Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Ek-1513-2024.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Subarea
48Ek/1513/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, IČO: 56 398 255, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. X, o vymoženie istiny 86,60 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Alena Bohovičová, súdny exekútor, Exekútorský úrad Ul. 29. augusta č.16, 97401 Banská Bystrica, pod sp.zn. 6EX 508/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu 24.06.2024 domáhal od povinného vymoženia 86,60 Eur s prísl., na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XX/XX/XXXX D. A. XX.XX.XXXX, právoplatný a vykonateľný dňa 27.06.2023 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením číslo ECLI: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X zo dňa 04.07.2024, poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alena Bohovičová, súdny exekútor, Exekútorský úrad Ul. 29. augusta č.16, 97401 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 6EX 508/24.
3. Dňa 15.07.2024 vydal poverený súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené podľa predloženej doručenky dňa 22.07.2024.
4. Dňa 06.08.2024 bolo na exekútorský úrad doručené podanie povinného, ktoré poverený súdny exekútor predložil súdu ako Návrh povinného na zastavenie exekúcie. K návrhu poverený súdny exekútor predložil vyjadrenie oprávneného. S poukazom na ustanovenie § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote, teda má odkladný účinok.
5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 03.08.2024 (ďalej len „Návrh povinného“) uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie podáva s nasledujúcim odôvodnením, cit.: „Pohľadávka oprávneného Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava za neuhradené koncesionárske poplatky je však voči mne dokázateľne neopodstatnená, ako som vysvetlil aj v komunikácii s RTVS. Vymáhaná pohľadávka je totiž za obdobie pred rokom 2018, v ktorom som nehnuteľnosť za ktorú sa koncesionárske poplatky mali platiť nevlastnil ako dokazujem v priloženej dokumentácii. ..... Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, povinný s úctou navrhuje súdnemu exekútorovi, aby vydal upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastaví predmetnú exekúciu.“ Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie na podporu svojich tvrdení priložil Kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosť zapísanú v k.ú. C. na LV č. XXX zo dňa 28.06.2019 (uzavretá medzi predávajúcim a povinným ako kupujúcim), Potvrdenie o uzavretí Zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 20.07.2018 (uzavretá medzi povinným a Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), Potvrdenie o uzavretí Zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu zo dňa 01.08.2018 (uzavretá medzi povinným a Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.), Zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa 09.08.2018, uzavretá ku dňu 13.07.2018 (uzavretú medzi povinným a Stredoslovenská energetika, a.s.).
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k predmetnému podaniu povinného uvádza, cit.: „Povinný mal možnosť predmetné námietky uplatniť v rámci základného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom, spisová značka: 9C/34/2023, teda povinný mal možnosť podať vecne odôvodnený odpor proti Platobnému rozkazu, vydanému dňa 23.5.2023. Nakoľko povinný proti platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor nepodal, platobný rozkaz nadobudol dňa 27.6.2023 právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie resp. zánik vymáhaného nároku oprávneného. Návrh povinného na zastavenie exekúcie považujem preto za nedôvodný. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby exekučný súd návrh povinného zamietol a pokračoval vo vykonávaní exekúcie.“ 7. Súdny exekútor sa k návrhu povinného priamo nevyjadril.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
16. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
17. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
24. Vo svojom podaní, Návrhu na zastavenie exekúcie, povinný žiadal o zastavenie exekúcie, z dôvodu, že pohľadávka oprávneného za neuhradené koncesionárske poplatky je dokázateľne neopodstatnená, ako vysvetlil aj v komunikácii s RTVS, nakoľko vymáhaná pohľadávka je za obdobie pred rokom 2018, v ktorom nehnuteľnosť, za ktorú sa koncesionárske poplatky mali platiť nevlastnil, ako dokazuje v priloženej dokumentácii.
25. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zaujal nasledovné stanovisko. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu (okolnosti vzniku pohľadávky oprávneného), teda skutočnosťami, ktoré mohol a mal uplatniť v základnom konaní. V tomto bode súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
26. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom základného konania. Súd z princípu efektívnej ochrany spotrebiteľa však môže v štádiu vykonávacieho konania zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie, nakoľko nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal (Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. Plz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022). Prejednávaná vec však nie je spotrebiteľským sporom, nakoľko predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku
programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (resp. právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Systém financovania RTVS vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi (v zmysle zákona 340/2012 Z. z. účinného od 01.04.2008 do 30.06.2023, platiteľom úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome). Iná je situácia, keď fyzická osoba na základe zmluvy platí ako predplatiteľ danej programovej stanice za služby, ktoré si vybral ako spotrebiteľ. Oprávnený teda nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ale predmetom jeho činnosti je poskytovanie programových služieb vo verejnom záujme, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Ako bolo vysvetlené vyššie, návrh nie je uplatnený na základe spotrebiteľskej zmluvy, ale na základe normy verejného práva. Súd vychádzal zo záveru, že povinný nemá status spotrebiteľa a preto sa neuplatňujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
27. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
28. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce určitú povinnosť, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade predloženého právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
29. Súd tak mohol konštatovať, že nárok oprávneného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a aj vydania poverenia na vykonanie exekúcie bol v plnom rozsahu dôvodný.
30. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že Návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko bolo preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia)
31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
34. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oprávnenému možno prisúdiť plný úspech vo veci. Nakoľko si oprávnený trovy konania neuplatňoval, súd rozhodol tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal. Povinný bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie neúspešný, trovy si neuplatňoval, súd mu preto uvedený nárok nepriznal. (tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.