Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-272-2000.pdf
PDF · 73.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/272/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Elišky Wagshalovej, v právnej veci žalobcu E. Y., bytom J., R. X, zastúpeného JUDr. Jozefom Bujňákom, Prešov, Hlavná č. 121, proti žalovanému P., spol. s r. o., P. XX, J., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 13.09.1999, č. k. 9C/228/96 - 75 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21.06.2000, č. k. 9C/228/96 - 87 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o náhrade mzdy a o trovách konania.
Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané žalovaným vo vzťahu k žalobcovi listom z 24.09.1996 č. XXX/XX, je neplatné. Súd prvej inštancie ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume 78.147,20 Sk s prísl. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu o náhradu mzdy s prísl. zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj trovy prvoinštančného konania vo výške 8.050,- Sk na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný okamžite rozviazal pracovný pomer so žalobcom z dôvodu nenastúpenia do práce od 09.09.1996 do 24.09.1996, po predchádzajúcom odvolaní z funkcie zástupcu riaditeľa závodu Z. a po následnom zaradení žalobcu do funkcie vedúceho strediska obsluhy v závode P. Y. v J.. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 65 ods. 3 vtedy platného Zákonníka práce. S poukazom na korešpondenciu strán konania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný nepostupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Preto nemohol byť akceptovaný dôvod uvedený v okamžitom zrušení pracovného pomeru voči žalobcovi a žalobu v časti neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru vyhodnotil ako opodstatnenú. O náhradu mzdy rozhodol súd prvej inštancie podľa vtedy platného § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce s tým, že náhrada mzdy bola žalobcovi priznávaná na obdobie mesiacov október až december 1996, január 1997, september až december 1998 a január až august 1999. Súd prvej inštancie vychádzal z priemerného mesačného príjmu žalobcu vypočítaného za II. štvrťrok roku 1996 v sume 4.884,20 Sk, na základe čoho ustálil výšku nároku rozsahom 78.147,20 Sk. Keďže žalobca žiadal zaplatiť náhradu mzdy vo výške 80.000,- Sk s prísl., súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti jeho žalobu zamietol. O trovách konania strán rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP.
3. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok
v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho vyhovujúcich častiach zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola ako nedôvodná zamietnutá. Poukázal na to, že súd prvej inštancie danú právnu vec nesprávne právne posúdil a o veci nesprávne rozhodol.
4. Žalobca navrhol rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny.
5. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu Prešov zo 17.01.2001, č. k. 1Co/272/00 -111 tak, že odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru potvrdil. V prevyšujúcej časti bolo konanie prerušené s tým, že rozhodnutie o trovách konania sa prenecháva konečnému rozhodnutiu o veci.
6. Odvolací súd skonštatoval, že pokiaľ ide o konanie o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, ide o takú pohľadávku žalobcu, ktorú je nutné prihlásiť v konkurze (§ 20 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), a to najneskôr do konca prieskumného pojednávania. Preto odvolací súd konanie v tejto časti prerušil postupom podľa § 14 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších doplnkov so zreteľom na tú situáciu, že v štádiu odvolacieho konania bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, v priebehu ktorého si žalobca prihlásil svoju pohľadávku na náhradu mzdy s príslušenstvom a správca konkurznej podstaty úpadcu nesúhlasil s pokračovaním v tomto konaní.
7. Je ďalej zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Košiciach z 11.06.2020, sp. zn. 3K 323/1999, vo veci úpadcu - žalovaného, bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok tohto úpadcu a správca konkurznej podstaty bol zbavený svojej funkcie. Krajský súd v Košiciach zrušil konkurz podľa § 44 ods. 1 písm. b) Zákona o konkurze a vyrovnaní a podľa § 44 ods. 4 tohto zákona zbavil správcu jeho funkcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.08.2020. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu, po spomínanom ukončení konkurzu, spoločnosť žalovaného nebola vymazaná z obchodného registra a nedošlo k jej zániku spôsobom predpokladaným § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka.
8. V dôsledku uvedeného odvolací súd pokračoval v konaní a preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o náhrade mzdy s príslušenstvom a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. CSP, spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného ani v tejto časti opodstatnené nie je.
9. V predchádzajúcom štádiu konania bolo vo vzťahu medzi stranami sporu právoplatne rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktoré žalovaný realizoval vo vzťahu k žalobcovi listom z 24.09.1996. Žalobca v tejto súvislosti opodstatnene požadoval náhradu mzdy za obdobie mesiacov október až december 1996, január 1997, september až december 1998 a január až august 1999.
10. S poukazom na časové obdobie, kedy žalovaný neplatne skončil pracovný pomer so žalobcom, súd prvej inštancie správne ustálil, že v druhom kalendárnom štvrťroku roku 1996 (§ 17 ods. 2 zákona č. 1/1992 Zb. v znení platnom k 24.09.1996), priemerný mesačný zárobok žalobcu dosahoval sumu 4.884,20 Sk. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom relevantne nespochybnil správnosť ustálenia výšky priemerného mesačného zárobku žalobcu, v závislosti od čoho je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie postupom podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce v znení platnom k 24.09.1996, správnym spôsobom rozhodol o náhrade mzdy žalobcu za žiadané obdobie v celkovom rozsahu 78.147,20 Sk s prísl. (do pozornosti § 9 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v SR).
11. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd s poukazom na uvádzané závery rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o náhrade mzdy a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov tohto štádia konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).