Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-15-2019.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. C. XX, toho času VTOS Justizanstalt Korneuburg Landesgerichtsplatz 1, 2100 Korneuburg, Rakúsko, proti žalovanému: Bc. Zuzana A. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, F. C., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd návrh, aby súd zrušil za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov V. A. a D. A. X., rod. X., ktoré vzniklo dňa X.XX.XXXX uzavretím ich manželstva, zapísaného v knihe manželstiev V. úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, z a m i e t a .
II. Žalovanej proti žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva s odôvodnením, že so žalovanou uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX v D.. Žalovaná od 15.11.2018 je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GOTTI, s.r.o., IČO: 46 581 367 a pre svoje podnikanie potrebuje uzatvárať zmluvy a vstupovať do zmluvných vzťahov tak, že disponuje aj spoločným majetkom. Vzhľadom na skutočnosť, že každá podnikateľská činnosť v sebe zahŕňa aj istú mieru podnikateľského rizika, nedá sa vylúčiť, že žalovanej pri podnikaní vzniknú záväzky, ktoré by mohli byť uspokojené aj z majetku, ktorý patrí do BSM. Z tohto dôvodu podáva návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
2. Žalovaná sa k žalobe pripojila, potvrdila skutočnosti udávané žalobcom v návrhu. V priebehu konania na pojednávaní dňa 23.9.2020 žiadala návrhu vyhovieť, uviedla, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GOTTI, s.r.o., nie je držiteľom živnostenského oprávnenia.
3. Z pripojeného sobášneho listu mal súd preukázané, že strany uzavreli manželstvo dňa 2.12.2017v Žiline, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev V. úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX a ich manželstvo právne trvá.
4. Z výpisu z obchodného registra OS Žilina oddiel Sro vložka č. 69604/L (čl. 17,18) súd mal preukázané, že je zapísaná obchodná spoločnosť GOTTI, s.r.o. so sídlom Tajovského 5A Žilina (od 25.8.2020), IČO 46 581 367, deň zápisu 13.3.2012 a žalovaná je jediným spoločníkom a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti.
5. Z lustrácie v živnostenskom registri SR súd zistil, že žalobca a žalovaná nie sú vedení v tomto registri, kritériám vyhľadávania daného subjektu (priezvisko a meno fyzickej osoby) nezodpovedá žiadny záznam.
6. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
7. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba, zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
8. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu, ktorého príkazy musí plniť (napr. pracovný pomer). Sústavnosť podnikania predstavuje úmysel podnikateľa vykonávať túto činnosť opakovane. Vo vlastnom mene podnikateľ podniká vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná (zástupca), musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Na vlastnú zodpovednosť vykonáva podnikateľ činnosť vtedy, keď za jeho podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za porušenie povinností, ktoré na seba prevzal. Za účelom dosiahnutia zisku je vykonávaná podnikateľská činnosť vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol zisk.
9. Odsek 2 citovaného ustanovenia vymedzuje pojem podnikateľ tak, že určuje štyri skupiny osôb, ktoré subsumuje pod pojem podnikateľ a to: a) osoby zapísané v obchodnom registri, b) osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, c) osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia, d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu. Ich spoločným znakom je, že podnikateľom môže byť len právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá buď podniká [písm. b), c) a d)], alebo má oprávnenie podnikať, bez ohľadu na to, či podnikateľskú činnosť aj fakticky vykonávajú [písm. a)].
10. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah. Podnikaním sa však rozumie podnikanie na základe živnostenského oprávnenia alebo podnikanie na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Ustanovenie § 148a ods. 1 sa týka tak prípadu, keď je manžel osobne ručiacim spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti (komplementár). So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis) v pomere k § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba.
11. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu v konaní nebola preukázaná podmienka získania oprávnenia žalovanej na podnikateľskú činnosť. V danej prejednávanej veci nemožno totiž zohľadniť tú skutočnosť, že žalovaná ako manželka žalobcu realizuje podnikateľskú činnosť nie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ale účasťou na podnikaní právnickej osoby - spoločnosti s ručením obmedzeným GOTTI, s.r.o. so sídlom Tajovského 5A Žilina (deň zápisu 13.3.2012). Pojmovým znakom tejto obchodnej spoločnosti (spoločnosti s ručením obmedzeným) je práve obmedzené ručenie spoločníka za jej záväzky (§106 Obchodného zákonníka) a aj oddelenie záväzkov spoločnosti a
spoločníka. Kým spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Podnikateľské riziko spojené s prípadnou platobnou neschopnosťou teda zaťažuje v zásade spoločnosť a ručenie spoločníka je zákonom limitované. Z daného vyplýva, že spoločnosť s ručením obmedzeným je samostatným subjektom práva, ktorý nemožno stotožňovať s jej spoločníkmi. Spoločníci spoločnosti sa nemohli stať podnikateľmi v zmysle Obchodného zákonníka z dôvodu svojej účasti v spoločnosti. Samotná účasť žalovanej, ako spoločníka v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nie je vykonávaním jej vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ju podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jej kapitálovej účasti v spoločnosti.
12. Podľa názoru súdu ani postavenie konateľa spoločnosti však nemožno charakterizovať ako postavenie podnikateľa. Ak vychádzame z vymedzenia podnikateľa v Obchodnom zákonníku (§ 2), je zrejmé, že členovia orgánov kapitálových spoločností postavenie podnikateľa v zmysle tohto ustanovenia nemajú. Ich zápis do obchodného registra je zápisom odvodeným od zapísanej obchodnej spoločnosti, nespĺňajú preto kritérium v § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Ani výkon ich činnosti nemožno označiť za podnikanie, ku ktorému by bolo nutné podnikateľské oprávnenie podľa § 2 ods. 2 písm. b) a c) Obchodného zákonníka. Nie je preto splnený kvalifikačný znak stanovený pre ďalšie skupiny podnikateľov. Ustanovenie § 135a ObZ upravuje iba vzťah medzi konateľom a spoločnosťou za škodu vzniknutú spoločnosti pri výkone pôsobnosti konateľa, avšak nie zodpovednosť konateľa za záväzky obchodnej spoločnosti. Konanie konateľa v mene spoločnosti je prejavom vôle spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či sa uskutočnilo výslovne v mene spoločnosti, alebo či to možno usudzovať len z okolností. Konaním konateľa vznikajú pre spoločnosť práva a záväzky priamo a bezprostredne. Názor súdu, že vykonávanie funkcie konateľa nie je podnikaním vyplýva aj z ustanovení § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmami zo závislej činnosti sú príjmy za prácu okrem iných i konateľov spoločností s ručením obmedzeným, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.
13. S poukazom na vyššie konštatované súd návrh žalobcu zamietol, nakoľko neboli splnené podmienky ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzením nie je podnikateľom.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Žalovaná mala v konaní úspech, pričom súd prihliadol na osobitosť tohto konania zrušenie BSM počas trvania manželstva a rodinnoprávny vzťah strán (manžel-manželka) a preto rozhodol súd tak, že žalovanej právo na náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).