Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2To-56-2020.pdf
PDF · 78.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/56/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného F. U. W., pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno f/, o odvolaní obžalovaného F. U. W. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 1T/48/2019 zo dňa 04.03.2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23. septembra 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. U. W. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného F. U. W. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno f/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: dňa 11.03.2019 v Topoľčanoch na ulici I. č. XXX/X, v predajni s textilom, v čase približne o 13.00 hod., chytil za rameno pravej ruky poškodenú Y. N., ktorá si u obžalovaného v jeho obchode chcela rozmeniť peniaze, tak, že ju silno stisol svojou rukou a tlačil ju dozadu za regále predajne, tlačil sa na jej hrudník svojim telom, pričom strčil svoju ruku do nohavíc poškodenej a následne pod jej nohavičky a prsty sa snažil vsunúť do jej pošvy, čomu sa poškodená bránila a snažila sa vytiahnuť mu ruku z nohavíc, mykala telom, odtláčala ho, pričom následne obžalovaný ruku z nohavíc vytiahol, poškodenej sa podarilo vytrhnúť zo zovretia obžalovaného a následne ujsť z predajne von, uvedené konanie trvalo približne 5-10 minút, poškodená utrpela zranenie pravej ruky - pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena - hornej polovice ľahkého charakteru so začervenaním na ploche cca 6x6 cm, vyžadujúce si liečenie po dobu 1-2 dni, bez práceneschopnosti.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon podľa § 51 odsek 1 a § 49 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil a určil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorú podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil na 2 roky. Zároveň podľa § 51 odsek 3 písmeno f/, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v zákaze kontaktu s poškodenou Y. N. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej pracoviska.
Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajcu, poukázal na svoj veľmi dobrý vzťah k poškodenej, ktorá ho navštevovala v predajni sama, ako aj s deťmi a žiadnym spôsobom neprejavila, že by jej bol nepríjemný, ako to uvádzala v trestnom konaní. Správal sa k nej milo a dával jej aj dary. Uviedol, že dňa 11.03.2019 prišla poškodená do jeho predajne, kde ju mal, ako aj sám pripúšťa, chytiť za rameno, avšak nie silno zdrapiť, pripustil, že poškodenú chytil aj za zadok, ale z jej strany nedošlo k takému správaniu, ktoré by vyhodnotil tak, že by to bolo proti jej vôli. Poukázal na rozsudok NS ČR a nutnosť vedomia páchateľa, že napadnutého obmedzoval v osobnej slobode proti jeho vôli. Podotkol, že poškodenú nenapadol, snažil sa ju len obchytkávať, vyhodnotil ako zvláštne, že lekár v rámci objektívneho nálezu dve hodiny po obhliadke tela nevzhliadol žiadne známky začervenanej kože alebo edému. Mal za to, že ak by mal ruku v nohavičkách poškodenej, pri mykaní telom a odtláčaní by sa určite preniesla jeho DNA na stopu č. 1, ktorá však, ako vyplýva zo znaleckého posudku KEÚ, nekorešpondovala s jeho DNA profilom. Uviedol, že zrejme zle vyhodnotil náklonnosť zo strany poškodenej, no po tom, ako prejavila nevôľu, so svojím konaním ihneď prestal. Poznamenal, že nebol pri tom žiadny iný svedok. Mal za to, že to, čo sa mu dáva za vinu, teda že obmedzil osobnú slobodu poškodenej, nebolo preukázané. Súd I. stupňa vyhodnotil dôkazy výlučne v jeho neprospech a navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol v zmysle § 285 písmeno a/ Trestného poriadku tak, že ho oslobodí spod obžaloby.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného zotrval na podanom odvolaní a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. Obžalovaný sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu nezúčastnil, vopred požiadal, aby bolo vykonané v jeho neprítomnosti. V zmysle § 293 ods. 7 Trestného poriadku bolo preto rozhodnuté, že sa verejné zasadnutie vykoná v jeho neprítomnosti.
Zástupkyňa krajského prokurátora nepovažovala odvolanie obžalovaného za dôvodné, pretože súd I. stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a dospel k správnej právnej kvalifikácii, pričom aj trest uložený obžalovanému považovala za zákonný. V konečnom návrhu pred odvolacím súdom navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu zákazu ,,reformatio in peius“ - zákazu zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil tak so skutkovými, ako aj právnymi závermi súdu I. stupňa. Treba poukázať na skutočnosť, že obžalovaný v prípravnom konaní
vo svojej výpovedi sám uviedol, že v deň skutku poškodenú najprv pohladkal po pleci, potom ju pohladkal na zadku cez nohavice a pokračoval ďalej, keďže neprotestovala, vopchal svoju ruku do jej nohavíc spredu. Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 12.03.2019, v rámci ktorého tieto skutočnosti uvádzal, je pritom zrejmé, že pri výsluchu bol prítomný tlmočník, takže nie je dôvodné predpokladať, že by skutočnosti uvádzané obžalovaným v rámci tohto výsluchu boli ovplyvnené rečovou bariérou, napokon ani že by takto vypovedal v dôsledku pôsobenia strachu. Naopak, zmena verzie skutkového deja zo strany obžalovaného v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uvádzaním, že poškodenej iba položil ruku na plece, sa javí ako spôsob obhajoby obžalovaného kvôli obave z uznania viny a uloženia trestu. Vinu obžalovaného mal aj odvolací súd za preukázanú výpoveďou poškodenej, nepriamo i výpoveďou svedkyne R. Y., za ktorou poškodená mala prísť hneď po skutku uplakaná. Z odborného vyjadrenia MUDr. Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctva zo dňa 01.04.2019, ktorý vychádzal z fotodokumentácie zaobstaranej v rámci vyšetrenia poškodenej na traumatologickej ambulancii, vyplýva, že povrchové začervenanie v hornej polovici jej pravého ramena v jeho vnútornej strane svedčí o pomliaždení mäkkých tkanív, ktoré vzniklo priamym pôsobením tvrdého, tupého predmetu, ktorým mohla byť napríklad ruka útočníka - otvorená dlaň, prsty. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacími námietkami obžalovaného v tom smere, že nekonal proti jej vôli. Hodnotiac uvedené dôkazy jednotlivo i v súhrne, mal aj odvolací súd za preukázané, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu obmedzovania osobnej slobody v základnej skutkovej podstate podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, ako i kvalifikovanej skutkovej podstate podľa odseku 2 písmeno b/, teda, že obžalovaný bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu poškodenej a urobil tak z osobitného motívu - so sexuálnym motívom, keď z jeho strany došlo k zjavnej dezinterpretácii celkového postoja a správania poškodenej voči jeho osobe. Záver o vine obžalovaného pritom neoslabili ani výsledky znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu o nezhode DNA profilu obžalovaného so zisteným DNA profilom na nohavičkách poškodenej, na ktorý poukazuje obžalovaný v rámci podaného odvolania, a to s poukazom na jeho vlastné vyjadrenie o jeho ruke v nohaviciach poškodenej, ako i na výpoveď poškodenej v tomto smere.
Čo sa týka výroku o uloženom treste, je potrebné uviesť, že súd I. stupňa pri určovaní jeho druhu a výmery sa dostatočne zaoberal kritériami uvedenými v § 34 Trestného zákona a prihliadal nielen na spôsob spáchania činu a jeho následok, ale aj na osobu páchateľa, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a napokon na možnosť jeho nápravy. Súd I. stupňa u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ako ani priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona a s takýmto zistením sa odvolací súd stotožnil. Na margo jedinej do úvahy pripadajúcej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, odvolací súd uvádza, že i keď obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov, z evidencie priestupkov vyplýva, že bol sankcionovaný za priestupky a to i vyššími pokutami (200 eur, 150 eur), ako i zákazom činnosti v trvaní 3 mesiacov, čo svedčí o ich väčšej závažnosti, preto dospel k totožnému záveru, že na túto okolnosť nemožno prihliadať. Obžalovanému súd I. stupňa tak ukladal trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, t.j. na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby (3 až 8 rokov) podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona, ktorý obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 roky spolu s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v tejto skúšobnej dobe, ktorý trest i odvolací súd považuje za primeraný z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie a výchovného pôsobenia na obžalovaného.
Vychádzajúc z charakteru spáchaného trestného činu súd I. stupňa správne uložil obžalovanému i povinnosti spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou a príkaze sa k nej nepriblížiť.
Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, odvolanie obžalovaného bolo ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.