Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-67-2020.pdf
PDF · 79.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 23.09.2020 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému F. C.
rozhodol:
Obžalovaný F. C., nar. XX.XX.XXXX v B., okres X., trvale bytom L. V., okres X., t. č. vo väzbe v ústave na výkon väzby Ilava,
je vinný že
dňa 03.04.2020 v čase asi o 19.20 hod. v okrese Prievidza v obci Dolné Vestenice, na Z. A. O., pred rodinným domom so súpisným číslom XXX/XX pred bráničkou sa vyhrážal sa vlastníkovi tohto rodinného domu a pozemku patriacemu k tomuto rodinnému domu L. I. , nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase na terase tohto rodinného domu tým spôsobom, že mu raz povedal "Hybaj von, teba musím zabiť" a pritom aj vulgárne nadával svedkyni udalosti F. Q., ktorá bola s poškodeným na tomto balkóne, pričom po uvedenej vyhrážke šiel poškodený L. I. s F. Q. do domu a približne po desiatich minútach vyšli opäť von zapáliť si cigaretu, pričom obžalovaný sa v čase o 19.45 hodine opäť vrátil k bráne pred uvedený rodinný dom, v ruke už držal biely drevený hranol asi 1 meter dlhý a znovu sa poškodenému L. I. vyhrážal so slovami "Hybaj von, teba musím zabiť" a aby išiel von pred bránu a že keď príde pred bránou, že ho zabije, pričom slová, že ho zabije mu povedal asi trikrát a po týchto vyhrážkach poškodený L. I. s F. Q. znovu išli do domu a pozerali sa na obžalovaného z okna izby, kde obžalovaný držal v ruke uvedený biely drevený hranol a znovu sa vyhrážal poškodenému L. I. zabitím tým spôsobom, že mu trikrát povedal, že ho musí zabiť, pričom po týchto vyhrážkach odišiel poškodený L. I. s F. Q. od okná v spálni do kuchyne zavolať políciu a vtedy obžalovaný hodil biely drevený hranol do okna na spálni v dôsledku čoho rozbil sklenú výplň okna o rozmeroch 38 cm x 130 cm a následne neoprávnene vnikol na oplotený pozemok prináležiaci k rodinnému domu č. XXX/XX patriaci poškodenému L. I. a to tak, že preskočil kovový plot predzáhradky o výške približne 140 cm, vošiel do predzáhradky, odkiaľ vzal biely drevený hranol a opäť cez plot z miesta činu odišiel, pričom poškodenému L. I. nespôsobil žiadne zranenie, avšak konanie obžalovaného u neho vzbudilo obavu o život a zdravie a spôsobil škodu na rozbitom okne vo výške 32 Eur,
teda
neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a taký čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku - staršej ako 60 rokov, inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
tým spáchal
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3 Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. a) Trestného zákona a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 194 ods. 3, § 51 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, výkon, ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému F. C. trest prepadnutia veci a to 1 ks doska - časť rámu okna, ktorý sa nachádza v úschove na Okresnom súde v Prievidzi pod poradovým číslom 16/20 zo dňa 5. 8. 2020. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému F. C. ochranné ambulantné protialkoholické liečenie. Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému F. C. povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému F. C. povinnosť uhradiť poškodenému L. I. , nar. XX. 9. XXXX, bytom L. V., Z. A. O. XXX/XX škodu vo výške 32 euro.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, potom čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, vykonal dokazovanie len ohľadne výroku o treste, náhrade škody a o ochrannom opatrení. Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil potvrdenie č.l. 123 - 124, vyčíslenie škody č.l. 129 - 130, listinné dôkazy č.l. 132 - 136. Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku oboznámil znalecký posudok č.l. 109 - 122. Na č.l. 129 sa nachádza odborné vyjadrenie k hodnote rozbitej sklenenej výplne o rozmeroch 38 x 130 cm, výmenu sieťky proti hmyzu na uvedenom okne. Škoda bola vyčíslená na 32 euro. Zo záverov znaleckého posudku F.. Q. X.. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia vyplýva, že u obžalovaného bol zistený chorobný sklon k požívaniu alkoholických nápojov, tento spôsobuj, že obžalovaný alkoholické nápoje požíva s komplexnými následkami zdravotnými, psychickými, vzťahovými i trestnoprávnymi. Podľa znalca obžalovaný je závislý na alkohole, je v 3. vývojovom štádiu alkoholizmu (zo štyroch) podľa Jellineka. Závislosť u obžalovaného je charakterizovaná silnou túžbou po alkohole, narušenou kontrolu pitia s už zníženou toleranciou, zmenou správania, pokračovaním v pití alkoholu aj napriek dôkazom škodlivých dôsledkov pitia. Znalec navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Uviedol, že pri vyšetrení obžalovaného neboli zistené také skutočnosti ktoré by odôvodňovali potrebu skúmanie jeho duševného stavu znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Po vyhodnotení všetkých dôkazov ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3 Trestného zákona pretože neoprávnene vnikol do obydlia iného, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a taký čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku - staršej ako 60 rokov. Svojim konaním taktiež naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Trestná činnosť obžalovaného okrem vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal; je preukázaná tiež výpoveďou poškodeného I., výpoveďou svedkov Q., A., zápisom o dychovej skúške, ohliadkou miesta činu, zaistenou doličnou vecou a tiež aj ďalšími dôkazmi ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní. Je možné konštatovať že zhromaždené dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo, ale
aj vo svojom súhrne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Vzhľadom na to súd uznal obžalovaného vinným z trestných činov ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov, bol doteraz jeden krát súdne trestaný v roku 1991, hľadí sa na neho ako na netrestaného. V evidencii priestupkov má tri záznamy za priestupky v oblasti dopravy. Správa z miesta bydliska bližšie skutočnosti o obžalovanom neuvádza. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery dospel súd k záveru že na prevýchovu obžalovaného nie je potrebné vplývať uložením nepodmienečného trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby ako to navrhol prokurátor v záverečnej reči. Treba predovšetkým uviesť že v prípade obžalovaného sa jedná poriadneho človeka, síce bol doteraz jeden krát súdne trestaný podmienečným trestom pred takmer z tridsiatimi rokmi v roku 1991, toto odsúdenie má však zahladené. Podľa názoru súdu prevýchovný účel trestu v prípade obžalovaného splní aj trest odňatia slobody nespojený so skutočným výkonom trestu, teda úhrnný podmienečný trest ktorý bol uložený, za použitia ustanovenia § 51 ods. 1 Trestného zákona, vo forme podmienečného trestu s probačným dohľadom na dolnej hranici možnej trestnej sadzby v trvaní 3 roky, výkon ktorého bol obžalovanému podmienečne odložený, podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Pri uložení trestu súd zohľadnil aj tú skutočnosť že v prípade obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ( priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ) a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona ( spáchal viac trestných činov ). Vzhľadom na to, s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona súd vychádzal pri určení trestu v trestnej sadzby v rozpätí 3 roky až 8 rokov odňatia slobody a v rámci tejto trestnej sadzby uložil úhrnný podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom na dolnej hranici trestnej sadzby. Podľa názoru súdu takto uložený trest dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Okrem toho súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 ks dosky - časť rámu okna, ktorá sa nachádza v úschove Okresného súdu v Prievidzi pod poradovým číslom 16/20 zo dňa 05.08.2020. V zmysle § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Vzhľadom na závery znaleckého posudku F.. Q. X.., ktorý konštatoval, že obžalovaný je závislý na alkohole a taktiež navrhol uloženie ambulantného protialkoholického liečenia, súd uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ochranné ambulantné protialkoholické liečenie pretože tento spáchal trestnú činnosť pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Súd zároveň obžalovanému uložil obligatórne podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. V rámci adhézneho konania súd rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť poškodenému L. I. škodu vo výške 32 eur, pretože táto škoda bola riadne uplatnená a jej výška bola preukázaná odborným vyjadrením.
Poučenie:
Proti tomto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.