Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Pc-41-2023.pdf
PDF · 126.06 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/41/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, C., zastúpená JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom Murgašova 3, Košice, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X, C., k maloletému dieťaťu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, v tomto konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, H. F. I. X, C., v konaní o určenie otcovstva a úprave rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Určuje, že D. E., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého B. B., nar. XX.XX.XXXX z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e.
V. Otec je povinný platiť výživné na maloletého vo výške 100,-Eur mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
VI. Dlžné výživné v celkovej výške 708,61 Eur za obdobie od 18.05.2023 do 31.03.2024 je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Otec je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66,-Eur na účet Mestského súdu Košice do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Otec je povinný nahradiť matke trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia v celkovej výške 337,01 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu matky.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2023 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že D. E., F.,. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého. Zároveň žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti s právom zastupovania a spravovanie majetku maloletého oboma rodičmi a domnelému otcovi určiť výživné vo výške 130,-Eur mesačne. Zároveň žiadala, že prídavok na dieťa a daňový bonus bude oprávnená uplatniť si matka a že maloletý bude mať trvalé bydlisko v mieste bydliska matky. Žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Uviedla, že s domnelým otcom viedla spoločnú domácnosť v byte na G. X J. C. a s ktorým sexuálne žila od júna do septembra roku 2022 v uvedenom čase došlo aj k splodeniu ich spoločného syna B.. Ona ako matka aj domnelý otec vedia, že otcom dieťaťa môže byť a je práve on. Potom ako zistila svoje tehotenstvo a mu to oznámila, tento sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a prerušil s ňou kontakty. Od narodenia maloletého nie je s otcom v žiadnom kontakte, domnelý otec sa o syna zaujímal len prvý mesiac po jeho narodení odvtedy sa o neho nijako nezaujíma ani sa s ním ani s ňou nestretol. Žiadala ho o súhlasné vyhlásenie otcovstva na matričnom úrade, k čomu však nedošlo. Žiada určiť otcovstvo k menovanému z dôvodu, že čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala pohlavný styk len a výlučne s domnelým otcom, preto otcom maloletého B. nemôže byť žiaden iný muž a len jemu svedčí zákonná domnienka otcovstva. Uviedla, že je poberateľkou materského príspevku vo výške 352,30 Eur mesačne a prídavku na dieťa vo výške 120,-Eur. Uviedla, že má tieto mesačné výdavky: na bývanie 250,-Eur, strava 30,-Eur, cestovné- pohonné hmoty 100,-Eur mesačne. Nakoľko jej výdavky prevyšujú jej príjmy, finančne jej pomáha jej matka. Ohľadne otca má informácie, že je ženatý so H. E., z tohto vzťahu pochádza dcéra D. H. E., nar. XX.XX.XXXX, okrem toho má otec vyživovaciu povinnosť aj na maloleté deti K. a K. L., nar. XX.XX.XXXX. Počas spolužitia s ňou bol domnelý otec nezamestnaný avšak príležitostne pracoval ako vodič sprievodného vozidla. Nemá vedomosť o výške jeho aktuálneho príjmu. Mal by byť vlastníkom vozidla M. N. H. EČV: C. XXX N. a motorky EČV: C. N., ktoré by malo byť registrované na meno jeho dcéry D. H. E.. Nakoľko sa ona o maloletého sústavne, riadne a zodpovedne stará navrhla, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, a keďže sa otec s dieťaťom nekontaktuje navrhla nateraz styk otca s maloletým dieťaťom neupravovať, výživné navrhla určiť v sume 130,-Eur mesačne a to aj dlžné výživné. K návrhu predložila aj tieto listinné dôkazy: rodný list maloletého dieťaťa, z ktorého vyplýva, že otec je neuvedený, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 13.04.2023 o nároku matky na materské za obdobie od 28.03.2023 do zániku nároku vo výške 3,88042500 eura za deň, mesačný zálohový predpis platieb platný od 1.8.2023 vo výške 220,-Eur mesačne, výpis z listu vlastníctva č. XXX okres G., obec M. E., katastrálne územie M. E..
3. Uznesením zo dňa 15.11.2023 ustanovil súd maloletému kolízneho opatrovníka, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý odporučil návrhu vyhovieť ak domnelý otec potvrdí svoje otcovstvo, nakoľko je to v záujme maloletého, prípadne, aby súd ustanovil znalca z odboru genetika na analýzu DNA účastníkov konania. Navrhli maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné s prihliadnutím na finančné možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Kolíznemu opatrovníkovi sa však nepodarilo opakovane skontaktovať sa s domnelým otcom za účelom prešetrenia pomerov na jeho strane a zistenia jeho stanoviska k predmetnej veci.
4. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, sa k návrhu vyjadril v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.12.2023. S navrhovateľkou žil zruba 5 mesiacov, súhlasí s tým, že dieťa B. B. môže byť jeho synom, nesúhlasí s tvrdením, že neprispieva, pretože platí mu 40,-Eur mesačne výživné, 2 mesiace meškal, lebo nemal z čoho, ale zaplatil to spätne aj s úrokmi. S výškou výživného nesúhlasí, nakoľko nie schopný platiť viac ako 40,-Eur mesačne, pretože má aj ďalšie vyživovacie povinnosti a má len občasnú brigádu. Má tieto vyživovacie povinnosti: a to 120,-Eur na dcéru D. H. E., nar. XX.XX.XXXX a výživné na 2 deti K. a K. L. po 60,-Eur mesačne a výživné na B. 40,-Eur mesačne. Prispieva na stravu 100,-Eur, príspevok na bývanie podľa situácie, kde sa nachádza a koľko má zvyšnej hotovosti. Nemá bankový účet. Nepoberá žiadne dávky. Pracuje ako brigádnik ako M. sprievodného vozidla, zarobí asi 100 až 350,-Eur. Dňa 19.09.2023 začal so spoločníčkou podnikateľskú činnosť, založil firmu C. B. H. s virtuálnym sídlom C., za ktorej vytvorenie zaplatila spoločníčka. Toho času kvôli finančnej situácii firma nie je rozbehnutá do štádia začatia podnikania a zarábania, v najbližšej dobe firmu opustí, keďže nevie prispievať finančné na jej štart. Nemá ani trvalý pobyt, ani platný občiansky preukaz, čo mu taktiež bráni vo vykonávaní podnikateľskej činnosti. Nie je majiteľom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, nie je ani dedičom, vlastní len dlhy a exekúcie, nemá ani trvalý pobyt, je bez domova, žiaden iný príjem ako občasné brigády nemá, kvôli nedokončenej základnej škole, množstvu dlhov a exekúcii sa nevie zamestnať ako normálny človek. Robil len na exekútorov a navyše nemá ani domov a trvalý pobyt.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 20.03.2024, na ktorom sa zúčastnila navrhovateľka, jej právny zástupca, kolízna opatrovníčka, nezúčastnil sa domnelý otec, u ktorého má súd predvolanie na toto pojednávanie riadne a včas preukázané dňa 13.02.2024. Nakoľko svoju neúčasť na tomto pojednávaní nijako neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie tohto pojednávania, súd v konaní pokračoval v zmysle zst. § 180 CSP a ust. § 31 CMP v jeho neprítomnosti. Súd na tomto
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutočný stav:
6. Matka na pojednávaní v podstatnom zotrvala na svojom návrhu a písomných vyjadreniach, ako aj na dôvodoch jeho podania. Uviedla, že otec svoje otcovstvo nepopiera, s dieťaťom sa snaží kontaktovať, ale vždy, keď mu dá nejaký termín, stále si niečo vymyslí. S dieťaťom sa stretol iba raz. Výživné platí od októbra 2023, niekedy 40,-Eur, niekedy 50,-Eur. O tejto skutočnosti súdu predložila listinný dôkaz a to výpisy z účtu za obdobie od októbra 2023 do marca 2024, ktoré sú založené v súdnom spise. Býva sama na G. X J. C. v byte svojej matky, kde uhrádza sumu 250,-Eur mesačne za bývanie, v súčasnosti je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 473,30 Eur a prídavku na dieťa vo výške 60,-Eur čo je spolu 573,30 Eur mesačne. Jej výdavky sú takéto: 300 až 400,-Eur na jedlo spolu s dieťaťom nakoľko maloletý už začal konzumovať aj mixovanú stravu, riadne jedlo, nie je už len kojený, ďalej sú to vitamíny vo výške 30,-Eur v priemere mesačne, prášky okolo 30,-Eur mesačne v priemere, plienky 60,-Eur mesačne, oblečenie 50,-Eur a cestovné. Upresnila, že dlžné výživné si uplatňuje od narodenia maloletého dieťaťa čiže od 18.05.2023. Matka uviedla, že ohľadne aktuálnej zárobkovej situácie otca nemá konkrétne vedomosti, vie to, že pracuje so sprievodným motorovým vozidlom, v minulosti, keď s ním žila, robil obdobnú prácu, kedysi za jednu cestu vedel zarobiť 100 až 200,-Eur a mal ich takýchto 5 až 6 do mesiaca. Má vedomosť o tom, že domnelý otec má základné vzdelanie a že má viacero vyživovacích povinností okrem vyživovacej povinnosti k maloletému B..
7. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že trvajú na všetkých svojich záveroch zistených v rámci šetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa vzhľadom na to, že sa im nepodarilo skontaktovať sa s otcom ani na základe telefonického predvolania, kedy sa ani osobne nedostavil na úrad, nebolo možné na jeho strane prešetriť pomery. Zo strany matky neboli zistené žiadne skutočnosti v súvislosti s nedostatočnou starostlivosťou, dieťa je zdravé, prosperuje a jeho vývin je v súlade s jeho vekom, preto odporučili návrhu matky vyhovieť.
8. Právny zástupca matky uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 337,01 Eur a to za 3 úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania a zastúpenie na pojednávaní a to vo výške 1/13 sumy výpočtového základu pre rok 2023 a 2024 + režijný paušál. DPH si neuplatnil.
9. Z listinného dôkazu predloženého matkou na pojednávaní a to z výpisu z účtu mal súd za preukázané, že domnelý otec uhradil na výživu maloletého v období od októbra 2023 do marca 2024 tieto sumy: v októbri sumu 50,-Eur, v novembri 81,55 Eur, v decembri 50,-Eur, v januári 60,-Eur, vo februári 50,- Eur a v marci 45,-Eur. Za obdobe od narodenia maloletého až do októbra 2023 neuhradil žiadnu sumu výživného.
10. Z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Košice mal súd za preukázané, že domnelý otec dňa 19.09.2023 založil spoločnosť C. B. H. spolu s C. G., v ktorej sú obaja aj konateľmi.
11. Z listu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 09.02.2024 mal súd za preukázané, že matka v období od 01.01.2023 až doposiaľ nie je a nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v tomto období nepoberala dávku v hmotnej núdzi, poberá a poberala prídavok na dieťa od 01.05.2023 do doby trvania podmienok v sume 60,-Eur mesačne a od 01.05.2023 rodičovský príspevok do doby trvania podmienok na maloletého - máj 2023 vo výške 292,30 Eur, jún 296,10 Eur, júl 292,30 Eur, august 353,-Eur, september 356,80 Eur, október 353,-Eur, november 473,30 Eur, december 473,30 Eur, január 2024 - 473,30 Eur, február 2024 - 473,30 Eur. Čo sa týka domnelého otca tak ten v tomto období nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepobral dávku v hmotnej núdzi, ani inú dávku poskytovanú úradom.
12. Z listu Sociálnej poisťovne zo 14.02.2024 mal súd za preukázané, že v období od 01.01.2023 až doposiaľ nie je poberateľkou dávky poistenia v nezamestnanosti, garančného poistenia, dávky úrazového poistenia a dôchodkového poistenia, menovaná mala nárok na dávky nemocenského poistenia a to Tehotenské od 01.11.2022 do 18.05.2023 a materské od 28.03.2023 do 20.11.2023 ( za marec 15,60 Eur, za apríl 116,50 Eur, za máj 120,30 Eur, za jún 116,50 Eur, za júl 120,30 Eur, za august 120,30 Eur, za september 116,50 Eur, za október 120,30 Eur a za november 77,70 Eur). Čo sa týka domnelého otca tak tento v sledovanom období nie je poberateľom dávky poistenia
v nezamestnanosti, garančného poistenia a dávok úrazového poistenia, nemocenského poistenia ani dôchodkového poistenia.
13. Vykonaným dokazovaním zistený skutočný stav súd právne posúdil nasledovne:
14. Konanie o určenie otcovstva je konaním, ktoré je procesne upravené zákonom č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok ( CMP) za použitia zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( CSP) a hmotnoprávne zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZoR).
15. Podľa ust. § 1 a § 2 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
16. Podľa ust. § 7 ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
17. Podľa ust. § 105 písm. c) CMP, konanie o určení otcovstva je konaním o určení rodičovstva.
18. Podľa ust. § 106 CMP, miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko
19. Podľa ust. § 107 CMP, konanie môže začať len na návrh.
20. Podľa ust. § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
21. Podľa ust. § 94 ZoR (1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
23. Podľa ust. článku 7 Dohovoru, každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
24. Podľa ust. § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
25. Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §24, §25 a § 26 sa použijú primerane.
26. V zmysle uvedeného s odkazom na ust. § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine súd pri úprave rodičovských práv a povinností najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti a kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
27. Podľa ust. § 28 ZoR (1), Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa. (2)Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3)Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
28. Podľa ust. § 62 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
29. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
30. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
31. Podľa ust. § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa ust. § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Vykonaným dokazovaním má súd za nepochybne preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľke ako matke svedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu. Za otca označila muža, s ktorým mala v rozhodnom období intímny styk, v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa žili v spoločnej domácnosti. K určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov buď pred matričným úradom, ale ani pred súdom nedošlo, označený otec prestal s matkou komunikovať po oznámení tehotenstva, doposiaľ k súhlasnému vyhláseniu otcovstva nepristúpil napriek tomu, že nepopiera, žeby dieťa mohlo byť jeho, výslovne nepoprel skutočnosť, že nie je jeho otcom, z času na čas prejaví o maloletého záujem a od októbra 2023 si plní aj svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Vzhľadom k uvedenému postoju domnelého otca súd má za to, že svoje otcovstvo nepoprel, nepožiadal o vykonanie dokazovanie analýzou DNA, preto možno konštatovať, že je otcom maloletého dieťaťa, preto rozhodol tak, že určil jeho otcovstvo.
34. Nakoľko je s konaním o určenie otcovstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu súd rozhodol týmto rozsudkom aj o tom, komu sa na čas po skončení tohto konania zverí dieťa do starostlivosti a ako budú upravené pomery rodičov. Súd zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky nakoľko matka túto starostlivosť od narodenia dieťaťa vykonáva v prevažnej miere sama, dieťa žije s ňou, stará sa o neho, je s ním na rodičovskej dovolenke. Vzhľadom na to, že otec maloletého sa o neho zaujíma sporadicky, súd neupravoval spôsob a rozsah jeho stretávania sa s maloletým. Čo sa týka výšky výživného na maloletého, súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči mal. dieťaťu je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
35. Pri určení výšky výživného zo strany otca súd vychádzal tiež z informácií bežne dostupných na webových stránkach a to vychádzal z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR. Súd preto vychádza z toho, že otec je schopný a je v jeho možnostiach zarobiť sumu rovnajúcu sa priemernej mesačnej mzde v národnom hospodárstve SR.
36. Štatistický úrad SR zverejnil na svojej webovej stránky hodnotu tejto sumy. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke Štatistického úradu SR bola priemerná mesačná hrubá mzda za 1. kvartál roku 2023 vo výške 1.373,-Eur, za 2. kvartál 1.419,-Eur a za 3. kvartál vo výške 1.403,- Eur. Nakoľko v čase vyhlásenia tohto rozsudku nebola ešte známa celková, konečná suma priemernej mesačnej mzdy za rok 2023, súd vychádzal z týchto verejne dostupných informácií a to z priemeru týchto troch známych súm predstavujúcich 1.398,-Eur.
37. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke O. pri hrubej mzde 1.398,-Eur za predpokladu, že si zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť, odpočítateľnú položku, pri 4 maloletých deťoch, predstavuje čistá mzda 1.210,67 Eur.
38. Napriek tomu, že na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať a určenie výživného je zo zákona potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti prípadu, je možné ako pomocné kritérium, vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky, zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp? clanek=opatrovnicka- agenda ), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo veku 0 - 6 rokov pri štyroch vyživovacích povinnostiach zodpovedá 7 – 9 % čistého príjmu povinného rodiča. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že spravodlivej výške výživného v prejednávanom prípade zodpovedá suma 100,-Eur predstavujúca 8 % z predpokladaného čistého potenciálneho príjmu povinného rodiča.
39. Na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca súd dospel k záveru, že na jeho terajšiu pasivitu na pracovnom trhu v podstate nie je možné prihliadať ako na okolnosť, ktorá by mu bránila dosahovať vyšší a jeho schopnostiam adekvátny príjem na zabezpečenie výživy na maloleté deti. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že by existovali skutočnosti, ktoré by otcovi bránili si nájsť výhodnejšie zamestnanie, súd postupoval tak ako je vyššie uvedené. Súd pritom
prihliadal aj na to, že otec začal v septembri 2023 podnikať založením s.r.o., avšak už v decembri 2023 sa vyjadril, že túto činnosť ukončí, nakoľko nemá financie na jej fungovanie a chod.
40. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potenciality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
41. Súd priznal výživné na maloletého a to aj spätne spred dátumu podania návrhu a to od 18.05.2023, kedy sa maloletý narodil a to s prihliadnutím na to, že to považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa nakoľko v zmysle zákona vyživovacia povinnosť rodiča vzniká dňom narodenia dieťaťa a trvá až do okamihu, kým nie je dieťa schopné samo sa živiť. Preto má súd za to, že bolo povinnosťou otca, ktorý svoje otcovstvo k maloletému nepopiera, na výživu maloletého prispievať od tohto okamihu. Otec mal možnosť od narodenia maloletého až do podania návrhu matkou vyhlásiť otcovstvo k maloletému pred matričným úradom, čím by bol do rodného listu maloletého zapísaný a tým by nemuselo byť vyvolané toto súdne konanie o určenie otcovstva. Rovnako sa mohol s matkou dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností bez zásahu súdu.
42. Matka je momentálne na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 473,30 Eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60,-Eur mesačne.
43. Vzhľadom k rozhodnutiu o výživnom od narodenia maloletého, pričom otec na výživu maloletého začal sporadicky prispievať až v októbri 2023 a dovtedy od narodenia maloletého neprispel žiadnou sumou, vznikol mu na výživnom dlh, a to za obdobie od 18.05.2023 do 31.03.2024 v celkovej výške 708,61 Eur (výpočet: súd určil výživné v sume 100,-Eur, teda za mesiac máj 2023 vznikol dlh alikvotne za 14 dní – 100,-Eur delené 31 dní = 3,22 Eur na deň x 14 dní = 45,16 Eur, za jún, júl, august a september 202 vznikol dlh za každý mesiac 100,-Eur, za ostatné mesiace, kedy už začal na výživné prispievať vznikol dlh takto: október 50,-Eur, november 18,45 Eur, december 50,-Eur, január 40,-Eur, február 50,- Eur a marec 55,-Eur).
44. Vychádzajú z cit. ust. zákona zákon o rodine umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením. Ak však rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, t.j. nevytvárajú vzájomné životné spoločenstvo a zároveň nedôjde medzi nimi k takejto dohode, je namieste, aby o výkone rodičovských práv a povinností rozhodol súd.
45. Matke bolo uznesením súdu zo dňa 02.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2023, priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd preto postupom podľa ust. § 2 ods. 2 tohto zákona uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66,-Eur podľa položky č. 9 sadzobníka súdnych poplatkov v tomto konaní neúspešnému účastníkovi konania.
46. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 53 CMP, podľa ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
47. V danom prípade mala matka zastúpená advokátom v konaní úspech v rozsahu 100%, súd jej preto priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Trovy konania spočívajú v náhrade trov právneho zastúpenia, kde súd priznal náhradu vo výške 337,01 Eur za tieto úkony právnej služby:
a/prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 96,31 Eur v súlade s ust. ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 12,52 Eur v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl.,
b/písomné podanie na súd – návrh na začatie konania zo dňa 08.09.2023 vo výške 96,31 Eur v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 12,52 Eur v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl.,
c/ účasť na pojednávaní dňa 20.03.2024 vo výške 105,62 Eur v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. e) vyhl. č. 655/2004 Z.z., režijný paušál vo výške 13,73 Eur v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl.,
48. Podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl., (1) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch.
49. Podľa ust. § 13a ods. 1, písm. a), c), e) cit. vyhl., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.
50. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
51. Výpočtový základ pre rok 2023 bol 1.252,-Eur a pre rok 2024 je 1.373,-Eur.
52. O povinnosti otca nahradiť matke trovy konania na účet jej právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust § 263 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
53. Lehotu na zaplatenie dlžného výživného ako aj súdneho poplatku a náhrady trov konania súd určil podľa ust. § 232 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Matka a kolízny opatrovník sa vzdali práva na odolanie, preto im nepatrí.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .