Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/16/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.09.2020, v trestnej veci proti odsúdenému J. Y. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 09.03.2020, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného J. Y..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa zamietol návrh odsúdeného J. Y. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa , Tr. zákona, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa .

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a odôvodnení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú aj písomne doplnil, kde uviedol, že by sa chcel odvolať na výšku jeho trestu vzhľadom na to, že doterajším vyšetrovaním boli zistené isté nezrovnalosti a vzhľadom na to, že sa nachádza prvýkrát vo výkone trestu, je jeho terajší trest pre neho likvidačný. Je za to, aby boli skutočnosti, na základe ktorých bol odsúdený, ešte raz prešetrené, a to riadne a spravodlivo, rovnako aj výsluch poškodenej. Vyšetrovateľ nekonal jeho skutočné výpovede o výsluch, ale konal podľa seba. Zápisnica o výpovedi bola nepravdivá, rovnako tak obhajca nekonal v jeho prípade spravodlivo. V čase skutku bol doma a nemal žiadne motorové vozidlo, čo mu môže dosvedčiť jeho otec J. Y.. Žiadny dôkazový materiál nebol dokázaný, verí, že sa to vyrieši a bude spravodlivo vyriešený jeho prípad. Ďalej sa pýta, prečo nechceli Y. Y. a A. Y. vypovedať pred súdom a vypovedali len pred vyšetrovateľom, k súdu sa dostavili niekoľkokrát a nevypovedali, podľa jeho názoru preto, že si boli vedomí, že pred vyšetrovateľom klamali a krivo svedčili. A. Q. napísala čestné prehlásenie, lebo ju trápilo svedomie a nemala pokoj na duši, lebo vedela, že ho krivo obvinila, čo poslala aj okresnému súdu, čo berie ako nový dôkaz. Priznal sa, že je vinný, lebo advokát mu povedal, že dostane spodnú hranicu trestu, prečo sa musel priznať, že je vinný. Advokát preňho nič nespravil, vôbec mu nepomohol, s obnovou konania mu sľúbil, že mu pomôže, nič preňho nespravil. Dvakrát žiadal obnovu konania, má dosť dôkazov na to, aby mu túto umožnili. Doteraz nevie, za čo je odsúdený. V ďalšom podaní navrhol, aby všetky spisy boli vrátené vyšetrovateľovi a všetko aby sa prejednalo od začiatku, aby bola nová konfrontácia.

Dôvody sťažnosti zaslala okresnému súdu aj ustanovená obhajkyňa odsúdeného J. Y., ktorá v písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že odsúdený v konaní o povolenie obnovy konania poukázal na procesné pochybenie vyšetrovateľa v prípade spísania zápisnice o výsluchu obvineného, kedy sa mu vyšetrovateľ vyhrážal fyzickým ublížením, ak nebude spolupracovať a vypovedať, pričom vyšetrovateľ zápisnicu o výsluchu obvineného spísal inak, ako vypovedal obvinený a uvedeným postupom bolo obvinenému odňaté právo na spravodlivý proces a porušenie jeho základných práv. Porušením tohto

základného práva odsúdeného sa prípravné konanie a následne súdne konanie vyvíjalo iným smerom. Ďalej poukázala na čestné vyhlásenie Y. Y. a A. Y., v ktorom tieto zhodne prehlasujú, že k spáchaniu trestného činu nedošlo, obvinenie bolo založené na klamstve, bolo účelové. Tieto dôkazy považujú za rozhodujúce pre určenie pravdivej výpovede, a to už vzhľadom na doterajšie svedecké výpovede, kedy obe svedkyne, vrátane Y. Y., viackrát uviedli rôzne výpovede počas súdneho konania. Odsúdený navrhol, za účelom zistenia pravdivej výpovede, jeho konfrontáciu s týmito svedkami, zároveň poukázala na to, že okresný súd o tom, ktorá výpoveď je pravdivá, ponechal na znalecké dokazovanie. Nie je prípustné, aby súd vyslovil výrok o vine na základe záveru znaleckého dokazovania, keď v samotnom znaleckom posudku znalkyňa sama uvádza, že na základe jej názoru je pravdivejšou prvá usvedčujúca výpoveď. Zároveň uvedení svedkovia vo svojich výpovediach viackrát menili aj dôvody, pre ktoré malo dôjsť ku krivému obvineniu a to, že ich odsúdený odmietol povoziť na aute, a ďalšou skutočnosťou bola pomsta, že odsúdený opustil svoju družku, sestru poškodenej. Za účelom potvrdenia rozporu týchto svedeckých výpovedí, ako aj s poukazom na vyjadrenie znalkyne v znaleckom posudku, v ktorom sa vyjadrila, že podľa jej názoru je pravdivejšia prvá usvedčujúca výpoveď, pričom výsledky znaleckého posudku neboli potvrdené ďalším potvrdzujúcim rozsudkom. Zároveň tento dôkaz je jedným z podstatných dôkazov, z ktorých súd vychádzal pri vynesení rozsudku. Uvedenou konfrontáciou by vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Na základe uvedených dôvodov žiada Krajský súd v Prešove, aby povolil návrh na obnovu konania sp. zn. a zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

V danom prípade krajský súd konštatuje, že ide o jeho v poradí už druhé rozhodnutie v tejto veci (vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. ), keď uznesením zo dňa 17.09.2019 sp. zn. bolo predchádzajúce uznesenie okresného súdu zrušené a vec bola vrátená tomuto okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, a to za účelom, aby sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkou zaujatosti, ktorú vzniesol odsúdený vo vzťahu k predsedovi senátu, ktorému bola vec pridelená elektronickou podateľňou a ďalej, aby sa zaoberal tvrdením odsúdeného J. Y., že on v čase skutku nevlastnil motorové vozidlo hnedej farby a že týmto nemohol v čase skutku jazdiť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. , vo vzťahu ku ktorému sa odsúdený Y. domáha povolenia obnovy konania, krajský súd zistil nasledovné.

Okresný súd Kežmarok rozsudkom zo dňa 08.12.2016 sp. zn. uznal obžalovaného J. Y. vinným v bode 1/ zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, v bode 2/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a v bode 3/ rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Za to obžalovanému J. Y. uložil podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 7 rokov. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 18.03.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň uložil podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, § 74 ods. 1 ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Ako správne uviedol súd prvého stupňa, odsúdený J. Y. doručil Okresnému súdu Kežmarok dňa 19.03.2019 návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. , ktorý následne dopĺňal rôznymi podaniami. Svoj návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že ho svedkovia krivo obvinili, čo mali čestne prehlásiť, taktiež uviedol, že na polícii sa priznal pod nátlakom a pod nátlakom obhajcu urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Na verejnom zasadnutí okresný súd oboznámil obsah trestného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. , a to prečítaním

obžaloby a celého obsahu zápisníc z hlavných pojednávaní, ďalej rozsudok okresného súdu, odvolanie a uznesenie Krajského súdu súd v Prešove. Poukázal na to, že proti rozsudku okresného súdu podal odsúdený odvolanie, kde poukázal na to, že svedkovia si celú vec vymysleli a krivo ho obvinili. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. zo dňa 28.06.2017 odvolanie obžalovaného J. Y. podľa zamietol z dôvodu, že tento sa vzdal práva podať odvolanie, navyše ho podal aj oneskorene.

Správne súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie , podľa ktorého, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania. Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa , súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Podľa , veta druhá, z dôvodu uvedeného v , môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

Správne súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že úplne totožný návrh na obnovu konania podal odsúdený J. Y. pod sp. zn. , ktorý bol zamietnutý, pričom o sťažnosti odsúdeného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 12.02.2019. Preto podanie návrhu na obnovu konania, kde odsúdený uvádza tie isté skutočnosti, teda skutočnosti, že svedkovia ZuzE. Y., Y. Q. E. Y. Y. zmenili svoju výpoveď z prípravného konania, je opakovaním toho istého návrhu na povolenie obnovy konania. Navyše, súdu boli tieto skutočnosti už v rámci konania vedeného pod sp. zn. , známe. Krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (sp. zn. ) neuvádzal, že by snáď v tomto konaní išlo o nový návrh na povolenie obnovy konania, kde sa uvádzajú nové skutočnosti. Novou skutočnosťou v tomto prípade však bola výpoveď odsúdeného, ktorý uviedol, že on v tom čase motorové vozidlo nevlastnil a preto sa trestného činu znásilnenia dopustiť nemohol. Tu krajský súd dal do pozornosti súdu prvého stupňa v zrušujúcom rozhodnutí, aby sa vysporiadal s touto novou skutočnosťou, pričom práve tým sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Krajský súd konštatuje, že síce výpoveď odsúdeného ohľadom toho, že nevlastnil motorové vozidlo, a teda, že nemohol v čase skutku motorovým vozidlom jazdiť, je novou skutočnosťou, avšak nie je spôsobilá privodiť mu iné rozhodnutie vo veci, keďže samotný odsúdený jednak v dôvodoch sťažnosti uvádza, že dôvodom konania svedkov, ktorí vypovedali proti nemu, bola skutočnosť, že ich nechcel povoziť na vozidle, odhliadnuc od toho, že sám odsúdený pri výsluchu dňa 03.08.2010 pred vyšetrovateľom uviedol, že 24.07.2010 okolo 20.00 hod. odišiel z obce Jurské na požičanom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda 120 žlto-hnedej farby a všetci svedkovia v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uvádzali, že odsúdený v čase skutku uvedenému v bode 1/ odsudzujúceho rozsudku skutočne motorovým vozidlom jazdil.

Z týchto dôvodov, keďže táto nová skutočnosť ohľadom motorového vozidla nie je spôsobilá privodiť odsúdenému iné rozhodnutie vo veci, potom krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.