Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13Co-56-2019.pdf
PDF · 107.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/56/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX B. XX, t. č. U. na výkon trestu odňatia slobody A. A.
- K., B. XX, XXX XX A. A. 5, za účasti Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 v konaní na strane žalovaného, o zaplatenie sumy 598,17 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Csp/328/2017-103 zo dňa 21. 08. 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušuje a v uvedenom rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 598,17 € (istinu úveru), úroky za poskytnutie úveru vyčíslené do zosplatnenia úveru v sume 96,29 €, poplatky vo výške 39,28 € a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 598,17 € od 12. 11. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zaplatenia sumy vo výške 598,17 € (istina úveru), úrokov za poskytnutie úveru vyčíslených do zosplatnenia úveru v sume 96,29 €, úrokov za poskytnutie úveru vyčíslených po zosplatnení úveru v sume 531,40 €, úrokov za poskytnutie úveru zo zostatku nesplatnej istiny úveru, t. j. zo sumy 598,17 € vo výške 29,5 % ročne od 08. 06. 2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 598,17 € od 08. 06. 2017 do zaplatenia, ďalej zaplatenia poplatkov vo výške 39,28 € a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 11. 02. 2014 uzatvoril jeho právny predchodca Poštová banka, a. s., ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva“ alebo „predmetná úverová zmluva“), súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Pohľadávku voči žalovanému, vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o úvere nadobudol žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 06. 2017, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a. s., ako postupcom a ním ako postupníkom. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver vo výške 600 €, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v splátkach splatných podľa predmetnej zmluvy o úvere, pričom výška každej splátky úveru vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Predpisu splátok. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že v čase od uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere splatil žalovaný (dlžník) právnemu predchodcovi žalobcu svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy len čiastočne, pričom jednotlivé uhradené splátky úveru a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky" listiny „Aktuálny stav úveru“, ktorá je vyhotovená z bankového informačného systému, vedeného v súlade s § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že z Obchodných podmienok pre úver vyplýva, že ak je klient v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky úveru, vzniká veriteľovi nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru právny predchodcu žalobcu uplatnil postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovanému zaslal upozornenie pred zosplatnením úveru. V predmetnom upozornení právny predchodca žalobcu oboznámil žalovaného s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti s jednotlivými splátkami úveru vo výške 95,76 € a zároveň ho vyzval na doplatenie dlžnej sumy splátok úveru a poplatkov vo výške 35,96 € (spolu vo výške 131,72 €). Vzhľadom na to, že žalovaný nevykonal úhradu dlžných splátok úveru do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia, veriteľ - Poštová banka, a. s., pristúpil k zosplatneniu úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy; na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval a dlžnú sumu splátok úveru právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca si žalobou podanou voči žalovanému uplatnil aj v Zmluve dojednané úroky za poskytnutie úveru vo výške 29,5 % ročne a tiež príslušné zákonné úroky z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,25 % ročne s dátumom začatia úročenia dlžnej istiny úveru od 08. 06. 2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 07. 06. 2017, kedy boli úroky (zmluvné a aj sankčné) vyčíslené. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovanému vznikla v zmysle obchodných podmienok povinnosť zaplatiť veriteľovi aj poplatky podľa Sadzobníka, ktorých dlžná suma 39,28 € bola podrobne špecifikovaná v „Aktuálnom stave úveru zo dňa 07. 06. 2017“; predmetné poplatky (s výnimkou poistného a poplatku za poskytnutie úveru) boli podľa tvrdenia žalobcu v žalobe vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a súdu predložil nasledovné dôkazy: Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX z 11. 02. 2014, Všeobecné obchodné podmienky v znení účinnom od 01. 02. 2014, obchodné podmienky pre úver - „dobrápôžička“ v znení účinnom od 06. 01. 2014, predpis splátok k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13. 06. 2017, Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13. 06. 2017, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky z 19. 06. 2017,Aktuálny stav úveru ku dňu 07. 06. 2017, podací hárok č. EPH003308667, doručenku (č. l. 7), Sadzobník poplatkov platný od 01. 02. 2014, podací hárok č. EPH003308667, výzvu na úhradu dlžnej sumy z 10. 11. 2014 vrátane doručenky (č. l. 37), špecifikáciu úrokov (č. l. 40), špecifikáciu úrokov (č. l. 46 až 47), spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, kalkulačku pre výpočet RPMN, informáciu o spracovaní a odoslaní zásielok spoločnosti Poštová banka (č. l. 88).
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že dňa 05. 02. 2017 mu bol doručený návrh Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv, ktoré ho požiadalo, aby zistil stanovisko žalovaného, či súhlasí s jeho pribratím do konania na strane žalovaného. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z iných sporov je mu známa skutočnosť, že Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré bolo zriadené za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, podporuje a pomáha všetkým spotrebiteľom na území Slovenskej republiky pri ochrane ich práv v zmysle platnej legislatívy, pri podávaní žalôb podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zastupuje spotrebiteľov v civilnom procese a pred orgánmi štátnej správy a vykonáva osvetovú činnosť na posilnenie právneho vedomia spotrebiteľov, čo nesporne vyplýva z jeho Stanov. Výzvou zo dňa 17. 04. 2018 vyzval okresný súd žalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí so vstupom uvedeného občianskeho združenia do konania. Žalovaný prevzal túto výzvu dňa 19. 04. 2018 a keďže nevyjadril výslovne proti vstupu uvedeného občianskeho združenia do konania žiadne námietky, okresný súd uznesením zo dňa 22. 05. 2018 č. k. 3Csp/328/2017-71 návrhu Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného vyhovel.
1.4 Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava a žalovaný uzatvorili dňa 11. 02. 2014 Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 600 €. Výška mesačnej splátky úveru bola v Zmluve dohodnutá v sume 19 €, dátum prvej splátky úveru 25. 03. 2014, dátum každej ďalšej splátky úveru bol stanovený k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 25. 02. 2020, počet mesačných splátok úveru 72, úroková sadzba 29,50 % ročne, RPMN banky vo výške 39,96 %, priemerná RPMN na trhu 25,84 %, celková výška nákladov 678,26 Eur. Úver bol dojednaný bez poistenia. Keďže žalovaný splátky úveru riadne neplatil, právny predchodca žalobcu Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 23. 10. 2014 upozornil žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že ku dňu 23. 10. 2014 je jeho pohľadávka voči žalovanému, vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 02. 2014 vo výške 131,72 Eur, pozostávajúca z omeškaných splátok úveru vo výške 95,76 Eur a poplatkov vo výške 35,96 Eur viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zásielku obsahujúcu predmetnú výzvu zaslal právny predchodca žalobcu žalovanému doporučene dňa 24. 10. 2014. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 10. 11. 2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 10. 11. 2014 spolu vo výške 733,74 Eur, z toho dlžná istina predstavovala sumu 598,17 Eur, úrok za poskytnutie úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumu 96,29 Eur a poplatky za upomienky sumu 39,28 Eur; predmetná výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 13.11.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 06. 2017 postúpil postupca Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 pohľadávku proti žalovanému, vyplývajúcu zo Zmluvy na žalobcu ako na postupníka.
1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 497, na ust. § 502 ods. 1 veta prvá a na ust. § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka, ďalej na ust. § 52, § 54 ods. 1 a 2, § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „Občiansky zákonník“) s tým, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení vyššie uvedených zákonov. Konštatoval, že mal nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 11. 02. 2014 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, a to so zreteľom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, nakoľko v predmete svojho podnikania ako banka mal poskytovanie úverov a žalovaný v predmetom spore vystupoval ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že z dôvodu, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), vzťahujú sa na ňu normy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vyhodnotil predmetnú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú, dospel k záveru, že ide o spor spotrebiteľský, preto skúmal, či zmluva obsahuje všetky obsahové náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a že obsahuje všetky predpísané obsahové náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že na základe predmetnej zmluvy o úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky v dohodnutej výške 600 €, preto vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného veriteľa žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu splatiť v 72 mesačných splátkach po 19 € mesačne. Nakoľko si žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy riadne a včas neplnil, právny predchodca žalobcu dlh žalovaného vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka podaním zo dňa 10. 11. 2014 ku dňu 10. 11. 2014 zosplatnil, keď predtým podaním zo dňa 23. 10. 2014 žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil, že k tomuto dňu je jeho pohľadávka vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Nezaplatená istina úveru v čase zosplatnenia úveru predstavovala sumu 598,17 €, úrok za poskytnutie úveru sumu 96,29 € a poplatky za upomienky sumu 39,28 €. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z uvedených súm žalovaný žalobcovi nič neuhradil, preto považoval žalobu v tejto časti za dôvodnú. Pokiaľ si však žalobca podanou žalobou
uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vyčíslených do 31. 05. 2017 v sume 451,06 € a úrokov z omeškania v sume 80,27 €, spolu v sume 531,33 €, ako aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku zo zostatku nesplatnej istiny úveru, t.j. zo sumy 598,17 € vo výške 29,5 % ročne od 01. 06. 2017 do zaplatenia, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že po termíne predčasnej splatnosti úveru nevzniká žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka, preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vo výške 598,17 €, zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 96,29 € a poplatky vo výške 39,28 €. Zároveň okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5,25 % ročne zo sumy 598,17 €, a to od nasledujúceho dňa po zosplatnení, t. j. od 12. 11. 2014 do zaplatenia, odkedy je žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu so zreteľom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,25 %; výška úrokov z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak v danom prípade predstavuje 5,25 % ročne. Vo zvyšku okresný súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP, pretože na vydanie rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti neboli splnené procesné podmienky, ďalej podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože v odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1 psím. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že podľa jeho názoru je odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože z jeho odôvodnenia nie je zrejmé z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Podľa žalobcu je zrejmé, že súd prvej inštancie má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru, bez podpory v právnych predpisoch podľa žalobcu zjavne naplnené nebolo.
2.1 Žalobca v odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/1998, kde najvyšší súd uviedol, že veriteľ má nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na ust. § 16 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve; úroky je povinný platiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Uvedené znenie ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje obdobie, za ktoré má veriteľ nárok na zmluvný úrok. Už z jazykového výkladu uvedeného ustanovenia je podľa žalobcu zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade, ak by veriteľ úver nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak je teda dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade, ak platí úver v splátkach, potom podľa žalobcu odporuje logickému výkladu uvedeného ustanovenia, aby bol od tejto povinnosti oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Zdôraznil, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť zmluvné úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru.
2.2 Žalobca poukázal ďalej v odvolaní na bod 6. 4 obchodných podmienok pre úver -„dobrápôžička“, podľa ktorého: v prípade, ak sa stane úver predčasný splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania, až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer žalobcu vzhľadom na jeho formuláciu v obchodných podmienkach jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaný oboznámil a vyjadril s nimi súhlas, čo potvrdil svojim podpisom na Zmluve. Takýto záver konštatoval aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3830/2014, podľa odôvodnenia ktorého
„jazykové vyjadrenie právneho úkonu musí byť posudzované z hľadiska gramatického (jazykového), logického a systematického výkladu“. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je žalovaný povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Zdôraznil, že v prípade zmluvného úroku ide de fatco o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie „tejto položky“. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ. Nemôže ísť preto o dvojité sankcionovanie žalovaného. Poukázal na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - za nedodržanie dohodnutej doby splatnosti úveru. Zatiaľ, čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vyplýva zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. V závere odvolania žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok uplatnených žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), písm. f) a písm. h) CSP.
6. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
8. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska vyššie uvedených odvolacích námietok, odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že na vydanie rozsudku v odvolaním napadnutej časti neboli splnené procesné podmienky (odvolacia námietka uplatnená žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP), tak odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní nekonkretizoval aké procesné podmienky neboli v danom prípade splnené. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že podmienky konania sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, pričom je potrebné rozlišovať medzi odstrániteľnými procesnými podmienkami a neodstrániteľnými procesnými podmienkami konania, ktoré tvoria takú prekážku konania, že súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť, ale musí konanie zastaviť.
12. V danom prípade odvolací súd z obsahu spisu nezistil taký nedostatok procesných podmienok konania, pre ktoré by súd prvej inštancie nemohol v odvolaním napadnutom rozsahu konať a rozhodnúť, preto uvedenú odvolaciu námietku žalobcu posúdil ako neopodstatnenú a účelovú.
13. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie, resp. o tvrdenie, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a s tým súvisiace tvrdenie žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku žalobcu v odvolaním napadnutom rozsahu (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), odvolací súd uvádza, že v tejto časti odvolania sa možno s odvolaním žalobcu stotožniť, pretože z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „za situácie, keď dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úrok z úveru, ktorý je odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/113/2019 zo dňa 29. júna 2020). V nadväznosti na uvedené najvyšší súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že „zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úrok z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok z úveru, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Po zosplatnení úveru zostáva podstata úverového vzťahu a jeho existencia zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie dlžníka so splácaním úveru k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok z úveru rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok z úveru v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru náleží teda veriteľovi úrok z istiny vo výške, v akej by mu ho pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.
14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v rámci ďalšieho konania bude, v súlade s vyššie uvedeným záverom o tom, že veriteľovi v prípade zosplatnenia úveru patrí úrok z istiny vo výške akej by mu ho pri riadnom plnení povinností zaplatil dlžník ako cenu peňazí, vykonať dokazovanie zamerané na výšku nároku žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení úveru a následne o tomto nároku žalobcu rozhodnúť; v novom rozhodnutí, ktoré sa bude týkať zmluvného úroku po zosplatnení úveru, rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 396 ods. 3 CSP aj o trovách tohto odvolacieho konania.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).