Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-249-2019.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/249/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci manželov U. Ž., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. L. XXX, t.č. bytom P. XXX a X. Ž., O.. XX.X.XXXX, trvale bytom N. L. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. P. Ž.C., O.. XX.X.XXXX a mal. P. Ž., O.. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom u otca, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., takto
rozhodol:
I. r o z v á d z a manželstvo účastníkov U. Ž., E.. B., O.. XX.XX.XXXX a X. Ž.C., O.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. O. X., zväzok X ročník XXXX strana XX pod por. číslom X,
II. z v e r u j e mal. P. Ž., O.. XX.X.XXXX a mal. P. Ž., O.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok,
III. matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. P. a mal. P., každému sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca, vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,
IV. styk matky s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e ,
V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.10.2019 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s jej manželom. Na čas po rozvode navrhla zveriť vtedy ešte maloletého T., maloletú P. a maloletého P. do osobnej starostlivosti otca a zo svojej strany navrhla určiť výživné na každé dieťa v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine, t.j. 30 % zo sumy životného minima na dieťa.
2. Manžel sa k návrhu nevyjadril. Manžel sa riadneho pojednávania vo veci bez ospravedlnenia nezúčastnil, hoci mu bolo predvolanie riadne doručené, preto súd v súlade s ustanovením § 31 Civilného mimosporového poriadku konal v jeho neprítomnosti.
3. Kolízny opatrovník navrhol rozviesť manželstvo, aby došlo k usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi manželmi, nakoľko manžel má novú partnerku a manželka má tiež nového partnera, s ktorým majú jedno spoločné dieťa. Zároveň súhlasil, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, nakoľko deti žijú v domácnosti otca dlhú dobu, pričom tiež navrhol určiť výživné zo strany matky.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom manželky a kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodnými listami plnoletého T. Ž., O.. XX.XX.XXXX, maloletej P. Ž., O.. XX.X.XXXX a U. P. Ž., O.. XX.XX.XXXX, rodným listom maloletého L. V., O.. X.X.XXXX, záznamom z prvého stretnutia rodičov v rámci Cochemského modelu zo dňa 24.1.2020, rozsudkom Okresného súdu F. O. X., č.k. 2Pc/14/2018-33 zo dňa 22.10.2018, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 19.3.2020, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 27P/88/2013, 29P/33/2011, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. O. X., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, pod por. číslom X. U oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodilo 5 detí, z toho sú v súčasnej dobe už iba 2 maloleté, a to P. a P..
6. Z pohľadu manželky bolo manželstvo spočiatku dobré, avšak následne vzťahy medzi manželmi sa narušili a od roku 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Deti pochádzajúce z manželstva ostali v starostlivosti otca a zároveň mu boli zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 88/2013-61 zo dňa 4.12.2013. Zároveň bola určená vyživovacia povinnosť zo strany matky, vtedy ešte na maloletého V., maloletého T., ako aj maloletú P. a maloletého P., každému v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine. Následne si obaja manželia našli partnerov, pričom manžel má so svojou partnerkou ďalšie 2 maloleté deti, žije s ňou v spoločnej domácnosti, rovnako manželka býva so svojím druhom, s ktorým má maloleté dieťa L. Ž., O.. X.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu F. O. X., č.k. 2Pc/14/2018-33 zo dňa 22.10.2018 bolo určené, že manžel nie je biologickým otcom maloletého L.O. V., P. Ž., keďže sa maloletý z družského vzťahu manželky aj priateľa narodil počas trvania manželstva.
7. Manželka vzhľadom na to, že s manželom dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, trvala na rozvode manželstva, nechcela ostať v manželstve a súhlasila aj, aby deti boli zverené do starostlivosti otca.
8. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva na pojednávaní nevyjadril, keďže sa ho nezúčastnil, napriek tomu, že bol naňho riadne predvolaný. Pri sociálnom šetrení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, nechce sa rozviesť, chce, aby sa manželka vrátila a aby obnovili manželské spolužitie. Zároveň však bolo zistené, že žije v partnerskom vzťahu so svojou partnerkou R. B., O.. XX.X.XXXX, s ktorou má maloletého syna D. B., O.. XX.X.XXXX.
9. V súčasnej dobe matka maloletých detí býva so svojím druhom v P., okres F. O. X.W.. Ide o samostatné bývanie, kde platí elektrinu 45 Eur mesačne, vodu 10 až 15 Eur mesačne. V súčasnej dobe nemá žiaden príjem, je nezamestnaná, nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi, pričom jediným príjmom do rodiny je príjem jej druha, ktorý je okolo XXX Eur mesačne a ktorý pracuje ako D. B.. Z ich družského vzťahu pochádza maloletý L. V., ktorý navštevuje materskú školu.
10. Otec maloletých detí je zamestnaný ako D. B. v obci N. L., poberá sociálne dávky. Žije v partnerskom vzťahu s R. B., s ktorou majú maloletého syna D. B., O.. XX.X.XXXX. Rodina obýva dvojizbovú murovanú chatrč bez vody a príslušenstva. V chatrči je zavedená elektrina. Hygiena v domácnosti je na primeranej úrovni.
11. Maloletá P. navštevuje X. ročník a maloletý P. X. ročník základnej školy v N. L.. Obe deti chodia do školy pravidelne, otec sa o nich riadne stará.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, každý žije v inom partnerskom vzťahu a so svojimi ďalšími partnermi majú spoločné maloleté deti. Manželka, ktorá podala návrh na rozvod manželstva, trvala na rozvode manželstva s tým, že manželstvo neplní žiaden účel, s manželom sa nestretávajú, nekomunikujú a nerozumela vyjadreniu manžela, ktorý v rámci sociálneho šetrenia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a že sa rozviesť nechce.
17. Napriek tomu, že sa manžel vyjadril, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, mal súd preukázané, že v súčasnej dobe žije s inou partnerkou, s ktorou má maloletého syna, medzi manželmi nedošlo k zmiereniu v rámci rozvodového konania, pričom sa manžel pojednávania v konaní o rozvod manželstva nezúčastnil. Vzhľadom na preukázanú nefunkčnosť manželstva, keďže títo nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, každý má iný vzťah a napriek tvrdeniu manžela, že sa nechce rozviesť, považoval súd manželstvo za nefunkčné, za také, ktoré neplní žiadnu funkciu stanovenú Zákonom o rodine, preto súd manželstvo rozviedol.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
29. Pri úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva vychádzal súd zo skutkového stavu, že maloletá P. a maloletý P. sú dlhodobo v osobnej starostlivosti otca, pričom mu boli zverené do tejto starostlivosti rozhodnutím tunajšieho súdu v roku 2013. Od tejto doby sa otec o nich stará, otec zabezpečuje všetky ich potreby, z tohto dôvodu ich súd zveril do jeho osobnej starostlivosti, s čím súhlasila aj matka detí, ako aj kolízny opatrovník.
30. Zároveň súd určil výživné zo strany matky maloletých detí, ktorá v súčasnej dobe nemá žiaden príjem, nakoľko jej nevznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi z dôvodu, že je stále posudzovaná na úrade práce spolu s manželom, keďže jej manželstvo doposiaľ nebolo rozvedené. Keďže má v starostlivosti ďalšie maloleté dieťa pochádzajúce z jej družského vzťahu, považoval súd za odôvodnené určiť z jej strany výživné iba v minimálnej výške stanovenej Zákonom o rodine, t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Takúto výšku výživného súd určil pre maloletú P. aj pre maloletého P. s tým, že v súčasnej dobe je takéto výživné adekvátne, nakoľko zo strany matky bolo preukázané, že nemá žiaden príjem a žije iba z príjmu svojho druha. V prípade, že dôjde k navýšeniu príjmu na strane matky, je jej povinnosťou dobrovoľne začať prispievať na výživu svojich detí vyšším výživným.
31. Zároveň súd neupravil styk matky s maloletými deťmi tak, ako žiadala vo svojom návrhu s tým, že so svojimi deťmi je len v nepravidelnom kontakte z dôvodu, že jej bydlisko je vzdialené od bydliska maloletých detí. Keďže matka ako navrhovateľka nežiadala upraviť styk s maloletými deťmi, súd tento styk neupravil.
32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.