Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/33/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. Q., nar. X.X.XXXX a M. Q., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom ako matka, obe v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Dunajská Streda, Ádorská ulica 41, deti rodičov - matky: V. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, adresa A., J. XX, t. č. S. Q. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária Bacíková a spol., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 45 a otca: T. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 2, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -318 zo dňa 18.6.2019 a tiež voči opravnému uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -355 zo dňa 12.3.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté opravné uznesenie p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , a , , , Zákona o rodine, ako aj ust. (ďalej len „“) a vecne tým, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloleté deti zo sumy 450,- Eur mesačne na mal. M. a 350,- Eur na mal. M. na 160,- Eur na mal. M. a 140,- Eur na mal. M. z dôvodov, že od apríla 2017 pracuje v spoločnosti W. A. & E. K. v Rakúsku s priemerným čistým mesačným príjmom 1.750,- Eur, pričom v januári 2016 sa mu s jeho družkou narodil ďalší syn P.. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k mal deťom upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č. k. -23 zo dňa 6.3.2014, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 450,- Eur mesačne a na mal. M. sumou 350,- Eur mesačne. V tom čase býval otec detí v Rakúsku v prenajatom byte, za ktorý platil nájomné 682,- Eur plus elektrina a plyn, býval spoločne s priateľkou, s ktorou náklady na bývanie hradili na polovicu. Otcov priemerný čistý mesačný príjem bol 1.650,- Eur, poberal tiež prídavky na obe deti spolu vo výške 303,- Eur mesačne. Bol vlastníkom rodinného domu v podiele 1/6 a ornej pôdy vo výmere 1 ha. Jeho priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov bol 2.051,- Eur mesačne. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. P. nar. XX.X.XXXX a matke pribudla vyživovacia povinnosť k mal. K., nar. X.XX.XXXX, s ktorou je matka na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne. Jej

manžel mal za rok 2018 priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1.776,50 Eur. Aktuálne otec platí za byt nájomné vo výške 793,27 Eur mesačne, t. j. od poslednej úpravy výživného sa jeho náklady na bývanie zvýšili o 111,- Eur. Otcova družka je zamestnaná, na bývanie hradí sumu 250,- Eur mesačne. Z dôvodu zmeny právnej úpravy v Rakúsku, si nárok na rodinné prídavky uplatnila matka maloletých detí, s tým, že podľa dohody bude fakticky prídavky naďalej dostávať otec na svoj účet, ktoré prídavky otcovi fakticky vyplácané sú. V čase predchádzajúceho určenia výživného, mala mal. M. 6 rokov a mal. M. mal. 4 roky, obe deti navštevovali materskú školu. Toho času má mal. M. 11 a pol roka, maloletý M. 9 rokov, obe deti navštevujú základnú školu, matka má bežné výdavky spojené s ich výchovou. Matka maloletých detí bola v čase rozvodu nezamestnaná, t. č. je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je 220,70 Eur mesačne, pričom pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako farmaceutická laborantka s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 874,- Eur mesačne. Otcov priemerný čistý mesačný príjem v roku 2014 bol 1.650,- Eur mesačne, aktuálne je 2.051,- Eur mesačne.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že príjmy otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšili o 400,- Eur. Pokiaľ ide o rodinné prídavky v Rakúsku, na tieto si síce nárok uplatnila matka, avšak po vzájomnej dohode rodičov sú stále vyplácané na účet otcovi. U otca došlo k zvýšeniu nájomného o 111,- Eur, pričom so svojou družkou už neznášajú náklady na spoločnú domácnosť napoly, ale otcova družka platí 250,- Eur mesačne. Súd však prihliadol na to, že otcova družka je zamestnaná, má vlastný príjem, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ teda otec na seba dobrovoľne prevzal väčšiu časť nákladov na spoločnú domácnosť, táto skutočnosť, nemôže mať vplyv na výšku výživného. Otec sa ďalej dobrovoľne vzdal príjmu z poskytovania masérskych služieb, ktoré poskytuje zadarmo. Tiež sa vzdal príjmu z prenájmu ornej pôdy. Pre výšku výživného je však relevantné narodenie malého P., preto súd napriek zvýšeniu príjmu otca a zvýšeniu nákladov na mal. M. a mal. M., sumu výživného nezvýšil. Súd uzavrel, že nezistil takú kvalifikovanú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by odôvodnila zníženie výživného pre mal. deti. Súd uviedol, že neposudzoval, či predtým v rozhodnutí o rozvode stanovené výživné bolo alebo nebolo primerané k pomerom účastníkov konania. Hodnotil iba, či v danom prípade nastala okolnosť, či taká podstatná zmena pomerov na strane niektorého z účastníkov, ktorá by zníženie výživného odôvodňovala. Pretože táto podmienka splnená nebola, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len ).

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zníži vyživovaciu povinnosť otca na mal. M. zo sumy 450,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne a na mal. M. zo sumy 350,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne od podania návrhu. Dôvodil, že pri rozvode sa s matkou mal detí dohodli tak, že on bude prispievať na výživu mal. M. sumou 450,- Eur mesačne a na mal. M. sumou 350,- Eur mesačne. Táto dohoda medzi rodičmi vznikla na základe skutočnosti, že v roku 2014 otec pracoval v cudzine, každý rok požiadal o výplatu rodinných prídavkov pre mal. deti a po predložení dokladov mu po 12 mesiacoch boli rodinné prídavky vo výške 340,- Eur vyplatené. Otec vždy vyplatil matke detí rodinné prídavky započítané do výživného. Posledné rodinné prídavky mu boli vyplatené 3.6.2019 za rok 2017. Rodinné prídavky bude odteraz poberať matka detí, a to za rok 2018, 2019 a na nasledujúce roky. Výživné na mal. deti bude poberať 450,- Eur a 350,- Eur + 340,- Eur rodinné prídavky, spolu 1.140,- Eur. Otec uviedol, že jeho mesačný príjem je 1.751,41 Eur. Ak by vychádzal zo sumy 2.051,- Eur ako konštatuje napadnutý rozsudok, 25% príjmu otca činí 513,- Eur, z ktorej sumy má otec tri vyživovacie povinnosti. Okrem vyživovacej povinnosti, si otec hradí mesačne bývanie 793,27 Eur, štvrťročne zálohu za odber elektrickej energie 137,- Eur, inkaso 52,66 Eur, štvrťročne zálohu na kúrenie 144,- Eur. Maloletý P. Q., nar. XX.X.XXXX navštevuje predškolské zariadenie v Rakúsku, náklady sú 200,- Eur mesačne, jeho živobytie činí 300,- Eur. Otec je zo svojho príjmu nútený pokryť si vlastné živobytie, ako aj náklady na deti žijúce na Slovensku, s ktorými má otec pravidelný kontakt. Matka detí si do rozvodu zveľadila svoj majetok, pretože si kúpila luxusné bývanie, náklady na maloleté deti, ktoré predložila súdu svedčia o tom, že matka detí, deti, jej manžel môžu mať nadštandardné náklady jednak na bývanie, na živobytie, na mimoškolské aktivity, na časté dovolenky, pretože suma, ktorú mesačne otec poukazuje matke detí im pokryje náklady na vysoký úver. Otec má problém pokryť si základné potreby živobytia a o nadobudnutí majetku nemôže byť reč, pretože celý jeho príjem odchádza na výživné a na réžiu domácnosti. Otcove tretie dieťa mal. P. nemôže mať poskytnutý taký luxus, resp. štandard ako deti na Slovensku. Matka detí sa snažila uviesť, že príjem otcovej partnerky by mal pokryť náklady na jeho tretie dieťa a na domácnosť,

len aby si udržala štandard, ktorý jej otec doteraz poukazoval titulom výživného. Otec je názoru, že sa jednoznačne na jeho strane zmenili pomery, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, rodinné prídavky za rok 2018 a za rok 2019 nemá refundované, napriek tomu, že to už zálohoval spolu s výživným a jeho tretie dieťa zďaleka nemá také výhody ako jeho deti na Slovensku. Preto otec navrhuje dokazovanie prehodnotiť a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť v zmysle jeho návrhu.

6. Matka maloletých detí odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny. Otec v odvolaní navrhuje, aby súd znížil výživné už ku dňu podania návrhu, avšak otec naďalej platí výživné v nezmenenej výške 450,- Eur na mal. M. a 350,- Eur mesačne na mal. M.. Vzhľadom na ust. § 78 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sa spotrebované výživné nevracia, matka nevidí logiku v návrhu otca znížiť výživné už ku dňu podania návrhu, nakoľko tento platí výživné v nezmenenej výške. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody otca, matka poukázala na to, že jeho príjem sa oproti pôvodnému rozhodnutiu v roku 2014 zvýšil z priemernej sumy cca 1.650,- Eur na sumu cca 2.050,- Eur mesačne. Zvýšenie mzdy na strane navrhovateľa o cca 400,- Eur by teda skôr odôvodňovalo zvýšenie výživného a nie jeho zníženie. Otec v priebehu konania opakovane zavádzal súd ohľadne rodinných prídavkov, ktoré sú mu vyplácané z Rakúska, keďže tam pracuje. Vzhľadom na zmenu legislatívy v Rakúsku, je pravdou že žiadateľkou o rodinné prídavky musí byť matka mal. detí, pretože sú jej deti zverené do osobnej starostlivosti, avšak v žiadosti je uvedené číslo účtu otca detí. Otec je teda prijímateľom rodinných prídavkov, pričom naposledy mu boli vyplatené v máji roku 2019. Na strane rodinných prídavkov teda nedošlo k zmene. Súd pri vynášaní rozsudku vychádza zo stavu, ktorý je daný v čase vyhlasovania rozsudku, nie z potencionálneho stavu, ktorý môže, ale nemusí nastať o rok, dva alebo tri. Pokiaľ ide o narodenie syna otcovi, rovnaká zmena pomerov nastala aj u matky, keďže sa jej s manželom taktiež narodilo dieťa. Matka zdôraznila, že otec v priebehu konania ani jediný krát neuviedol výšku príjmov jeho družky, ktorá pracuje v Rakúsku ako zdravotná sestra, ktorej príjem pred nástupom na materskú mal byť cca 3.000,- Eur. Nakoľko otec býva s družkou v spoločnej domácnosti, spoločne vychovávajú dieťa, mali by sa spoločne podieľať aj na finančnom chode domácnosti. Otec však príjem družky neuviedol, hoci matka zdokladovala príjem svojho manžela. Tvrdenia otca o matkinom luxusnom spôsobe života a zahraničných dovolenkách sú úplne scestné. Je to otec, ktorý bol v roku 2018 na dovolenke na Sicílii a následne na Balatone. Otec pritom maloleté deti nezobral na zahraničnú letnú dovolenku, túto absolvuje so svojou súčasnou rodinou. Ak by mal otec skutočne problém platiť výživné v doterajšej výške, mal právne možnosti domáhať sa zníženia výživného podstatne skôr a odôvodniť to skutočnosťami, ktoré boli aktuálne, nie niekoľko rokov starými zmenami (narodenie dieťaťa v r. 2016, zmena zamestnania v r. 2017, hoci došlo k zvýšeniu príjmu). Otec pracuje v Rakúsku ako masér, matka má vedomosť, že služby poskytuje aj na Slovensku, na čo on uviedol, že to robí bezodplatne. Rovnako otec uviedol, že z rozsiahleho nehnuteľného majetku, ktorý má, nepožíva žiadne výhody. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, sa teda otec bez vážneho dôvodu zbavuje majetkového prospechu, či už ide o bezplatné masáže, alebo to, že v nehnuteľnosti, ktorú má v spoluvlastníctve, bez akejkoľvek kompenzácie býva jeho brat a matka, ktorí nehnuteľnosť užívajú nad rámec ich spoluvlastníckych podielov, práve na majetkový úkor otca detí, ktorý sa vzdáva akéhokoľvek potencionálneho príjmu. Otcovi rovnako nič nebráni domáhať sa zrušenia podielového spoluvlastníctva k danej nehnuteľnosti. Otcove tvrdenia boli tendenčné, bez opory v realite. Otcovi nič nebráni prispievať na výživu svojich detí výživným v doterajšej výške a nie je pravda, že jeho súčasná rodina sa musí uskromňovať. Je na otcovej zodpovednosti, aby si dokázal spočítať, či pri svojich príjmoch je schopný zabezpečovať starostlivosť o ďalšie maloleté deti, alebo ju bude poskytovať aj iným deťom alebo osobám, s ktorými sa rozhodne tvoriť spoločnú domácnosť. Otec je v prvom rade zodpovedný za plnenie si povinností voči svojim maloletým deťom a tomu má prispôsobiť aj svoje ďalšie výdavky. Ak otec môže vyfajčiť dve krabičky cigariet denne, žiť pomerne luxusným životom, chodiť na letecké dovolenky, dobrovoľne sa zbavovať príjmov, jeho finančná situácia zrejme nie je až taká, akú sa ju snaží vykresliť. Ak sa má reálne uskromňovať, nech utiahne opasok tam, kde to nebude cítiť ani jeho nové dieťa a ani spoločné maloleté deti. Vzhľadom na uvedené matka navrhovala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože nie sú dané dôvody na zníženie výživného, ktoré by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.

7. Procesný opatrovník maloletých detí odvolací návrh nepodal, k odvolaniu otca sa písomne nevyjadril.

8. Dňa 12.3.2020 vydal súd prvej inštancie opravné uznesenie č. k. -355, ktorým v zmysle opravil rozsudok v časti výroku I. tak, že tento správne znie: „Súd návrh na zníženie výživného

k maloletej M. a maloletému M. zamieta.“ Vydanie opravného uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že kým na pojednávaní dňa 18.6.2019 rozhodol súd, že návrh na zníženie výživného k maloletej M. a maloletému M. zamieta, v písomnom vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní, keď v písomnom vyhotovení bolo vo výroku I. uvedené iba, že „Návrh sa zamieta“. Túto zrejmú nesprávnosť preto súd opravil opravným uznesením.

9. Proti tomuto opravnému uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie otec maloletých detí. Dôvodil tým, že poukazuje na svoje odvolanie zo dňa 4.7.2019, ktorým žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na maloletú M. zo sumy 450,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne a na maloletého M. zo sumy 350,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne od podania návrhu s tým, že dôvody podaného odvolania voči opravnému uzneseniu sú zhodné ako tie, uvedené v odvolaní zo dňa 4.7.2019.

10. Ďalšie vyjadrenia účastníci konania v odvolacom konaní nepodali.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), sa v prvom rade zaoberal odvolaním otca podaným voči opravnému uzneseniu. Po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a v spojení s účinného od 1.7.2016 - ďalej len ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdiť.

12. Odvolací súd preskúmaním opravného uznesenia zistil, že dôvodom jeho vydania, bolo zosúladenie vyhláseného výroku rozsudku na pojednávaní dňa 18.6.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. -353 zo dňa 27.1.2020 (ktorým došlo k oprave slova „zvýšenie“ vo vyhlásenom výroku rozsudku na slovo „zníženie“), s jeho písomným vyhotovením v rozsudku č. k. -318. Išlo o opravu zrejmej nesprávnosti, keď predmetom konania evidentne bol návrh otca na zníženie výživného k maloletým deťom, čo vyplýva aj z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku, pričom na pojednávaní súd vyhlásil rozsudok (v znení opravného uznesenia č. k. -353 zo dňa 27.1.2020) tak, že: „I. Súd návrh na zníženie výživného k maloletej M. a maloletému M. zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania;“ avšak v písomnom vyhotovení nedopatrením uviedol iba: „I. Návrh sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“ Napadnutým opravným uznesením č. k. -355 zo dňa 12.3.2020 teda súd uviedol výrok I. napadnutého rozsudku so súladu s jeho vyhlásením. Otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali správnosť procesného postupu vydania tohto opravného uznesenia. Vzhľadom na odôvodnenosť a vecnú správnosť napadnutého opravného uznesenia č. k. -355 zo dňa 12.3.2020, ho odvolací súd postupom podľa potvrdil (výrok I.).

13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním otca voči rozsudku súdu prvej inštancie. Po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a v spojení s účinného od 1.7.2016 - ďalej len ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa

písm. c) v spojení s jeho opravným uznesením zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či bolo dôvodné návrh otca na zníženie výživného k maloletým deťom v celom rozsahu zamietnuť.

15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

17. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

19. V zmysle citovaných ustanovení zákona je pri rozhodovaní o zmene výživného nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

20. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného - tu dieťaťa, je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného - tu oboch rodičov, je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória

zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

21. Ako už bolo uvedené vyššie, prvoinštančný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistení, že od posledného rozhodnutia súdu prvej inštancie nenastala na strane otca maloletých detí kvalifikovaná zmena pomerov, odôvodňujúca zníženie jeho vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Súd vychádzal najmä z toho, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, obe deti navštevovali materskú školu (6 rokov a 4 roky), pričom aktuálne obe navštevujú základnú školu (11 a pol. roka a 9 rokov), čím ich náklady nevyhnutne vzrástli; matka bola v čase poslednej úpravy nezamestnaná, teraz jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a poberá rodičovský príspevok 220,70 Eur mesačne; otec mal v čase poslednej úpravy výživného príjem 1.650,- Eur mesačne, aktuálne je to 2.051,- Eur mesačne, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, zvýšili sa jeho náklady na bývanie o 111,- Eur, žije s družkou, ktorá je zamestnaná, otec však dobrovoľne platí prevažnú väčšinu nákladov na spoločnú domácnosť a tiež sa dobrovoľne vzdal príjmu z poskytovania masérskych služieb, ktoré poskytuje zadarmo, ako aj príjmu z prenájmu svojich nehnuteľností.

22. Otec v podanom odvolaní namieta predovšetkým tú skutočnosť, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy v Rakúsku, je aktuálne poberateľkou rodinných prídavkov z Rakúska matka maloletých detí, pričom pôvodná výška výživného dohodnutá medzi rodičmi pri rozvode manželstva, zahŕňala aj výšku rodinných prídavkov z Rakúska, ktorých poberateľom bol pôvodne otec mal. detí. Ďalej dôvodil tým, že z jeho zisteného príjmu 2.051,- Eur predstavuje 25% sumu 513,- Eur, z ktorej má otec plniť vyživovaciu povinnosť na všetky tri maloleté deti, keďže mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. P., nar. XX.X.XXXX. Uviedol, že pri takto určenom výživnom má problém pokryť základné životné potreby seba a svojej rodiny, pričom matka so svojou rodinou má vysokú životnú úroveň.

23. Matka sa bránila tým, že príjem otca vzrástol o 400,- Eur, pričom rodinné prídavky sú vyplácané naďalej na jeho účet, súd tiež nezohľadnil príjem jeho družky, ktorá by ako zdravotná sestra mala mať príjem okolo 3.000,- Eur mesačne. Zopakovala, že otec sa dobrovoľne zbavuje príjmu, keď poskytuje masérske služby zadarmo, vzdáva sa príjmu z prenájmu svojich nehnuteľností, pričom žije luxusným životom.

24. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu, ako aj argumentov účastníkov konania predostretých v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd síce zistené pomery rodičov a maloletých detí vyhodnocoval správne, avšak v dôsledku nedostatočného právneho posúdenia veci nevykonal svoje dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností preukazujúcich skutočné hmotnoprávne pomery účastníkov konania. Základným princípom civilného mimosporového konania je tzv. vyšetrovací princíp (, , ), ktorý znamená, že hoci účastníci aj v mimosporovom konaní majú povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia, avšak v prípade, že neunesú procesné bremená vyplývajúce im z konaní, v zmysle vyšetrovacieho princípu, preberá za nich procesnú aktivitu súd a je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli a sú potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Súd je teda v konaní o výživnom pre maloleté dieťa, povinný z úradnej povinnosti objasniť skutočný stav veci, pričom na splnenie tejto povinnosti potrebuje zhromaždiť potrebné dôkazy. Medzi nimi majú rozhodujúci význam listinné dôkazy preukazujúce príjmové a majetkové pomery osôb výživou povinných (tu oboch rodičov).

25. V prvom rade sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal skutočnosťou spornou medzi oboma rodičmi, a to kto z nich je reálnym poberateľom rodinných prídavkov vyplácaných v Rakúsku. Otec tvrdil, že poberateľkou týchto prídavkov je od roku 2018 matka maloletých detí, matka tvrdí, že formálne je ako žiadateľka vzhľadom na zmenu právnej úpravy v Rakúsku vedená ona, avšak v žiadosti je uvedené číslo účtu otca, preto sú tieto prídavky naďalej vyplácané na jeho účet. Súd prvej inštancie si túto skutočnosť dostatočne neoveril, rodičov ohľadom tejto otázky navzájom nekonfrontoval. Súd prvej inštancie síce v napadnutom rozhodnutí uvádza, že neskúmal, či výživné určené v pôvodnom rozhodnutí o výživnom,

bolo stanovené správne, pretože je pre neho rozhodujúca len zmena pomerov od poslednej úpravy výživného, avšak pri porovnávaní pôvodných pomerov so zmenenými, bolo úlohou súdu prvej inštancie objasniť, na základe akých okolností došlo k uzavretiu ich rodičovskej dohody o tak vysokom výživnom v pôvodnom rozhodnutí, najmä ak vtedajší príjem otca bol len 1.650,- Eur mesačne, z čoho celková určená výška výživného 800,- Eur predstavuje až 48%. Úlohou súdu prvej inštancie teda bolo v danom prípade zisťovať, za akých okolností a pomerov účastníkov konania, bola uzavretá pôvodná rodičovská dohoda. Pokiaľ je pravdou skutočnosť, že dohodnutá výška výživného v čase posledného rozhodovania súdu mala zahŕňať aj rodinné prídavky vyplácané v Rakúsku, bolo úlohou súdu prvej inštancie sa s takouto okolnosťou vysporiadať. Nie je pritom správne, aby do výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča, boli zahŕňané aj sociálne dávky - rodinné prídavky vyplácané v cudzine. Výška vyživovacej povinnosti má odrážať možnosti, schopnosti a pomery povinnej osoby. Na druhej strane účel použitia priznaných sociálnych dávok je stanovený zákonom. Aj zmena právnej úpravy v Rakúsku, v zmysle ktorej poberateľom rodinných prídavkov má byť rodič, ktorému boli deti zverené do osobnej starostlivosti, smerovala práve k tomu, aby boli tieto prídavky použité na uspokojenie potrieb maloletých detí, teda aby neboli spotrebovávané rodičom, ktorý síce pracuje v Rakúsku, avšak sa o maloleté deti osobne nestará. Pokiaľ je poberateľkou rodinných prídavkov z Rakúska matka mal. detí, nič jej nebráni, uviesť svoje číslo účtu, na ktoré jej budú rodinné prídavky vyplácané. V tom prípade nie je správne, aby výška výživného určená otcovi mal. detí, zahŕňala aj rodinné prídavky vyplácané v Rakúsku. Všetkými týmito okolnosťami sa mal súd prvej inštancie zaoberať, a teda skúmať aj podmienky pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom pre maloleté deti, ako aj aktuálne pomery otca mal. detí.

26. Dôvodná bola tiež námietka otca, že v zmysle zaužívanej súdnej praxe, výška výživného spravidla zodpovedá rozsahu 20% až 30% čistého príjmu povinného rodiča, teda pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že je dôvodné určiť výživné v rozsahu 25% jeho priemerného čistého mesačného príjmu, čo je 513,- Eur zo sumy 2.051,- Eur mesačne, z tejto celkovej sumy, má otec vyživovaciu povinnosť ku všetkým trom jeho maloletým deťom, teda nielen k M. a M., ale aj k mal. P.. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o výživnom treba tiež zohľadniť, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Ak potom súd prvej inštancie ustálil príjem otca mal. detí vo výške 2.051,- Eur mesačne, predstavuje výživné pre mal. M. a M. viac ako judikovaných 30% z jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Je správne, aby výška výživného zohľadňovala životnú úroveň povinného rodiča, avšak súd prvej inštancie neuviedol žiadne také svoje zistenia, podľa ktorých by bola životná úroveň otca vyššia, ako jeho preukázaný príjem. Jeho záver, že otec sa dobrovoľne vzdal príjmu, keď poskytuje masérske služby zadarmo a neprenajíma svoje nehnuteľnosti nie je ničím odôvodnený, súd neuvádza, čím má preukázané poskytovanie masérskych služieb otcom zadarmo, v akom rozsahu a v akej hodnote, ani aký by bol predpokladaný príjem otca z prenájmu všetkých vlastnených nehnuteľností, a prečo je v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ otec nepožaduje nájomné od svojej matky a brata. Na druhej strane je však dôvodná odvolacia argumentácia matky, že skutočná životná úroveň otca je rozhodujúca a tiež, že je v danom prípade dôvodné skúmať aj príjem otcovej družky, ktorý je podstatný pre posúdenie, v akom rozsahu sa družka má podieľať na úhrade nákladov spoločnej domácnosti, ako aj nákladov výživy maloletého P.. Na druhej strane mal súd prvej inštancie tiež vyhodnotiť, ako je možné, že výdavky matky a jej rodiny, sú vyššie ako spoločné rodinné príjmy.

27. Z týchto všetkých vyššie uvedených hľadísk súd prvej inštancie príjmové a majetkové pomery oboch rodičov dostatočne nezistil. Ako však bolo uvedené vyššie, súd je povinný v mimosporovom konaní zisťovať pomery účastníkov tak, aby sa zistený stav čo najviac približoval skutočným hmotnoprávnym pomerom účastníkov konania.

28. Pretože v zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie vo veci samej, ktoré dokazovane vzhľadom na jeho rozsah nie je hospodárne dopĺňať v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením s poukazom na uvedenú argumentáciu s použitím ust. zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II.).

29. Povinnosťou prvoinštančného súdu, viazaného vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude v ďalšom konaní zabezpečiť si dôkazy ( a ) potrebné pre posúdenie majetkových a príjmových možností a schopností otca, ako aj matky v rozsahu uvedenom v ods. 25, 26 tohto odôvodnenia, vykonané dôkazy opätovne riadne vyhodnotiť, následne s použitím

príslušných hmotnoprávnych ustanovení vo veci zníženia výživného pre maloleté deti opätovne rozhodnúť; pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( a ).

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ( ). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ). Podľa štvrtej časti ( až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č.