Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/24/2023

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Natáliou Stahovcovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti D. X, E., proti žalovanému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. XXX/XX, H., právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -168 zo dňa 22. novembra 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie obce C. ako parcely registra ,,E“ č. 6090/2 - trvalý trávny porast o výmere 265 m2, parc. č. 6090/4 - trvalý trávny porast o výmere 269 m2, parc. č. 6126/4 - trvalý trávny porast o výmere 2019 m2, parc. č. 6128/6 - lesný pozemok o výmere 265 m2, parc. č. 6159/8 - orná pôda o výmere 776 m2, parc. č. 6159/9 - trvalý trávny porast o výmere 262 m2, parc. č. 6169/7 - trvalý trávny porast o výmere 402 m2, parc. č. 6170/1 - trvalý trávny porast o výmere 318 m2, parc. č. 6171/7 - trvalý trávny porast o výmere 156 m2, parc. č. 6201/2 - orná pôda o výmere 753 m2, parc. č. 6217/1 - trvalý trávny porast o výmere 750 m2, vedené pod E. na žalobkyňu v podiele 19/25-ín, pod B2 na žalovaného v podiele 6/25-ín k celku (výrok I.). 2.Následne do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal parcelu č. 6169/7 - trvalý trávny porast o výmere 402 m2, parc. č. 6217/1 - trvalý trávny porast o výmere 750 m2, parc. č. 6201/2 - orná pôda o výmere 753 m2, parc. č. 6090/2 - trvalý trávny porast o výmere 265 m2, parc. č. 6090/4 - trvalý trávny porast o výmere 269 m2, parc. č. 6126/4 - trvalý trávny porast o výmere 2019 m2, parc. č. 6159/9 - trvalý trávny porast o výmere 262 m2 (výrok II.) a do výlučného vlastníctva žalovaného (prikázal) parcelu č. 6171/7

- trvalý trávny porast o výmere 156 m2, parc. č. 6170/1 - trvalý trávny porast o výmere 318 m2, parc. č. 6159/8 - orná pôda o výmere 776 m2, parc. č. 6128/6 - lesný pozemok o výmere 265 m2 (výrok III).

3.Východiskovo súd prvej inštancie s poukazom na aplikáciu a a (citované v napadnutom rozsudku) konštatoval, že v prípade, ak súd autoritatívne (rozsudkom) zrušuje a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, musí dodržať jednotlivé/záväzné spôsoby (poradie a podmienky) vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. V tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov (strán sporu), pretože sa týka obidvoch strán, takže aj proti vôli spoluvlastníka mu môže prikázať reálnu časť zo spoločnej veci, nakoľko táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho

podielu a predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci (, Zo súdnej praxe 64/2004). 4.Nadväzne skúmal možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností, pričom zistil, že žalobkyňa s podielom 19/25-ín účasti k celku je väčšinovou spoluvlastníčkou a žalovaný s podielom 6/25-ín účasti k celku je menšinovým spoluvlastníkom. Pozemky umiestnené mimo zastaveného územia obce sú využívané na poľnohospodárske obhospodarovanie - ako trvalý trávny porast a orná pôda a pozemok E KN parc. č. 6128/6 aj ako lesný pozemok. Časť z nich a to E KN parc. č. 6171/7 - ttp o výmere 156 m2, E KN parc. č. 6169/7 - ttp o výmere 402 m2, E KN parc. č. 6170/1- ttp o výmere 318 m2, E KN parc. č. 6217/1 -ttp o výmere a EKN parc. č. 6201/2 - orná pôda o výmere 753 m2 sú v zmysle nového územného plánu obce zaradené do rozšíreného intravilánu s možnosťou výstavby, čo bolo deklarované potvrdením obce C. zo dňa 22.10.2021. Pri týchto pozemkoch neplatí zákaz drobenia daný ust. , pretože sú určené územným plánom obce na individuálnu bytovú výstavbu, ktorá sa v ich blízkosti aj realizuje, čoho dôkazom sú kópie katastrálnej mapy. 5.Z uvedeného podľa okresného súdu vyplýva, že reálne rozdelenie nehnuteľností je možné tým spôsobom, že parcely sa môžu prikázať v ich evidovanej výmere pre jednotlivého spoluvlastníka, podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Nie je možné ich delenie prostredníctvom geometrického plánu (s prípadným zriadením vecného bremena), pod evidovanú výmeru, keďže takýmto postupom by v rozpore so zákazom drobenia vznikli poľnohospodárske pozemky pod výmeru 3000 m2 a lesný pozemok pod výmeru 5 000 m2. Len prikázaním jednotlivých parciel pre toho-ktorého spoluvlastníka s rešpektovaním jeho podielu je možné rozdeliť nehnuteľnosti, pretože takto prikázané pozemky môžu slúžiť účelnému využitiu veci, záujmu a prospechu spoluvlastníkov a aj spravodlivému usporiadaniu spoluvlastníckeho vzťahu. Zároveň ide o rozdelenie, ktoré je funkčne využiteľné s prístupom každého spoluvlastníka na jemu prikázanú časť pozemku, ktoré sa môžu stať (niektoré z nich) stavebnými pozemkami. 6.Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 14/2022 a žalobkyni a žalovanému prikázal pozemky podľa I. variantu navrhnutého rozdelenia nehnuteľností, s čím súhlasili obe strany sporu. Pokiaľ žalovanému bola do vlastníctva prikázaná o 19 m2 väčšia výmera, než zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, súd mu uložil povinnosť náhrady pre žalobkyňu vo výške 435,20 eur. Pri určení výšky primeranej náhrady súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 9/2020 znalkyne I. E. J., ktorá u pozemku E KN parc. č. 6159/8 - orná pôda stanovila hodnotu sumou 22,91 eur, čo potom na výmeru prikázanú nad podiel žalovaného v rozsahu 19 m2 predstavuje primeranú náhradu 435,20 eur. 7.Okresný súd tu doplnil, že žalovanému bola prikázaná väčšia výmera z ostatných nehnuteľností, ktoré nie sú určené na zastavenie, nachádzajú sa mimo zastavaného územia obce a ide o pozemky, ktoré sú poľnohospodársky obhospodarované, preto vychádzal z hodnoty určenej týmto znaleckým posudkom (9/2020) a nie z inej hodnoty - ako by to bolo v prípade pozemkov stavebných, určených na budúce zastavanie, táto hodnota súdu ani deklarovaná nebola. Pokiaľ ide o pozemky prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného a to E KN parc. č. 6159/8 a 6128/6, pričom jeden z nich je lesný pozemok, pre ktorý bola stanovená všeobecná hodnota znaleckým posudkom č. 1/2021, nemohol vychádzať z oboch posudkov, pretože znalecky nebolo dokázané (preukázané), aká časť v 19 m2 predstavuje podiel na lesnom pozemku a aká časť predstavuje podiel na pozemku, ktorý je poľnohospodárskou pôdou.

8.Na tvrdenia žalobkyne, že pozemky mala vydržať, súd prvej inštancie neprihliadol, nakoľko neboli prezentované včas ( ), ale až na poslednom pojednávaní a v podstate súviseli so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa totiž žiadala prikázať všetky nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k. ú. C. do jej výlučného vlastníctva za náhradu (a tú mala už v minulosti vyplatiť ešte právnym predchodcom žalovaného), pričom žalovaný jej tvrdenia poprel. 9.V súvislosti s týmito skutkovými tvrdeniami súd nevykonal ani navrhnuté dokazovanie výsluchmi svedkov a ho zamietol. Vychádzal z toho, že žalovaný je evidovaný ako riadny spoluvlastník s podielom 6/25-ín účasti, jeho spoluvlastníctvo nebolo spochybnené dosiaľ predložený dôkazmi a preto je tento údaj hodnoverný ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Z toho dôvodu ani neprerušil konanie do podania žaloby žalobkyne o určenie vlastníctva a rozhodnutia o nej, pretože podľa názoru súdu nejde o otázku, ktorá je významná pre rozhodnutie v súdenej veci. Žalobkyňa totiž naďalej môže podať žalobu proti žalovanému, ktorou sa bude domáhať určenia vlastníctva práve z dôvodu, že v minulosti jej rodina - právni predchodcovia a neskôr aj ona, sporné pozemky mali držať a užívať nerušene po zákonom stanovenú dobu. 10.Taktiež okresný súd nevykonal dôkaz o tom, či v 08/2022 došlo obecným zastupiteľstvom ku schváleniu nového územného plánu o rozšírení intravilánu s možnosťou výstavby z dôvodu, že podľa potvrdenia obce C. zo dňa 22.10.2021 mal dostatočne preukázané, že niektoré nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vysporiadania sú určené na zastavenie a táto zástavba (výstavba) v danej lokalite aj

prebieha, čoho dôkazom sú kópie katastrálnej mapy, t. j. obcou ako príslušným stavebným úradom sú vydávané stavebné povolenia na výstavbu rodinných domov práve z dôvodu zaradenia okolitých pozemkov do rozšíreného intravilánu s možnosťou výstavby. Samotné potvrdenie o (ne)schválení by na rozhodnutí súdu nič nezmenilo.

11.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa 262 ods. 1 a tak, že stranám nárok na náhradu trov nepriznal. Žalobkyňa síce preukázala, že pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodu, navrhla ale iný spôsob vyporiadania, s ktorým žalovaný nesúhlasil, navrhnutým spôsobom súd nevysporiadal podielové spoluvlastníctvo, naopak pre rozhodnutie vykonal dokazovanie obsahom listín a znaleckým dokazovaním, aby spravodlivo a účelne zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Za tohto stavu nemožno hovoriť, že by ktorákoľvek strana sporu dosiahla úspech vo veci a preto by jej mal vzniknúť nárok na náhradu trov. Súd preto vyhodnotil, že obe strany sporu mali rovnaký pomer (ne)úspechu na výsledku konania. 12.O nároku na náhradu trov štátu okresný súd rozhodol s poukazom na v spojení s tak, že štátu priznal nárok na náhradu v rozsahu 0,43 %. Ide o trovy dôkazu, ktoré predstavujú celkom sumu 703,06 eur, žalobkyňa a žalovaný, každý z nich zložil zálohu 350 eur, t. j. štátu vznikli trovy, ktoré boli uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu 3,06 eur, čo je podiel nekrytý zálohami v rozsahu 0,43 % z celkových trov štátu. Tie potom pomerne, po 1-ici sú povinní nahradiť žalobkyňa a žalovaný, každý v rozsahu 1,53 eur.

13.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. 14.Namietala, že všetky dotknuté nehnuteľnosti sú pozemky nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce. Sú vedené ako trvalý trávny porast, orná pôda a lesné pozemky. V zmysle o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sa tieto pozemky považujú za súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu a teda sú definované ako poľnohospodárske pozemky v súlade so o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. V percentuálnom vyjadrení podiel žalobkyne predstavuje 76 %, podiel žalovaného predstavuje len 24 %. Žalobkyňa ako väčšinová spoluvlastníčka každého z pozemkov, má záujem na tom, aby došlo k zrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva k jednotlivým nehnuteľnostiam, t.j. pozemkom. Preto navrhla, aby vzhľadom na limitáciu delenia pozemkov v extraviláne a vzhľadom na jednotlivé výmery pozemkov a možnosti ich využitia, jej súd tieto pozemky prikázal do vlastníctva s povinnosťou zaplatenia úhrady ustupujúcemu spoluvlastníctvo, t. j. žalovanému. Podľa a nasl. , nemôže na základe právneho úkonu (pozn. napr. zmluvy, dohody) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Z katastrálnej mapy vyplýva že pozemky sú roztrúsené a niektoré z nich nadväzujú na iné pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom slúžia aj ako prístup na tieto pozemky z verejnej komunikácie. 15.Napriek uvedeným skutočnostiam a možnostiam využitia pozemku vykonal vyporiadanie tak, že pozemky rozdelil medzi žalobkyňu a žalovaného, pričom súčet výmery pozemkov prikázaných do vlastníctva pripadajúci na žalovaného je vyšší ako je výmera pripadajúca na jeho spoluvlastnícky podiel, pričom vychádzal zo znaleckého posudku, ktorým znalkyňa bez obhliadky na mieste samom vykonala len jednoduchý matematický prepočet výmery podľa spoluvlastníckeho podielu a z toho vybrala také pozemky, ktoré zhruba zodpovedajú výmere pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel. Súd, ani znalkyňa nezobrali do úvahy užívacie pomery, hoci na to žalobkyňa vo svojich podaniach upozorňovala. 16.Ďalej odvolateľka poukázala na spôsob, akým žalovaný dosiahol zápis vlastníckeho práva na list vlastníctva v situácii, keď predmetné pozemky resp. spoluvlastnícky podiel nemohol nadobudnúť vydržaním, pretože ich v celosti užívala vždy rodina žalobkyne titulom dávnej kúpnej zmluvy od pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov. S ohľadom na to, že predmetné parcely vždy v celosti užívala žalobkyňa spolu so svojou rodinou a vzhľadom na súvisiace vlastnícke vzťahy nadväzujúcich parciel ako vhodné riešenie do úvahy pripadá jedine prikázanie všetkých nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne, čím bude zohľadnený pomer spoluvlastníckych podielov, dlhodobé užívanie nehnuteľností, využiteľnosť jednotlivých parciel a možnosti ich obhospodarovania, prístup k pozemkom z verejne dostupných komunikácií (vrátane nespevnených ciest). 17.Okrem toho, súd v uznesení, ktorým pribral znalca, poukazoval na „nový územný plán“ obce. Až do konca konania však nebol tento územný plán schválený a súd odmietol vykonať dôkaz a zistiť, či predmetný územný plán bol schválený. Pri rozdelení pozemkov však poukazoval na to, že na niektorých pozemkoch je možná výstavba a to bez toho, aby mal túto skutočnosť preukázanú schváleným územným

plánom. Územný plán bol schválený až po vynesení rozsudku a to dňa 27.12.2022, pričom z neho vyplývajú skutočnosti potvrdené obcou, z ktorých vyplýva, že predmetné pozemky nie sú určené na zastavanie. Aj keď sú pozemky zásadne reálne deliteľné kedykoľvek (najmä, ak sa pod pojmom rozdelenie chápe iba vytvorenie určitých geometrických predpokladov pre vytýčenie novej hranice), ich reálne rozdelenie nie je dobre možné vtedy, keď by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, t. j. nemohli by bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené, ako v tomto prípade záhrada na poľnohospodárske účely, u ktorej je aj záujem zamedziť drobeniu poľnohospodárskej pôdy (ktorej podkategóriou je), najmä vtedy, ak by rozdelením ako v tomto prípade vznikol pozemok s nevhodnou polohou, bez možnosti samostatného prístupu na komunikáciu. Reálne a právne možné delenie spoločného pozemku teda neznamená, že súd tak musí rozhodnúť vo všetkých prípadoch, ak tak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov. 18.Žalovanému boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva nasledujúce nehnuteľnosti: a. E-KN parc. č. 6171/7 trvalý trávny porast o výmere 156 m2. Táto parcela susedí s parcelou E-KN 6271/1 prikázanej do vlastníctva žalobkyne s tým, že žalobkyňa takto stratila k svojej parcele prístup z verejne dostupnej komunikácie a jej patriaca parcela v budúcom zastavanom území obce, sa tým stala nevyužiteľnou, b. parc. č. 6170/1 trvalý trávny porast o výmere 318 m2 - parcela malej, pre žalovaného aj tak nevyužiteľnej výmery, slúžiaca ako prístup k parcele prikázanej do výlučného vlastníctve žalobkyne (E -KN 6169/7), ktorá ďalej nadväzuje na parcelu E-Kn 6169/6 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorá nebola predmetom tohto sporu (t. j. parcela 6170/1 slúži žalobkyni aj ako prístup k tejto parcele), c. parc. č. 6128/6 - lesný pozemok o výmere 265 m2 - parcela malej, pre žalovaného aj tak nevyužiteľnej výmery, slúžiaca ako prístup k parcele vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 6128/5 (nebola predmetom tohto konania), d. parc. č. 6159/8 - orná pôda o výmere 776 m2 - parcela malej, pre žalovaného aj tak nevyužiteľnej výmery, užívaná vždy v celosti žalobkyňou spolu s parcelou E-KN 6159/9, ktorá jej v jej bezprostrednej blízkosti a sama o sebe je malej nevyužiteľnej výmery.

19.Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

20.Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení – 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa .

21.Zavádzajúco odvolateľka spochybňuje okolnosť, že súčet výmery pozemkov prikázaných do vlastníctva pripadajúci na žalovaného je vyšší ako je výmera pripadajúca na jeho spoluvlastnícky podiel. 22.Z matematického hľadiska totiž ide o štandardný postup (nakoľko zriedka výmery presne zodpovedajú veľkostiam spoluvlastníckych podielov), v ktorej spojitosti žalobkyňa prehliada, že uvedený rozdiel má svoj logický odraz/následok v sume („výplatku“), ktorú je žalovaný povinný jej v zmysle rozsudku vyplatiť (ako to okresný súd vysvetlil v bode 19 svojho odôvodenia).

23.Zásadnú časť tvrdení (bod 18 tohto odôvodnenia) žalobkyňa predostrela až v rámci podaného odvolania. Takýto postup je v rozpore s určujúcim princípom kontradiktórnosti sporového súdneho konania, čoho exaktným/konkrétnym normatívnym vyjadrením je znenie , ktorý vylučuje (v odvolacom konaní) použitie tých prostriedkov procesného útoku/obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. 24.Dotknuté/označené skutkové tvrdenia tak prestavujú práve takéto procesne neprípustné novoty, na ktoré pre ich oneskorené uplatnenie nie je možné (zo strany súdu) prihliadnuť.

25.Aj zvyšná časť odvolacej argumentácie vykazuje obdobné znaky „oneskorenej reakcie“ s tým rozdielom, že sa (viac či menej) nejedná o nové skutkové tvrdenia, ale skôr o akúsi zmenu postoja žalobkyne. Z obsahu spisu totiž nepochybne vyplýva, že voči spôsobu vykonaného vyporiadania, ktorý zvolil okresný súd, nevzniesla žalobkyňa konkrétne námietky. V rámci prvého vyjadrenia (č. l. 148 spisu) v konkrétnostiach namietala len iný/druhý spôsob rozdelenia pozemkov (ktorý okresný súd neprevzal), následne v rámci súdneho pojednávania (zápisnica na č. l. 165 spisu) explicitne uviedla že: „Ak sa idú rozdeľovať pozemky podľa jednotlivých parciel sme za variant I,“ t. j. práve variant, ktorý prijal súd prvej inštancie. 26.Nadväzne, v kontexte s procesnou neprípustnosťou (viď body 23 a 24 tohto odôvodenia) nových tvrdení žalobkyne nie je daný skutkový základ umožňujúci kvalifikovane spochybniť závery súdu prvej

inštancie, ktorými (popri súhlasnom stanovisku žalobkyne) odôvodnil zvolený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

27.Nič na konštatovanom závere nie je spôsobilé zmeniť zotrvanie žalobkyne na vykonaní dokazovania v štádiu po rozhodnutí súdu prvej inštancie prijatým územným plánom obce. Odhliadnuc od skutočnosti, že je to práve a len súd ( ), ktorý disponuje právomocou vyhodnotiť, ktorý/aký z navrhnutých dôkazov vykoná, označený dôkaz môže smerovať jedine k preukázaniu, že dotknuté pozemky nebudú v zastavanom území obce. Súd prvej inštancie však pri stanovení hodnoty pozemkov vychádzal práve z tejto premisy – viď bod 19 jeho odôvodnenia – keď konštatoval/zdôraznil, že iná hodnota (než vyplývajúca z toho, že ide o poľnohospodárske pozemky) súdu ani nebola deklarovaná. 28.Obdobne, právny význam postráda aj odvolacia argumentácia (bod 14 tohto odôvodenia) všeobecne poukazujúca na zákaz drobenia pozemkov, nakoľko súd prvej inštancie (bod 18 jeho odôvodnenia) tento zákonný príkaz zohľadnil.

29.Z iných hľadísk/dôvodov odvolateľka meritórny výrok napadnutého rozsudku nespochybňovala, čo viedlo (odvolací súd) k vysloveniu/potvrdeniu jeho vecnej správnosti. 30.Nadväzne, odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne výhrady voči výrokom o trovách konania, preto odvolací súd pristúpil aj k ich potvrdeniu ako výrokov závislých (bezprostredne podmienených). Len pre komplexnosť vo vzťahu k zneniu výroku VI. sa žiada dodať, že suma zálohami nekrytých a štátu priznaných trov vo finančnom vyjadrení činí 3,06 eur (na ktorej sa každá zo sporových strán podieľa čiastkou 1,53 eur).

31.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a . Odvolateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikla povinnosť nahradiť protistrane; odvolacie trovy v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

32.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .