Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-2947-2023.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Subarea
80Ek/2947/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47232480, proti povinnému: A. B., nar: 7.8.1975, bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. o vymoženie 406,44 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano so sídlom exekútorského úradu Michalská, 91701 Trnava, IČO: 37844512, pod sp. zn. 262 EX 401/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 15.12.2023, domáhal od povinného vymoženia 406,44 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 22C/88/2022 zo dňa 16.12.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2023, vykonateľnosť dňa 18.01.2023 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 29.12.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Stano so sídlom exekútorského úradu Michalská, 91701 Trnava, IČO: 37844512 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 262 EX 401/23.
3. Súdny exekútor na základe mailového podania zo dňa 4.1.2024 a doplňujúceho podania zo dňa 29.02.2024 ( po výzve exekútora ) predložil súdu podanie ktoré súd podľa obsahu posúdil ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.02.2024,“ vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 2.1.2024 spolu s potvrdením o nedoručení upovedomenia povinnému.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 262 EX 401/23 zo dňa 02.01.2024 nebolo do dnešného dňa doručené povinnému. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zaslaný mailom zo dňa 04.01.2024 a následne doplnený písomne bol podaný na poštovú prepravu dňa 27.03.2024 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 29.02.2024.
5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu že: „V októbri 2022 som obdržal výzvu RTVS na zaplatenie koncesionárskych poplatkov spätne za niekoľko rokov. V tom istom mesiaci som zaplatil poplatky za posledné tri roky a ostatné som nezaplatil nakoľko vymáhanie poplatkov je na základe všeobecnej premlčacej doby premlčané. V prílohe prikladám výpis z účtu kde sú platby riadne zaevidované.“
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. K dôvodom obsiahnutým v návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený uviedol, že: „ Oprávnený platbu povinného v sume 172,00 EUR zo dňa 22.10.2021 eviduje. Táto platba bola
zohľadnená v rámci pohľadávky oprávneného uplatnenej v súdnom konaní č. k. 22C/88/2022 na Okresnom súde Dunajská Streda. Dňa 16.12.2022 vydal Okresný súd Dunajská Streda platobný rozkaz, spisová značka: 22C/88/2022, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 406,44 EUR, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,10 EUR a trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 24,00 EUR alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Nakoľko povinný proti platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor nepodal, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.1.2023. Námietku premlčania mal povinný možnosť uplatniť v rámci základného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda, spisová značka: 22C/88/2022, teda povinný mal možnosť podať vecne odôvodnený odpor proti Platobnému rozkazu, vydanému dňa 16.12.2022. Podľa § 110 ods. 1. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník „Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Námietky povinného považujem preto za nedôvodné. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby exekučný súd námietky povinného zamietol a pokračoval vo vykonávaní exekúcie“.
7. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, spôsobu podania vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
14. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
16. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
17. Keďže je zrejmé, že povinný po vydaní platobného rozkazu nepodal riadny opravný prostriedok, ktorým by namietol premlčanie koncesionárskych poplatkov a ďalších námietok, relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý sa stal podkladom pre výkon exekúcie. Preskúmaním exekučného titulu je zrejmé, že povinný bol riadne poučený o možnosti podať odpor s odôvodnením v lehote na to určenej a súdu, ktorému má byť tento právny úkon adresovaný. Exekučný titul bol povinnému zákonne doručený. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať
o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. K námietke premlčania súd uvádza, že exekučný titul ktorým je platobný rozkaz, sp.zn. 22C/88/2022 Okresného súdu Dunajská Streda bol vydaný dňa 16.12.2022, nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2023, vykonateľnosť dňa 18.01.2023, ( a je naďalej právoplatný a vykonateľný ) v čoho plynutie premlčacej doby sa spravuje ust. 110 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 15.12.2023, v čoho dôsledku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že tak ku dňu začatia exekučného konania, exekúcie, ako aj ku dňu vyhotovenia tohto uznesenia právo priznané oprávnenému právoplatným exekučným titulom podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je premlčané. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným vyššie uvedené námietky za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
18. Na základe uvedených skutočností súd mohol v tomto bode konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a teda predmetný rozsudok všeobecného súdu je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, aby na jeho podklade bolo možné viesť exekúciu v rámci tohto exekučného konania.
19. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
20. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.