Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/114/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Boženy Husárovej v sporovej veci žalobcu: OMS, a.s., so sídlom Dojč 419, 906 02 Dojč, IČO: 34 132 333, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Branislav Pecho, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra proti žalovanému: MPS KOVO, s.r.o., so sídlom Radošovce 101, 908 63 Radošovce, IČO: 46 218 891, zastúpený advokátom: JUDr. Igor Horanský, so sídlom E. F. Scherera 2, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 11.758,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 12. marca 2019 č.k. -142, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.589,90 eur a úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 826,12 eur od 18.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania výške 8,00 % ročne zo sumy 1.425,60 eur od 18.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 67,82 eur od 19.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 455,93 eur od 23.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.240,93 eur od 03.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 431,36 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 174,70 eur od 06.03.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 974,98 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.199,88 eur od 17.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 479,52 eur od 24.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.482,00 eur od 02.05.2017 do zaplatenia a v časti trov konania z r u š u j e a vec vracia v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.758,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 826,12 eur od 18.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania výške 8,00 % ročne zo sumy 1.425,60 eur od 18.11.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 67,82 eur od 19.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 455,93 eur od 23.12.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.240,93 eur od 03.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 431,36 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 174,70 eur od 06.03.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 974,98 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 4.199,88 eur od 17.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 479,52 eur od 24.04.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 1.482,00 eur od 02.05.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu vo výške 40,00 eur, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 261 ods. 1, § 358, 409 ods. 1, 2, § 411, § 447, § 448 ods. 1, 2, § 449, § 450 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Obchodného

zákonníka, , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , , , , veta prvá, , , o správe daní (daňový poriadok), , , ,

3. Z obsahu spisu si súd ustálil a mal za to, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy podľa a nasl. , keďže žalobca a žalovaný sú obchodnými spoločnosťami. Nakoľko z predložených faktúr a dodacích listov vyplýva, že žalovaný ako odberateľ (kupujúci) si u žalobcu ako dodávateľa (predávajúci) objednal tovar, ktorý bol žalobca povinný dodať a žalovaný bol povinný za neho zaplatiť, tak na základe týchto skutočností možno v tomto prípade hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu v podobe kúpnej zmluvy. Žalobca za dodaný tovar vystavil žalovanému faktúru č. 90035145 zo dňa 19.08.2016 (splatná 17.11.2016) na sumu 1.497,60 eur, z ktorej žalovaný uskutočnil čiastočnú úhradu vo výške 671,48 eur, č. 90035147 zo dňa 19.08.2016 (splatná 17.11.2016) na sumu 1.425,60 eur, č. 90036064 zo dňa 19.09.2016 (splatná 18.12.2016) na sumu 67,82 eur, č. 90036252 zo dňa 23.09.2016 (splatná 22.12.2016) na sumu 455,93 eur, č. 90036706 zo dňa 04.10.2016 (splatná 02.01.2017) na sumu 1.240,93 eur, č. 90037044 zo dňa 13.10.2016 (splatná 11.01.2017) na sumu 431,36 eur, č. 90039008 zo dňa 05.12.2016 (splatná 05.03.2017) na sumu 2.128,50 eur, z ktorej žalovaný uskutočnil čiastočnú úhradu vo výške 1.953,80 eur, č. 90039698 zo dňa 20.12.2016 (splatná 20.03.2017) na sumu 974,98 eur, č. 90040038 zo dňa 16.01.2017 (splatná 16.04.2017) na sumu 4.199,88 eur, č. 90040260 zo dňa 23.01.2017 (splatná 23.04.2017) na sumu 479,52 eur, č. 90040571 zo dňa 31.01.2017 (splatná 01.05.2017) na sumu 2.496,12 eur, z ktorej žalovaný uskutočnil čiastočnú úhradu vo výške 1.014,12 eur, o čom svedčia aj predmetné faktúry a dodacie listy preukazujúce dodanie tovaru zo strany žalobcu pre žalovaného. Žalovaná suma tak predstavuje súčet jednotlivých súm, ktoré žalobca vystavil žalovanému faktúrami, vrátane čiastočných úhrad uskutočnených žalovaným.

4. Súd mal z Rozhodnutia o začiatku daňového exekučného konania zo dňa 01.03.2017 preukázané, že obec Radošovce začala v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 1.699,53 eur od žalovaného. Podľa predmetného rozhodnutia obec Radošovce ako správca dane vykoná daňovú exekúciu formou prikázania iných peňažných pohľadávok podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň bolo v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobcovi zakázané nakladať s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie. Obec Radošovce ako správca dane vydala dňa 19.04.2017 daňový exekučný príkaz, ktorým v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov nariadila daňovú exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok proti žalovanému ako daňovému dlžníkovi na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 1.699,53 eur. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že si započítal svoje pohľadávky v celkovej výške 3.589,80 eur voči pohľadávkam žalobcu a to titulom neuhradených faktúr č. 20170017 zo dňa 31.03.2017 na sumu 372,00 eur, č. 20170023 zo dňa 28.04.2017 na sumu 1.348,50 eur, č. 20170031 zo dňa 31.05.2017 na sumu 1.683,30 eur a č. 20170061 zo dňa 01.10.2017 na sumu 155,00 eur, súd poukázal na skutočnosť, že obec Radošovce dňa 01.03.2017 vydala rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania v zmysle Daňového poriadku a zároveň určila, že daňová exekúcia sa vykoná formou prikázania iných peňažných pohľadávok v zmysle Daňového poriadku. Súčasne aj obec Radošovce ako správca dane zakázala žalobcovi nakladať s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie. Na základe uvedeného a v súvislosti s tým, že v danej veci bolo vydané rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a žalobca v rámci toho konania vystupuje ako poddlžník, tak v zmysle Daňového poriadku nie je podľa súdu prípustné, aby na plnenie uložené v predmetnom rozhodnutí bola uzatvorená dohoda o započítaní, čiže nie je možné, aby počas priebehu daňového exekučného konania došlo k akémukoľvek započítaniu predmetných pohľadávok, či už na strane žalobcu alebo žalovaného, a preto mal za to, že v danom prípade je možné žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať žalobcovi splatné pohľadávky vyplývajúce z predmetných faktúr, ktoré vystavil žalovanému za preukázateľne dodaný tovar. Žalovaný v konaní predložil na svoju obranu len faktúry preukazujúce jeho pohľadávky voči žalobcovi, avšak žiadnym spôsobom nespochybnil existenciu žalobcových pohľadávok.

5. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa , a plne úspešnému žalobcovi v konaní priznal plnú náhradu súdneho poplatku za žalobu (náhradu iných trov konania) i náhradu trov právneho zastúpenia, t. j. 100 % s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle rozhodne o výške náhrady trov konania.

6. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie istiny 3.589,90 eur a v časti celého príslušenstva priznaného súdom a navrhol, aby súd primárne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.169,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 826,12 eur od 18.11.2016 do 29.06.2017, zo sumy 454,12 eur od 29.06.2017 do 27.07.2017, zo sumy 1.425,60 eur od 18.11.2016 do 27.07.2017, zo sumy 531,22 eur od 27.07.2017 do 29.08.2017, zo sumy 67,82 eur od 19.12.2016 do 29.08.2017, zo sumy 455,93 eur od 23.12.2016 do 29.08.2017, zo sumy 1.240,93 eur od 03.01.2017 do 29.08.2017, zo sumy 612,60 eur od 29.08.2017 do 30.12.2017, zo sumy 426,60 eur od 30.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 431,36 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 174,70 eur od 06.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 974,98 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.199,88 eur od 17.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 479,52 eur od 24.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.482 eur od 02.05.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40 eur a to do 15.dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobu v časti o zaplatenie 3.589,90 zamietne a žalovanému prizná nárok na plnú náhradu trov konania. Eventuálne aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.868,57 eur, spolu s úrokom z omeškania, vo výške 8% ročne zo sumy 826,12 eur od 18.11.2016 do 29.06.2017, zo sumy 454,12 eur od 29.06.2017 do 27.07.2017,zo sumy 1.425,60 eur od 18.11.2016 do 27.07.2017, zo sumy 531,22 eur od 27.07.2017 do 29.08. 2017, zo sumy 361,45 eur od 29.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,82 eur od 19.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 455,93 eur od 23.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.240,93 eur od 03.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 431,36 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 174,70 eur od 06.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 974,98 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.199,88 eur od 17.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 479,52 eur od 24.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.482 eur od 02.05.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40 eur, a to do 15.dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v časti o zaplatenie 1.890,27 eur zamietne a žalovanému prizná nárok na plnú náhradu trov konania. Odvolateľ namietal, že odvolaním napadnutý prvoinštančný rozsudok je nepreskúmateľný, diskriminačný, vychádza z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho stavu veci a tiež vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Namietal porušenie princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutia súdov ako orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Konajúci súd nedostatočne vyhodnotil a nesprávne skutkovo a právne posúdil jednostranný právny úkon žalovaného, ktorým žalovaný započítal a uplatnil pohľadávku proti žalobcovi vo výške 3.589,80 eur, keď nepristúpil k vzájomnému započítaniu pohľadávok a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Podľa odôvodnenia rozsudku prekážkou uznania započítania vzájomných pohľadávok súdom je existencia „Rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 1.699,53 eur od žalovaného“, zo dňa 01.03.2017, vydaného v zmysle ust. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej Daňový poriadok), Obcou Radošovce. Súd poukázal na skutočnosť, že Obec Radošovce vydaným rozhodnutím určila, že daňová exekúcia sa vykoná formou prikázania iných peňažných pohľadávok v zmysle ust. Daňového poriadku a súčasne, ako správca dane zakázala žalobcovi nakladať s majetkom, na ktorý chce uplatniť výkon daňovej povinnosti. Podľa právneho názoru súdu tým, že bolo vydané rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a žalobca v rámci tohto konania vystupuje oko poddlžník, tak v zmysle Daňového poriadku nie je prípustné, aby na plnenie v predmetnom rozhodnutí bola uzatvorená dohoda o započítaní, čiže nie je možné, aby počas priebehu daňového exekučného konania došlo k akémukoľvek započítaniu predmetných pohľadávok, či už na strane žalobcu, alebo žalovaného. Vychádzajúc z dikcie ust. Daňového poriadku je žalovaný presvedčený a má za to, že v skutočnosti nie je prípustné to, aby na plnenie resp. poukázanie daňového nedoplatku uvedeného v predmetnom rozhodnutí, (nedoplatok žalovaného) došlo počas priebehu daňového exekučného konania k uzavretiu dohody o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpusteniu zaplatenia pohľadávky, ale len do výšky 1.699,53 eur. Predmetné rozhodnutie sa vzťahuje na existujúce pohľadávky, nie budúce pohľadávky a pohľadávky započítané žalovaným boli splatné a stali sa pohľadávkami až v dňoch 29.06.2017, 27.07.2017, 29.07.2017 a 30.12.2017, teda v čase vydania daňového exekučného príkazu zo dňa 19.04.2017 neexistovali, ako aj na skutočnosť, že v uvedenom prípade neprišlo k uzatvoreniu dohody medzi žalovaným a žalobcom, ale k započítaniu pohľadávok podľa Obč. zák. Žalovaný urobil prejav smerujúci k započítaniu potvrdením zostatku svojich pohľadávok žalobcovi listom zo dňa

29.01.2019, ktorý vyhotovil a predložil na odsúhlasenie žalovanému sám žalobca. Najneskoršie však svojim písomným vyjadrením zo dňa 11.03.2019 doručeným súdu s ktorým bol žalobca oboznámený na pojednávaní konanom dňa 12.03.2019. Prišlo ku stretnutiu pohľadávok, ktoré sa vzájomne kryjú teda k započítaniu dňom 30.12.2017. Podľa právneho názoru žalovaného súd v konaní postupoval nesprávne, keď započítanie pohľadávok vo výške 3.589,90 eur ku dňu 30.12.2017 v rozpore so zákonom neuznal. Ak by sme pripustili, že podľa § 110 ods. 8 Daňového poriadku nemohlo prísť k zákonnému zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok podľa § 580 Obč. zák. ku dňu 30.12.2017 v sume 3.589,90 eur, tak prišlo k zákonnému zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok minimálne v sume presahujúcej sumu 1.699,53 eur, t. j. vo výške 1.890,27 eur a teda prvostupňový súd mal žalobu zamietnuť minimálne v časti o zaplatenie 1.890,27 eur. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že v konaní nebolo preukázané, či žalobca dlh žalovaného vymáhaný v daňovom exekučnom konaní vôbec uhradil a ani skutočnosť, že či správca dane (obec Radošovce) v exekučnom konaní, ktoré začalo už dňom 01.03.2017 pokračoval a pokračuje. V dôsledku započítania vzájomných pohľadávok vo výške 1.890,27 eur by došlo i k zmene nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z meškania nasledovne: vo výške 8 % ročne zo sumy 826,12 eur od 18.11.2016 do 29.06.2017, zo sumy 454,12 eur od 29.06.2017 do 27.07.2017, zo sumy 1.425,60 eur od 18.11.2016 do 27.07.2017, zo sumy 531,22 eur od 27.07.2017 do 29.08.2017, zo sumy 361,45 eur od 29.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 67,82 eur od 19.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 455,93 eur od 23.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.240,93 eur od 03.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 431,36 eur od 12.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 174,70 eur od 06.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 974,98 eur od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.199,88 eur od 17.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 479,52 eur od 24.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.482,- eur od 02.05.2017 do zaplatenia. V zmysle ust. § 110 ods. 2 Daňového poriadku, cit. : „v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi.“ V zmysle ust. § 110 ods. 5 Daňového poriadku, cit: „ po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný , na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.“ V zmysle ust. § 110 ods. 8 Daňového poriadku, cit. : „ na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.“

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a zaviazať žalovaného nahradiť trovy odvolacieho konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie podané žalovaným je účelové a nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zákonný a tiež riadne odôvodnený. V zmysle ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“): „V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi.“. V zmysle ustanovenia Daňového poriadku „Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.“. V zmysle ustanovenia Daňového poriadku „Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj vtedy, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.“. Z citovaných ustanovení Daňového poriadku je zrejmé, že nie je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa daňového dlžníka a to bez ohľadu na to, či ide o splatné či nesplatné pohľadávky, ako aj bez ohľadu na to, či ide o budúce pohľadávky veriteľa z toho istého právneho dôvodu. Je tiež nepochybné, že započítanie je spôsobom uhradenia (splnenia) pohľadávky, ktorý je počas daňového exekučného konania zakázaný. V tomto prípade išlo medzi žalobcom a žalovaným o pohľadávky z toho istého právneho dôvodu, ktorých právnym titulom bola kúpna zmluva na tovar a z uvedeného dôvodu po začatí daňového exekučného konania nemohli byť predmetom zápočtu vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného, dokonca aj pre prípad, ak by boli tieto pohľadávky nesplatné alebo budúce. Právny úkon žalovaného - jednostranné započítanie pohľadávok, je nielen zakázaný Daňovým poriadkom, ale tento právny úkon je aj nezrozumiteľný a neurčitý a teda absolútne neplatný a z uvedeného dôvodu naň ani nemožno prihliadnuť.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na odvolaní a uviedol, že trvá na tom, že súd nesprávne skutkovo a právne posúdil jednostranný právny úkon žalovaného, ktorým žalovaný započítal a uplatnil pohľadávku proti žalobcovi vo výške 3.589,80 eur, keď nepristúpil k započítaniu pohľadávok týmto právnym úkonom a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, podľa ktorého započítanie ako spôsob úhrady pohľadávky je počas daňového exekučného konania zakázaný a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v danom prípade je potrebné rozlišovať prípady započítania, tak ako ich upravuje Obč. zák. a to: započítanie jednostranným právnym úkonom (tzv. compensatio necessaria) a započítanie dohodou (tzv. compensatio voluntaria). Žalovaný zastáva názor,

že započítaním vzájomných pohľadávok jednostranným právnym úkonom žalovaného v zmysle ust. § 580 Obč. zák. neporušil ust. § 110 ods. 8 Daňového poriadku, v zmysle ktorého nie je prípustné uzatvoriť iba dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia, k uzavretiu ktorých právnych úkonov medzi sporovými stranami nedošlo. Žalovaný urobil prejav smerujúci k započítaniu na základe potvrdenia zostatku svojich pohľadávok žalobcovi vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2019 adresovaného súdu, s ktorým bol žalobca oboznámený na pojednávaní konanom dňa 12.03.2019. Žalovaný namieta tvrdenie žalobcu, že právny úkon žalovaného je neurčitý a nezrozumiteľný a teda absolútne neplatný, pretože tento právny úkon žalovaného obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Ak by sme aj pripustili, že v zmysle ust. § 110 ods. 5 Daňového poriadku nemohlo dôjsť ku dňu 30.12.2017 k zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok v zmysle ust. § 580 Obč. zák. v sume 3.589,80 eur, tak došlo k zákonnému zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok minimálne v sume presahujúcej sumu 1.699,53 eur. t.j. vo výške 1.890,27 eur, z čoho vyplýva, že konajúci súd mal žalobu zamietnuť minimálne v časti o zaplatenie 1.890,27 eur. Žalovaný dokonca zistil, že žalobca dlh žalovaného vymáhaný v daňovom exekučnom konaní do dnešného dňa neuhradil.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že z citovaných ustanovení Daňového poriadku je zrejmé, že po začatí daňového exekučného konania nie je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa daňového dlžníka a to bez ohľadu na to, či ide o splatné či nesplatné pohľadávky, ako aj bez ohľadu na to, či ide o budúce pohľadávky veriteľa z toho istého právneho dôvodu. Je tiež nepochybné, že započítanie je spôsobom uhradenia (splnenia) pohľadávky, ktorý je počas daňového exekučného konania zakázaný. V zmysle ustanovenia § 90 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. V zmysle ustanovenia § 91 písm. i) Daňového poriadku Daňová exekučná výzva obsahuje zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný a ani žalobca nemohli bez ohlasu správcu dane nakladať s pohľadávkami žalovaného a teda tieto pohľadávky nemohli byť predmetom jednostranného zápočtu a ani dohody o započítaní pohľadávok. V zmysle ustanovenia : započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. V zmysle ustanovenia : „Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.“. Aj s poukazom na vyššie citované ustanovenia je zrejmé, že nie je možné jednostranným právnym úkonom započítať pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Tvrdíme, že právny úkon žalovaného - jednostranné započítanie pohľadávok - je nielen zakázaný Daňovým poriadkom, ale tento právny úkon je aj nezrozumiteľný a neurčitý, a teda absolútne neplatný a z uvedeného dôvodu naň ani nemožno prihliadnuť, žalovaného je neurčitý. Žalobca v doplnení vyjadrenia zo dňa 16.08.2019 uviedol, že dňa 16.08.2019 uhradil sumu 2.778,23 eur na účet správcu dane - Obec Radošovce v zmysle vydaného daňového exekučného príkazu Obce Radošovce č. 377/2019 zo dňa 26.07.2019. Tvrdí, že z úkonu žalovaného - jednostranné započítanie nie je zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky žalovaného započítava, s ktorými konkrétnymi pohľadávkami žalobcu a v akej výške. Naviac žalovaný chcel započítavať pohľadávky, ktoré boli postihnuté daňovou exekúciou, s ktorými mal žalobca aj žalovaný zakázané správcom dane nakladať a teda tieto pohľadávky nemohli byť predmetom jednostranného zápočtu a ani dohody o započítaní pohľadávok.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ),

súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o dôvodnosti žalobcovho nároku v celom rozsahu na tom, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami podľa a nasl. a pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že došlo k započítaniu pohľadávok žalovaného voči žalobcovi v sume 3.589,80 eur s pohľadávkou žalobcu, ktorú si uplatnil predmetnou žalobou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je prípustné v zmysle ust. daňového poriadku, aby na plnenie uložené v predmetnom rozhodnutí bola uzatvorená dohoda o započítaní, teda aby došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalovaného a žalobcu.

12. Z rozhodnutia o začiatku daňového exekučného konania zo dňa 01.03.2017 (č.l. 117) vyplýva, že obec Radošovce ako správca miestnej dane z nehnuteľnosti a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady začína podľa daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 1.699,53 eur od daňového dlžníka MPS - KOVO, IČO: 46 218 891, sídlo Radošovce č. 377. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktorými boli uložené peňažné plnenia právoplatne a vykonateľný výkaz nedoplatkov ku dňu 28.02.2017. Správca dane vykoná daňovú exekúciu formou prikázania iných peňažných pohľadávok podľa . Podľa Daňového poriadku sa zakazuje firme ONS, spol. s.r.o., Dojč. 419, IČO: 34 132 333 ako osobe so záväzkom voči daňovému dlžníkovi, ktorá sa stáva poddlžníkom nakladať s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie.

13. Odvolací súd považuje za nepreskúmateľnú úvahu súdu prvej inštancie, ktorá je obsahom ods. 42. a 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ohľadom nemožnosti započítania pohľadávky žalovaného vo výške 3.589,80 eur s pohľadávkou žalobcu, ktorú si uplatnil predmetnou žalobou len s odkazom na § 110 ods. 8 daňového poriadku, v zmysle ktorého: „na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.“ Ako správne namieta odvolateľ, súd sa vôbec nevysporiadal s tým, či v danom prípade išlo o dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok alebo jednostranný právny úkon žalovaného, ktorým si podľa § 580 Obč. zák. započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi, keď súd zdôraznil, že je neprípustné v zmysle § 110 ods. 2 daňového poriadku uzatvoriť dohodu o započítaní počas priebehu daňového exekučného konania a naviac súd ani žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ktorý konkrétny úkon žalovaného posudzoval ako započítanie vzájomných pohľadávok sporových strán a to napr. s odkazom na jeho označenie žalovaným alebo dátumom jeho vyhotovenia zo strany žalovaného. Dodáva sa, že z odôvodnenia rozsudku ani nevyplýva, ako súd posúdil nemožnosť započítania pohľadávok žalovaného, ktoré mali vzniknúť až po vydaní rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, na ktoré sa súd odvoláva, teda či sa predmetné rozhodnutie vzťahuje aj na budúce pohľadávky a v tej súvislosti ani necitoval príslušné ust. daňového poriadku. Rovnako nie je odvolaciemu súdu zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu v celom rozsahu, keď z rozhodnutia cit. v ods. 12. tohto odôvodnenia vyplýva, že sa vedie daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 1.699,53 eur od daňového dlžníka MPS - KOVO, IČO: 46 218 891 a žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní namieta zánik žalobcovej pohľadávky započítaním vo výške 3.589,80 eur. Odvolací súd preto nemá dostatočný argumentačný základ súdu prvej inštancie, ktorý by odôvodňoval záver o nemožnosti započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi.

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že započítanie je aj v obchodnoprávnych vzťahoch upravené v a nasl. (porov. Obch. zák.), keďže a nasl. Obch. zák. obsahujú len niektoré ustanovenia o započítaní riešiace len určité parciálne otázky. Podľa Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorú z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Citované ustanovenie tak ustanovuje niekoľko predpokladov, ktoré majú za následok zánik pohľadávok započítaním. Okrem predpokladov týkajúcich sa určitých vlastností alebo kvality pohľadávok (rovnorodosť, vzájomnosť, neexistencia zákazu započítania, Obč. zák.) je ďalším nevyhnutným predpokladom započítania existencia započítacieho (kompenzačného) prejavu. K zániku pohľadávok

totiž nedochádza len ich samotným stretom. Naopak, z doslovného znenia Obč. zák. vyplýva, že voči druhému účastníkovi právneho vzťahu musí byť urobený príslušný prejav smerujúci k započítaniu. Ide teda o právny úkon adresovaný, na ktorý sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ). K zániku pohľadávok dochádza len v prípade, že jedna aj druhá pohľadávka existuje, a len v rozsahu, v akom sa kryjú. V prípade pochybností o obsahu kompenzačného prejavu a aby sa zistila riadne vôľa, aké pohľadávky majú byť kompenzované, tento prejav je možno vykladať podľa všeobecných pravidiel a . K zániku pohľadávok môže dôjsť aj na základe dvojstranného právneho úkonu - dohody o započítaní ( ).

15. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. ).

16. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, je nepreskúmateľný. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v . Vzhľadom k tomu, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, keď neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy, posúdiť započítanie, ktorým žalovaný dôvodil zánik časti uplatnenej pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného podľa relevantných ustanovení , a

daňového poriadku (ktorých rozhodné znenie v odôvodnení aj uvedie) a následne nárok žalobcu, ktorý zostal predmetom sporu. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením a bude dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé, s uvedením skutočností, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie a z akých dôkazov pri tom vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako vec právne posúdil. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. , ). Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.