Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-23-2019.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľa: B. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. K. X/XX, XXX XX N., proti osobám povinným platiť výživné (rodičom): 1/. H. B., B.. X., Y.. XX.XX.XXXX, E. N., X/ B. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. N. K. X/XX, XXX XX N., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa B. B., Y.. XX.XX.XXXX proti matke H. B., B.. X., Y.. XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného zamieta.
Súd schvaľuje medzi účastníkmi konania B. B., Y.. XX.XX.XXXX a B. B., Y.. XX.XX.XXXX súdny zmier v tomto znení:
I. Otec, B. B., Y.. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu navrhovateľa B. B., Y.. XX.XX.XXXX sumou 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/231/2013-121 zo dňa 09.07.2014, a to vo výroku, ktorým bol otec B. B., Y.. XX.XX.XXXX zaviazaný povinnosťou platiť v tom čase na mal. B. B., Y.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne od 11.04.2014 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky A. B..
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2019 a doplneným dňa 06.12.2019 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal jeho rodičov, ako osoby povinné platiť výživné v rade 1/ a v rade 2/, prispievať na jeho výživu vo vyššej výške 120,- Eur mesačne každý. Svoj návrh odôvodnil zmenou pomerov na jeho strane a zvýšením výdavkov na jeho životné potreby. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21P/231/2013-121 zo dňa 09.07.2014, teda v čase, keď mal navrhovateľ 13 rokov a v čase podania návrhu je už plnoletý, je študentom posledného ročníka strednej školy a aktívne sa venuje športu, zápaseniu v boxe, preto jeho výdavky stúpli v porovnaní s tým, aké mal vo veku 13 rokov. Medzi svoje výdavky uviedol stravné vo výške 100 Eur mesačne, cestovné vo výške 20 Eur mesačne, náklady na učebné pomôcky vo výške 20 Eur mesačne, náklady na hygienické potreby 50 Eur mesačne, oblečenie potrebné pre zápasenie v boxe vo výške 150 Eur mesačne. Jeho príjem z doteraz určeného výživného vo výške 30 % sumy životného minima od každého z rodičov nepostačuje na krytie jeho potrieb, ktoré z výraznej časti preto hradí jeho stará matka, do výchovy ktorej bol zverený vyššie uvedeným rozsudkom.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že matka oňho nejaví žiaden záujem, neplní svoju vyživovaciu povinnosť určenú vyššie uvedeným rozhodnutím súdu. Naproti tomu otec navrhovateľa aj jeho sestru pravidelne navštevuje u starej matky a prispieva mu aj nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti a to vo výške 60 Eur mesačne, ako aj príležitostne podľa potrieb navrhovateľa.
2. Matka, ako osoba povinná platiť výživné v rade 1/ sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadrila ani sa nezúčastnila pojednávania nariadeného na 24.09.2020, napriek tomu, že bola naň riadne a včas predvolaná.
3. Otec, ako osoba povinná platiť výživné v rade 2/ sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadril na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020 a to tak, že nemá trvalé zamestnanie, len príležitostné brigády a ak je to v jeho možnostiach a schopnostiach snaží sa navrhovateľovi prispievať aj nad rámec vyživovacej povinnosti určenej súdom. Tiež uviedol, že má aj dcéru, na ktorej výživu musí prispievať, preto navrhovateľom žiadané výživné vo výške 120 Eur je v čase, kedy nemá stabilné zamestnanie, nad jeho možnosti.
4. Súd na pojednávaní dňa 24.09.2020 v rámci dokazovania okrem výsluchu navrhovateľa a otca oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to rodným listom navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy navrhovateľa, lustráciami zo Sociálnej poisťovne týkajúce sa rodičov ako osôb povinných platiť výživné ako aj lustráciami v registri obyvateľov.
5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
6. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkové prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
11. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
12. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákona neustanovuje inak.
15. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloby, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
16. Podľa § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
17. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
18. Vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi konania bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/231/2013-121 zo dňa 09.07.2014, podľa ktorej mal každý z rodičov prispievať na výživu navrhovateľa, v tom čase maloletého, vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, mesačne počnúc od 11.04.2014 vždy do 20. dňa v mesiaci.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov voči obdobiu, kedy bolo o vyživovacej povinnosti rozhodnuté naposledy. Táto zmena pomerov nastala najmä v dôsledku toho, že navrhovateľ dospel, čím sa prirodzene zmenili aj jeho životné potreby, ktoré vyžadujú vyššie finančné výdavky oproti času, kedy bol trinásťročným dieťaťom a študentom základnej školy. Aktuálne je navrhovateľ študentom posledného ročníka strednej školy a aktívne sa venuje športu. Výdavky, ktoré navrhovateľ označil vo svojom návrhu sú oprávnené a nemožno ich zo žiadneho hľadiska považovať za nadbytočné, preto súd považuje podanie návrhu na zvýšenie výživného zo strany navrhovateľa, ktoré bolo navyše určené len v minimálnej zákonnej výške, za oprávnené.
20. Vo vzťahu k jeho matke, ako osobe povinnej platiť výživné v rade 1/, však súd nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie naposledy určenej vyživovacej povinnosti vyššie uvedeným rozsudkom. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k pomerom matky súd zistil, že je nezamestnaná, nepoberá žiadne sociálne ani štátne dávky a je bez domova, čo mal súd preukázané vyjadrením samotného navrhovateľa ako aj vyjadrením Mestskej polície Martin. Z uvedených dôvodov, keďže zmena pomerov na strane povinnej osoby (matky) nebola v konaní preukázaná, súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného vo vzťahu k matke H. B. zamietol. Jej vyživovacia povinnosť tak ostáva na pôvodne určenej výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Navrhovateľ a jeho otec uzavreli na pojednávaní dohodu o výške výživného, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa sumou 80 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa a to počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že takto uzavretý zmier medzi účastníkmi konania nie je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, súd ho schválil.
22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Súd nepriznal účastníkom konania nárok na náhradu trov konania, nakoľko ho v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb podľa príslušných ustanovení CMP účastníci nemajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.