Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/146/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu K. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX B., proti žalovanej C. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ľ. V. XXXX/XX, XXX XX X., zast. JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 8 881,95 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -92 zo dňa 24. mája 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o čiastočnom vyhovení žalobe a v treťom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 690,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,- % ročne zo sumy 7 690,- € od 15. 11. 2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 73,16 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania žalobcu (tretí výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 13. 07. 2018 domáhal zaplatenia sumy 8 881,95 € s príslušenstvom titulom ústnej zmluvy o pôžičke peňazí. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a jeho manželkou na jednej strane a žalovanou spolu so synom žalobcu na druhej strane bola uzavretá ústna zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúročnej pôžičky v sume 10 300,- €, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v dohodnutých splátkach. Reálne poskytnutie pôžičky mal súd prvej inštancie preukázané vložením peňazí na účet žalovanej v banke, pričom nebolo sporné, že žalovaná do podania žaloby vrátila žalobcovi sumu 2 610,- €.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci s poukazom na ustanovenia , , , , a O. z. a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že sa so synom žalobcu ako spoludlžníkom dohodli, že každý vráti polovicu požičanej sumy, nie je spôsobilá spochybniť dôvodnosť žaloby, nakoľko ani prípadné preukázanie tvrdenej dohody nemá vplyv na prejednávaný spor.

Uvedená dohoda by mala účinky len medzi nimi ako spoludlžníkmi a nemá žiadny vplyv na postavenie žalobcu, voči ktorému je každý zo spoludlžníkov povinný vrátiť celý dlh, čo je prejavom solidarity dlžníkov. Súd prvej inštancie preto po zohľadnení platieb zaplatených žalovanou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 690,- € (10 300,- € - 2 610,- €) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. S poukazom na omeškanie žalovanej s plnením peňažného dlhu prisúdil súd prvej inštancie žalobcovi aj úroky z omeškania z prisúdenej sumy odo dňa nasledujúceho po tom ako o plnenie žalovanú požiadal v zmysle (ďalej aj „O. z.“), teda odo dňa 15. 11. 2018, keď nemal preukázanú inú dohodu medzi stranami sporu, či riadne doručenie výzvy na plnenie žalovanej zo strany žalobcu.

6. V časti týkajúcej sa úrokov z pôžičky súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože nemal preukázané uzavretie dohody medzi stranami sporu ohľadom uplatnených úrokov, aj vzhľadom na popretie tvrdenia žalobcu o dojednaní úrokov z pôžičky zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie taktiež žalobu zamietol v časti úrokov z omeškania z istiny za obdobie od 20. 07. 2017 do 14. 11. 2018 a v časti úrokov z omeškania z úrokov za obdobie od 20. 07. 2017 do zaplatenia.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle Žalobca a žalovaná mali v spore len čiastočný úspech, preto podľa pomeru úspechu strán v spore (86, % na strane žalobcu, 13,42 % na strane žalovanej) priznal súd prvej inštancie žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 73,16 %. Súd prvej inštancie dodal, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v súlade s

8. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaná. Rozhodnutie považovala za nesprávne z dôvodov uvedených v a , t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa žalovanej súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že žalobca poskytol pôžičku žalovanej a svojmu synovi. Žalobca by nikdy neposkytol pôžičku len žalovanej. Nakoľko sa žalovaná na splácaní pôžičky dohodla so synom žalobcu mohla ju splácať len vtedy keď žili v spoločnej domácnosti. Je nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie, že prípadné preukázanie tvrdenej dohody nemá vplyv na prejednávaný spor vzhľadom k solidárnosti záväzku. Predmetom dohody medzi žalobcom, dlžníčkou a spoludlžníkom bolo, že každý vráti polovicu dlžnej sumy.

10. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zo dňa 23. 07. 2019 uviedol, že všetky odvolacie námietky žalovanej boli už rozobraté súdom prvej inštancie. Pôžičku poskytol žalovanej na účel prerábania jej bytu. Z požičaných peňazí tak bol zhodnotený majetok žalovanej. Prejavom solidarity je, že každý zo spoludlžníkov je povinný vrátiť na požiadanie celý dlh. Ako žalobca mal právo uplatniť si vrátenie dlhu voči ktorémukoľvek zo spoludlžníkov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil.

12. Žalovaná repliku nepodala.

13. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle , ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa a potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúcim

sa na tento výrok a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti reagujúc na odvolacie dôvody žalovanej uvádza nasledovné:

14. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní opomenul skutočnosť, že žalobca poskytoval pôžičku žalovanej a svojmu synovi ako jej druhovi, poukazuje odvolací súd na bod 14. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou žalovanej vysporiadal.

15. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nakoľko sa dohodla so synom žalobcu na splácaní dlhu spoločne, mohla pôžičku splácať len vtedy, keď žili spolu v spoločnej domácnosti, túto námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Pasívna solidarita je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne a to bez ohľadu na jednotlivé podiely spoludlžníkov na celkovom dlhu v rámci ich vnútorného vzťahu. Solidárnemu dlžníkovi, ktorý plnil nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu na celkovom dlhu vzniká tzv. následný regres v zmysle § 511 ods. 3 O. z.

16. Poskytnutie pôžičky len žalovanej, resp. prípadná solidarita dlhu vyplýva aj z povahy plnenia, nakoľko pôžička bola v celosti poskytnutá na účet žalovanej za účelom rekonštrukcie jej bytu a pôžičku následne splácala len žalovaná. Motivácia, ktorá strany sporu viedla k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke a jej poskytnutiu nie je právne významná.

17. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie na existenciu dohody medzi veriteľmi a dlžníkmi o tom, že každý dlžník má vrátiť polovicu pôžičky nepoukázala. So zreteľom na nové skutočnosti alebo dôkazy uplatnené až v odvolacom konaní je možné vec samú preskúmavať iba v prípadoch podľa , ktorý jasne hovorí o tom, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie. Nové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je potrebné zásadne uplatniť pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla len, že sa domnieva, že pôžička bola poskytnutá spoločne pre ňu a pre syna veriteľov, bola im poskytnutá obidvom, a nakoľko sa jedná o dvoch dlžníkov bola povinná vrátiť sumu 5 150,- Eur. Až v odvolacom konaní žalovaná začala tvrdiť, že sa na vrátení dlhu v polovici dohodla s veriteľmi (žalobcom a jeho manželkou). S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd týmto novým tvrdením žalovanej ako prostriedkom procesnej obrany uvedeným až v odvolaní nezaoberal, neprihliadol naň. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti vplyvu prípadnej dohody len medzi spoludlžníkmi na postavenie žalobcu s poukazom na solidaritu záväzku.

19. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom rozsudku v treťom závislom výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci ( ) v súlade s ustanoveniami a z tohto dôvodu bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený v zmysle a aj v tejto časti.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože odvolanie žalovanej nie je dôvodné, plný úspech v odvolacom konaní mal žalobca. O výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, preto odvolací súd určil začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).