Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cpr-3-2020.pdf
PDF · 93.13 KB
Case nature
Subarea
21Cpr/3/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: O.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Czambelová 6, Košice, zastúpeného Squire Patton Boggs s.r.o., IČO: 35 874 953, so sídlom Zochova 5, Bratislava, proti žalovanému: UNIMED PHARMA, spol. s r.o., IČO: 31 367 216, so sídlom Oriešková 11, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhrade mzdy a nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17.01.2020 sa žalobca domáhal, aby súd (1) určil, že skončenie pracovného pomeru žalovaného výpoveďou doručenou žalobcovi dňa 26.08.2019 je neplatné a (2) uložil žalovanému povinnosť nahradiť mzdu počnúc dňom 18.12.2019.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 02.12.2005 v pracovnom pomere u žalovaného, pričom vykonával prácu u žalovaného od 01.01.2006, a to dojednaný druh práce - Country manager - N.. Podľa nezávislého hodnotenia dostupných zdrojov, ale nepochybne aj z interných dát žalovaného, vyplýva, že žalobcovi sa počas jeho pôsobenia v N. podarilo vybudovať medzinárodné renomé žalovaného, ako aj prispieť k dramatickému finančnému rastu žalovaného na danom trhu. Napriek prejavenej snahe a nepopierateľnej lojalite voči žalovanému, bolo žalobcovi zo strany jeho priamych nadriadených ponúknuté miesto country managera v Y.. Po neochote prejsť na túto novú pozíciu sa zo strany priamych nadriadených žalobcu spustila vlna účelových obvinení a šikany, a to vrátane obsolentných dohôd, nepresných a zmätočných inštrukcií, časového tlaku a rôznych nezákonných foriem nátlaku a priameho porušovania, resp. navádzania na porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov platných v Slovenskej republike a N.. Toto konanie bolo podľa žalobcu motivované snahou kriminalizovať osobu žalobcu za účelom skončenia jeho pracovného pomeru zo strany žalovaného. Uvedený postup sa podpísal aj na zdravotnom stave žalobcu a vyžiadal si dlho trvajúcu práceneschopnosť. Dňa 15.01.2019 bol žalovanému doručený list nazvaný ako „Porušenie pracovnej disciplíny - upozornenie“. Tento fakt uvádzam len na dokreslenie správania žalovaného voči žalobcovi. Inak daný list nemá právnu relevanciu, nakoľko žalobcovi nebol doručený v súlade s ustanovením § 38 Zákonníka práce. Následne pokračovali ataky zo strany nadriadených žalobcu vo forme administratívnych zadaní, ktoré doposiaľ od žalobcu nevyžadovali, navyše v enormne krátkom čase na vyriešenie úlohy. Len v jeden konkrétny deň žalobcovi jeho nadriadený pán M. C. poslal v priebehu pár minút tri samostatné požiadavky, ktoré si vyžadovali na vyriešenie dlhší čas a vôbec nebrali do úvahy, že ten istý nadriadený žalobcu požiadal žalobcu o stanovisko v inej konkrétnej veci. V danom období mal navyše žalobca bežný plán činností a rozvrh na každý deň, aby činnosť žalovaného a jeho výsledky žiadnym spôsobom neboli ohrozené. V priebehu januára 2019 sa žalobca dozvedel, že žalovaný si za neho hľadá náhradu. Následne dňa 01.03.2019 skutočne došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy medzi žalovaným a pánom N. Z., pričom tento nový zamestnanec bol prijatý na pracovnú pozíciu Area Sales Manager pre N.. Už v priebehu mesiaca október 2019 si pán N. Z. nechal vyhotoviť vizitky
na svoje meno s označením pozície „Country Manager“, čo bola v tej dobe pozícia, ktorú zastával žalobca. V mesiacoch marec až júl 2019 bol žalobca práceneschopný. Dňa 30.07.2019 oznámil žalobca svojim nadradeným, že ukončuje pracovnú neschopnosť a je od 05.08.2019 pripravený opäť nastúpiť do práce, pričom žalobca do práce následne aj nastúpil. Dňa 26.08.2019 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 26.08.2019. Výpoveď sa odvolávala na rozhodnutie o organizačných zmenách, ktorého obsah nebol žalobcovi sprístupnený, a to napriek tomu, že listom zo dňa 28.11.2019 žalobca požiadal žalovaného o zaslanie uvedeného rozhodnutia. Od 01.09.2019 do 31.11.2019 plynula žalobcovi výpovedná doba a posledným dňom trvania jeho pracovného pomeru bol 31.11.2019. Dňa 15.12.2019 žalobca písomne oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Toto oznámenie si žalovaný prevzal dňa 18.12.2019. Žalobca konštatoval, že pri uplatnení dôvodu nadbytočnosti je nevyhnutné skúmať všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pri hodnotení týchto okolností sa prihliada aj na čl. 2 Zákonníka práce, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi. S poukazom na sled udalostí, ktoré nastali po odmietnutí zo strany žalobcu prejsť na pracovnú pozíciu v Y. bol žalobca toho názoru, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách nevychádzalo z objektívnych dôvodov, avšak bolo len účelovým krokom pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Žalovaný tak predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, v dôsledku čoho možno konštatovať, že nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu. V prípade žalovaného sa podľa žalobcu evidentne nejednalo o tzv. organizačnú zmenu, nakoľko žalovaný zamestnáva pána N. Z. tým istým druhom práce, ako mal žalobca. Žalobca konštatoval, že žalovaný, nie len že nedodržal zákaz ustanovený v § 61 ods. 3 Zákonníka práce (počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca), ale zamestnal na pozíciu s rovnakým druhom práce zamestnanca ešte skôr, ako uplatnil výpoveď voči žalobcovi. Podľa žalobcu výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v sebe zahŕňa viacero tzv. organizačných dôvodov. Sú nimi (i) nadbytočnosť z dôvodu zmeny úloh zamestnávateľa; (ii) nadbytočnosť z dôvodu zmeny technického vybavenia zamestnávateľa; (iii) nadbytočnosť z dôvodu zníženia stavu zamestnancov a (iv) nadbytočnosť z dôvodu iných organizačných zmien. Uviedol, že výpoveď a jej platnosť treba posudzovať podľa všeobecných ustanovení o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce. Preto platnosť výpovede môže súd posudzovať nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok výpovede ako ich ustanovuje Zákonník práce, ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov, ako ich zakotvuje Občiansky zákonník, to znamená z hľadiska náležitosti vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so zákonom, dobrými mravmi, resp. v súvislosti s obchádzaním zákona. Náležitosťami prejavu vôle sú aj jeho určitosť a zrozumiteľnosť (viď ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa žalobcu z ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov jednoznačne vyplýva, že v prípade výpovede odkazujúcej na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí byť dôvod výpovede skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a tiež aby výpoveď bolo možno posúdiť ako platný právny úkon (so zreteľom na určitosť ako náležitosť prejavu vôle). Pri nedostatku určitosti výpovede spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ dôvod výpovede vo výpovedi buď vôbec skutkovo neuvedie, alebo ak dôvod uvedie (vymedzí) natoľko neúplne (nekonkrétne), že len s pomocou výkladu takto nedostatočne prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia (neuvedených) údajov jej obsah pre nejednoznačnosť objasniť nemožno, je takáto výpoveď neplatná. V tomto smere videl žalobca dôvod neplatnosti výpovede zo dňa 26.08.2019, nakoľko v sebe kumuluje odkazom na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, všetky dôvody nadbytočnosti zamestnanca a nie je z nej preto možné vyvodiť, či sa napríklad zmenili úlohy zamestnávateľa, znížil stav jeho zamestnancov alebo ide o iné organizačné zmeny. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu výpoveď zo dňa 26.08.2019 nespĺňa všeobecnú požiadavku zrozumiteľnosti a určitosti, ako základný postulát platnosti každého právneho úkonu, a preto je podľa žalobcu výpoveď zo dňa 26.8.2019 neplatná.
3. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.08.2020 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi mzdu v sume 19 236,- eur (brutto).
4. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že od 01.12.2019 je nezamestnaný a výživou sú na neho odkázané nie len dve maloleté deti, ale aj jeho manželka. Počas obdobia nezamestnanosti sa žalobca aktívne snaží hľadať si nové zamestnanie, avšak s nástupom krízy COVID-19 je v oblasti jeho špecializácie, vzdelania a nadobudnutých skúseností, nedostatok
ponúk nových pracovných pozícií, osobitne v mieste trvalého bydliska žalobcu (Košický a Prešovský kraj). Na žiadnu z jeho žiadostí o zamestnanie, zrejme aj z dôvodov popísaných vyššie, žalobca nedostal pozitívnu odpoveď, a to napriek tomu, že v rámci jednej konkrétnej spoločnosti sa uchádzal o tri rôzne pracovné pozície. Navyše, po viac ako 13-tich rokoch práce pre žalovaného a po negatívnej skúsenosti z posledného roka trvania jeho pracovného pomeru u žalovaného, je žalobca veľmi opatrný pri ponukách novej práce, nakoľko v ňom stále rezonuje nezákonné a šikanózne správanie zo strany žalovaného. Z priložených výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca v súčasnosti poberá podporu v nezamestnanosti v priemernej výške 1 010,30 eura. Rovnako z priložených výplatných pások žalobcu vyplýva, že v mesiaci september a október 2019, keď bol ešte žalobca zamestnaný u žalovaného, poberal v priemere čistú mzdu vo výške 2 433,29 eura. Podľa žalobcu je porovnaním oboch príjmov evidentné, že priemerný medzimesačný pokles príjmu žalobcu oproti času, keď bol zamestnaný u žalovaného je 1 422,99 eura oproti súčasne dosahovanému príjmu výlučne z dôvodu poberania podpory v nezamestnanosti. Celkový rozdiel v dosahovaných príjmoch žalobcu predstavuje do dnešného dňa 12 806,91 eura, čo je približne rovnaká suma, akú požaduje v čistom žalobca v tomto návrhu. Celkový pokles príjmu žalobcu za sledované obdobie je teda takmer 58%. Podľa žalobcu teda finančná situácia na strane príjmu žalobcu a jeho rodiny klesla z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného o viac ako polovicu. Žalobca mal za to, že jeho nárok je jednoznačne osvedčený z obsahu spisu a jeho žaloby. Zároveň mal za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovaným, a to vzhľadom na neplatné skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného, ako aj vzhľadom na situáciu, v akej sa žalobca ocitol bez vlastného zavinenia. Uviedol, že jeho životná situácia a životná situácia členov jeho rodiny a jeho maloletých detí sa z dôvodu nezákonného konania na strane žalovaného dramaticky zhoršila, jeho pravidelný mesačný príjem dramaticky klesol a z dôvodu súčasnej situácie na trhu práce žalobca nie je schopný sa zamestnať, a to napriek evidentnej snahe, preukázanej aj priloženými žiadosťami o prijatie do zamestnania. Pokiaľ ide o špecifikáciu výšky nároku uplatneného týmto návrhom, žalobca vychádzal zo skutočnosti, že v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, predstavuje prvú hranicu náhrady mzdy, ktorú mu môže súd v prípade úspechu vo veci samej priznať, sumu vo výške dvanásť (12)-násobku priemernej mzdy. Z uvedeného dôvodu a prihliadnuc na pretrvávajúcu snahu žalobcu sa ďalej uchádzať o nové zamestnanie, žalobca požadoval aspoň časť tejto sumy, v súlade s ustanovením § 325 ods. 2, písm. a) CSP, a to vo výške šesť (6)-násobku náhrady jeho mzdy dosahovanej u žalovaného a uplatnenej v žalobe vo veci samej.
5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil nasledovné dôkazy, a to: oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, výpisy z účtu žalobcu a mailovú komunikáciu, z ktorých mal súd osvedčený doleuvedený skutkový stav.
6. Dňa 26.08.2019 bola žalobcovi daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti s tým, že trojmesačná výpovedná lehota žalobcovi uplynula posledný novembrový deň. Následne bol dňa 01.12.2019 zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti v sume 1032,50 eura. Tieto dávky mu boli poukazované na osobný účet, čo vyplývalo z výpisu tohto účtu s tým, že napr. v máji 2020 prijal dávku v nezamestnanosti v sume 999,20 eura, v júni 2020 v sume 1 032,50 eura a v júli 2020 v sume 999,20 eura.
7. Z výplatných pások za obdobie september a október 2020 mal súd za osvedčené, že jeho priemerná čistá mzda predstavovala sumu 2 400,55 eura až 2 466,58 eura.
8. Z emailovej komunikácie žalobcu z mesiacov apríl až jún 2020 vyplývalo, že reagoval na inzeráty s ponukou práce na pozície Area Sales Managera a Manažéra potravinovej výroby, avšak bezvýsledne.
9. Z odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplývalo, že žalobca spolu so svojou manželkou majú vyživovaciu a zaopatrovaciu povinnosti voči dvom maloletým deťom, ktoré majú 14 a 16 rokov, pričom z odpovede na lustráciou v Sociálnej poisťovni vyplývalo, že manželka bola v období od 01.08.2019 do 31.08.2020 zamestnaná v spoločnosti MM MEDICAL s. r. o., IČO: 46 833 315, kde poberala plat v rozmedzí od 1 214,25 eura do 1 388,56 eura (v hrubom) a od 26.08.2020 je zamestnaná v spoločnosti JUHAPHARM, s.r.o..
10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. a) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje.
Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre jeho nariadenie je existencia a) potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo b) obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené v čase, keď sporné právo ešte nebolo právoplatne priznané. Predpokladom je vždy to, že danosť nároku je aspoň osvedčená a táto povinnosť spočíva na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktorý má povinnosť opísania rozhodných skutočností (tvrdení), ktorých hodnovernosť zakladá legálnosť (potrebu, naliehavosť a primeranosť) požadovaného neodkladného opatrenia, v záujme rýchleho a pružného riešenia situácie, vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy a tomu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, tzn. spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je síce potrebné vykonávať dokazovanie, avšak záver o jeho dôvodnosti a o trvaní nároku, tzn. o potrebe úpravy pomery alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie, nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je povinný tieto tvrdenia osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pri jeho nariadení musí súd zároveň uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma a jeho nariadením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
13. V prípade pracovnoprávneho sporu o skončenie pracovného pomeru zákonodarca počíta so situáciou, že žalobcovi budú do vyriešenia sporu brániť závažné dôvody v získaní pravidelného príjmu (§ 325 ods. 2 písm. a) C.s.p.). Danosť závažných dôvodov je potrebné posudzovať vždy individuálne, s ohľadom na osobu zamestnanca a charakter vykonávanej práce. Právne významnou bude preto otázka, či zamestnanec hmotný deficit nie je schopný kompenzovať inak, iným príjmom (napr. z podnikania, sociálne dávky - starobný alebo invalidný dôchodok), z vlastných zdrojov (napr. úspory). Pri posudzovaní možnosti zamestnania je relevantným tiež charakter vykonávanej práce a osobné pomery, napr. skutočnosť, že dotknutým zamestnancom je osamelo žijúci rodič, kde je potrebné prihliadnuť tiež na starostlivosť o dieťa v miere, zodpovedajúcej veku dieťaťa, vyživovacia povinnosť zamestnanca a príp. iné špecifiká.
14. Žalobca v danom prípade bezodkladnú potrebu úpravy pomerov zdôvodnil výlučne len všeobecným konštatovaním o dramatickom zhoršení jeho situácie pre pokles jeho mesačného príjmu o 58 % a neschopnosti sa zamestnať, pričom zároveň zdôraznil, že jeho dve deti a manželka sú výživou na neho odkázaní bez toho, aby dramatické zhoršenie situácie zdôvodnil ďalšími a konkrétnejšími skutkovými tvrdeniami. Súd mal síce osvedčené, že pokles príjmu žalobcu predstavuje cca 58 %, avšak nemohol mu prisvedčiť v súvislosti s odkázanosťou jeho manželky na jeho výživu, keďže z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplývalo, že manželka žalobcu je zamestnaná a jej hrubý mesačný príjem predstavoval sumu cca 1 300,- eur, na základe čoho nemožno konštatovať, že situácia žalobcu a jeho rodiny je dramatická, keďže žalobca poberá dávku v nezamestnanosti v sume cca 1 000,- eur a manželka má mesačný príjem v hrubom cca 1 300,- eur. Na to, aby súd vedel posúdiť, či situácia žalobcu sa dramaticky zhoršila je potrebné, aby žalobca súdu ozrejmil aj jeho výdavky, resp. výdavky jeho rodiny, avšak v tejto súvislosti neuviedol súdu žiadne skutočnosti. Svoju pozornosť zameral len na osvedčenie skutočností týkajúcich sa poklesu jeho príjmu, čo však samo o sebe nepredstavuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Rovnako tiež opomenul uviesť či disponuje úsporami, resp. peňažnými prostriedkami v hotovosti alebo na účte v banke, ak áno, v akej výške, keďže ide o zdroj, ktorý vie poslúžiť žalobcovi a jeho rodine na
kompenzáciu pri výpadku jeho príjmov. Zároveň tiež žalobca neosvedčil existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nepracuje a ktoré predstavujú jednu z podmienok nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Opatrnosť pri výbere pracovnej ponuky z dôvodu negatívnej skúsenosti z predchádzajúceho zamestnania za takéto vážne dôvody nemožnosti pracovať určite považovať nemožno, keďže ide skôr o subjektívny pocit žalobcu než skutočný a objektívny dôvod, ktorý by žalobcovi bránil vo výkone akejkoľvek práce. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca neosvedčil ani existenciu vážneho dôvodu, ktorý by mu bránil pracovať.
15. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené a osvedčené skutočnosti, ako aj ich právne posúdenie, mal súd za to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný a preto ho zamietol, keďže žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a tiež vážny dôvod, ktorý mu bráni pracovať.
16. Súd o náhrade trov konania o návrhu žalobcu na náhradu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne až v konečnom rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.