje pojem podnikateľ tak, že určuje štyri skupiny osôb, ktoré subsumuje pod pojem podnikateľ a to: a) osoby zapísané v obchodnom registri, b) osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, c) osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia, d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu. Ich spoločným znakom je, že podnikateľom môže byť len právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá buď podniká [písm. b), c) a d)], alebo má oprávnenie podnikať, bez ohľadu na to, či podnikateľskú činnosť aj fakticky vykonávajú [písm. a)].
12. S poukazom na citované ustanovenia mal súd na základe nesporných tvrdení strán skutkový stav za preukázaný, manželstvo účastníkov doposiaľ právne trvá, žalovaný získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti a v predmete podnikania pokračuje. Súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovení § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Žalobca bol v konaní úspešný a mal právo na náhradu trov konania, pričom súd prihliadol na osobitosť tohto konania – zrušenie BSM počas trvania manželstva a rodinnoprávny vzťah (manželka- manžel) a preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).