Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoCsp-12-2020.pdf
PDF · 100.83 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom na Hodžovej ul. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, L. ul. XXX/XXX, F., o zaplatenie 1.829,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. 3Csp/132/2016-91 zo dňa 21. októbra 2019, v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom uvedeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.522,80 eur, úrok z omeškania 0,87 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.522,80 eur od 25.11.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. žalobcovi súd oproti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 60%, výrokom IV. vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Uvedený rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497, § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 30.9.2015, § 52 ods. 3 a 4, § 53 ods. 1-5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), b), c) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že úverovou zmluvou č. 00000000000218996 (ďalej len úverová zmluva) súd zistil, že ju dňa 12.6.2015 uzavreli žalobca a žalovaný. Žalobca podľa časti 1 zmluvy poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 2.000 eur, druh úveru pôžička, v zmluve je uvedená ročná úroková sadzba úveru 11,5%, ročná percentuálna miera nákladov 13,24%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + celkové náklady spojené s úverom) 3.278,40 eur, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 16,33%, počet mesačných splátok 108, splatnosť splátok v 20. deň v mesiaci, výška splátky 28,80 eur mesačne, splatnosť úveru 20.5.2024, dohodnutý bol poplatok za poskytnutie úveru 60 eur. Dohodnuté boli aj ďalšie poplatky ako je poplatok za vklad hotovosti 2,50 eur a pod. Podľa bodu 1.1. banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto
zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom a VOP, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Podľa bodu 2 zmluvy sa klient zaväzuje riadne a včas plniť všetky svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy, riadne a včas splácať úver a platiť banke poplatky súvisiace s úverom uvedené v zmluve. Klient vyhlásil, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy s jej súčasťami - OP, VOP, Sadzobník, formulár a štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere. Podľa výpisu z účtu bola dňa 12.6.2015 v prospech účtu žalovaného vykonaná úverová transakcia - čerpanie úveru vo výške 1.940 eur. Opakovaným upozornením z 21.9.2016 žalobca adresoval žalovanému na adresu L. XXX/ XXX v F.iadosť o zaplatenie dlžnej sumy 89,72 eur do 26.9.2016. Dôkaz o doručení opakovaného upozornenia žalovanému súdu nebol predložený. Výzvou na predčasné splatenie úveru z 24.11.2016 mal súd preukázané, že žalobca adresoval túto výzvu žalovanému na adresu L. XXX/XXX v F., uvedenú v zmluve a oznámil mu, že v dôsledku neplnenia podmienok Úverovej zmluvy č. 00000000000218996 je žalovaný povinný jednorazovo uhradiť banke sumu úveru 1.964,66 eur do 4.12.2016. Dôkaz o doručení výzvy žalovanému súdu nebol predložený.
4. Vecne argumentoval v zamietajúcom výroku súd prvej inštancie tým, že v zmluve o úvere je ako jedna z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená RPMN 13,24%. Súd zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že sa v nej žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver 2.000 eur, podľa vyjadrenia žalovaného však nedostal celú sumu 2.000 eur, uvedené vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu z 28.11.2018, ako aj z predloženého výpisu z účtu za obdobie od 12.6.2015 do 30.6.2015, z ktorého vyplýva, že žalovaný čerpal úver vo výške 1.940 eur, žalovanému tak bola poskytnutá uvedená suma po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 60 eur. V súvislosti s uvedeným má súd má za to, že v zmluve o úvere je výška RPMN uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. RPMN je jedným z kritérií, ktoré ovplyvňuje spotrebiteľa pri výbere konkrétneho úveru, je preto nevyhnutné, aby výška RPMN bola v zmluve o úvere uvedená správne. Súd zistil, že žalobca nesplnil svoj záväzok voči žalovanému poskytnúť mu úver 2.000 eur, tento mu poskytol v sume poníženej o poplatok za poskytnutie úveru 60 eur. Súd preto prepočítal RPMN a zistil, že v prípade, že bola žalovanému poskytnutá len suma úveru 1.940 eur, pričom žalovaný sa zaviazal na vrátenie sumy 2.000 eur ako aj úrokov a poplatkov v 108-mich mesačných splátkach po 29,80 eur, je potom výška RPMN 13,77%, pričom v zmluve o úvere je uvedená výška RPMN 13,24%, čo je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v neprospech spotrebiteľa. V zmysle zákona je následkom, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že podľa prehľadu splácania úveru z každej splátky žalovaného (okrem prvej) bola vždy vyššia suma započítaná na úrok a nižšia suma na istinu, čo je v rozpore s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Súd zistil, že presný spôsob započítavania splátky nie je upravený ani v úverovej zmluve ani v bode 2.5.3. Obchodných podmienok, v ktorých sa uvádza len to, že pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania mení.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v rozsahu výroku II. a súvisiaceho výroku III. S uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza v celosti z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). K úprave doplatku za poskytnutie úveru vo vzťahu k tvrdenej absencii celkovej výšky úveru a nesprávnosti údajov o výške RPMN. Žalovanému bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 2.000 eur, z ktorého žalobca časť finančných prostriedkov vo výške 60 eur použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru. Z poskytnutých prostriedkov bol reálne uhradený splatný dlh žalovaného z titulu predmetného poplatku, neexistujú zákonné ustanovenia v rozpore s ktorým by bolo účtovanie poplatku za poskytnutie úveru, naopak zákon s účtovaním poplatku za poskytnutie úveru explicitne počíta, ako to vyplýva z príslušných zákonných ustanovení. Poplatok bol v zmluve, v rozpore s tvrdeniami prvoinštančného súdu, uvedený jasne, zrozumiteľne, vyznačený aj tabuľkou spolu s ostatnými kľúčovými podmienkami poskytnutia úveru. Je pritom opäť absurdné, klásť na veriteľa požiadavku, aby v zmluvnej dokumentácii podrobne špecifikoval spôsob využitia prostriedkov z odplaty. Podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola priamo v texte úverovej zmluvy v ČI. 1 ods. 1.2, upravená aj v Sadzobníku poplatkov taktiež vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Žalovaný bol s poplatkom za poskytnutie úveru teda riadne a preukázane oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním podpisom na úverovej zmluve súhlas. Úverová zmluva navyše v ods. 2.5 upravuje podmienky za ktorých tento poplatok bude klientovi vrátený v celom rozsahu, pričom podmienkou je len riadne plnenie jeho povinností, t.j. riadne a včasné splácanie dohodnutých splátok úveru. Poplatok za poskytnutie úveru je uhrádzaný na zákonnom základe a tvorí zložku ceny predmetu plnenia. Právny základ poplatku za
poskytnutie úveru vyplýva z ustanovenia § 499 ObZ. Zo znenia § 499 ObZ vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru možno dojednať ako jeden z dvoch nárokov na protiplnenie za poskytnutie hlavného predmetu plnenia - úveru. Žiadať tento poplatok je však možné len v prípade, ak veriteľ poskytuje úvery v rámci predmetu svojho podnikania (žalobca/banka). Poplatok pritom nemožno zamieňať ani stotožňovať s úrokom. Ustanovenia zmluvy o úvere a ustanovenia osobitných predpisov nárok na účtovanie tohto poplatku priznávajú popri úrokoch, pričom ho možno uplatňovať ako samostatnú zložku celkovej ceny plnenia, ktorá sa uhrádza jednorazovo. Osobitné predpisy na účely porovnania cien služieb poskytovateľov, ktorí tento poplatok uplatňujú, prikazujú zahrnúť ho do výpočtu ceny služby a RPMN, v dôsledku čoho si spotrebiteľ môže porovnať výhodnosť služieb jednotlivých dodávateľov. Nie je teda pravdou, že tento poplatok len skryto zvyšuje sumu úrokov ako ceny úveru, keďže úroky a poplatok sú odlišné zákonné nároky za poskytnutie úveru. Žalobca poskytnutím úveru celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie (protiplnenie vo forme poskytnutia finančných prostriedkov), za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe zmluvných (obchodných) úrokov a jednak v podobe výslovne, jasne a zrozumiteľne v zmluve dohodnutého poplatku, čo vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, v ktorých majú obe formy odplaty dokonca svoju samostatnú zákonnú úpravu. Vzhľadom na umiestnenie a formuláciu posudzovanej zmluvnej podmienky v ČI. 1.2 zmluvy o úvere nemožno mať pochybnosť o tom, že táto podmienka bola splnená. Z uvedených dôvodov nemožno poplatok za poskytnutie úveru uvedený v ČI. 1.2 zmluvy o úvere ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 4 písm. t) OZ, keďže je poskytovaný na zákonnom základe, v záujme spotrebiteľa a ide o cenu hlavného predmetu plnenia. Výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve je správny a v súlade so zákonom. Základnou rovnicou podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Výpočet RPMN bankou vychádza z daného vzorca a zohľadňuje presný dátum čerpania prostriedkov z úveru, dátum dní pracovného pokoja pripadajúce na deň splátky a poplatok za poskytnutie úveru. Poplatok za poskytnutie úveru bol teda vo výške RPMN zohľadnený a námietky súdu v tejto súvislosti neobstoja. Keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania.
6. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Už prvým výrokom preskúmavaného rozsudku právoplatnou časťou (§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.522,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,87 eur a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.522,80 eur od 25.11.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalovaný proti tejto časti rozsudku odvolanie nepodal, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.
9. Z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 12.6.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. 218996, v zmysle ktorej bola žalovanému schválená pôžička
- bezúčelový úver vo výške 2.000 eur. Podľa úverovej zmluvy úver bol dohodnutý so splatnosťou 108 mesiacov, vždy k 20. dňu v mesiaci po 28,80 eura, konečná splatnosť úveru 20.5.2024, RPMN úveru 13,24%, ročná úroková sadzba 11,5%, celková čiastka, ktorú má odporca uhradiť navrhovateľovi je 3.278,40 eur. Ako vyplynulo z dokazovania, tvrdení žalobcu, žalobca reálne žalovanému titulom úveru vyplatil sumu 1.940 eur.
10. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský vzťah, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.
11. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere aj uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V Zmluve o úvere bola ako výška poskytnutého úveru uvedená suma 2.000 eur. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá suma 1.940 eur. Do výške sumy poskytnutého úveru žalobca zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru. Uvedený poplatok však nepatrí do celkovej výšky poskytnutého úveru. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 zo dňa 21.4.2016, v zmysle ktorého, cit.: „3. Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“
12. Vzhľadom na nesprávne uvedenú celkovú výšku úveru má odvolací súd zato, že je potrebné dospieť k záveru o absencii / nesprávnom uvedení náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročná percentuálna miera nákladov a predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Jedným z predpokladov použitých pre výpočet RPMN je totiž celková výška úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že v Zmluve o úvere bola uvedená výška úveru, ktorá nereflektovala skutočne poskytnutý úver, odvolací súd má za to, že v zmluve boli nesprávne uvedené / absentovali predpoklady použité na výpočet RPMN.
13. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru a predpokladov použitých na výpočet RPMN Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b) následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú.
14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II., vrátane výroku III. o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správne potvrdil.
15. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 Civilného sporového poriadku, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).