Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-10-2019.pdf
PDF · 307 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XX, XXXXX M., J. N. V., zastúpenej Z.. V. E., J.. XX.XX.XXXX, G. G., Y. XXXX/XX, proti žalovanému: Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. F. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o, so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, IČO: 36858501, v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného: 1. Osobné motorové vozidlo zn. Jeep Wrangler 2.5 SE, rok výroby 1996, EČV: O., VIN: XJXFYNXPXVPXXXXXX v hodnote 3.083,- eur; 2. mop v hodnote 10,- eur; 3. dekoračné kvety 2 ks v hodnote 10,- eur; 4. digitálne zariadenie - hodinky s teplomerom v hodnote 10,- eur; 5. rámiky na fotky 30 ks v hodnote 60,- eur; 6. obraz skladajúci sa z piatich častí v hodnote 15,- eur; 7. prenosná skladacia postieľka v hodnote 20,- eur; 8. komoda hnedá s piatimi šuflíkmi zakúpená v obchode Dänischers Bettenlager v hodnote 20,- eur, sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovaného.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.682,90 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobu v časti, pokiaľ sa ňou žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti jej samej vypratať stavbu rodinného domu postavenej na parc. KN-C č. XX/X a XX/X k. ú. N., obec O. H., zamieta.
IV. Žalobu v časti, pokiaľ žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na úhradu všetkých záväzkov vyplývajúcich z právnych úkonov uzatvorených za trvania manželstva jedným z bývalých manželov alebo oboma bývalými manželmi, ktorých plnenie možno, čo i len čiastočne, uspokojiť aj z majetku žalobkyne po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zamieta.
V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 18.11.2018, doručenou tunajšiemu súdu 30.01.2019 elektronicky, autorizovanou podľa osobitného predpisu, žalobkyňa prostredníctvom jej vtedajšieho zástupcu žiadala, aby súd vyporiadal jej zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), ktoré má s bývalým manželom - žalovaným a ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva, v súvislosti s čím žiadala, aby súd rozhodol nasledovne:
„I. Žalobkyňa je povinná vypratať nehnuteľnosti; II. Určuje sa, že do BSM patrí: a. osobné motorové vozidlo Jeep o hodnote 7.000,- eur; b. osobné motorové vozidlo BMW o hodnote 6.000,- eur; c. nábytok, elektrické spotrebiče, bicykle a iné zariadenia a predmety v domácnosti v celkovej odhadovanej hodnote 10.000,- eur; d. stavba (rodinného) domu postavená na parcele registra „C“, parcelné číslo XX/X, o výmere 322 m2, druh pozemku ostatné plochy pre katastrálne územie N., obec O. H., okres O. H., ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v celkovej odhadovanej hodnote 120.000,- eur; III. Z BSM sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazujú veci: a. osobné motorové vozidlo Jeep o hodnote 7.000,- eur; b. osobné motorové vozidlo BMW o hodnote 6.000,- eur; c. nábytok, elektrické spotrebiče, bicykle a iné zariadenia a predmety v domácnosti v celkovej odhadovanej hodnote 10.000,- eur; d. stavba (rodinného) domu postavená na parcele registra „C“, parcelné číslo XX/X, o výmere 322 m2, druh pozemku „ostatná plocha“ a na parcele registra „C“, parcelné číslo XX/X, o výmere 200 m2, druh pozemku „záhrada“ pre katastrálne územie N., obec O. H., okres O. H., ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v celkovej odhadovanej hodnote 120.000,- eur; IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu hodnoty majetku patriaceho do BSM, ktorý pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného v celkovej výške 71.500,- eur; V. Žalovaný je povinný uhradiť akékoľvek záväzky vyplývajúce z právnych úkonov uzatvorených za trvania manželstva jedným z bývalých manželov alebo oboma bývalými manželmi; VI. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.“
2.1. Odôvodnila ju tým, že ich manželstvo uzatvorené XX.XX.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom XX, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/52/2017 z 27.03.2018, právoplatným 18.04.2018, ktorým súd zveril ich maloletú dcéru D. S., J.. XX.XX.XXXX, do jej osobnej starostlivosti. 2.2. Žalovanému adresovala prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vyporiadanie BSM dňa 07.08.2018, v ktorom deklarovala záujem na mimosúdnom vyporiadaní BSM formou dohody. Navrhla vykonanie niektorých konkrétnych krokov k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM, zároveň deklarovala záujem o vyporiadanie BSM formou jej finančného vyplatenia podielu na majetku v BSM, pričom všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok by zostal vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na jej návrh žalovaný v lehote v ňom uvedenej nereagoval, s čím spojila následok vo forme zaslania konkrétneho návrhu Dohody o vyporiadaní BSM žalovanému. Za účelom uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM bez potreby súdneho konania zaslala návrh na úplne vyporiadanie BSM - zaslanie návrhu dohody dňa 20.09.2018 v súlade s predchádzajúcim návrhom. Žalovanému dala lehotu do 15.10.2018 na reakciu, po ktorej márnom uplynutí podá návrh na vyporiadanie BSM na príslušný súd. Žalovaný ju v lehote uvedenej v návrhu nekontaktoval. 2.3. Počas trvania manželstva nadobudli nasledovný majetok: 1. osobné motorové vozidlo (ďalej len „OMV“) Audi A4 Avant 2.0 DTI quattro Ambition, EČV: G.-S.- XXXX, VIN: T., v hodnote 16.000,- eur (ďalej len ako „OMV Audi“); 2. OMV Jeep so žalovaným ako evidovaným vlastníkom, v hodnote 7.000,- eur (ďalej len ako „OMV Jeep“); 3. OMV BMW so žalovaným ako evidovaným vlastníkom, v hodnote 6.000,- eur (ďalej len ako „OMV BMW“); 4. nábytok, elektrické spotrebiče, bicykle a iné zariadenia a predmety v domácnosti v celkovej odhadovanej hodnote 10.000,- eur (ďalej len „iné hnuteľné veci“); 5. nehnuteľnosti - stavba (rodinného) domu postavená na parcele registra „C“, parcelné číslo XX/X, o výmere 322 m2, druh pozemku „ostatná plocha“ a na parcele registra „C“, parcelné číslo XX/X, o výmere 200 m2, druh pozemku „záhrada“ pre katastrálne územie N., obec O. H., okres O. H., ktorá nie je v čase podania tohto návrhu ešte skolaudovaná a ani evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v celkovej odhadovanej hodnote 120.000,- eur (ďalej len „nehnuteľnosti“). 2.4. Z ich manželstva nezostali žiadne spoločné záväzky, ktoré nie sú ku dňu podania žaloby vyrovnané. Napriek tomu nedokáže vylúčiť možnosť, že žalovaný v priebehu manželstva prijal záväzok, o ktorom ona nemá vedomosť a zároveň nedokáže vylúčiť, že niektoré záväzky prijaté bývalými manželmi za trvania manželstva neboli žalovaným riadne plnené. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby súd do výroku
rozhodnutia prijal aj úpravu prípadných nevyporiadaných záväzkov bývalých manželov tak, že z týchto prípadných nevyporiadaných záväzkov je povinný výlučne žalovaný, nakoľko v prípade, že ona v budúcnosti nadobudne vedomosť o nevyporiadaných záväzkoch nadobudnutých za manželstva, ich existencia, resp. neuhradenie, by bolo zavinené výlučne žalovaným. 2.5. Nehnuteľnosti sú v súčasnosti užívané výlučne žalovaným, rovnako je výlučne žalovaným využívaný hnuteľný majetok. Jediným hnuteľným majetkom patriacim do BSM, ktorý užíva výlučne žalobkyňa, sú základné spotrebné veci, ošatenie a hračky pre maloletú. Netrvá na tom, aby boli hnuteľné veci rozdelené medzi bývalých manželov, nakoľko veci potrebné k životu si ona po rozvode manželstva zaobstarala, rovnako ako aj ubytovanie. Z uvedeného dôvodu navrhuje, aby bol všetok majetok určený do výlučného vlastníctva žalovaného, a aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou vyplatenia finančného podielu na majetku, čím dôjde k vyporiadaniu BSM. Aby zabezpečila ochranu vlastníckych práv žalovaného vo vzťahu k majetku, ktorý navrhuje určiť do výlučného vlastníctva žalovanému, navrhuje jej určenie povinnosti na vypratanie nehnuteľností. 2.6. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 OZ.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom svojho zástupcu podaním z 12.04.2019, doručeným súdu 15.04.2019, vyjadril nesúhlas s podanou žalobou. Poukázal na to, že žaloba, ako aj návrh žalobkyne na vyporiadanie BSM zaslané žalovanému pred podaním žaloby sú neurčité a obsahujú viaceré nepravdivé tvrdenia. Vzhľadom na neurčitosť návrhov zaslaných žalovanému pred podaním žaloby požiadal žalobkyňu o konkretizáciu týchto návrhov, čo však neurobila. Preto sa nemohol ani kvalifikovanie vyjadriť k týmto neurčitým a nezrozumiteľným návrhom. 3.1.1. OMV Audi patrilo do BSM. Dohodou o čiastočnom vyporiadaní BSM po rozvode sa so žalobkyňou dohodol, že sa stane jeho výlučným vlastníkom (vrátane jeho príslušenstva) a z titulu čiastočného vyporiadania BSM uhradil žalobkyni sumu 8.000,- eur. BSM sporových strán vo vzťahu k OMV AUDI (a jeho príslušenstvu) je teda vyporiadané. Z tohto dôvodu ani žalobkyňa v podanej žalobe nežiada, aby súd v rámci vyporiadania BSM sporových strán o ňom rozhodoval. 3.1.2. OMV Jeep nemá hodnotu 7.000,- eur, ako to uvádza žalobkyňa. Jedná sa totiž o Jeep Wrangler vyrobený v roku 1996. Ak však žalobkyňa trvá na jeho hodnote 7.000,- eur, navrhol, aby ho súd prikázal do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť mu zaň sumu 3.500,- eur (polovicu z hodnoty tvrdenej žalobkyňou 7.000,- eur). 3.1.3. OMV BMW nepatrí a ani nikdy nepatrilo do BSM. Bolo vo vlastníctve syna žalovaného K. S.H., J.. XX.XX.XXXX, ktorý ho kúpil za svoje vlastné finančné prostriedky. Tomu zodpovedal aj zápis v evidencii na dopravnom inšpektoráte a v osvedčení (technickom preukaze) k tomuto vozidlu. Na základe kúpnej zmluvy zo 14.05.2018 ho syn žalovaného predal tretej osobe. 3.1.4. Nábytok, elektrické spotrebiče, bicykle a iné zariadenia a predmety v domácnosti, ktoré žalobkyňa bez bližšej špecifikácie uviedla v žalobe, tieto hnuteľné veci má vo svojej dispozícii práve žalobkyňa. Ide o nasledovné hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali v domácnosti sporových strán v Nemecku: 1. variaci stroj zn. Thermomix v hodnote 1.200,- eur, 2. televízor v hodnote 600,- eur, 3. práčka v hodnote 200,- eur, 4. hi-fi domáce kino v hodnote 200,- eur, 5. bicykel zn. CUBE v hodnote 600,- eur, 6. zariadenie detskej izby v hodnote 500,- eur, 7. terasový nábytok v hodnote 150,- eur, X. H. J. I. E. XXX,- D., 9. kuchynská elektronika, mixér, mikrovlnka, toustovač v hodnote 150,- eur, 10. zariadenie kuchyne, hrnce, príbory v hodnote 500,- eur. 11. mobilný telefón zn. iPhone 8 v hodnote 800,- eur, 12. počítač v hodnote 500,- eur. Z dôvodu, že ich má vo svojej dispozícii žalobkyňa v Nemecku, pričom po rozvode ich manželstva užíva tieto hnuteľné veci výlučne ona, navrhol ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne. 3.1.5. Rodinný dom (správne sa jedná o rekreačnú chatu) postavený na pozemku parc. CKN č. XX/X a parc. CKN č. XX/X k. ú. N. (ďalej len „RD N.“) nepatrí do BSM. Začal sa stavať už v roku 2009 a bol fakticky dokončený pred uzatvorením jeho manželstva so žalobkyňou. Skutočnosť, že RD N. nepatrí do BSM vyplýva jednoznačne z jeho fotografie z roku 2012 (t. j. z času pred uzatvorením manželstva, uzatvorenom dňa XX.XX.2013).
3.2. Aj napriek konštatácii žalobkyne v žalobe, že „z manželstva sporových strán nezostali žiadne spoločné záväzky, ktoré nie sú ku dňu podania žaloby vyrovnané“, žalobkyňa navrhuje, aby súd do rozhodnutia prijal úpravu prípadných nevyporiadaných záväzkov sporových strán tak, že z týchto prípadných záväzkov je povinný výlučne žalovaný, nakoľko ich existencia by bola zavinená výlučne žalovaným, s čím nesúhlasí. Dal do pozornosti zrejmú rozpornosť tvrdení žalobkyne, ktorá na jednej strane tvrdí, že neexistujú žiadne spoločné záväzky, na druhej strane však navrhuje, aby bol žalovaný zaviazaný uhradiť akékoľvek záväzky vyplývajúce z právnych úkonov uzatvorených za trvania manželstva jedným z bývalých manželov alebo oboma bývalými manželmi. Okrem toho súd vo svojom rozhodnutí ani nemôže zaviazať žalovaného k úhrade akýchkoľvek bližšie nešpecifikovaných záväzkov z právnych úkonov uzatvorených za trvania manželstva jedným z bývalých manželov alebo oboma bývalými manželmi. Takýto petit je jednak neurčitý, zároveň však svojim rozsahom prekračuje zákonné medze konania o vyporiadanie BSM. V rámci konania o vyporiadanie BSM je možné vyporiadať len spoločné záväzky bývalých manželov, nie všetky záväzky vzniknuté za trvania manželstva bývalých manželov, pretože počas trvania manželstva môžu vznikať manželom aj tzv. individuálne záväzky, z ktorých je zaviazaný len ten z manželov, ktorý je účastníkom záväzkovo-právneho vzťahu. On síce nemá vedomosť o existencii akýchkoľvek záväzkov vzniknutých počas trvania manželstva, nemôže však vylúčiť, že by žalobkyňa uzatvorila individuálny záväzok. Ak by súd vyhovel žalobnému návrhu žalobkyne v časti záväzkov, žalovaný by bol zaviazaný uhradiť aj tento individuálny záväzok žalobkyne, a to aj napriek tomu, že k tomu nie je daný zákonný dôvod. 3.3. Žalobkyňa v čase, keď už nežili v spoločnej domácnosti, bez jeho súhlasu previedla postupne v dňoch 24.05.2017, 26.05.2017 a 06.06.2017 z ich bankových účtov na svoj účet sumy 2.000,- eur, 800,- eur a 1.750,- eur a použila ich pre svoje potreby. Keďže tieto finančné prostriedky použila bez jeho súhlasu na svoje potreby, v súlade s judikatúrou všeobecných súdov je povinná do BSM nahradiť sumu rovnajúcu sa uvedeným výberom, a to sumu 4.550,- eur. Navrhol, aby vyššie uvedené skutočnosti súd zohľadnil pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM sporových strán a aby z tohto dôvodu pripočítal k podielu žalobkyne sumu 4.550,- eur. 3.4. Navrhol, aby súd vydal tento rozsudok: Z vecí patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobkyne: 1. OMV Jeep Wrangler, typ: TJ, VIN: XJXFYNXPXVPXXXXXX, r.v. 1996, EČV: O. v hodnote 7.000,- eur, 2. variaci stroj zn. Thermomix v hodnote 1.200,- eur, 3. televízor v hodnote 600,- eur, 4. práčka v hodnote 200,- eur, 5. hi-fi domáce kino v hodnote 200,- eur, 6. bicykel zn. CUBE v hodnote 600,- eur, 7. zariadenie detskej izby v hodnote 500,- eur, 8. terasový nábytok v hodnote 150,- eur, 9. kuchynský nábytok v hodnote 300,- eur, 10. kuchynská elektronika, mixér, mikrovlnka, toustovač v hodnote 150,- eur, 11. zariadenie kuchyne, hrnce, príbory v hodnote 500,- eur, 12. mobilný telefón zn. iPhone 8 v hodnote 800,- eur, 13. počítač v hodnote 500,- eur. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie majetkovej hodnoty podielov sumu 8.625,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobkyňa v následnej (oneskorene podanej) replike danej vyjadrením jej vtedajšieho zástupcu doručeným súdu 10.06.2019 zotrvala v plnom rozsahu na podanej žalobe, nesúhlasiac s tvrdeniami žalovaného. 4.1.1. Uviedla, že nie je jej celkom zrejmé, akým spôsobom má ňou uvádzanú hodnotu OMV Jeep ovplyvniť skutočnosť, že ide o automobil z roku 1996. Nenadväzuje naň žiadne ďalšie tvrdenie týkajúce sa potenciálnej hodnoty OMV Jeep, ktorú považuje žalovaný za správnu, resp. správnejšiu. Má za to, že návrhom (na prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyni) žalovaný uznal ňou uvádzanú hodnotu OMV Jeep. Predložila niekoľko inzerátov na inzertnom portáli, kde boli zadané údaje podľa poskytnutého technického preukazu automobilu Jeep, na základe čoho trhová hodnota spriemerovaním celkom šiestich predkladaných ponúk na kúpu automobilu rovnakej značky, rovnakého typu, rovnakého, resp. približne rovnakého roku výroby, a teda obdobných technických vlastností, predstavuje sumu vyššiu ako ňou stanovenú hodnotu OMV Jeep. V zmysle predložených ponúk je možné predmetné automobily nadobudnúť do osobného výlučného vlastníctva, v čoho dôsledku ide bez akýchkoľvek
ďalších pochybností o riadne preukázanú trhovú hodnotu obdobného automobilu ako OMV Jeep, a teda je jeho hodnota adekvátna a ňou preukázaná, pričom na tejto skutočnosti nemení nič ani nesúhlas žalovaného a rok výroby OMV Jeep. Podľa nej žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 195 a nasl. CSP v spojení so zásadou kontradiktórnosti konania ako základného princípu sporového konania v zmysle ust. čl. 6 ods. 1 CSP. Zároveň má za to, že prípadne neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany by neboli žalovaným uplatnené včas v zmysle CSP, na základe čoho navrhla, aby na neskôr žalovaným uplatňované prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neprihliadal v zmysle sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 153 ods. 2 CSP. Návrh žalovaného, aby bolo OMV Jeep určené do výlučného vlastníctva žalobkyne nie je nijakým spôsobom odôvodnený právnymi ani skutkovými okolnosťami žalovaného, ktoré by takúto úpravu práva povinností bývalých manželov odôvodňovala. Žalobkyňa určenie OMV Jeep do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla z dôvodu, že tento sa nachádza na území Slovenska a užíva ho po dobu najmenej dvoch rokov výlučne žalovaný v súlade so zásadou, podľa ktorej sa prikazujú v rámci vyporiadania BSM veci tomu z bývalých manželov, ktorý ju má alebo naposledy mal v držaní. Jeho určenie do výlučného vlastníctva žalobkyni, nakoľko táto sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, by nemohlo byť považované za spravodlivé a v súlade s vyššie uvedenou zásadou z dôvodu s tým vzniknutých nákladov na jeho presun do zahraničia a vzhľadom na rozsiahle náklady spojené so zmenou zapísaného vlastníka a jeho následné prípadné prihlásenie do evidencie v zahraničí. Bez pochýb by nešlo o najrozumnejšie usporiadanie vlastníckych práv k OMV Jeep v zmysle vyporiadania BSM a v súlade so zásadami využívanými pri vyporiadaní BSM. 4.1.2. K OMV BMW uviedol, že z predloženého osvedčenia o evidencii je jej zrejmé, že ako držiteľ osvedčenia o evidencii je uvádzaný syn žalovaného K. S.. Je však taktiež zrejmé, že osvedčenie bolo vyhotovené a zároveň ako držiteľ je syn žalovaného uvedený, od 23.02.2017. Následný osud automobilu, t. j. prevod jeho vlastníckeho práva na tretiu osobu je nesporný. Otázka platnosti takého právneho úkonu je za súčasného dôkazného a skutkovo preukázaného stavu iba hypotetická, nemožno ju však z dôvodu opatrnosti opomenúť. Nakoľko k rozvodu manželstva došlo rozsudkom z 27.03.2018, je zrejmé, že syn žalovaného nadobudol OMV BMW ešte za trvania manželstva. Požiadala súd o vyžiadanie kúpnej, resp. inej zmluvy, na základe ktorej syn žalovaného nadobudol OMV BMW. Ak by bolo OMV BMW v BSM bývalých manželov v čase jeho predaja, výťažok z predaja, ktorý by mal byť z logiky veci vyšší ako jeho predajná cena tretej osobe, by spadal do BSM bývalých manželov. Zároveň je táto skutočnosť dôležitá pre posúdenie prípadného právneho úkonu žalovaného ako platného v zmysle ust. § 145 ods. 1 OZ. V prípade, ak žalovaný nepredloží vyžiadané podklady, navrhla výsluch svedka - syna žalovaného, za účelom objasnenia, či OMV BMW v niektorom čase patril do BSM bývalých manželov a je potrebné vyporiadať aj prípadné plnenia z predaja takéhoto majetku plynúce do BSM. Do času riadneho preukázania zo strany žalovaného, že OMV BMW nepatrí a nikdy nepatril do BSM bývalých manželov, trvá na znení žaloby. 4.1.3. Žalovaný vymenoval niekoľko hnuteľných vecí, ktoré má mať podľa neho v dispozícií ona, pričom uviedol aj ich odhadovanú hodnotu. Nakoľko sa obmedzil na tvrdenie a toto nijakým spôsobom nepreukázal, navrhla, aby bolo ustálenie, kde sa aktuálne nachádza ešte existujúci hnuteľný majetok bývalých manželov patriaci do BSM bývalých manželov, vykonané formou výsluchu, nakoľko je celkom zrejmé, že žalobkyňa nemôže mať vo svojej dispozícií všetok hnuteľný majetok, ktorý patrí do BSM bývalých manželov. 4.1.4. Predložila kúpnu zmluvu na televízor uvádzaný žalovaným vo vyjadrení, ktorý podľa názoru žalovaného spadá do BSM, čo však celkom zjavne nie je pravda, nakoľko ho nadobudla za cenu 699,- eur dňa 15.03.2012, t. j. pred uzatvorením manželstva a vznikom BSM. Na základe uvedeného má za to, že televízor nespadá do BSM bývalých manželov. 4.1.5. Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného, že nehnuteľnosti nepatria do BSM, nakoľko celkom zjavne odporuje skutočnosti. Nie je jej zrejmé, čo pod pojmom faktické dokončenie stavby žalovaný myslí, nakoľko z dôkazov predložených v žalobe je zrejmé, že aj po uzatvorení manželstva dochádzalo k rozsiahlym prácam na stavbe, ktoré (práce) sa financovali zo spoločného majetku bývalých manželov. Upozornila, že stavba nebola do dnešného dňa dokončená a riadne v súlade s platnými a účinnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi skolaudovaná a nie je evidovaná na liste vlastníctva ako dokončená stavba. Predložila výpis z komunikácie medzi ňou a žalovaným (ďalej len „bývalými manželmi“), z ktorej vyplýva, že stavebné práce pokračovali i po uzatvorení manželstva. Žalovaný podľa nej riadnym spôsobom nepreukázal, že nehnuteľnosti identifikované v žalobe nepatria do BSM bývalých manželov a naďalej trvá na ich vyporiadaní. Žalovaný nijakým spôsobom nenamietal hodnotu nehnuteľností uvádzanú v žalobe, v čoho dôsledku má toto skutkové tvrdenie za nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP.
4.2. Návrh na úpravu záväzkov zvolila z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a komplexného vyporiadania BSM. V žalobe uvádza (čo potvrdzuje aj žalovaný vo vyjadrení), že si nie je vedomá existencie záväzkov, ktoré by mohli byť v zmysle ust. § 147 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) plnené aj z majetku po zániku BSM patriaceho žalobkyni. Napriek uvedenej skutočnosti nemôže vylúčiť, že by žalovaný takýto záväzok počas trvania manželstva prebral, pričom nevedomosť o existencii takýchto záväzkov na potenciálnej (možnej) existencii takýchto záväzkov nič nemení. Nemá za to, že takýto návrh by prekračoval zákonné medze, a taktiež takýto návrh nepovažuje za neurčitý. Predmetom vyporiadania BSM v zmysle OZ, čo bolo v konečnom dôsledku aj predmetom aplikácie súdmi, je bez pochýb vyporiadanie nie len majetku bývalých manželov, ale i záväzkov a dlhov bývalých manželov. Skutočnosť, že žalobkyňa o existencii takýchto záväzkov nemá vedomosť, nemá na nutnosť ich vyporiadania vplyv. Inak povedané, prípadná nevedomosť bývalých manželov o existencii záväzku, ktorý sa môže plniť z majetku patriaceho do BSM, takýto záväzok nevylučuje z vyporiadania. Jediným fakticko-právnym následkom jeho nevyporiadania v rámci rozhodnutia súdu je aplikácia zákonnej fikcie vyporiadania v zmysle OZ. Čiastočne však súhlasí s možnou nesprávnou interpretáciou jej návrhu. Ním rozhodne nesleduje, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu jej individuálnych záväzkov, ale výlučne tých záväzkov, ktoré môžu byť v zmysle ust. § 147 OZ plnené z majetku patriaceho do BSM, a teda ktoré ju môžu potenciálne zasiahnuť aj po vyporiadaní BSM v dôsledku vyporiadania takéhoto záväzku fikciou ex lege. Rozhodne nemá záujem na svoje odbremenenie zo svojich záväzkov na úkor majetku žalovaného, sleduje výlučne účel vyporiadania BSM v zmysle ust. § 150 OZ primerane aplikovaný vo vzťahu k záväzkom bývalých manželov tak, že navrhuje, aby žalovaný bol výlučne zaviazaný na úhradu tých prípadných záväzkov a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva, a ktoré by mohli postihnúť aj majetok žalobkyne po vyporiadaní BSM, a to predovšetkým z dôvodu, že takýto záväzok by žalovaným bol (potenciálne) prebraný bez jej vedomia. 4.3. K žalovanému uvádzaným jej platbám zo spoločných bankových účtov na svoj bankový účet bez jeho súhlasu, ktoré mala použiť pre svoje potreby, na základe čoho navrhol, aby bola celková suma 4.550,- eur pripočítaná k podielu žalobkyne, uviedla, že nepopiera, že k uvádzaným platbám došlo. Uviedla, že všetky tieto financie boli v plnom rozsahu využité na potreby ich maloletej dcéry, na udržiavanie spoločného majetku a réžie s tým spojenej. Predložila výpisy z účtu s podrobným rozpisom účelu platieb, ako aj rozpis a účel platieb vykonaných pre potreby ich maloletej dcéry, udržiavanie spoločného majetku a réžie s tým spojenej. Má za to, že suma 4.550,- eur nemôže byť pričítaná k jej podielu, nakoľko táto bola v plnom rozsah použitá na spoločný majetok a na potreby maloletej dcéry bývalých manželov. 4.4. Podľa jej informácií žalovaný dňa 14.12.2015, t. j. za trvania manželstva, uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou, na základe ktorej predal nehnuteľnosti - byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, na základe čoho bola žalovanému vyplatená kupujúcim suma o celkovej výške 42.000,- eur. Má za to, že suma vo výške kúpnej ceny v celkovej výške 42.000,- eur patrí do BSM a vzhľadom na zánik BSM je nevyhnutné túto vyporiadať, čo navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že finančné prostriedky boli poukázané na účet určený žalovaným tak, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť sumu zodpovedajúcu jej podielu z finančného obnosu, ktorý žalovaný nadobudol za trvania manželstva v zmysle ust. § 143 OZ, t. j. sumu vo výške 21.000,- eur. 4.5. Žiadala vo veci rozhodnúť nasledovne: I. Žalobkyňa je povinná vypratať stavbu rodinného domu postavenú na parcele registra „C“, parc. č. XX/ X, o výmere 322 m2, druh pozemku „ostatná plocha“ a na parcele registra „C“, parc. č. XX/X, o výmere 200 m2, druh pozemku „záhrada“ pre katastrálne územie N., obec O. H., okres O. H., ktoré pozemky sú evidované na LV č. XXXX. II. Určuje sa, že do BSM patrí a. OMV Jeep o hodnote 7.000,- eur; b. OMV BMW o hodnote 6.000,- eur; c. nábytok, elektrické spotrebiče, bicykle a iné zariadenia a predmety v domácnosti v celkovej odhadovanej hodnote 10.000,- eur; d. stavba (rodinného) domu postavená na parcele registra „C“, parc. č. XX/X, o výmere 322 m2, druh pozemku ostatné plochy pre katastrálne územie N., obec O. H., okres O. H., ktorá nie je evidovaná na LV č. XXXX v celkovej odhadovanej hodnote 120.000,- eur; e. finančná hotovosť vo výške 42.000,- eur z titulu úhrady kúpnej ceny za predaj nehnuteľností. III. Z BSM sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazujú veci: a. OMV Jeep o hodnote 7.000,- eur; b. OMV BMW o hodnote 6.000,- eur;
c. nábytok, elektrické spotrebiče, bicykle a iné zariadenia a predmety v domácnosti v celkovej odhadovanej hodnote 10.000,- eur; d. stavba (rodinného) domu postavená na parcele registra „C“, parc. č. XX/X, o výmere 322 m2, druh pozemku „ostatná plocha“ a na parcele registra „C“, parc. č. XX/X, o výmere 200 m2, druh pozemku „záhrada“ pre katastrálne územie N., obec O. H., okres O. H., ktorá nie je evidovaná na LV č. XXXX, v celkovej odhadovanej hodnote 120.000,- eur. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu hodnoty majetku patriaceho do BSM, ktorý pripadol do výlučného vlastníctva žalovaného a finančných prostriedkov nadobudnutých z titulu úhrady kúpnej ceny z predaja nehnuteľnosti v celkovej výške 92.500,- eur. V. Žalovaný je povinný uhradiť všetky záväzky vyplývajúce z právnych úkonov uzatvorených za trvania manželstva jedným z bývalých manželov alebo oboma bývalými manželmi, ktorých plnenie možno, čo i len čiastočne, uspokojiť aj z majetku žalobkyne po vyporiadaní BSM. VI. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
5. Na uvedenú repliku bez výzvy súdu na podanie dupliky reagoval žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu podaním z 02.08.2019, doručeným 06.08.2019, tak, že: 5.1. Ohľadne OMV Jeep konštatoval, že on jeho hodnotu uvádzanú žalobkyňou 7.000,- eur neuznal a ani neuznáva a túto rozporuje s tým, že táto je výrazne nižšia. K žalobkyňou predloženým 6 ponukám konštatoval, že žalobkyňa nevyhľadala a nepredložila ponuky na predaj automobilov s rovnakými vlastnosťami ako OMV Jeep, ktorý má zdvihový objem valcov motora 2464 cm3 (t. j. označenie 2,5 l) s výkonom 87 kW, nemá osobitnú doplnkovú výbavu. Má za to, že jeho hodnota je približne 3.600,- eur; 5.2. Ohľadne OMV BMW uviedol, že nemá k dispozícii nijakú zmluvu, na základe ktorej bolo toto vozidlo nadobudnuté, z dôvodu, že nikdy nepatrilo do BSM. OMV BMW bolo až do 14.05.2018 vo vlastníctve K. S., ktorý ho kúpil za vlastné finančné prostriedky. On OMV BMW nemal dôvod kupovať, keďže spolu so žalobkyňou boli spoluvlastníkmi AUDI AVANT 2,0 DTI quattro Ambition v hodnote 16.000,- eur a okrem toho mal k dispozícii aj firemný automobil, ktorý bol oprávnený používať aj na súkromné účely. Nepotreboval teda tretie motorové vozidlo, s ktorým by mal zbytočné výdavky; 5.3. Z iných hnuteľných vecí, z nich žalobkyňa popiera len zaradenie televízora Samsung W. do BSM. Z ňou predložených dokladov vyplýva, že tento televízor bol zakúpený dňa 15.03.2012 za 699,- eur s tým, že kúpna cena nebola uhradená pri jeho kúpe, ale v splátkach. Ak tento nepatrí do BSM, tak v rámci vyporiadania BSM je potrebné zohľadniť úhradu jednotlivých splátok jeho kúpnej ceny, ktoré boli uhradené počas trvania ich manželstva, t. j. od XX.XX.2013. Žalobkyňa je povinná uhradiť čo zo spoločného majetku vynaložila na televízor Samsung v jej výlučnom vlastníctve, aby to súd zohľadnil pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM a prirátal k podielu žalobkyne sumu rovnajúcu sa splátkam kúpnej ceny televízora uhradeným od XX.XX.2013 do zaplatenia celej kúpnej ceny. Ostatné hnuteľné veci, ktoré špecifikoval vo vyjadrení k žalobe, žalobkyňa v jej vyjadrení nepoprela ich existenciu a ani to, že ich má k dispozícii a užíva ich a nenamietla ani ich trhovú cenu, ktorú uviedol. Skutočnosť, že ich žalobkyňa má k dispozícii a ich aktuálna trhová hodnota sú medzi sporovými stranami nesporné a zotrval na ich prikázaní do výlučného vlastníctva žalobkyne; 5.4. Zotrval na stanovisku, že RD N. nepatrí do BSM, pretože ako vec v zmysle práva vznikol už pred uzatvorením manželstva, k čomu pripojil jeho fotografiu z apríla 2012 vyhotovenú spoločnosťou A. pri fotografovaní Slovenska; 5.5. Ani po úprave žaloby nie je možné, aby súd v rozsudku zaviazal žalovaného k úhrade akýchkoľvek bližšie nešpecifikovaných záväzkov z právnych úkonov uzatvorených za trvania manželstva jedným z bývalých manželov alebo oboma bývalými manželmi, ktorých plnenie možno čo i len čiastočne uspokojiť aj z majetku žalobkyne po vyporiadaní BSM. Takýto petit je neurčitý a nevykonateľný. Súd v rámci BSM vyporiadava konkrétne záväzky, ktoré musia byť dostatočne špecifikované, aby nedošlo k ich zámene s prípadnými inými záväzkami; 5.6. Žalobkyňa nepreukázala, že financie vo výške 4.550,- eur boli v plnom rozsahu využité na potreby ich maloletej dcéry, udržiavanie spoločného majetku a réžie s tým spojenej a preto je táto povinná do BSM uhradiť sumu 4.550,- eur; 5.7. Potvrdil, že na základe kúpnej zmluvy zo 14.02.2015 predal byt č. X vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. KN-C č. XXX/XX v k. ú. I. G. so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadenia bytového domu. Tieto nehnuteľnosti však boli v jeho výlučnom vlastníctve. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne vec, ktorá nepatrí do BSM a následne túto počas manželstva odplatne prevedie na tretiu osobu, tak príjem, ktorý týmto prevodom získa, nepatrí do BSM. Takáto nehnuteľnosť
predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá sa prevodom na tretiu osobu v podstatne transformuje na inú majetkovú hodnotu, a to peniaze. Finančné prostriedky vo výške 42.000,- eur nepatria do BSM a preto ich nie je možné vyporiadať.
6. Na predbežnom prejednaní sporu 12.08.2019 6.1. z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že OMV BMW v období bezprostredne po jeho kúpe od občana Tureckej republiky bolo zapísané na žalovaného ako vlastníka a držiteľa, ale pri kúpe tohto vozidla, pri ktorej boli prítomní okrem žalovaného žalobkyňa, predávajúci a syn žalovaného K. S., došlo k vyplateniu kúpnej ceny K. S., ktorý v tom čase a predtým cca 2 roky pracoval v Nemecku na stavbách a šlo o peniaze K. S.; 6.2. vtedajší zástupca žalobkyne akceptoval v rámci predbežného právneho posúdenia vyslovený názor súdu pokiaľ ide o charakter prostriedkov získaných žalovaným predajom bytu v jeho výlučnom vlastníctve, že ide o prostriedky patriace výlučne žalovanému. Uviedol, že toto tvrdenie v replike uviedol len účelovo vo väzbe na iné konanie, ktoré prebieha v Nemecku, kde sa rieši otázka výživného na dcéru sporových strán. Ohľadne nehnuteľnosti k. ú. N. (v súvislosti s predbežným právnym posúdením veci súdom, v rámci ktorého bolo konštatované, že daná nehnuteľnosť - stavba nepatrí do BSM), podľa zástupcu žalobkyne v rámci BSM by mala byť minimálne vyporiadaná výška investícií, ktoré boli realizované do tejto stavby od uzavretia manželstva do jeho rozvodu. Uviedol, že za tým účelom tieto investície špecifikuje a zároveň navrhne aj vykonanie konkrétnych dôkazov na ich preukázanie.
7. Žalobkyňa prostredníctvom svojho vtedajšieho zástupcu podaním z 27.08.2019, doručeným súdu 02.09.2019, okrem vysvetlenia, čo majú ňou predložené dôkazné prostriedky v prílohe predchádzajúceho vyjadrenia uvádzaného pod bodom 4 preukazovať, za účelom preukázania vykonania prác na RD N. za trvania manželstva navrhla výsluchy svedkov 1/ S. H.H. (k prácam na stavbe), 2/ Z. M. (ohľadne brány), 3/ F. H. (k terase), 4/ S. (k podlahám), 5. Z. Z. (vedenie elektriny v dome), 6/ Z. Z. (vykonanie prác na dome), 7/ I. N. (práce vykonané sklenárskou spoločnosťou), 8/ S. H. (práce na schodoch, dverách a kuchyni v dome), 9/ p. N. (ohľadne záhrady), 10/ Ľ. A. (práce na nábytku vyrobenom na mieru) a 11/ Z. V. (vedenie vody v dome). Pre prípad, ak vykonaním vyššie uvedených dôkazov nebude dostatočne vymedzená hodnota prác na dome za trvania manželstva, navrhla vykonanie znaleckého dokazovania v rozsahu tých prác, ktoré vyplývajú z ňou označených dôkazov. Tiež navrhla vykonať dokazovanie dožiadaním komerčných bánk v Slovenskej republike k otázke, či u nich žalovaný nemal vedený ku dňu rozvodu ich manželstva, resp. v období najmenej šiestich mesiacov pred dňom rozvodu manželstva, bankový účet, resp. iný bankový produkt a v prípade, že áno, žiadala o kompletné výpisy z týchto účtov, resp. bankových produktov. Ohľadne OMV BMW predložila čestné prehlásenia S.. S. A. (brata žalobkyne - č. l. 289) a O. J. (č. l. 290), ktoré potvrdzujú tvrdenia žalobkyne v tom zmysle, že hodnota tohto vozidla by mala spadať do vyporiadania v rámci tohto konania. Predložila aj spoločné čestné prehlásenie A. N. a S. Z. (č. l. 291), podľa ktorého žalobkyňa na adrese M. býva v byte, ktorý je zariadený novým nábytkom, ktorý jej pomáhali nosiť, skladať a montovať. V jeho prílohe predložila o. i. tiež rôzne bločky, „rozpočty“, výňatky z jej elektronickej komunikácie a fotky z RD N..
8. Žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní z 02.10.2019 uviedol, že do uzatvorenia manželstva (XX.XX.2013) nebola urobená len hrubá stavba RD N.M., ale tento bol fakticky dokončený, k čomu navrhol výsluchy žalovaného, svedkov S. H.Č., S. H., F. Y. a S. S.. Uviedol, že schody, dvere, posteľ a krb, ktoré mal zhotoviť S. H., boli zhotovené, resp. uhradené ešte pred uzatvorením manželstva. Spoločnosť I. A. zhotovila len sklenené dvere na sprchovacom kúte, a to v priebehu r. 2016. Cena za ich zhotovenie nebola uhradená zo spoločných prostriedkov, ale z prostriedkov, ktoré mala k dispozícii matka žalovaného, k čomu navrhol výsluch ako svedkov I. N. - konateľa spoločnosti I. A., N..V..Q.., svojej matky D. S. a brata S. S.. Posledných dvoch uvádzaných svedkov navrhol vypočuť aj k tvrdeniam, že z prostriedkov jeho matky bola uhradená cena za bránu RD N., ďalej náklady na terénne úpravy a práce pri dome, cena za zhotovenie žalobkyňou označeného obrazu, skrinky a zábradlia, skríň na mieru, cena za hnuteľné veci, spotrebiče, dreviny, výsadbu a práce a náklady na materiál a práce, ktoré boli vykonané na RD N., resp. jeho okolí počas manželstva. Strecha na RD N.Ň. bola pôvodne zhotovená pred uzatvorením manželstva, čo preukazujú jeho fotografie z r. 2012. Počas trvania manželstva však musela byť z dôvodu vád opravená a všetky náklady spojené s jej opravou uhradil S. H. v rámci reklamácie k čomu navrhol vypočuť ako svedka S. H.. Z hnuteľných vecí zakúpených z internetového obchodu T..M..O. sa v RD N. nachádzajú len mop, dekoračné kvety, teplomer, rámiky na fotky a obraz. O ostatných veciach mu nie je známe, či vôbec existujú. K žalobkyňou predloženým rozpočtom uviedol, že rozpočet z
09.10.2015 nahrádza predchádzajúce rozpočty, pretože práce uvedené v predchádzajúcich rozpočtoch sú zahrnuté v rozpočte z 09.10.2015. Zdôraznil, že rozpočty nepreukazujú, aké práce boli skutočne na RD N. vykonané. Viaceré dodávky uvedené v rozpočtoch neboli realizované, resp. boli realizované v inom rozsahu a kvalite. K žalobkyňou navrhovanému dokazovaniu dožiadaním komerčných bánk poskytol tvrdenie, že on nemal ku dňu rozvodu manželstva, resp. v období najmenej šiestich mesiacov pred rozvodom nijaký bankový účet, resp. iný bankový produkt. Finančné prostriedky, ktoré získal predajom bytu v jeho výlučnom vlastníctve, boli zaplatené na účet jeho matky, nie na jeho „tajný účet“. Ohľadne OMV BMW zotrval na tvrdení, že toto nepatrí a nikdy nepatrilo do BSM. Namietol k danej otázke žalobkyňou predložené čestné vyhlásenia, keďže ide o čestné vyhlásenia blízkych osôb žalobkyne (jej brata a súčasného priateľa) a konkrétne aj to, že podľa nich mal žalovaný toto auto darovať synovi K. s tým, že si ho K. S. kúpil za svoje vlastné finančné prostriedky. K tomu navrhol výsluchy svedkov K. S. a jeho matky S. S.. Nie je mu zrejmé, aké hnuteľné veci žalobkyňa zahrňuje pod pojem nábytok. On hnuteľné veci, ktoré má žalobkyňa k dispozícii, označil vo vyjadrení k žalobe a sú bližšie špecifikované v čestnom vyhlásení I. P. (toto zástupca žalovaného predložil v prílohe k podaniu zo 07.08.2019 - č. l. 272). Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach nepoprela, že tieto existujú a že ich má k dispozícii a užíva ich a nenamietala ani ich aktuálnu trhovú hodnotu, ktorú uviedol vo vyjadrení k žalobe. Označil tieto skutočnosti za nesporné a navrhol uvedené veci prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Pripojil k nemu čestné vyhlásenie F. O. (č. l. 375), podľa ktorého celá elektroinštalácia v RD N. bola dokončená už v r. 2012, ďalej prehľad transakcií zo dňa 16.12.2015 na účte vedenom v N. N., M..N.., Č.. N. s názvom S. D., Š. Z. (č. l. 376), podľa ktorého bol uvedeného dňa vykonaný bezhotovostný vklad v sume 41.000,- eur z účtu N. (N. I.).
9. Na pojednávaní 16.10.2019 9.1. zástupca žalobkyne žiadal v rámci BSM vyporiadať len tie motorové vozidlá, ktoré doposiaľ vyporiadané neboli. Uviedol, že z účtu v Nemecku, ktorý patril žalovanému, boli robené výbery v súvislosti s dokončovaním RD N. a tie peniaze podľa ich informácií boli dávané matke žalovaného, ktorá ich následne použila na vyplatenie prác a navrhol V. O. O. G. M. Q. L. F. Q.M. G. I. J.. Y. rozšírenie však súd neakceptoval z dôvodu oneskoreného navrhovania takéhoto dôkazu ako prostriedku procesného útoku. K ním navrhovanému výsluchu žalobkyne uviedol, že žiadal len o možnosť, aby sa žalobkyňa mohla k veci vyjadriť a poskytnúť skutkové tvrdenia; 9.2. Žalobkyňa uviedla, že prvýkrát bola v RD N. v r. 2012 a vie, že ho začal pre žalovaného stavať p. H., potom sa rozhádali a stavbu dokončoval p. Z.. Všetky ňou uvádzané práce vo vyjadrení (bod 7.) boli realizované už po tom, ako boli manželmi. Matka žalovaného zarábala okolo 200,- eur mesačne a potom mala dôchodok asi 470,- eur mesačne. Nevie a nerozumie, prečo by táto mala platiť za práce na dome, ak ona aj žalovaný dlhodobo pracovali v Nemecku a mali dobrý príjem. Práce na dome neboli realizované firmou, ale rôznymi ľuďmi načierno, takže presne dokázať, kedy a koľko bolo platené, na to nemá dôkazy a rovnako na to nemá dôkazy ani žalovaný a preto aj navrhla výsluchy dotyčných osôb. OMV BMW bol kupovaný v máji 2016 z finančných prostriedkov jej a žalovaného s tým, že súhlasili, aby toto auto užíval K., keďže nemal iné auto. Teraz v rámci tohto konania sa dozvedá, že potom bolo auto prepísané na K. a už aj bolo predané, avšak o žiadnych peniazoch za toto auto nevie. Syn žalovaného v máji nemal prostriedky na kúpu auta. V júni 2015, keď mali oslavu v hoteli Q. na N., tak žalovaný hovoril, že ak sa chcú ísť pozrieť prítomní na dom, že musia ísť ešte za vidna, lebo v tme neuvidia nič, čo uviedla v súvislosti s tvrdením žalovaného, že elektrika bola dokončená už v r. 2012. Prečo v júni 2015 museli spať hostia z jej strany prítomní na krstinách na hoteli Q. a nie v dome, ak by mal byť dom taký dokončený ako tvrdí žalovaný? Riešili prevod podielu na dome prostredníctvom Z.. K. a ona mala obdržať podiel 25 % a nebolo hovorené o žiadnych 20.000,- eur. Potom Z.. K. volal, že to nie je možné, lebo nie je kolaudácia. Potom začala riešiť kolaudáciu, ale nechala to tak, keď zhruba po mesiaci odvtedy od žalovaného odišla. Žalovaný svojimi transakciami zavádzal svoju prvú manželku, u ktorej sa snažil vzbudiť dojem, že si zobral ju ako bohatú priateľku a že si sama financovala pobyt v Amerike, preto všetky platby na pobyt v Amerike šli z jej účtu. On jej však predtým dal na ten pobyt v Amerike hotovosť, ale akože to bolo platené z jej účtu; 9.3. Na uvedenom pojednávaní sa stalo nesporným skutkové tvrdenie žalovaného prostredníctvom jeho zástupcu, ktoré žalobkyňa nerozporovala a bolo aj doplnené súhlasnými prehláseniami oboch ohľadne toho, že televízor Samsung bol zakúpený 15.03.2012 s tým, že prvá splátka bola splatná 15.04.2012 vo výške 21,40 eura a výška ďalších splátok 2 až 29 predstavovala u každej z nich 24,20 eura mesačne, takže za trvania manželstva bolo uhradených 16 splátok, čomu by zodpovedala suma 387,20 eura; 9.4. Žalovaný uviedol, že RD N. začal stavať v r. 2009. Po skúsenostiach aj z predchádzajúceho manželstva mal snahu, aby dovtedy, ako mienili so žalobkyňou uzatvoriť manželstvo, tento dom čo
najviac dokončil. Dom v čase uzavretia manželstva bol prakticky dokončený a nebolo dokončené len jeho okolie. Poprel, že by bol robený zo spoločných peňazí, lebo dobre vedel z BSM s prvou manželkou, čo sú spoločné peniaze. Po uzavretí manželstva viackrát odo neho žalobkyňa žiadala, aby aj na ňu nejakú čiastku na dome prepísal. Boli v tejto súvislosti aj za právnikom a jeho návrh bol taký, že ak dá 20.000,- eur na dokončenie domu, že jej prepíše 25 %. K ničomu takému však nedošlo. Po uzavretí manželstva to s prácami na dome ustalo, pretože sa zdržiaval prevažne v Nemecku. Keď sa robili nejaké práce, požiadal mamu, či by mu finančne nepomohla, čo sa aj stalo a keď robili nejakí robotníci, tak týchto povyplácal buď jeho brat alebo si šli po peniaze k jeho matke, ktorá kým pracovala ako šéfkuchárka, mala spolu s otcom celkový príjem okolo 1.000,- eur, keď otec bol na invalidnom dôchodku. Navrhol aj rodine žalovanej, či by sa nechcela finančne spolupodieľať na dokončení domu. Tá sa však nechcela, kým nebude na dome čiastka prepísaná na žalobkyňu. Keď v r. 2015 predal byt za 42.000,- eur, tak kúpna cena šla na účet jeho mamy, s ktorou sa potom vyrovnal. Už si presne nespomína, ako sa vyrovnali, preto aj šli tie peniaze na účet jeho mamy. Žalobkyňa bola prítomná pri kúpe a predaji OMV BMW. Žalobkyňa vie, že jeho syn už predtým dva roky pracoval v U. J., kde pracoval aj on a aj žalobkyňa a okrem toho tvrdo pracoval aj na stavbe. Syn si toto auto kúpil na svoje výročie 20. roku narodenia. Dokonca na pôvodnej nemeckej ŠPZ boli jeho iniciály a dátum narodenia. Synovi pomohol len tak, že auto bolo napísané na neho, aby mal podstatne lacnejšiu poistku za bezškodový priebeh, lebo tento bonus v rámci M. sa dal preniesť zo Slovenska do Nemecka. Žalobkyňa ho vždy odhovárala od toho, aby svoje deti z prvého manželstva financoval. Jemu nedáva logika, načo by im bolo potrebné ďalšie auto, pretože on mal k dispozícii firemné auto, s ktorým jazdievali aj na Slovensko, okrem toho mali aj vlastné auto Audi, ktoré si už vyporiadali. Pokiaľ ide o elektriku, elektrické rozvody boli hotové už v r. 2012. Prípojku mal načierno od r. 2011, teda ešte pred tým, ako sa robili rozvody, môže to potvrdiť aj p. H.. Nikdy netvrdil, že na Slovensku nemal žiadny bankový účet. Má ho 25 rokov stále v N. N. a ak v poslednom vyjadrení to bolo napísané inak, ide o nedorozumenie. Teraz prešiel do V. G. na radu zástupcu žalobkyne, ktorý mu povedal, že ako si môže dovoliť platiť 6,- eur mesačne, keď tam to má zadarmo. V Nemecku v čase rozvodu nášho manželstva už účet nemal. Prostriedky, ktoré jeho matka použila na vyplácanie robotníkov, boli jej vlastné, neboli na to používané žiadne prostriedky vyberané z nejakého nemeckého účtu. V Nemecku zrušil všetky účty po tom, ako zistil, že ho žalobkyňa okradla, vybrala mu z účtu všetky peniaze a nechala mu tam 40,- eur. Bolo to zrušené niekedy v roku 2017. Šlo o dva účty, jeden bol spoločný, druhý bol jeho, ale s dispozičným právom pre žalobkyňu. Žalobkyňa ešte aj mala svoj účet, ale naň mu nedala prístup a okrem toho vybrala aj peniaze z vkladnej knižky. Účet v Nemecku mal vo I.; 9.5. Po tom ako v súvislosti s návrhmi žalobkyne na výsluch svedkov žalovaný potvrdil, že brána, terasa, elektrické rozvody, sklo na sprchovom kúte, že niektoré záhradnícke práce u tých, ktoré sú uvedené v rozpočte robené p. N., nábytok na mieru robený p. A., prípojka vody zo studne do domu robená p. V. s tým, že rozvody vody v dome už robila firma p. Z., boli realizované a vyplácané za trvania manželstva so súčasným tvrdením, že peniaze boli vyplácané jeho matkou s výnimkou p. V., u ktorého žalovaný uviedol, že už sa nepamätá, kto ho vyplácal, žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu ustúpila od návrhov na výsluch svedkov Z. M., F. H., Z. Z., I. N., p. N., p. A., Z. V., t. j. uviedla, že netrvá na týchto dôkazoch s tým, že nerozporuje ani skutkové tvrdenie žalovaného, že I. N. vyplácala matka žalovaného. 9.6. Po tom, ako súd oznámil vtedajšiemu zástupcovi žalobkyne v súvislosti s jeho návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania na ocenenie hodnoty prác, ktoré boli vykonané za trvania manželstva, že takýto dôkaz nevykoná, nakoľko pre vyporiadanie investícií nie je rozhodujúca hodnota, ktorá vznikla v rámci týchto investícií, ale len skutočná výška týchto investícií, tento vzápätí oznámil, že potom trvá na výsluchu všetkých uvádzaných svedkov, u ktorých povedal, že na ich výsluchu netrvá, k čomu súd zástupcovi žalobkyne oznámil, že nevykoná dôkazy výsluchom tých svedkov, u ktorých predtým oznámil, že na ich výsluchu netrvá (tento mal vedieť, že v rámci investícií sa nevyporiadava hodnota, ktorú daná investícia spôsobila, ale len skutočná výška investície a naviac z pohľadu predkladania návrhov na dokazovanie už ide u týchto svedkov, po tom ako oznámil, že netrvá na ich výsluchu, jeho následným oznámením, že trvá na ich výsluchu, z pohľadu včasného predkladania dôkazov o novonavrhnutý dôkaz, v rámci čoho súd využil tzv. sudcovskú koncentráciu konania § 153 ods. 2 CSP a aj z toho dôvodu súd dané dôkazy nevykonal a na ne neprihliadal). Dôkaz výsluchom svedka I. N. súd nevykonal tiež z dôvodu, že aj žalovaná strana, ktorá ho navrhovala vypočuť, netrvala na jeho výsluchu. 9.7. Súd pripustil navrhované dôkazy výsluchom svedkov Z. Z., S. H., S. S., S. H., F. Y., K. S., D. S.j a S. S.. Súd pripustil aj dôkaz navrhovaný žalobkyňou vyžiadaním správ od bánk v Slovenskej republike na ňou požadované skutočnosti za predpokladu oznámenia v súdom stanovenej lehote adries bánk, od ktorých navrhuje vyžiadať požadované informácie a zloženia preddavku na takýto dôkaz. Nakoľko nebol žalujúcou stranou zložený preddavok na trovy dôkazu (ohľadne správ od bánk), súd
ďalšie dokazovanie okrem údajov vyplývajúcich z elektronickej lustrácie (č. l. 396 až 399) nevykonal (§ 253 ods. 3 CSP), čo následne aj oznámil vtedajšiemu zástupcovi žalobkyne podaním z 19.11.2019 doručeným mu elektronicky toho istého dňa. 9.8. Súd tiež nevyhovel žiadosti zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na deň 18.12.2019 predovšetkým pre oneskorené oznámenie daného dôvodu (PN advokáta Z.. S. V. trvajúca už od 11.11.2019, ktorý dôvod bol súdu oznámený až 16.12.2019) a aj s ohľadom na stanovenú diagnózu menovanému (zápal dýchacích ciest), ktorý bez ďalšieho nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania s tým, že tieto dôvody spolu s ďalšími dôvodmi pre takýto postup súd oznámil vtedajšiemu zástupcovi žalobcu podaním zo 17.12.2019 (č. l. 415), ktoré mu bolo toho istého dňa o 16.23 h elektronicky doručené (č. l. 415a). Neakceptoval ani následnú žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania podaním zo 17.12.2019 a jej ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní odôvodnenej len tým, že jej zástupca sa nemôže zo zdravotných dôvodov pojednávania zúčastniť a nesúhlasí s pojednávaním v neprítomnosti jej a jej právneho zástupcu, čo taktiež v kontexte dôvodu neúčasti jej zástupcu nepovažoval za dôležitý dôvod odôvodňujúci odročenie pojednávania. 9.9. Pretože súd nepovažoval žiadosti pre odročenie pojednávania zo strany žalobkyne a jej vtedajšieho zástupcu za dôvodné, napriek ich opakovaným žiadostiam ani neopakoval vykonanie tých dôkazov, ktoré boli na pojednávaní 18.12.2019 v ich neprítomnosti vykonané. Na danom pojednávaní preto došlo k výsluchu svedkov K. S., F.. S. S. a S. H., ktorých zabezpečila žalovaná strana.
10.1. Žalovaný na pojednávaní 18.12.2019 uviedol bližšie skutkové tvrdenia ohľadne vecí zakúpených za trvania manželstva, ktoré sa majú nachádzať v RD N. (mop, dekoračné kvety, teplomer, rámiky na fotky a obraz), že tieto veci spoločne kupovali, objednávala ich žalobkyňa cez M. v r. 2016. Ten mop mohol mať nákupnú cenu 20,- eur a jeho zostatková cena ku dňu zániku BSM môže predstavovať cca 10,- eur. Dekoračné kvety sú v počte 2 ks, mohli stáť možno 10,- eur 1 ks v čase nákupu, ku dňu zániku BSM mohla byť ich hodnota polovičná. Teplomer je vnútorný teplomer, sú tam ešte aj hodinky, je to digitálne zariadenie, bolo to kupované za cca 20,- eur a teraz zostatková cena môže byť 10,- eur. Tých rámikov na fotky je cca 30 ks, boli kupované po 3,- eurá/ks, ich zostatková hodnota môže byť ku dňu zániku 60,- eur, teda 2,- eurá/1 ks. Ten obraz, to sa pamätá, stál presne 29,99 eura a jeho hodnota ku dňu zániku BSM je polovičná, lebo skladá sa z piatich častí, jedna časť spadla a sa poškodila. Stalo sa to ešte pred rozvodom. 10.2. K ním označeným hnuteľným veciam, ktoré boli uskladnené u I. P., uviedol, že tieto veci boli po kúpe najprv v prenajatom pivničnom byte M. X4, X.. Je pravdou, že im tam zatiekla voda z kotolne zo spätnej klapky a dostala sa do obývačky, kúpeľky a do spálne. Nebola však veľká výška vody v týchto miestnostiach, možno to bol centimeter vody. Voda poškodila podlahy v danom byte, nábytok nejako poškodený nebol a ten nábytok, čo dali k p. I. P., tak ten danou vodou nebol poškodený, lebo ešte pred jeho uskladnením u p. P. ho používali ešte v ďalšom byte, kde bývali polroka, čo bolo ich posledné spoločné bývanie v Nemecku. Tie veci potom z tohto druhého bytu, keď sa z neho vysťahovali v decembri 2016, uskladnili u p. I. P., pričom mu pomáhal jeho brat a p. H. tu z H.. V máji 2017 odišla žalobkyňa zo N.M., v auguste 2017 bývala žalobkyňa ešte u p. P. a po mesiaci sa presťahovala do novopostaveného domu p. P.. A do toho nového domu si ten nábytok žalobkyňa zobrala. 10.3. Žalobkyňa už nemá v RD N. žiadne veci, ktoré by mali patriť len jej. Všetky veci svoje aj malej už zobrala. Akurát dcérke tam zostala celá zariadená izba, kde je starší nábytok - postieľka a taká skrinka, ktoré priviezli z Nemecka. Nejde o veci, ktoré sú uvádzané v čestnom vyhlásení I. P., lebo tam uvedené zariadenie detskej izby ako postieľka a komoda, sú iná posteľ a komoda. Tam komoda, ktorá zostala, mala prebaľovací pult, a tá komoda, ktorú má on, je skrinka, kde si dcéra odkladá rôzne veci. Postieľka, ktorú má na N., je prenosnou postieľkou, ktorú používali, keď cestovávali, vojde do vaku a je rozkladacia. Tiež v tejto izbe má plastový stolík a stoličku, ktoré jej už on kúpil. 10.4. Schody a dvere boli hotové už pred manželstvom a on tú zálohu aj následnú ďalšiu platbu dal S. H. ešte pred uzavretím manželstva, lebo vedel ohľadne BSM čo to znamená. Tá tretia platba, ktorú si bol zobrať u jeho mamy, to bol len doplatok za dodatočné práce - zabudovanie LED svetiel do schodiska, ktoré sa tam naliepali, lebo to chcela žalobkyňa. Len tie svetielka vyplácala jeho mama. Tá platba, ktorú si bol u nej vyzdvihnúť S. H., bola platená z peňazí jeho mamy.
11. Na pojednávaní 27.01.2020 11.1. súd neakceptoval návrh žalobkyne prostredníctvom jej zástupcu na výsluch ako svedkov brata a sestry žalobkyne S.. S. A. a S.. O. A. pre oneskorenosť podania takéhoto návrhu (§ 153 ods. 2 CSP); 11.2. Zástupca žalobkyne uviedol, že v žalobe značili ako predmet vyporiadania všeobecne nábytok domácnosti, čo neskôr precizovali v písomnom podaní z 27.08.2019 pod časťou 1 bod 11 (č. l. 284
p.v.), kde uvádzajú nábytok v rozsahu skríň na mieru vyhotovený a dodaný spoločnosťou Ľ. A.. Ohľadne variaceho stroja Thermomix označeného zástupcom žalovaného, uviedol, že žalobkyňa nevie, kde sa nachádza, pretože naposledy bol v RD N., keď odtiaľ odchádzala. Žalobkyňa túto vec vo svojej dispozícii nemá. 11.3. Žalobkyňa k prenosnej postieľke uviedla, že takúto mali v začiatkoch, ale keď už bola zariadená detská izba v RD N., tak tá postieľka nebola potrebná, lebo D. mala izbu aj v Nemecku aj v N.. Nevie, kde sa tá postieľka v súčasnosti nachádza a mohla by mať v súčasnosti cenu tých 20,- až 30,- eur. Nevie, o akej komode žalovaný rozpráva, lebo do izby bol robený na mieru vstavaný nábytok Ľ. A.H., ktorý bol dodaný niekedy v období rokov 2014, najneskôr v roku 2016. 11.4. Zástupca žalovaného predložil čestné prehlásenie D. S. (č. l. 475 - 476), keďže jej prítomnosť pre stresovú poruchu u nej aj s ohľadom na predložené lekárske potvrdenie zabezpečiť nemohli. Navrhol určiť zostatkovú hodnotu vecí v RD N., a to postieľky v sume 20,- eur a komody tiež 20,- eur.
12. Vo vyjadrení z 03.03.2020, doručenom súdu 16.03.2020, zástupca žalobkyne uviedol, že: 12.1. OMV BMW bolo preukázateľne nadobudnuté sporovými stranami počas manželstva, a v čase jeho kúpy zapísané v evidencii vozidiel na meno žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v čase kúpy patrilo do ich BSM. Je nevyvrátiteľné, že žalovaný previedol počas manželstva vlastnícke práva k OMV BMW na tretiu osobu - syna žalovaného - bezodplatne, teda bezdôvodne svojím konaním znížil hodnotu BSM, čím bývalým manželom vznikla pohľadávka voči tretej osobe v hodnote majetkového prospechu, ktorý na ich úkor mala tretia osoba. Za zníženie hodnoty BSM nesie plnú zodpovednosť žalovaný. Syn žalovaného mal na úkor majetku patriaceho do BSM konaním žalovaného bez súhlasu žalobkyne majetkový prospech vo výške 5.500,- eur. Uviedol, že podľa ustálenej judikatúry, ak jeden z bývalých manželov nakladal s vecou v rozpore so zákonom, nemožno k jeho protiprávnemu úkonu prihliadnuť a vec je treba zahrnúť do vyporiadania BSM a prikázať mu ju. Ak došlo k jej zničeniu alebo bezdôvodnému bezodplatnému scudzeniu, jeho podiel treba znížiť o hodnotu tejto veci alebo majetkovému prospechu, ktorý mala tretia osoba na úkor majetku patriaceho do BSM. Predmetná „pohľadávka“ prechádza na žalovaného tým, že konal v rozpore so zákonom. Preto by súd mal zohľadniť „pohľadávku“ pri vyporiadaní v zmysle zásad rovnosti. Na základe uvedeného by žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu hodnoty majetkového prospechu tretej osoby na úkor majetku patriaceho do BSM vo výške 2.750,- eur; 12.2. OMV Jeep bolo preukázateľne nadobudnuté sporovými stranami počas manželstva, a v čase jeho kúpy zapísané v evidencii vozidiel na meno žalovaného. V čase kúpy a aj v čase zániku BSM patrilo do BSM. S ohľadom na presvedčivosť znaleckého posudku F.. S. G. č. 44/2019 zo 06.12.2019, v znení jeho doplnenia z 25.01.2020, dodaného žalovaným a s ohľadom na predbežný názor súdu vyjadril súhlas so záverom uvedeného posudku a s určením všeobecnej hodnoty OMV Jeep vo výške 3.083,- eur; 12.3. K RD N. uviedol, že ak boli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, už vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle slova, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzatvorenia manželstva vznikla vec, ktorá nepatrí do BSM, ale do výlučného vlastníctva žalovaného. Má za to, že vlastnícke právo k stavbe je jednoznačné a prislúcha žalovanému. V takomto prípade súd pri vyporiadaní BSM musí zohľadniť v súlade s ustanovením § 150 OZ všetky finančné investície zo spoločného majetku manželov počas trvania ich manželstva na dokončenie tejto stavby. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že počas trvania manželstva boli použité finančné prostriedky zo spoločného majetku manželov, ako aj, hoci z menšej či väčšej časti, z výlučných prostriedkov každého z nich. Uzavrel, že ak nebolo preukázané jednoznačne, aby dostavbu stavby uskutočnili sporové strany len z výlučných prostriedkov žalovaného, neostáva súdu urobiť iný záver, ako ten, že na dostavbu stavby a jej príslušenstva použili aj spoločné finančné prostriedky, či už z pôžičiek, našetrených peňazí a z príjmov z pracovných alebo obdobných pomerov. Nie je logické, aby súd uveril tvrdeniu žalovaného, že na dostavbu stavby nepoužili ani euro zo spoločných prostriedkov. Pokiaľ ide o vložené finančné prostriedky, nepatriace do BSM, žalovaný nepreukázal jednoznačne rozsah svojich výlučných finančných prostriedkov investovaných do dostavby a ocitol sa v dôkaznej núdzi. Nepreukázal vklad svojich výlučných prostriedkov na dostavbu stavby, ktoré mu mala požičať matka počas trvania manželstva. Dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí, že peňažné sumy preukázateľne vynakladané za trvania manželstva na jeho oddelený majetok boli výlučne jeho prostriedky. Aj keď z prehlásenia D. S. z 25.01.2020 vyplýva úmysel matky žalovaného pomôcť žalovanému s úhradami za stavebný materiál a stavebné práce počas jeho neprítomnosti na Slovensku, ide jednoznačne o krátkodobé požičanie finančných prostriedkov, ktoré jej boli zakaždým vrátené po príchode žalovaného na Slovensko (k tomu poukázal na poslednú vetu na str. 2 a prvú vetu
na str. 3 prehlásenia z 25.01.2020). Súd by mal podľa neho vyhodnotiť túto dôkaznú situáciu tak, že v konaní nebola nespochybniteľným spôsobom preukázaná existencia pôžičky matky len pre žalovaného, nebolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, aby čiastkové pôžičky jej boli vrátené len z výlučných finančných prostriedkov žalovaného a nebola nespochybniteľným spôsobom preukázaná ani výška poskytnutých finančných prostriedkov a na aký účel boli použité. Žalovaný a jeho brat - svedok S. S. totiž tvrdili, že všetky poskytnuté peniaze od matky žalovaného použil žalovaný na dostavbu stavby, no po zhodnotení úmyslu matky žalovaného v jej vyjadrení z 25.01.2020, keď táto prehlásila, že poskytla synovi finančné prostriedky, ktoré mali našetrené s manželom - otcom žalovaného, neuviedla ale, kedy došlo k poskytnutiu týchto peňazí, neuviedla zdroj tak vysokých finančných prostriedkov, atď., má za to, že takéto skutočnosti sa dajú nevyvrátiteľne preukázať iba výsluchom rodičov žalovaného, ináč sa musia považovať za nepreukázané. Súd nemôže predsa pri zhodnotení výšky a času investícií do dostavby stavby prihliadať iba na výpoveď žalovaného v rámci jeho procesnej obrany a neprihliadať aj na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný zdroj finančných prostriedkov u rodičov žalovaného, nebol uvedený účet alebo vkladná knižka, z ktorých mali byť finančné prostriedky vybraté a poskytnuté žalovanému na dostavbu stavby. Súd nemôže jednoznačne uveriť vyjadreniu žalovaného, že rodičia mohli žalovanému požičať taký veľký obnos peňazí, akou suma 42.000,- eur je a neuveriť tvrdeniam žalobkyne, že finančné prostriedky boli čiastkovo rodičom žalovaného vrátené počas manželstva zo spoločných finančných prostriedkov účastníkov konania, keď žalobkyňa disponuje listinnými dôkazmi a v prospech je aj vyjadrenie matky žalovaného. Matka žalovaného sa nevyjadrila ani k tomu, akú finančnú čiastku dala žalovanému sama, akú finančnú čiastku prostredníctvom svojho syna - brata žalovaného, ani na čo ich mala konkrétne vynaložiť. Aj keď matka a brat žalovaného tvrdia požičanie finančných prostriedkov, táto nesporná skutočnosť sama osebe ešte neznamená, že z týchto pôžičiek boli - komu a v akej výške - vynaložené finančné prostriedky na zakúpenie materiálov a úhradu prác na dostavbu stavby. Obaja zároveň súčasne tvrdia, že pôžičku poskytla matka žalovaného v rokoch 2015 - 2017, keď už boli žalobkyňa a žalovaný manželia a boli nasťahovaní do domu, preto logicky nemohli byť peniaze poskytnuté len žalovanému a len na dostavbu stavby. Súd musí do úvahy vziať aj skutočnosť, že vzťahy medzi žalobkyňou a matkou a bratom žalovaného sú po rozvode účastníkov konania vyhrotené až nepriateľské a z tohto pohľadu ich výpovede ako svedkov sa nemôžu javiť ako úplne vierohodné. Za účelové považuje v tomto smere aj čestné prehlásenie matky žalovaného z 25.01.2020. Ak žalovaný a matka žalovaného tvrdia, že počas manželstva vrátil hoc len z časti pôžičku poskytnutú na dostavbu stavby a žalovaný tvrdí, že uhrádzal len zo svojho, pri platení úveru (pôžičky) počas manželstva len jedným z manželov zo svojho príjmu (ktorý patrí do BSM) sa má za to, že sa platil úver spoločne. Teda ide o investovanie zo spoločných peňazí manželov. Považuje za účelové a nelogické tvrdenia žalovaného, že zo spoločného majetku sa do dostavby stavby neinvestovala žiadna čiastka a že po uzavretí manželstva práce na stavbe ustáli z dvoch nelogických dôvodov. Ak by práce na stavbe podľa vyjadrenia žalovaného ustáli a stavba bola už v čase uzavretia manželstva takmer dokončená, je nelogické, aby matka žalovaného požičala žalovanému sumu vo výške 42.000,- eur na dostavbu stavby v rokoch 2015 - 2017. Ak by sa práce na stavbe po uzavretí manželstva nevykonávali, prečo by existovali rozpočty, faktúry, krycie listy, bločky a úhrady na tak vysoké sumy súvisiace s prácami a dodaným materiálom na stavbe, ktoré ako dôkaz boli spoločne s fotodokumentáciou súdu predložené. O nadobudnutie veci za výlučné prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr na jej splatenie použité. Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28.11.1969, sp. zn. 8 Cz 36/69, R 57/1970 zaujal právny názor, že „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne - do BSM. K záväzku manžela, ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke či ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM. Pokiaľ sa vec už stane súčasťou BSM nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na jej získanie použité len prostriedky z výlučného majetku. V takom prípade má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vyporiadaní zaniknutého BSM žiadať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (§ 150 OZ). Žalovaný doposiaľ túto skutočnosť nepreukázal. Má za to, že všetky veci zakúpené z prostriedkov získaných zo žalovaným spomínanej pôžičky, ide o predmety, ktoré patria do masy BSM. Listinnými dôkazmi žalobkyňa preukázala investície zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného vo výške 1.143,60 eura, vo výške 42.585,23 eura
a vo výške 5.831,32 eura. Žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu vyššie uvedenej hodnoty investícií vo výške 24.780,- eur; 12.4. Pozemky - parcele C-KN č. XX/X, ostatná plocha o výmere 322 m2 a C-KN č. XX/X, záhrada o výmere 200 m2 v k. ú. N. zapísané na LV č. XXXX nepatria do BSM, ale do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko ich nadobudol pred uzavretím manželstva. Avšak na nich boli v čase manželstva vykonávané nemalé terénne a stavebné úpravy za spoločné finančné prostriedky manželov. Ak sa vychádza z nesporných skutkových tvrdení strán sporu o tom, že terénne úpravy, fontána, altánok, chodníky, ploty, ..., ako aj porasty na pozemkoch, financovali zo spoločných finančných prostriedkov, súd by mal vychádzať z toho, že ak obaja ako manželia sa podieľali na investíciách do stavieb a porastov na týchto pozemkoch, tieto investície patria do masy BSM a žalobkyni patrí finančný nárok voči žalovanému ako výlučnému vlastníkovi pozemkov, v polovici takto vynaložených finančných prostriedkov, nakoľko spoločnými finančnými prostriedkami manželov bol zhodnocovaný výlučný majetok žalovaného. Žalobkyňa je oprávnená požadovať, aby žalovaný do spoločného majetku podliehajúcemu vyporiadaniu BSM uhradil to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučné vlastníctvo. Listinnými dôkazmi žalobkyňa preukázala investície zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného vo výške 2.957,18 eura a vo výške 9.440,56 eura a žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu vyššie uvedenej hodnoty investícií vo výške 6.198,87 eura; 12.5. Špecifikoval hnuteľné vecí nadobudnuté počas manželstva, financované zo spoločných peňazí žalobkyne a žalovaného a patriace do masy BSM, ktoré v čase odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti - RD N. tam ostali a existovali v čase zániku BSM nasledovne:
- kuchyňa: kuchynská linka ZH - 4.000,- eur, sporák ZH - 300,- eur, chladnička ZH - 400,- eur, myčka ZH - 400,- eur, mikrovlnná rúra ZH - 100,- eur, poháre ZH - 200,- eur, taniere ZH - 200,- eur, príbory ZH
- 150,- eur, hrnce ZH - 250,- eur, kávovar ZH - 600,- eur, záclony ZH - 60,- eur, odšťavovač ZH - 200,- eur, rýchlovarná kanvica ZH - 100,- eur,
- jedáleň: lampa ZH - 150,- eur, stôl a stoličky ZH - 1.000,- eur, obraz ZH - 100,- eur;
- obývačka: gauč ZH - 2.000,- eur, stolík ZH - 200,- eur, vinotéka ZH - 100,- eur, obraz ZH - 30,- eur, stolička ZH - 250,- eur, kreslo ZH - 150,- eur, záclony ZH - 100,- eur, dekorácie ZH - 300,- eur;
- chodba 1: lampa ZH - 50,- eur, dekorácie ZH - 150,- eur;
- chodba 2: vstavané skrine ZH - 600,- eur, dekorácie ZH - 100,- eur, lampa ZH - 50,- eur;
- spálňa: posteľ ZH - 700,- eur, skriňa - 3x ZH - 1.000,- eur, obraz ZH - 200,- eur, dekorácie ZH - 250,- eur, lampa - 2x ZH - 100,- eur, luster ZH - 50,- eur, záclony ZH - 40,- eur;
- detská izba: záclony ZH - 40,- eur, koberec ZH - 60,- eur, luster ZH - 50,- eur, posteľ ZH - 200,- eur, skrinka ZH - 100,- eur, vstavaná skriňa ZH - 300,- eur;
- hosťovská izba: stôl ZH - 200,- eur, gauč ZH - 500,- eur, koberec ZH - 80,- eur, poličky ZH - 100,- eur, skriňa ZH - 500,- eur, luster ZH - 50,- eur, dekorácia ZH - 150,- eur;
- kúpeľňa l: vaňa ZH - 350,- eur, zrkadlo ZH - 250,- eur; WC ZH - 160,- eur, umývadlo ZH - 100,- eur, skrinka ZH - 400,- eur, batérie ZH - 350,- eur, lampa ZH - 50,- eur, fén ZH - 100,- eur;
- kúpeľňa 2: sprchovací kút ZH - 600,- eur, umývadlo ZH - 100,- eur, WC ZH - 160,- eur, skrinka ZH - 400,- eur, batérie ZH - 150,- eur, roleta ZH - 100,- eur;
- špajza: mraznička ZH - 300,- eur, regále ZH - 250,- eur;
- iné: terasový nábytok ZH - 1.000,- eur, lehátko ZH - 150,- eur, schody ZH - 5.500,- eur, dvere ZH - 3.500,- eur, Thule Box ZH - 500,- eur, bicykel ZH - 800,- eur, šmýkalka ZH - 100,- eur, hojdálka ZH - 80,- eur. Spolu: ZH - 32.410,- eur. Na základe vyššie uvedeného by žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu zostatkovej hodnoty vecí vo výške 16.205,- eur. 12.6. Zároveň „menil“ petit žaloby nasledovne: Z vecí patriacich do BSM súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného OMV Jeep, a hnuteľné veci (uvádzané pod 12.5.). Žalovaný je povinný na celkové vyrovnanie BSM vyplatiť žalobkyni sumu vo výške 51.475,37 eura v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu nárok žalobkyne súd zamieta. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13. Na podanie žalobkyne uvádzané pod bodom 12 reagoval žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu podaním z 12.06.2020 tak, že: 13.1. označil viaceré tvrdenia žalobkyne za nepravdivé, zavádzajúce a vzájomne rozporné. Táto uvádza viaceré nové skutkové tvrdenia ohľadne investícií do RD N. a hnuteľných vecí, ktoré majú patriť do BSM,
ktoré mohla predložiť už skôr a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 132 ods. 1, 2, § 149, § 153 ods. 1, 2, 3, § 167 ods. 3 a čl. 8 CSP. Žiadal, aby súd na nové skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené po 31.08.2019 (kedy uplynula lehota poskytnutá súdom žalobkyni na predbežnom prejednaní sporu na špecifikáciu investícií do RD N. a jeho okolia, neprihliadal, nakoľko ich neuviedla včas; 13.2. zotrval na tvrdení, že OMV BMW nepatrí a nikdy nepatrilo do BSM, toto nadobudol syn žalovaného za vlastné finančné prostriedky a aj tie, ktoré mu poskytla jeho matka, pričom žalovaný nijakou sumou neprispel na jeho kúpu. OMV je hnuteľná vec, kde k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy dochádza zaplatením kúpnej ceny a odovzdaním veci. Vlastníctvo sa nemení jeho evidenciou na príslušnom dopravnom inšpektoráte, táto evidencia má len správny charakter. Teda ani skutočnosť, že OMV BMW bolo pri kúpe zapísané v evidencii vozidiel na žalovaného nemá za následok to, že by malo (v nejakej dobe) patriť do BSM. OMV BMW, ani jeho hodnota, ani nijaká hodnota majetkového prospechu tretej osoby v súvislosti s ním nespadá do vyporiadania v rámci tohto konania; 13.3. ohľadne OMV Jeep poukázal na nespornosť, že do BSM patrí, už nie je sporná ani jeho cena a žalovaný súhlasí s návrhom žalobkyne na jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného; 13.4. k RD N. konštatoval terajšiu nespornosť, že tento nepatrí do BSM a vlastníctvo k nemu prislúcha žalovanému; 13.5. k investíciám do RD N. uviedol, že vykonané dokazovanie nepreukázalo takéto investície zo spoločného majetku a tvrdenie žalobkyne, že listinnými dôkazmi preukázala investície zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného vo výške 1.143,60 eura, 42.585,23 eura a 5.831,32 eura neobstojí. Žalobkyňa v rozpore s právnou teóriou a praxou súdov sa snaží prenášať dôkazné bremeno na žalovaného. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že v prípade sporu, či zo spoločného majetku manželov boli vynaložené prostriedky na oddelený majetok len jedného z manželov, leží na tom bývalom manželovi, ktorý tvrdí, že spoločné prostriedky boli vynaložené na oddelený majetok druhého manžela, keďže tento bývalý manžel požaduje, aby tieto prostriedky boli uhradené a tak sa zvýšil jeho vyporiadací podiel. Tento bývalý manžel totiž tvrdí skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobkyňa v konaní použitie spoločných prostriedkov na oddelený majetok žalovaného
- RD N. nepreukázala. Žalobkyňa účelovo a zavádzajúco vykladá obsah čestného prehlásenia matky žalovaného pokiaľ poukazuje na poslednú vetu str. 2, prvú vetu str. 3, kde táto spomína brata žalovaného S. S., ktorému poskytla svoje finančné prostriedky ešte skôr ako žalovanému a ten jej tieto následne vrátil. Nikde sa v jej čestnom vyhlásení neuvádza, že by jej žalovaný priebežne pri návrate na Slovensko vracal finančné prostriedky. Naopak z tohto prehlásenia vyplýva, že matka žalovaného zo svojich finančných prostriedkov vyplácala zhotoviteľov a dodávateľov pracujúcich na RD N. a na jeho okolí, pričom sa so žalovaným vyrovnali až po tom ako jej žalovaný nechal na jej účet zaslať kúpnu cenu za predaj jeho bytu; 13.6. k investíciám do pozemkov žalovaného pri RD N. uviedol, že u nich nemožno hovoriť o nesporných skutkových tvrdeniach sporových strán. Žalovaný od začiatku konania popiera, že by zo spoločných finančných prostriedkov boli vynaložené investície do týchto pozemkov. Žalobkyňa použitie spoločných finančných prostriedkov na pozemky žalovaného v k. ú. N. nepreukázala a jej tvrdenie, že listinnými dôkazmi preukázala investície zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného vo výške 2.957,18 eura a 9.440,56 eura neobstojí; 13.7. k novouvedeným hnuteľným veciam, zdôrazniac oneskorenosť nových skutkových tvrdení, poukazujúc aj na zásadu práva patria len bdelým, poprel, že by zo spoločných prostriedkov so žalobkyňou počas manželstva tieto veci nadobudli a z opatrnosti namietol aj ich zostatkovú hodnotu uvedenú žalobkyňou; 13.8. navrhol z vecí patriacich do BSM strán sporu prikázať: do výlučného vlastníctva žalovaného: 1. OMV Jeep v hodnote 3.083,- eur, 2. mop v hodnote 10,- eur, 3. dekoračné kvety 2 ks v hodnote 10,- eur, 4. digitálne zariadenie - hodinky s teplomerom v hodnote 10,- eur, 5. rámiky na fotky 30 ks v hodnote 60,- eur, 6. obraz skladajúci sa z piatich častí v hodnote 15,- eur, 7. prenosná skladacia postieľka v hodnote 20,- eur, 8. komoda zakúpená v obchode Dänischers Bettenlager v hodnote 20,- eur, spolu veci v hodnote 3.228,- eur; do výlučného vlastníctva žalobkyne: 1. variaci stroj zn. Thermomix v hodnote 1.200,- eur, 2. Práčka bubnová spredu plnená v hodnote 200,- eur, 3. hi-fi domáce kino zn. Samsung v hodnote 200,- eur, 4. bicykel zn. CUBE v hodnote 600,- eur, 5. zariadenie detskej izby (postieľka, skriňa, komoda, police) v hodnote 500,- eur, 6. terasový nábytok (stôl a 4 stoličky zn. Hartmann, lehátko) v hodnote 150,- eur, 7. kuchynský nábytok (stôl a stoličky 6 ks) v hodnote 300,- eur, 8. kuchynská elektronika (mixér, mikrovlnka, toustovač) v hodnote 150,- eur, 9. zariadenie kuchyne (sada hrncov a príbory zn. WMF, taniere a ostatné zariadenie) v hodnote 500,- eur, 10. mobilný telefón zn. iPhone 8 v hodnote 800,- eur, 11. počítač -
notebook zn. Toshiba v hodnote 500,- eur a 12. čierna kožená posteľ zn. Avignon v hodnote 300,- eur, spolu veci v hodnote 5.400,- eur; aby žalobkyňa nahradila 16. zo splátok kúpnej ceny televízora Samsung zaplatených počas manželstva spolu v celkovej sume 387,20 eura uhradila žalovanému jej jednu polovicu - sumu 193,60 eura; aby žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému na vyrovnanie majetkových podielov sumu 1.219,60 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súvislosti s trovami konania uviedol, že aj v konaní o vyporiadanie BSM je nutné vychádzať zo zásady úspechu, pričom pri rozhodovaní o trovách konania je treba prihliadať k výške požadovaného a skutočne priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami, a to, ktoré veci (majetkové položky) do BSM prináležia a ktoré nie.
14. Na pojednávaní 22.06.2020 14.1. zástupca žalobkyne z okruhu hnuteľných vecí uvádzaných vo vyjadrení uvedenom pod bodom 12. boli robené p. A. kuchynská linka z kuchyne, vstavané skrine uvádzané v chodbe 2, 3x skriňa zo spálne, vstavaná skriňa z detskej izby a skrine v hosťovskej izbe. Pokiaľ v uvedenom vyjadrení uvádzali nejaké hnuteľné veci - elektrospotrebiče, tieto sa ani čiastočne neprekrývajú s tým, čo uviedla žalovaná strana vo svojom prvotnom vyjadrení k žalobe, čo následne upresnil tak, že z nich sa prekrývajú bicykel zn. Cube, mixér a mikrovlnka. Tam uvádzané hnuteľné veci totižto mali sporové strany ako manželia v Nemecku, boli zničené pri vytopení bytu a dokonca žalovaný si náhradu za tieto veci uplatňoval v súdnom konaní v Nemecku na Okresnom súde v Kemptene pod sp. zn. 2C/255/17. Šlo konkrétne o zaplatenie sumy 8.701,44 eura. Veci, ktoré uviedol v danom vyjadrení, boli zakupované za trvania manželstva. Elektrospotrebiče boli kupované oboma stranami sporu v predajni O. O. H. a tieto zostali v dome N., keď odtiaľ žalobkyňa odišla. K veciam uvádzaným v písomnom vyjadrení žalovaného k žalobe (bod 3) pokiaľ ide o variaci stroj Thermomix, zotrváva na tom, čo uviedla žalobkyňa, že tento stroj zostal v N., keď stadiaľ naposledy odišla. Práčka uvádzaná v hodnote 200,- eur bola zničená pri zatopení bytu v Nemecku. To isté platí aj ohľadne domáceho kina, za ktoré náhrada bola tiež predmetom konania v Nemecku. V čase opustenia spoločnej domácnosti žalobkyňou sa bicykel zn. Cube nachádzal v N.. Zariadenie detskej izby bolo zničené potopou, za čo náhrada bola uplatnená v súdnom konaní pred nemeckým súdom. Ohľadne terasového nábytku sa vyjadriť nevedel. Náhrada za kuchynský nábytok v rozsahu stola a stoličiek bola tiež uplatnená v súdnom konaní v Nemecku. Mixér a mikrovlnka uvádzaná ako položka 9/, tá zostala po odchode žalobkyne v dome v N.. K toastovaču sa vyjadriť nevie. Náhrada za zariadenie kuchyne bola uplatnená tiež v súdnom konaní v Nemecku. Žalobkyňa v čase zániku manželstva používala mobil iPhone 6 a až po rozvode manželstva si zakúpila iPhone 8. Počítač bol tiež poškodený povodňou a v súdnom konaní v Nemecku bola uplatnená žalovaným náhrada dokonca za dva počítače. 14.2. Zástupca žalovaného k zástupcom žalobcu špecifikovanému okruhu vecí, ktoré mal vyrábať p. A. ako zariadenie do RD N., uviedol, že vo vyjadrení z 27.08.2019 bol takýto nábytok špecifikovaný len v rozsahu skríň vyrábaných na mieru. Pokiaľ ide o uvádzané skrine aj v doplnení posledným podaním, sú to neurčito označované veci. Zotrval na svojich dovtedajších skutkových tvrdeniach, že skrine boli síce robené p. A. za trvania manželstva ako zariadenie do domu v N., ale tieto skrine boli vyplácané matkou žalovaného. Poukázal aj na skutkové tvrdenia žalovaného na pojednávaní 18.12.2019, kde sa vyjadril k rozsahu zatopenia bytu a tvrdil, že uvedené veci si ešte spoločne zobrali do ďalšieho bytu, ktorý mali následne prenajatý, potom boli uskladnené u p. I. P., odkiaľ si ich prevzala žalobkyňa a že tieto veci neboli dotknuté zatopením. Nevie sa vyjadriť presne k tomu, čo bolo predmetom konania vedenom na súde v Nemecku, či aj niektoré z týchto vecí alebo aj nejaké celkom iné veci. Poprel, že by za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov zadovážili si žalobkyňa a žalovaný tie veci, ktoré sú v poslednom vyjadrení žalobkyne (bod 12.5.).
15. Napokon na pojednávaní 24.08.2020 15.1.1. zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa považuje p. P. za nedôveryhodnú osobu, pretože táto vystavovala potvrdenia každému také, aké sa mu hodilo aj v konaní o rozvod manželstva. Táto osoba je Slovenka, ktorá žije v Nemecku, kde sa vydala. Pochádza z G.. Tiež má vedomosť, že aj v iných sporoch, ktoré boli na OS Bardejov, p. I. P. dávala rôzne vyhlásenia; 15.1.2 V záverečnom prednese zotrval na ich poslednom vyjadrení z 03.03.2020 (bod 12.). Žalobkyňa dostatočne preukázala, že žalobkyňa a žalovaný počas ich manželstva pracovali v Nemecku, kde zarábali nemalé finančné prostriedky a z týchto finančných prostriedkov hradili svoje osobné výdavky, rodinné výdavky a taktiež výdavky na dokončenie RD N.. Dostatočne preukázali, že RD N. nebol v čase vzniku manželstva dokončený, nebol obývateľný a dokončil sa až počas manželstva zo spoločne
zarobených finančných prostriedkov. Investície do nehnuteľností žalovaného, teda do rodinného domu a pozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovaného, boli síce v nejakom menšom rozsahu uhrádzané zo strany rodinných príslušníkov žalovaného, avšak hneď po návrate zo zahraničia, tieto finančné prostriedky boli vrátené zo spoločných peňazí, ktoré spoločne zarobili v zahraničí. K OMV BMW tvrdia, že bolo nadobudnuté počas manželstva z finančných prostriedkov oboch strán sporu a teda ako také aj napriek tomu, že v čase vyporiadavania BSM jeho vlastníctvo patrí tretej osobe, patrí do vyporiadavacej sumy BSM, nakoľko úmyselným konaním žalovaného bez súhlasu žalobkyne, bolo prevedené na tretiu osobu a tak vznikla pohľadávka žalovaného voči mase vyporiadavania BSM. Hnuteľné veci, ktoré patria do masy vyporiadavania BSM, tieto podrobnejšie špecifikovali až vo vyjadrení z 03.03.2020 a tvrdia, že boli zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov účastníkov konania a ostali po rozvode v RD N.. Trval na tom, že existujú a že sú užívané práve žalovaným. Žiadal, aby súd z vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného OMV Jeep, všetky hnuteľné veci uvedené vo vyjadrení z 03.03.2020, v prevyšujúcom rozsahu nárok žalobkyne zamietol a na celkové vyrovnanie BSM bol žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu vo výške 51.475,37 eura a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 15.2.1. Zástupca žalovaného upresnil opis komody, ktorú navrhol prikázať do svojho výlučného vlastníctva tak, že je hnedá s piatimi šuflíkmi zakúpená v uvádzanom obchode. Nerozporuje, že po vzniku škodovej udalosti spôsobenej vyliatou vodou v byte si skutočne uplatňoval žalovaný v nejakom konaní za nejaké veci náhradu škody. V danom konaní vystupoval podľa jeho vedomostí ako žalobca terajší žalovaný. Žalovaný mu k tomu povedal, že zoznam tých poškodených vecí robila žalobkyňa a vie, že tam napríklad písala viacero párov obuvi a podobne. Nevedel povedať, ktoré konkrétne veci z tých, ktoré boli označené v tomto konaní a či vôbec, boli predmetom uplatnenia náhrady škody. Z rozhovoru so žalovaným pochopil, že tie veci, ktoré si súdne uplatnil v konaní v Nemecku, ohľadne nich následne zobral žalobu späť, lebo boli vysoké náklady na znalecké dokazovanie. Zotrváva však na tvrdení, že tieto veci boli naďalej funkčné a boli ďalej používané sporovými stranami v ďalšom prenajatom byte a potom boli uskladnené u p. P.. 15.2.2. V záverečnom prednese pridržiavajúc sa všetkých doterajších písomných podaní a ústnych prednesov uviedol, že bolo preukázané, že do BSM nepatrí OMV BMW. Kúpil ho syn žalovaného za svoje vlastné finančné prostriedky a žalovaný mu na jeho kúpu nijakou finančnou sumou neprispel. Navyše, ako to správne poznamenal súd, aj v prípade, ak by v určitom čase tento automobil mal patriť do BSM, už v čase zápisu automobilu do evidencie vozidiel na Slovensku bol vedený na syna žalovaného a žalobkyňa, ak sa domnieva, že automobil mal patriť do BSM, mala namietať relatívnu neplatnosť prevodu automobilu, čo však v zákonnej lehote neučinila. Pokiaľ ide o RD N., tento ako vec z právneho hľadiska vznikol pred uzatvorením manželstva a do BSM nepatrí. Vo vzťahu k údajným investíciám zo spoločného majetku do výlučného majetku žalovaného do tohto domu a pozemku, zdôraznil, že žalobkyňa v tomto prípade znáša jednak bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno a tieto žalobkyňa neuniesla. Žalobkyňa doteraz vôbec nešpecifikovala údajné investície, neuviedla nijaké skutkové tvrdenie, aké konkrétne práce mali byť na dome, resp. na jeho okolí vykonané zo spoločných prostriedkov, ani koľko spoločných finančných prostriedkov malo byť vynaložené na tieto práce. Pritom poukazuje na zásadu alebo na princíp, že skutkové tvrdenia nie je možné nahrádzať dôkazmi. Bolo by totiž porušením zásady rovnosti strán sporu, ak by súd tvoril skutkové tvrdenia za sporovú stranu, t. j. ak by vyhľadával v listinných a ostatných dôkazoch skutočnosti, ktoré má sporová strana tvrdiť. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané a v zásade teraz s tým súhlasí aj druhá strana, že rodinný dom v N. bol do uzatvorenia manželstva dokončený. Žalovaný totiž z predchádzajúceho manželstva a vyporiadania BSM vedel, čo znamená BSM a spoločné finančné prostriedky a preto chcel dom dokončiť do uzatvorenia manželstva so žalobkyňou. Pokiaľ sa do uzatvorenia manželstva dokončovalo nejaké okolie domu, žalovaný tieto nechcel dokončiť zo spoločných finančných prostriedkov, preto sa so svojou matkou D. S. dohodol, že zhotoviteľov a dodávateľov bude vyplácať ona z jej vlastných finančných prostriedkov s tým, že po predaji bytu v O. H., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, sa žalovaný so svojou matkou vyrovná, čo sa aj stalo. Uvedené vyplýva aj z výsluchov svedkov, napr. brata žalovaného S. S., ale aj z výsluchu p. H., Z., a aj z čestného vyhlásenia matky žalovaného. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, tak žalobkyňa až do jej vyjadrenia 03.03.2020 neuviedla nijaké konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom konkrétnych vecí, ktoré by mali patriť do BSM. Hnuteľné veci, ktoré žalobkyňa uviedla vo vyjadrení z 03.03.2020, opakovane popierajú, že by tieto hnuteľné veci mali patriť do BSM sporových strán a že by ich nadobudli počas manželstva. Z opatrnosti opätovne poprel aj zostatkovú hodnotu týchto hnuteľných vecí, ktorú uvádza žalobkyňa vo svojom vyjadrení. Žalobkyňa až do vyjadrenia z 03.03.2020 skutkovo neoznačila konkrétne hnuteľné veci a preto jej podanie z 03.03.2020 nie je ich identifikáciou, ale označením nových doteraz neuvedených vecí. Bez ohľadu na to žalobkyňa ani vo vyjadrení z 03.03.2020
dostatočne nešpecifikovala hnuteľné veci, ktoré by mali patriť do BSM sporových strán. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, aj napriek tomuto súhlasia, aby boli do výlučného vlastníctva žalovaného prikázané mop, dekoračné kvety, teplomer, rámiky, obraz, postieľka a komoda, ktoré sú bližšie špecifikované v ich vyjadrení z 12.06.2020. Navrhol rozhodnúť tak, ako to uviedol v ich vyjadrení z 12.06.2020.
16. Súd vo veci vypočul na návrh strán sporu viacerých svedkov, a to tých, ktorých výsluchy akceptoval (so zreteľom aj na včasnosť navrhnutia takýchto dôkazných prostriedkov) a súčasne u ktorých strana sporu následne neupustila a ktorých prítomnosť strany sporu (tá z nich, ktorá takýto dôkazný prostriedok navrhovala) aj skutočne na príslušné pojednávanie zabezpečila. K dôvodom neakceptovania návrhu žalobkyne na výsluch niektorých ňou navrhovaných svedkov a nevykonania aj niektorých ďalších navrhovaných dôkazov, resp. žalobkyňou (jej zástupcom) požadovaného ich zopakovania, sa súd už vyjadril pod bodmi 9.5. až 9.9. a 11.1. 16.1. Svedkyňa S. S. (vypočutá na pojednávaní 16.10.2020), ktorá bola prvou manželkou žalovaného, vypovedala, že nevie, prečo by do BSM malo byť zahrnuté vlastníctvo auta jej syna, ktoré si kúpil a na ktoré mu aj prispela. Bolo to auto zn. BMW 120 D modrej farby, ktoré minulý rok predali. Syn K. po úspešnom ukončení Strednej školy polytechnickej v Ružomberku, odbor strojárstvo, išiel pracovať do zahraničia, kde si chcel zarobiť peniaze. Tie si aj zarobil a kúpil si za ne auto. Kúpil ho okolo 16.05.2015, lebo vtedy jej posielal prvé fotky, ktoré má aj v telefóne, lebo uvažovali o zakúpení auta, lebo dovtedy boli bez auta. Chcel sa s ňou poradiť a tak to spolu konzultovali. Na toto auto dal K. 3.000,- eur a ona mu prispela 4.000,- eur. Žalovaný mu naň finančne neprispel, ale pomohol mu s vybavovaním v Nemecku. Poistka na toto auto bola vybavovaná na meno žalovaného a kvôli nej sa to písalo na žalovaného, lebo syn bol mladý a žalovaný bol dlhodobo v Nemecku a pomáhal mu vybavovať auto. Väčšinou toto auto používal syn K., lebo ním cestoval z Nemecka na Slovensko a keď bol na Slovensku, tak ho používala aj ona. Výdavky súvisiace s týmto vozidlom uhrádzal K.. Ona videla kúpnu zmluvu, ktorou došlo k prevodu tohto vozidla. Už nevie, kto bol podľa nej predávajúcim a kto bol kupujúci. Už sa nepamätá, ako mala byť podľa zmluvy zaplatená kúpna cena. Auto bolo poistené na žalovaného, lebo K. bol ešte mladý a bolo to takto lepšie - výhodnejšie. Nevie, či môže byť poistná zmluva uzavretá na nevlastníka vozidla. V roku 2017, keď bolo auto prepísané, bol už jeho vlastníkom syn. 4.000,- eur na kúpu auta dala synovi do ruky u nich doma na Slovensku, keď odchádzal do Nemecka ešte pred zakúpením auta, pričom nevedela povedať presný dátum. Auto malo na nemeckej značke, ktorá začínala BC evidenčné číslo S., teda malo iniciály jej syna a deň a mesiac jeho narodenia, lebo je narodený XX.XX. 16.2. Svedok K. S. (syn žalovaného z jeho prvého manželstva vypočutý na pojednávaní 18.12.2019) vypovedal, že OMV BMW modrej farby s EČV: O. si kupoval, keď pracoval v Nemecku. Kupoval ho s jeho mamou, ktorá mu naň prispela peniazmi. Stálo 7.000,- eur, z čoho on mal nasporených 3.000,- eur a mama mu dala zvyšných 4.000,- eur. Kupoval ho v máji 2015 na svoje 20. narodeniny. Kúpna zmluva na auto bola písomná a bola vedená na neho. Zmluvu už nemá, pretože už to auto ani nevlastnil, ani v Nemecku nepracoval, tak tú zmluvu vyhodil, lebo každý rok si triedi papiere. Kúpnu cenu vyplácal predávajúcemu on v hotovosti. Predávajúci bol Turek bývajúci v Nemecku. Pri odovzdávaní peňazí bol prítomný on, žalovaný a ten Turek. Nik iný tam prítomný nebol. Auto sa kupovalo aj prepisovalo v meste Biberach. Žalovaný mu naň neprispel žiadnymi peniazmi. Poprel, že by mu ho žalovaný daroval a pokiaľ vie, nič také ani nikomu nehovoril a ani nevie, prečo by mal niekomu také niečo hovoriť, keď mu ho nedaroval. Všetky náklady týkajúce sa toho auta hradil výlučne on. Prepis tohto vozidla na Slovensku bol v januári 2017. Na Slovensku bolo auto napísané na neho ako vlastníka aj ako držiteľa. V Nemecku bolo auto prihlásené na žalovaného. Bolo to hlavne kvôli poistkám. V Nemecku, keď boli mladí šoféri, tak tie poistky boli, poviem tak aj 3-krát drahšie, ako poistky pre skúsených šoférov a v Nemecku to je bežná vec, že takto to robia rodičia so svojimi deťmi. Predal ho v júni minulého roka. 16.3. Svedok F.. S. S. (brat žalovaného vypočutý na pojednávaní 18.12.2019) vypovedal, že keď robili robotníci na RD N. alebo v jeho okolí, keďže žalovaný bol prevažne v Nemecku, kde pracoval, tak týchto robotníkov vyplácal občas aj on, keď mu žalovaný zavolal, že treba niečo zaplatiť. Vtedy šiel za mamou, ktorá mu na to dala peniaze. Väčšinou to však bolo tak, že tí robotníci priamo chodievali za jeho mamou, ktorá býva v F. a tá ich vyplácala, lebo to tak bolo dohodnuté. On to takto vyplácal v r. 2015 a pamätá si to v tej súvislosti, že v tom roku sa žalovanému narodila dcéra D.. Práve v tom období žalovaný zintenzívnil práce na tom dome, lebo sa tam chcel vrátiť. Dom už vtedy viac-menej stál, boli tam už len dorábky a robilo sa jeho okolie. Ich mama mala vždy pri sebe nejakú hotovosť a aj jemu a jeho rodine finančne pomohla, keď potrebovali s tým, že jej to potom neskôr vrátili. Šlo o takú formu výpožičky. Nevedel uviesť, či tých robotníkov ich mama vyplácala zo svojich prostriedkov alebo z iných, hoci vie, že mama vedela, že žalovaný chce predať byt, že jej to tak vráti a takto mu to jeho mama hovorila. Žalovaný sa so žalobkyňou ženil na svoje narodeniny v r. 2013 a v tom čase dom už stál a už tam mal aj nejaké
zariadenie. Stála celá stavba domu, strecha bola zakrytá. Bolo to tak viac-menej pripravené na bývanie. On tam bol pred týmto manželstvom možno dvakrát. 16.4. Svedok S. H. (kamarát žalovaného vypočutý na pojednávaní 18.12.2019) vypovedal, že na RD N. robili schody s montážou a vyrábali dvere. Dohodlo sa to na futbale v decembri r. 2012. Potom sa ešte spolu stretli niekedy v mesiaci január - február 2013, kde sa dohodli na zálohe za vykonané práce a v tom čase mu žalovaný aj dal tú zálohu. On je projektant a má pod sebou ako subdodávateľov stolárov, ktorí pre neho vyrábajú. Nepamätá sa, koľko celkovo mu bolo zaplatené, bolo to 6 rokov dozadu a takéto veci si nezapisuje. Robil mu to po kamarátsky, platil mu prakticky za materiál. Žalovanému poskytol určitú službu, v ktorej bola aj jeho práca, aj práca tých stolárov, ktorí pre neho pracujú. Žalovaný platil nielen materiál, ale aj náklady na prácu tých stolárov. Neplatil akurát to, čo predstavoval jeho podiel práce na danej zákazke. Stolári mu napílili drevo, vyfrézovali, ohobľovali, prebrúsili a on to potom lakoval a montoval. Ako zálohu mu neplatil celé náklady, mohlo to byť asi trištvrte celkovej platby, lebo to sa ani nedalo presne vypočítať. Nevedel uviesť, kedy mu bol uhradený zvyšok. Všetky tieto peniaze mu platil priamo žalovaný a po nejakú platbu bol aj u matky žalovaného v F.. Boli to celkovo tri platby, z toho záloha a jedna platba priamo od žalovaného a ďalšiu mu vyplatila matka žalovaného. 16.5. Svedok Z. Z. (vypočutý na pojednávaní 24.08.2020) vypovedal, že žalovaným bol oslovený za účelom vykonania dokončovacích prác na RD N.. Mohlo to byť 5 - 6 rokov dozadu asi v r. 2015. Tieto práce sa týkali konkrétne vyhotovenia obkladu a dlažby v kúpeľni - dvoch miestností, a to jednej veľkej kúpeľne na poschodí a dolu takej menšej miestnosti možno 2 x 3 m. Ďalej robili kamenný obklad oplotenia, pričom plot už bol vtedy, keď tam prišli, postavený, vykonali náter dreva domu, lebo šlo o zrubovú konštrukciu a natierali to celé. Predtým bol už dom raz natretý a oni robili jeden ďalší náter celého domu. Robili aj zámkovú dlažbu na chodníkoch okolo rodinného domu. Vykonávali len práce. Materiál si zabezpečoval cez stavebniny priamo žalovaný. Ak niečo kupovali, boli to len drobnosti a potom mu dali bločky na preplatenie. Určite nerobili rekonštrukciu strechy, tú vykonávala firma G. L. O. H.Í., nebohý I. U.. Oni len žalovaného upozornili, že tá strecha nie je v poriadku, lebo tam bola zle urobená parozábrana. Bol dodaný zlý materiál ako parozábrana, ktorá sa aj vplyvom teploty rozpadala. Opravovalo sa to tak, že dala sa dole škridla, vymenila sa parozábrana a znova sa dala škridla, ale robila to tá firma. Zemné práce osobne nerobili, boli len prítomní pri tých prácach, ktoré robil jemu neznámy bagrista. Asi tam robili aj altánok. Nerobili žiadne schodisko ani zábradlie na schodisko. Chodil tam nejaký stolár, ktorý mu montoval dvere a schodisko. Jeho meno nepozná. Omietky v dome už boli hotové, okná boli osadené, všetko už bolo spravené. Podlahy boli spravené tak, aby sa už mohli rovno klásť parkety. Keď tam boli, tak tam chodili robiť tie parkety. Vie, že hore mal už nejaké postele a mal tam aj nejaké zabalené veci, ale oni do tých izieb hore nejako moc nenakukovali. Za tieto vykonané práce nevystavoval faktúry. Robili to len ako známemu cez jeho brata. Fakturačne nefakturovali. Prvýkrát ich vyplácal za tie obklady a za dlažbu žalovaný. Potom väčšinu peňazí chodieval brať k jeho bratovi, lebo žalovaný bol v Nemecku a nebol vôbec na tej stavbe a raz alebo dvakrát sa stretli u jeho mamy, kde sa stretli on a žalovaný. Myslí, že tam bola jeho bývalá manželka a aj mama žalovaného. Tam dostal ďalšiu časť nejakých peňazí za nejaké vykonané práce. Väčšinu tých peňazí mu však dával jeho brat a tie peniaze mu priniesol buď do X. alebo bol za ním u neho doma vo I.Š. H.. Netuší, koľko mu bolo celkovo vyplatené, robilo sa to po častiach. Za každú hotovú a vykonanú prácu si spravili nejaké vyúčtovanie. To, čo tam zrobili, to im bolo vyplatené - za prácu. Nerobili vchodové dvere a garážovú bránu do nehnuteľnosti. Keď tam prišli, vchodové dvere už boli osadené. Keď odchádzali, garážovú bránu žalovaný ešte nemal. K zástupcom žalobkyne predloženým listinám s rozpočtami (listiny totožné s č. l. 338, 339 a listina z č. l. 534 a 535) svedok uviedol, že ide o rozpočet robený cez program CENKROS. Nie si je vedomý, že by on bol autorom tohto rozpočtu, lebo keď on robí rozpočet, tak zvykne si v ňom písať svoje iniciály. Na jednom papieri, kde je písmo rukou, uviedol, že nie je to jeho písmo. Keď ho prvýkrát vyplácal za pokládku dlažby a obklad kúpeľní, tak mohlo to byť za práce v rozsahu cca 35 m2. Je to však z jeho strany len odhad. Za obklad na m2 berú 15,- eur za prácu bez materiálu. Určite mu vtedy nevyplatil viac ako 1.000,- eur. K zástupcom žalobkyne prečítanej časti mailovej komunikácie z 29.09.2015 na č. l. 314 od slovka stiahol som si 1000 nie 1086 a končiac 2000 a H. 1000, uviedol, že si na takúto mailovú komunikáciu nepamätá. Určite nejaká komunikácia medzi ním a žalovaným bola, ale či to bolo práve takto, skutočne netuší, musel by to vyhľadať v jeho mailoch, ale on si maily neodkladá.
17. Manželstvo žalobkyne a žalovaného uzatvorené dňa XX.XX.2013 bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/52/2017 z 27.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.04.2018. Ešte pred rozvodom manželstva došlo k ukončeniu ich spolužitia po tom, ako 20.05.2017 žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť.
18. Žalobkyňa v žalobe označila ako jednu z vecí, ktorú spoločne za trvania manželstva nadobudli aj OMV Audi, avšak v petite návrhu túto vec nezaradila do predmetu vyporiadania v rámci tohto konania, nakoľko medzi nimi ešte pred začatím tohto sporu došlo k vzájomnému vyporiadaniu vychádzajúcemu zo vzájomne odsúhlasenej jeho všeobecnej hodnoty vo výške 16.000,- eur, z ktorej vyplatil žalovaný žalobkyni jej 1-icu, nakoľko sa dohodli na tom, že toto vozidlo zostáva vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM strán sporu, ku ktorej došlo výlučne len ohľadne tejto veci, nebola medzi stranami sporu spornou a nakoľko súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by nemalo byť takéto čiastočné vyporiadanie BSM z nejakého dôvodu neplatným, pri svojom rozhodovaní na túto už vyporiadanú vec neprihliadal.
19. Z okruhu vecí označených niektorou zo sporových strán za takú, ktorá patrí do ich zaniknutého BSM, nesporne patrí OMV Jeep, čo bolo medzi stranami sporu nesporným od jeho začiatku, pričom v priebehu sporu (po vyjadrení zástupcu žalobkyne podaním z 03.03.2020 uvedenom pod bodom 12.) sa stala nespornou aj jeho aktuálna všeobecná hodnota vychádzajúca zo stavu tejto veci ku dňu právoplatnosti rozvodu ich manželstva a vychádzajúca zo znaleckého posudku znalca F.. S. G. č. 44/2019 v znení jeho doplnenia č. 1 z 25.01.2020 (č. úkonu 2/2020) vo výške 3.083,- eur (č. l. 480). Nesporným bolo aj to, že táto vec po rozvode manželstva zostala v užívaní žalovaného. Aj ohľadne jej prikázania do výlučného vlastníctva jedného z nich došlo v priebehu sporu k zhode v súlade s týmto rozhodnutím, ktorým bola táto vec prikázaná práve do vlastníctva žalovaného.
20. Ďalšími vecami, ktorých existencia a tiež ich nadobudnutie za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov manželov, boli niektoré hnuteľné veci zakúpené za trvania manželstva, ktoré po rozvode manželstva zostali v užívaní žalovaného v jeho RD N. a u ktorých nebol spor ani ohľadne ich zostatkovej všeobecnej hodnoty (uvádzanou žalovaným a žalobkyňou nenamietanou) sú: 1. mop v hodnote 10,- eur; 2. dekoračné kvety 2 ks v hodnote 10,- eur; 3. digitálne zariadenie - hodinky s teplomerom v hodnote 10,- eur, 4. rámiky na fotky 30 ks v hodnote 60,- eur; 5. obraz skladajúci sa z piatich častí v hodnote 15,- eur (veci uvádzané pod 1. až 5. boli podľa žalovaného zakupované cez internetový obchod T..M..O. a potvrdil, že práve a len tieto zo zakupovaných vecí sa nachádzajú v RD N. - č. l. 373), 6. prenosná skladacia postieľka v hodnote 20,- eur a 7. komoda hnedá s piatimi šuflíkmi zakúpená v obchode Dänischers Bettenlager v hodnote 20,- eur. Akurát ohľadne prenosnej postieľky, ktorej nadobudnutie za trvania manželstva potvrdila aj žalobkyňa, nebola „zhoda“ v tom, čo sa následne s touto vecou stalo, keď žalobkyňa uvádzala, že nevie, kde sa nachádza, ale žalovaný potvrdil jej existenciu s tým, že ju má v RD N.. Z uvedeného dôvodu mal súd preukázanú jej existenciu a túto vec, rovnako ako ostatné veci uvádzané v tomto bode, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému, v ktorého držbe a užívaní zostali aj po rozvode manželstva, keď ohľadne otázky, komu majú byť tieto veci prikázané napokon ani nebol medzi stranami sporu spor. Týmto svojím postupom rešpektoval aj zásadu prikázania vecí patriacich do BSM tomu z rozvedených manželov, ktorý tieto veci po rozvode užíval a mal ich vo svojej dispozičnej sfére.
21. S poukazom na skutočnosti uvádzané pod bodom 9.3. nebolo sporné, že v rámci tohto sporu má byť vyporiadavaná ako investícia zo spoločného majetku na vec vo výlučnom vlastníctve žalobkyne suma zodpovedajúca 16-im splátkam v súhrnnej výške 387,20 eura, predstavujúca splátky kúpnej ceny za televízor zn. Samsung, ktorý kúpila žalobkyňa ešte pred uzatvorením manželstva so žalovaným, ale ktoré boli uhradené už počas trvania ich manželstva.
22. Žalobkyňa v žalobe okruh iných ňou „označených“ hnuteľných vecí ako automobily, označila len všeobecne a neurčito ako „nábytok, elektrické spotrebiče, bicykle a iné zariadenia a predmety v domácnosti“ s uvedením „súhrnného odhadu ich ceny vo výške 10.000,- eur, súčasne tvrdiac, že všetky tieto užíva žalovaný (ona mala užívať len základné spotrebné veci, ošatenie a hračky pre maloletú dcéru a v tejto súvislosti nebolo zrejmé, či takýto parameter ako základná spotrebná vec mala spĺňať niektorá z tých iných hnuteľných vecí, ktoré žiadala vyporiadať). Toto neskôr (podľa zástupcu žalobkyne) malo byť „precizované“ v podaní zmienenom pod bodom 7. ako nábytok v rozsahu skríň na mieru od p. A.. Až následne, a to pred predposledným pojednávaním v tejto veci, zástupca žalobcu v podaní z 03.03.2020 uvádzanom pod bodom 12. (konkrétne 12.5.) ich podľa neho „špecifikoval“ tak, že označil celkovo 73 položiek označených len „druhovo“, bez konkrétnejšej konkretizácie, z nich časť označená „pomnožne“ obsahujúca viacero vecí určených v niektorých prípadoch „neurčitým“ počtom a tiež len druhovo (napr. poháre, taniere, príbory, hrnce, záclony...), z ktorých len malá časť (konkrétne 3 položky) spĺňa kritérium „skríň na mieru“, ktoré mal vyrobiť p. A., a ktorý podľa žalobkyne mal, vyjmúc skríň na mieru, zhotoviť
tiež kuchynskú linku. Spomínaná kuchynská linka ako jedna z položiek daného vyjadrenia podľa praxe súdov nepredstavuje samostatnú vec, ale je súčasťou stavby, v ktorej bola zabudovaná, t. j. v danom prípade RD N. a u ktorej s ohľadom na výlučné vlastníctvo žalovaného k RD N. a za predpokladu, že malo ísť o kuchynskú linku nadobudnutú a zabudovanú počas manželstva, na zadováženie ktorej boli aspoň v nejakej časti použité spoločné financie strán sporu, by mohlo ísť len o jej vyporiadanie v rámci investícií. Žalujúca strana pritom neuviedla, či niektorá z nich by sa mala prekrývať s niektorou z vecí, ktorých existenciu a ich nadobudnutie zo spoločných prostriedkov žalovaný potvrdil uvádzaných pod bodom 20. (viď do BSM súdom radená komoda so šuflíkmi verzus „skrinka“ uvádzaná vo vyjadrení zástupcu žalobkyne alebo obraz z piatich častí radený do BSM, verzus niektorý z obrazov uvádzaných vo vyjadrení zástupcu žalobkyne). Skutkové tvrdenia o existencii takýchto vecí naviac bez ich bližšej identifikácie a doloženia dôkazov o ich existencii, pritom žalovaná strana poprela, konkrétne to, že by uvádzané veci mali patriť do BSM, uvádzajúc aj popretie toho, že by vôbec mali byť nadobudnuté za trvania manželstva, okrem vecí zhotovených p. A., kde žalovaná strana od počiatku tvrdila, že síce tieto boli zhotovené za trvania manželstva ako zariadenie RD N., ale že tieto neboli platené zo spoločných prostriedkov žalobkyne a žalovaného, ale ich zaplatila matka žalovaného, s ktorou sa žalovaný „vyrovnal“ z kúpnej ceny obdržanej za predaj bytu, ktorý vlastnil výlučne on. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe naopak tvrdil, že tie iné hnuteľné veci, ktoré súčasne aj konkretizoval 12-imi položkami zmienenými pod bodom 3.1.4. naopak všetky užíva žalobkyňa, keďže sa mali nachádzať v domácnosti sporových strán v Nemecku.
23. Hoci už uvádzané popretie skutkových okolností ohľadne uvádzaných hnuteľných vecí v podaní zástupcu žalobkyne z 03.03.2020 sa ich týkalo ako celku, ale ako to zástupca žalovanej uviedol (po oprave, resp. následnom upresnení) na pojednávaní dňa 22.06.2020 tri položky (bicykel zn. Cube, mixér a mikrovlnka) sa mali prekrývať s hnuteľnými vecami uvádzanými vo vyjadrení zástupcu žalovaného k žalobe (bod 14.1.). Tieto tri veci podľa žalobkyne sa mali nachádzať v RD N. v čase, kedy odtiaľ naposledy odišla, kdežto ako už bolo uvedené, žalovaný stále tvrdil, že tieto tri veci a rovnako aj ostatné (ďalšie) hnuteľné veci uvádzané v jeho vyjadrení k žalobe (bod 3.1.4.) mali zostať v Nemecku a v dispozícii žalobkyne, opierajúc toto tvrdenie prakticky len o čestné prehlásenie I.É. P., rod. H. zo 07.08.2019 (č. l. 272) predložené žalovanou stranou (podľa neho dané veci, plus televízor Samsung, mali strany sporu odložené v rodinnom dome na adrese V. XX, XXXXX M., kde býva, pričom v októbri r. 2017 po telefonickom súhlase žalovaného boli všetky tieto veci odovzdané žalobkyni, ktorá ich prevzala a prepravila do jej nového bytu), ktorého vierohodnosť (vierohodnosť jeho autorky) žalujúca strana spochybnila, poukazujúc pritom na iné čestné prehlásenie danej osoby (nachádzajúce sa v rozvodovom spise sp. zn. 2P/52/2017 na č. l. 282 - prehlásenie z 25.02.2018 predložené v uvedenom konaní terajšou žalovanou stranou ohľadne tam opísaného „nekalého“ konania terajšej žalobkyne, neustáleho jej nakupovania na internete...) a z č. l. 303 - čestné prehlásenie ku konšpiračnej fotke predložené v danom konaní terajšou žalujúcou stranou (v ňom jeho autorka uvádza, že terajší žalovaný „účelovo zavádza a klame“ v súvislosti s ním predloženou fotkou v uvedenom rozvodovom konaní), ktoré obe listiny boli vykonané v terajšom konaní ako dôkaz ich prečítaním s tým, že táto osoba je pripravená dať také čestné prehlásenie, o aké ju tá-ktorá strana požiada a poukazujúc aj na čestné prehlásenia S.. S. A. a A. N. s S. Z., potvrdzujúce, že žalobkyňa býva na adrese M. v byte zariadenom novým nábytkom a že (čestné prehlásenie S.. A.) nábytok, ktorý bol u p. P., nebol viac použiteľný na ďalšie bývanie, nakoľko bol poškodený vytopením a po neodbornom uskladnení aj páchol, teda zatuchol.
24. Potom pokiaľ ide o položky bicykel zn. Cube, mixér a mikrovlnka, súd konštatuje, keďže každá zo strán sporu tvrdila niečo iné ohľadne toho, kde sa majú nachádzať a každá z nich na preukázanie svojho tvrdenia produkovala v zásade „rovnocenné dôkazy“ len vo forme navzájom spochybňovaných čestných prehlásení, súčasne popierajúc tvrdenie druhej strany, nie je možné zaujať ani záver o tom, či tieto veci k rozhodnému dňu (ku dňu právoplatnosti rozvodu ich manželstva) vôbec existovali a ak aj existovali, kde sú a akú majú mať všeobecnú hodnotu a či vôbec nejakú hodnotu mali po tom, ako mali byť poškodené čiastočným zatopením predposledného bytu v Nemecku, v ktorom mali bývalí manželia spoločnú domácnosť.
25. V súvislosti s existenciou daných vecí a vôbec aj tých vecí, ktoré ako okruh hnuteľných vecí spadajúcich do zaniknutého BSM špecifikoval žalovaný vo vyjadrení k žalobe (bod 3.1.4), je potrebné poukázať aj na to, že od ukončenia spolužitia žalobkyne a žalovaného (20.05.2017) do právoplatnosti rozsudku o rozvode (18.04.2018) uplynul čas takmer 11 mesiacov, čo je cca 1/5-ina z celkovej doby trvania ich manželstva.
26. Ďalšou významnou okolnosťou ohľadne existencie hnuteľných vecí označených žalovanou stranou ako predmet vyporiadania vo vyjadrení k žalobe [tento okruh po vypustení označeného televízora ešte rozšíril zástupca žalovaného až v podaní z 12.06.2020 (ním reagoval na rozsiahle podanie zástupcu žalobkyne z 03.03.2020) o čiernu koženú posteľ zn. Avignon v hodnote 300,- eur - uvádzané pod bodom 13.8., čo predstavuje jedinú položku z vecí uvádzaných v čestnom prehlásení I. P., ktorú nevedno prečo neuvádzal už vo vyjadrení k žalobe] je to, že nebolo sporné, že byt, v ktorom sporové strany ako manželia spolu dlhší čas bývali, bol vytopený a v súvislosti s poškodením ich vecí, ku ktorému vtedy došlo, si žalobca nárok na náhradu vzniknutej škody uplatnil na súde v Nemecku. Sporným však zostalo to, aký rozsah poškodenia mal nastať (žalovaná strana uvádzala, že minimálny, resp. žiadny a žalujúca strana tvrdila ich znehodnotenie, v rámci čoho poukazovala na žalovaným uplatňovanú náhradu škody za poškodené veci na súde). Pre existujúcu rozpornosť skutkových tvrdení strán sporu, ktorú sa ani ostatnými vykonanými dôkazmi odstrániť nepodarilo a ktoré ohľadne týchto vecí pripúšťajú viaceré, navzájom protichodné závery (nie je zrejmé, kto z nich neposkytoval pravdivé skutkové tvrdenia alebo či nepravdivé skutkové tvrdenia neuvádzali obaja) neumožňujúce zistiť ani len to, či dané veci vôbec a ak áno, v akom stave ku dňu rozvodu manželstva existovali, súd žiadnu z vecí obsiahnutých vo vyjadrení žalovaného k žalobe (plus kožená posteľ Avignon) a ani žiadnu z hnuteľných vecí označených zástupcom žalobkyne v podaní z 03.03.2020 nevyporiadaval, nakoľko nemal preukázanú ich existenciu v rozhodnom čase (čase zániku BSM právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva) tobôž ani ich stav, ak by predsa len z nejakých dôvodov mali uvedené veci, resp. niektorá z nich reálne existovať.
27. Súd nevyporiadaval ani žiadnu z hnuteľných vecí uvádzaných vo vyjadrení zástupcu žalobkyne z 03.03.2020, kde ohľadne tých vecí [ktoré nepredstavujú skrine zhotovené p. A. a vecí, ktoré sa mali prekrývať s vecami uvedenými vo vyjadrení žalovaného (bicykel zn. Cube, mixér a mikrovlnka), u ktorých platí záver uvádzaný v predchádzajúcom bode] poukazuje na popretie skutkových tvrdení žalovanou stranou toho, že tieto veci vôbec boli nadobúdané za trvania manželstva, keďže nemal preukázané ich nadobudnutie za trvania manželstva. V danej súvislosti v danom vyjadrení absentujú aj nejaké konkrétnejšie skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadne času a konkrétneho spôsobu ich nadobudnutia, nehovoriac o dôkazoch, ktoré by (pri všeobecnom popretí žalovanou stranou len všeobecných skutkových tvrdení žalujúcej strany) potvrdzovali, že tieto skutočne boli nadobudnuté za trvania manželstva a súčasne, že ku dňu zániku BSM aj existovali.
28. Žalujúca strana navrhla v replike (bod 4.4.) vyporiadať v rámci BSM aj kúpnu cenu, ktorú obdržal žalovaný za predaj bytu v jeho výlučnom vlastníctve, ale následne už na predbežnom prejednaní sporu zástupca žalobkyne sám potvrdil, že za predmet vyporiadania ju označil len účelovo v súvislosti s iným konaním, ktoré sa týkalo ich maloletej dcéry D. prebiehajúce v Nemecku. Súd v súlade s tým, čo tvrdila žalovaná strana (jej zástupca - bod 5.7.) konštatuje, že výťažok z predaja veci, ku ktorému síce došlo za trvania manželstva, ale šlo o vec vo výlučnom vlastníctve len jedného z manželov (obdržaná kúpna cena) nepredstavuje spoločný majetok, ale tieto peniaze sledujú osud, ktorý mala predávaná vec, t. j. stávajú sa výlučným vlastníctvom predávajúceho (pretransformovanie majetku vo výlučnom vlastníctve z jednej formy na inú), čo v prejednávanej veci znamená, že kúpna cena 42.000,- eur, ktorá bola vyplatená za trvania manželstva kupujúcou za predaj bytu žalovaného v jeho výlučnom vlastníctve na účet matky žalovaného, predstavovala finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
29. Žalovaná strana vo vyjadrení k žalobe v časti zmienenej pod bodom 3.3., na čom zotrvala aj v podaní z 02.08.2019, ktorým reagovala na oneskorenú repliku žalobkyne, žiadala v rámci vyporiadania BSM zohľadniť prevody realizované žalobkyňou v čase, keď už nežili v spoločnej domácnosti z bankových účtov (jedného spoločného a jedného, ktorý mal žalovaný, ale ku ktorému mala dispozičné právo žalobkyňa) na svoj účet, spolu v celkovej výške 4.550,- eur a pripočítať túto sumu k podielu žalobkyne. Žalobkyňa (bod 4.3.) síce nespochybnila to, že k daným výberom skutočne došlo, ale súčasne tvrdila, že tieto boli v plnom rozsahu využité na potreby ich maloletej dcéry, na udržiavanie spoločného majetku a réžie s tým spojenej, k čomu predložila aj výpisy z účtu s rozpisom vykonaných platieb. Žalovanou stranou nebolo ani len tvrdené (tobôž preukázané), že by ešte za trvania manželstva nedošlo k postupnému „spotrebovaniu“ uvedených prostriedkov vo forme úkonov nepresahujúcich rámec bežných vecí týkajúcich sa spoločných vecí - § 145 ods. 1 OZ, či už v celom rozsahu alebo v nejakej ich konkrétnej časti. Od „čerpania“ poslednej časti uvedenej sumy dňa 06.06.2017 do právoplatnosti rozsudku o rozvode bol časový rozdiel viac ako 10 mesiacov. Pretože súd nemal preukázané, že uvádzané finančné prostriedky nemali byť aspoň v nejakej jej časti spotrebované ešte za trvania manželstva, takto označené finančné prostriedky nepredstavujú majetok spôsobilý byť predmetom vyporiadania zaniknutého BSM.
30. Ohľadne OMV BMW (120D, rok výroby 2005, EČV: O., VIN: T., ktoré predtým, ako bolo zaevidované do evidencie vozidiel na území SR, malo mať v Nemecku po kúpe EČV: G. S. a ktoré číslo malo vyjadrovať iniciály syna žalovaného a deň a mesiac jeho zarodenia (24.05.), súd konštatuje, že vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by ho mali strany sporu nadobudnúť (napriek jeho kúpe za trvania manželstva) do ich BSM a preto túto vec tiež nevyporiadaval. Žalujúca strana svoje tvrdenia, že toto auto patrilo do BSM opierala o skutkové tvrdenia žalobkyne (podľa nej bolo kupované v máji 2016 z finančných prostriedkov jej a žalovaného a že súhlasili, aby ho užíval syn žalovaného) a tiež o čestné prehlásenia S.. S. A. (brata žalobkyne) a O. J., ktorý by podľa žalovanej strany mal byť terajším priateľom žalobkyne (č. l. 289 a 290) a podľa týchto čestných prehlásení sa mal pred nimi syn žalovaného vyjadriť tak, že toto auto mu zaplatil žalovaný, resp. že ho od neho dostal k narodeninám, čo však syn žalovaného K. S. vo svojej výpovedi ako svedok poprel, konkrétne poprel to, že by také niečo mal pred niekým hovoriť a nevie prečo by mal také niečo hovoriť, keď mu ho žalovaný nedaroval. Žalovaná strana v priebehu celého sporu (od prvotného vyjadrenia k žalobe) konzistentne tvrdila, že OMV BMW nepatrí a ani nikdy nepatrilo do BSM, ale že bolo vo vlastníctve syna žalovaného K. S., ktorý ho kúpil za svoje vlastné finančné prostriedky a že na jeho kúpu mu žalovaný nijakým spôsobom neprispel, akurát bolo počas jeho registrácie v Nemecku registrované na žalovaného, a to výlučne z dôvodu nižšieho poistného, keďže žalovaný mohol využiť bonus za bezškodový priebeh. Toto tvrdenie žalovaného potvrdzuje nielen výpoveď syna žalovaného, ale aj výpoveď jeho matky, len s tým rozdielom, že na kúpu tohto auta, ktoré bolo kupované za 7.000,- eur od Turka bývajúceho v Nemecku, synovi žalovaného prispela jeho matka sumou 4.000,- eur a zvyšných 3.000,- eur boli prostriedky syna žalovaného. Tiež (na rozdiel od žalobkyne) tvrdili, že k jeho kúpe došlo síce v máji, ale v r. 2015 (matka syna žalovaného to upresnila, že to malo byť niekedy okolo 16.05.2015), kedy mal syn žalovaného 20 rokov. Nesporne vozidlo bolo v evidencii vozidiel na území SR zaevidované dňa 23.02.2017 už na syna žalovaného ako jeho vlastníka a aj držiteľa (č. l. 68). Tomu zodpovedal aj zápis v evidencii na dopravnom inšpektoráte a v osvedčení (technickom preukaze) k tomuto vozidlu. Na základe kúpnej zmluvy zo 14.05.2018 (č. l. 66) ho syn žalovaného predal H. I. za cenu 5.500,- eur. Súd hodnotiac jednotlivé dôkazy k otázke „vlastníctva“ OMV BMW v čase jeho kúpy považoval za vierohodnejšie výpovede syna žalovaného a jeho matky, ktorí boli pred svojimi výpoveďami poučení o následkoch krivej výpovede, než čestné prehlásenia blízkych osôb žalobkyne, a to aj v súvislosti s tým, kedy ku kúpe vozidla skutočne došlo, keď nedôveryhodne nepôsobí ani motív, pre ktorý malo byť vozidlo po jeho kúpe v máji 2015 zaevidované v Nemecku nie na syna žalovaného ako kupujúceho, ale na žalovaného ako vlastníka (výrazne nižšie náklady na poistenie vozidla). Okrem toho, ako už bolo uvedené, syn žalovaného bol ako vlastník a držiteľ daného vozidla zaevidovaný už dňa 23.02.2017 a ak žalujúca strana mala byť skutočne toho názoru, že žalovaný ho mal ako vec patriacu do BSM bez súhlasu žalobkyne darovať svojmu synovi (k čomu by muselo dôjsť najneskôr v čase jeho zápisu ako vlastníka do evidencie vozidiel na území SR), mala možnosť namietať tzv. relatívnu neplatnosť takéhoto úkonu darovania vo všeobecnej trojročnej lehote, čo však neurobila a táto lehota už uplynula, hoci žalobkyňa o tom, že vozidlo bolo zapísané už na syna žalovaného a ten ho následne predal, vedela ešte pred jej uplynutím.
31. V priebehu konania sa stalo nesporným, že RD N., ktorý žalobca začal stavať v r. 2009 a v čase uzatvorenia manželstva nepochybne stála už celá jeho hrubá stavba (sporným zostal akurát rozsah jej skutočného dokončenia) nepatrí do BSM, ale je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nakoľko stavba ako samostatná vec v právnom zmysle slova vznikla ešte pred uzatvorením manželstva. 31.1. Žalobkyňa (po tom ako súd už na predbežnom prejednaní sporu zaujal ohľadne danej stavby predbežne takýto právny záver, ktorý následne akceptovala aj žalobkyňa, keď táto pôvodne v žalobe a ešte aj v replike žiadala túto stavbu radiť do BSM) žiadala vyporiadať v rámci tohto konania investície, o ktorých tvrdila, že boli realizované z ich spoločných prostriedkov jednak na dokončenie tejto stavby a jednak aj na úpravu jej okolia na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve žalovaného. 31.2. Tieto žalobkyňa naposledy „vyčíslila“ v podaní z 03.03.2020 (bod 12.3.) sumami vo výške 1.143,60 eura, 42.585,23 eura a 5.831,32 eura tvrdiac, že tieto investície do RD N. preukázala listinnými dôkazmi a konštatovala, že žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť jej polovicu vyššie uvedenej hodnoty investícií vo výške 24.780,- eur. O sumách práve v takejto výške je v listinných dôkazných prostriedkoch tvoriacich obsah spisu zmienka akurát pokiaľ ide o sumu 1.143,60 eura v listine z č. l. 309 - 310 (zaslaná cenová ponuka vyžiadaná 20.10.2015 z e-mailu žalobkyne na garážovú bránu, ktorú obdržala z e- mailu H..Z.@.E..N.), pokiaľ ide o sumu 42.585,23 eura v listine z č. l. 349 označenej ako „krycí list rozpočtu“ ako suma z DPH (bez DPH mala byť podľa rozpočtu a jeho rekapitulácie z č. l. 343 až 348 týkajúceho sa stavby 86 - N. Z. vyúčtovanie prevedených prác vo výške 35.487,69 eura a napokon suma
5.831,32 eura uvedená v „súhrnnom liste stavby“ označenej ako „86 - N. Z. s dátumom 28.09.2015 bez vyplnenia kolóniek objednávateľ, zhotoviteľ, projektant a spracovateľ, v ktorom uvedená v rámci nákladov z rozpočtov údaj „Strecha“ a sumy 4.859,43 eura bez DPH a suma 5.831,32 eura s DPH. 31.3. V danom podaní (bod 12.4.) súčasne uvádzala, že listinnými dôkazmi preukázala investície zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného (pozemky parc. KN-C č. XX/X a XX/X k. ú. N.) vo výške 2.957,18 eura a 9.440,56 eura a žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobkyni polovicu vyššie uvedenej hodnoty investícií vo výške 6.198,87 eura. O v niečom podobnej sume z predložených listinných dôkazných prostriedkov je zmienka v listine z č. l. 338 označenej ako „VYÚČTOVANIE - Z. N.“, kde je uvedená celková suma 1.957,18 eura a v listine z č. l. 340 označenej ako „Rozpočet“ k stavbe N. Z. bez uvedenia objednávateľa, zhotoviteľa, v ktorej súčet všetkých položiek predstavuje 9.440,56 eura. 31.4. Z vyššie uvádzaných rozpočtov nie je zrejmé ani to, kto bol ich vyhotoviteľ a tieto nepredstavujú dôkaz spôsobilý sám o sebe preukázať, kedy a ako konkrétne (v akom rozsahu) a či vôbec došlo na ich podklade k nejakému plneniu a ktorou osobou. Svedok Z. nepotvrdil autorstvo k žiadnemu z rozpočtov, ktoré mu predložil k nahliadnutiu zástupca žalobkyne a tiež uviedol, že na listine z č. l. 338 ručne písanej, nie je jeho písmo. 31.5.Pokiaľ ide o platby vyplácané priamo žalovaným tým, ktorí realizovali dokončovacie práce už v čase po uzatvorení manželstva, takúto platbu, konkrétne jednu a aj to v nevedno akej výške, potvrdil akurát svedok S. H., ktorý robil v RD N. schody a dvere s montážou (ten potvrdil celkovo tri platby z toho jednu
- zálohu vyplatenú priamo žalovaným niekedy v mesiaci január - február 2013 - t. j. v čase ešte pred uzatvorením manželstva, čo mohlo byť asi trištvrte celkovej platby, ďalšiu jednu od matky žalovaného a jednu od žalovaného bez toho, aby z jeho výpovede bolo zrejmé, koľko predstavovala tá-ktorá platba a koľko bola celková suma, ktorá mu bola v súvislosti s prácami na RD N. vyplatená) a svedok Z. Z., ktorý za práce, ktoré vykonával, potvrdil akurát jednu - prvú platbu priamo od žalovaného za zhotovenie obkladu a dlažieb v dvoch miestnostiach - kúpeľniach a tento tiež nevedel uviesť jej výšku, tvrdiac len to, že určite mu vtedy žalovaný vyplatil nie viac ako 1.000,- eur a súčasne tiež uviedol, že podľa jeho odhadu malo ísť o práce v rozsahu cca 35 m2 a že za 1m2 oni berú 15,- eur za prácu mimo materiálu (čo by pri takejto výmere predstavovalo 525,- eur). 31.6. Obrana žalovaného bola založená na skutkovom tvrdení, že peniaze na práce vykonávané po uzatvorení manželstva na dokončovaní RD a úprave jeho okolia vyplácala jeho matka D. S., ktorá ich vyplácala jednotlivým zhotoviteľom buď priamo, že si k nej prišli po peniaze alebo prostredníctvom brata žalovaného - jej syna F.. S. S. s tým, že sa vzájomne vyrovnali z peňazí, ktoré žalovaný obdržal z predaja bytu v jeho vlastníctve, keď celá kúpna cena, ktorá podľa kúpnej zmluvy zo 14.12.2015 (č. l. 243 - 245) predstavovala 42.000,- eur, bola uhradená na účet matky žalovaného (v dvoch platbách - záloha - 1.000,- eur a doplatok 41.000,- eur). Pravdivosť uvedeného skutkového tvrdenia potvrdzuje jednak doložený výpis z účtu matky žalovaného zo dňa 16.12.2015, ktorý ako platobné miesto na zaplatenie kúpnej ceny bol uvedený aj v kúpnej zmluve a podľa ktorého uvedeného dňa bol na daný účet realizovaný bezhotovostný vklad v sume 41.000,- eur z účtu N. (N. I. - tá bola podľa kúpnej zmluvy zo 14.12.2015
- č. l. 243 - 245 kupujúcou bytu predávaného žalovaným) na účet vedený v N. N., M..N.., Č.. N. N. J. S. D., Š. Z. (č. l. 376). Tiež takúto dohodu potvrdil aj brat žalovaného vypočutý ako svedok (F.. S. S.) a potvrdzuje to aj čestné prehlásenie matky žalovaného D. S.H. z 25.01.2020 (č. l. 475 - 476). 31.7. Z daného vyjadrenia matky žalovaného, konkrétne zástupcom žalobkyne citovanej poslednej vety strany dva a prvej vety strany tri nevyplýva ani samostatne, tobôž v kontexte ostatného obsahu daného čestného vyhlásenia, že matka žalovaného mala žalovanému poskytovať prostriedky, ktorými vyplácala robotníkov na stavbe ako pôžičky len krátkodobo, ktoré jej žalovaný vždy vracal, keď prišiel na Slovensko. Z čestného prehlásenia výslovne vyplýva, že podľa dohody matky žalovanej so žalovaným jej mal žalovaný vrátiť peniaze, ktoré použila na vyplácanie robotníkov na stavbe RD N. až po tom, ako predá svoj byt v O. H. a že týmto spôsobom jej ich aj vrátil, tvrdila v danom čestnom prehlásení a tvrdil to aj žalovaný a potvrdzoval to aj brat žalovaného F.. S. S. v tom smere, že takto mu to hovorila ich mama. 31.8. Pretože bolo preukázané, že na účet matky žalovaného bola poukázaná (v súlade s kúpnou zmluvou) celá kúpna cena za žalovaným predaný byt v jeho výlučnom vlastníctve a týmto spôsobom malo dôjsť k vyrovnaniu jeho záväzku voči svojej matke z titulu uhrádzania nákladov súvisiacich s dokončením RD a jeho okolia, tak nešlo v rozsahu takéhoto splatenia záväzku žalovaného voči svojej matke o jeho splatenie zo spoločných finančných prostriedkov žalobkyne a žalovaného spadajúcich do ich BSM, ale o splnenie tohto svojho záväzku voči svojej matke ako tretej osobe z výlučných prostriedkov žalovaného. Aj žalujúca strana potvrdzovala hoc len „nejaký“ rozsah vyplácania robotníkov na stavbe RD N. priamo zo strany matky žalovaného, akurát tvrdila, bez toho, aby čokoľvek toto jej tvrdenie preukazovalo, že tie peniaze žalovanej vracal žalovaný priebežne vždy, keď prišiel domov z Nemecka.
Významný rozsah vyplácania osôb pracujúcich na dokončení RD N. pritom potvrdili aj tí z nich, ktorých súd vypočul ako svedkov (svedok H., Z.).
32. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno ohľadne preukázania investícií zo spoločného majetku na majetok len jedného z manželov, toto zaťažuje (tak ako to tvrdila žalovaná strana) toho z manželov, ktorý tvrdí, že spoločné prostriedky boli vynaložené na oddelený majetok druhého manžela. V súdenej veci bolo preto na žalobkyni, ktorá tvrdila existenciu investícií zo spoločného majetku na výlučný majetok žalovaného, aby tieto investície nielen tvrdila, ale aj preukázala.
33. Z vykonaných dôkazov mal súd preukázaný konkrétnejším spôsobom iný spôsob vyplatenia osoby za vykonané práce na RD N., než prostredníctvom matky a brata žalovaného len v prípade vyplatenia prvej platby Z. Z.Č., ktorého žalujúca strana (na návrh ktorej bol vypočutý) označila ho za osobu, ktorá vykonávala práce na dokončení RD, keď jeho výpoveď žalovaná strana nijako nespochybňovala a nespochybnila ani týmto svedkom hoc len odhadnutý rozsah prác, za ktoré bol svedok Z. vyplatený priamo žalovaným a ním uvádzanú jednotkovú cenu. Súd mal teda preukázanú len investíciu zo spoločného majetku bývalých manželov v rozsahu 525,- eur tak, ako je to uvádzané pod bodom 31.5., ktorá suma spĺňa aj „okrajovú podmienku“ tvrdenú uvedeným svedkom, že vtedy mu žalovaný nevyplatil určite viac ako 1.000,- eur. Uvedený svedok súčasne potvrdil (čo žiadna zo strán sporu tiež nespochybňovala), že všetky ním realizované práce robil výlučne za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného (konkrétne to mal robiť 5 - 6 rokov dozadu, asi v r. 2015). Zo skutkových tvrdení žalovaného nevyplynulo, že by finančné prostriedky, ktorými priamo vyplácal dodávateľov jednotlivých prác, mali mať iný režim vlastníctva, než ten, že šlo o spoločné prostriedky (ohľadne charakteru týchto prostriedkov pritom možno vychádzať zo zásady, že ak nie je preukázané niečo iné, prostriedky uhrádzané jedným z manželov za trvania manželstva predstavujú spoločný majetok manželov).
34. Inú konkrétnejšiu sumu, ktorú by za trvania manželstva žalovaný priamo vyplatil niektorej z osôb, ktoré sa podieľali na dokončení RD N.M. a úprave jeho okolia, resp. inú konkrétnu sumu, ktorá nemala byť za práce a materiál a tiež zariadenie domu vyplácaná za trvania manželstva inak, než ako to tvrdil a preukázal žalovaný (bod 31.8.), súd z vykonaného dokazovania preukázanú nemal. Okrem svedka Z. také niečo uvádzal už len svedok S. H., z výpovede ktorého vyplýva akurát to, že mal obdržať tri platby za ním vykonávané práce, z toho jednu zálohu ešte pred uzatvorením manželstva (január - február 2013), ktorá tvorila cca 3-iny z celkovej sumy, ktorej výšku nedokázal špecifikovať a ešte ďalšie dve platby tiež v neznámej výške, z ktorých jedna bola od žalovaného.
35. Na tom, že žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že došlo ku konkrétnej investícii zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného, nič nemení to, že táto sa vďaka tomu, akým spôsobom sa dom dokončoval (malo to byť „po kamarátsky“, bez riadnych dokladov, bločkov - „na čierno“) dostala do dôkaznej núdze.
36. S poukazom na doposiaľ uvedené súd konštatuje, že vykonané dokazovanie preukázalo existenciu majetku v rozsahu hnuteľných vecí, ktoré boli v súlade s I. výrokovej časti rozsudku prikázané (v súlade aj s vôľou strán sporu a v súlade aj so zásadou ich prikázania tomu, kto ich z rozvedených manželov od rozvodu až do súčasnosti výlučne užíva) do výlučného vlastníctva žalovaného v súhrnnej hodnote 3.228,- eur uvedených pod I. výrokovej časti rozsudku. Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov (§ 150 OZ), je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.614,- eur (1/2-ica z 3.228,- eur).
37. Zároveň bolo preukázané, že zo spoločného majetku bolo na výlučný majetok žalobkyne (v súvislosti s kúpou televízora Samsung, ktorého časť kúpnej ceny bola splatená až za trvania manželstva) uhradených zo spoločných finančných prostriedkov suma 387,20 eura, z ktorej by mala žalobkyňa žalovanému vrátiť jej 1-icu - sumu 193,60 eura, zodpovedajúcu podielu (rozsahu), v akom by mal obdržať náhradu zo spoločného majetku žalovaný a naopak na výlučný majetok žalovaného bolo zo spoločných prostriedkov preukázateľne vynaložených 525,- eur, z čoho by mal žalovaný žalobkyni nahradiť taktiež 1-icu - sumu 262,50 eura. Rozdiel uvedených súm v prospech žalobkyne predstavuje 68,90 eura, ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni titulom náhrady toho o čo viac bolo zo spoločných prostriedkov investované na výlučný majetok žalobkyne než žalovaného.
38. Celkovo potom súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 1.682,90 eura (1.614,- eur + 68,90 eura) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
39. Súd zamietol žalobu v časti, pokiaľ sa ňou žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti sebe samej, a to vypratať nehnuteľnosti, ktorý výrok v súlade s „upresnením“ žaloby (bod 4.5.) sa mal týkať RD N. jednak z dôvodu, že takýto výrok (vychádzajúc z výlučného vlastníctva žalovaného k nehnuteľnosti, ktorej sa mal týkať) je mimo rámec konania o vyporiadanie BSM, ale v prvom rade z dôvodu, že žalobkyňa nepochybne danú nehnuteľnosť už neužíva podľa prehlásenia žalovaného ako výlučného vlastníka uvedenej stavby ako aj pozemkov ňou zastavanej a priliehajúcej k nej, pričom túto už neužívala ani v čase podania žaloby a v (na) danej nehnuteľnosti žalobkyňa už nemá ani žiadne veci, ktoré by predstavovali jej výlučný majetok. Žalobkyňa v podstate žiadala sama sebe uložiť povinnosť, ktorú by ani splniť nemohla, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku nijakým spôsobom danú nehnuteľnosť neužívala.
40. Súd žalobu zamietol aj v časti pokiaľ žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaného na úhradu všetkých záväzkov vyplývajúcich z právnych úkonov uzatvorených za trvania manželstva jedným z bývalých manželov alebo oboma bývalými manželmi, ktorých plnenie možno, čo i len čiastočne, uspokojiť aj z majetku žalobkyne po vyporiadaní BSM, keď vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu akýchkoľvek záväzkov či už spoločných alebo len niektorej zo strán sporu vzniknutých za trvania manželstva, ktoré by ku dňu rozhodnutia súdu neboli uhradené, keď v danej otázke boli skutkové tvrdenia strán sporu prakticky zhodné. Okrem toho prípadné výlučné záväzky niektorého z rozvedených manželov sú mimo rámec sporu o vyporiadanie BSM, vyjmúc situácie, ak z takéhoto individuálneho záväzku bola nadobudnutá za trvania manželstva vec existujúca v čase zániku BSM). Žalobkyňa týmto spôsobom žiadala vyporiadať niečo, čoho existencia nielenže nebola preukázaná, ale ani nebola tvrdená (len hypoteticky naznačovaná slovami, že nemôže existenciu takýchto záväzkov vylúčiť). Naviac „daná konštrukcia“ by znamenala, že žalovaný (nevedno prečo) by mal mať povinnosť, a to výlučne len on popri svojich nesplatených záväzkoch, uhradiť nielen prípadné (ničím nepreukázané) zostatky zo spoločných záväzkov oboch strán sporu, ktoré by na seba prevzali ako manželia za trvania manželstva (nevedno prečo by o takých záväzkoch nemala mať žalobkyňa vedomosť, ak by ku dňu zániku BSM existovali), ale aj takéto výlučné záväzky, ktoré by na seba (bez jeho vedomia) zobrala žalobkyňa.
41. Napokon sama žalobkyňa (po zmene právneho zástupcu) navrhovala svoju žalobu aj v časti týkajúcej sa bodov 39. a 40. zamietnuť, ako je to zrejmé z jej podania z 03.03.2020 (bod 12.4.).
42. S poukazom na § 140 ods. 3 CSP súd jednotlivé následné podania žalobkyne, ktoré dala po podaní žaloby a nimi opakovane „menila“ rozsah vyporiadavaného majetku a spôsob jeho vyporiadania a rovnako tak aj následné podania žalovaného, ktorými po prvotnom vyjadrení k žalobe následne tiež menil ním označený okruh majetku, ktorý má spadať do BSM a spôsob jeho vyporiadania, nepovažoval za zmenu žaloby, vzájomnú žalobu a jej zmeny, ale s okruhom v nich označovaného predmetu tohto sporu sa týmto rozsudkom s nimi vyporiadal a do výrokovej časti zahrnul to, čo mal preukázané ako predmet zaniknutého BSM strán sporu, včítane nárokov súvisiacich s týmto vyporiadaním, ako to upravuje ust. § 150 OZ. Ohľadne vecí a nárokov uplatnených niektorou zo strán sporu, ktoré nepredstavujú spoločný majetok a spoločné záväzky, sa vyporiadal tak, ako to vyplýva z dlhodobej praxe súdov, len v odôvodnení rozhodnutia.
43. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania súd konštatuje, že žiadna zo strán sporu nemala plný úspech vo veci, pričom svoje návrhy (hlavne žalujúca strana) v priebehu konania viackrát menila a v niektorých prípadoch, len v určitej časti tohto konania tvrdila niečo iné, než znie záver súdu, hoci následne (po predbežnom právnom posúdení veci) určité skutočnosti akceptovala (režim vlastníctva RD N.) a priznala, že určitý nárok označila len účelovo (otázka vlastníctva peňazí obdržaných žalovaným za predaj bytu v jeho výlučnom vlastníctve). Nemožno opomenúť, že výraznou finančnou hodnotou po tom ako žalujúca strana akceptovala, že RD N. ako najrozhodujúcejšia položka nespadá do masy BSM, sa výrazne najvyššou finančnou položkou stali žalobkyňou uplatňované investície do RD N. a pozemkov pri ňom vo vlastníctve žalovaného. Hoci len v minimálnej miere zo žalobkyňou označených investícií mal súd preukázané investovanie zo spoločných prostriedkov do výlučného vlastníctva žalovaného, boli dôkazy, ktoré naznačovali že tieto „mohli“ byť aj vyššie, než mal súd preukázané (výpoveď svedka H.), keď žalobkyňa sa ocitla v dôkaznej núdzi hlavne z dôvodu, že finančné toky boli realizované „netransparentne“ bez dokladov, ktoré aj keď prípadne nejaké boli, tak ich zásadne mohol mať v dispozícii žalovaný, ktorý ako vlastník tieto práce a materiál zaobstarával, poprípade jeho
blízki príbuzní, ktorí mu v tom pomáhali (žalovaného matka a brat). Za tejto situácie súd nepovažoval za spravodlivé nejakým spôsobom pomerovať pomer úspechu a neúspechu, ktorý by sa napokon ani nedal exaktne vyčísliť, ale stanoviť len odhadom, hoci ten by bol väčší v prípade žalovaného, ale zohľadniac konkrétnu situáciu práve v súvislosti s investíciami do RD N. považoval za spravodlivé rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.