Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobkyne: M.. J. Z., P.. X.X.XXXX, Y. E. J. XX, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Tomášom Zaletom, advokátom so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 13 Košice, IČO: 36578291, proti žalovaným: 1. G. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. L. XXX, XXX XX O., X. X. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. XXX, XXX XX O., žalovaní 1., 2 právne zastúpení JUDr. Jozefom Karabašom, advokát so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, IČO: 42029759 3. G. Š. D.., P.. X.XX.XXXX, Y. L. XXX, XXX XX O., právne zastúpenému JUDr. Jozefom Krenickým, advokát so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 50038371, 4. X. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. L. XXX, XXX XX O., , 5. E. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. L. XXX, XXX XX O., žalovaní 4., 5. právne zastúpení JUDr. Martinom Kirňákom, advokátom so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42078474, o určenie priebehu hraníc, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -211 zo dňa 18. októbra 2012, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovaným spoločne a nerozdielne proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a priznal žalovaným v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala: a/ uloženia povinností žalovaným v 1. a 2. rade, aby do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne:

- vypratali a odstránili z pozemku žalobkyne (parc. č. XXXX/X, k.ú. Lipany) tú časť ich stavby (podzemnej pivnice spojenej i s nadzemným altánkom) postavenej na parcelách XXXX/X a XXXX/X, k.ú. Lipany, ktorá je postavená na pozemku žalobkyne a súčasne uviedli túto časť pozemku žalobkyne do pôvodného stavu,

- vypratali a odstránili z pozemku žalobkyne (parc. č. XXXX/X, k.ú. Lipany) tú časť ich stavby (plechová garáž) postavenej na parcelách XXXX/X a XXXX/X, k.ú. Lipany, ktorá je postavená na pozemku žalobkyne a súčasne uviedli túto časť pozemku žalobkyne do pôvodného stavu,

- zdržali sa akýchkoľvek zásahov a užívania pozemku žalobkyne (parc. č. XXXX/X, k.ú. Lipany) a tú časť predmetného pozemku žalobkyne, ktorú do právoplatnosti rozsudku bez súhlasu žalobkyne užívali, uviedli do pôvodného stavu; b/ uloženia povinnosti žalovanému v 3. rade, aby do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku:

- vypratal a odstránil z pozemku žalobkyne (parc. č. XXXX/X, k.ú. Lipany) tú časť jeho stavby (plechová garáž) postavenej na parcelách XXXX/X, k.ú. Lipany, ktorá je postavená na pozemku žalobkyne a súčasne uviedol túto časť pozemku žalobkyne do pôvodného stavu,

- zdržal sa akýchkoľvek zásahov a užívania pozemku žalobkyne (parc. č. XXXX/X, k.ú. Lipany) a tú časť predmetného pozemku žalobkyne, ktorú do právoplatnosti rozsudku bez súhlasu žalobkyne užíval, uviedol do pôvodného stavu; c/ uloženia povinnosti žalovaným v 4. a 5. rade, aby do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku:

- vypratali a odstránili z pozemku žalobkyne (parc. č. XXXX/X, k.ú. Lipany) tú časť ich stavby (plechová garáž) postavenej na parcelách XXXX/X a XXXX/X resp. XXXX/X, k.ú. Lipany, ktorá je postavená na pozemku žalobkyne a súčasne uviedli túto časť pozemku žalobkyne do pôvodného stavu,

- zdržali sa akýchkoľvek zásahov a užívania pozemku žalobkyne (parc. č. XXXX/X, k.ú. Lipany) a tú časť predmetného pozemku žalobkyne, ktorú do právoplatnosti rozsudku bez súhlasu žalobkyne užívali, uviedli do pôvodného stavu. Žalobu odôvodnila tým, že po nadobudnutí pozemku zistila, že na hranici jej pozemku (parc. č. XXXX/X) s pozemkom (XXXX/X) a pozemkami (XXXX/X N. XXXX/X) došlo k zjavnej manipulácii s geodetickými rúrkami určujúcim hranice pozemkov. Hranice pozemku XXXX/X boli posunuté tak, že zmenšili pozemok patriaci žalobkyni o cca 1,2m2 po celej dĺžke spoločnej hranice a zväčšili tak pozemok žalovaných v 1. a 2. rade. Tento posun bol kopírovaný aj na hranici pozemku žalobkyne s pozemkom č. XXXX/X. Posun pozemkov je zrejmý z toho, že podľa katastrálnej mapy by sa pozemky XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X mali stretnúť v jednom bode. V skutočnosti ale v dôsledku posunu geodetickej rúrky označujúcej lomový bod jestvuje len bod, v ktorom sa stretávajú tri pozemky XXXX/X, XXXX/X N. XXXX/X a stred pozemku žalobkyňa s pozemkom XXXX/X už v realite nejestvuje. Táto hranica je teda sporná. Žalovaní v 1. a 2. rade na pozemku, ktorý protiprávne zabrali postavili stavbu - pivnicu spojenú s altánkom, ktorých stena zasahuje priamo do pozemku žalobkyne (jedna stena pivnice s altánkom je doslova postavená v/na pozemku žalobkyne). Žalobkyňa ani právny predchodcovia s takouto zmenou hraníc nikdy nevyjadrili súhlas, rovnako nesúhlasili s tým, aby boli na ich pozemku postavené spomenuté stavby (pivnica s altánkom). Stavba - pivnica s altánkom bola postavená v rozpore so stavebnou legislatívou a jedná sa o čiernu stavbu. Podľa žalobkyne dôvodom jej nezapísania na LV je skutočnosť, že v prípade kolaudačného konania by geodet v rámci porealizačného zamerania nevyhnutne zistil to, že stavba je postavená na pozemku žalobkyne, a preto by kolaudačné rozhodnutie k pivnici nikdy nebolo vydané. Žalovaní o predmetnom museli vedieť, a preto ani o stavebné povolenie nepožiadali. Stavba má rozmery väčšie ako 25m2 a nespĺňa charakteristiku tzv. drobnej stavby, a teda na ich stavbu je potrebné riadne stavebné povolenie. Bez toho, aby bol konštatovaný správny priebeh hraníc pozemkov, žalobkyňa nie je spôsobilá podať návrh na odstránenie „čiernej stavby“ podľa zo svojho pozemku. Tým zároveň odôvodňuje tzv. naliehavý právny záujem na určenie priebehu hraníc.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sporná je nielen vyššie uvedené hranica. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaní vykonali aj úpravy východnej hranice medzi ich pozemkami, a teda je presvedčená, že hranica medzi pozemkom žalobkyne (parc. č. XXXX/X) a pozemkami parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X bola upravená v prospech rodiny žalovaných o minimálne 0,8 m v neprospech pozemku žalobkyne. Navyše bezprostredne na hranici pozemku žalobkyne a pozemkov parc. č. XXXX/ X a parc. č. XXXX/X začali žalovaní v 3. 4. a 5. rade v sobotu dňa 27.2.2016 vykonávať výkopové práce, ktoré svedčia o tom, že plánujú začať výstavbu stavby - pravdepodobne ďalšieho rodinného domu (alebo prístavby k aktuálnemu rodinnému domu na parcele XXXX/X). Jama, ktorá vznikla, zasahuje do jej pozemku. Žalobkyňa je presvedčená, že k stavbe žalovaní nemôžu mať stavebné povolenie, pretože základy stavby naznačujú, že táto má byť umiestnená v rozpore so zákonnými limitmi, t.j. vzdialenosť rodinného domu od spoločnej hranice pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Táto minimálna vzdialenosť, ale prekročená určite bude, keďže sa javí, že stavba bude postavená priamo na pozemku žalovanej, alebo (prinajmenšom) priamo na spoločnej hranici pozemkov. Žalovaní teda uskutočňovaním stavby bez stavebného povolenia porušujú zákon, rovnako ako jej umiestnením na pozemku žalobkyne respektíve v prílišnej blízkosti pozemku žalobkyne.

4. Žalovaný v 1. až 5. rade protiprávne zasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že užívajú jej pozemok a navyše na jej pozemku začali uskutočňovať prvé konkrétne kroky smerujúce k výstavbe stavby, čím do jej vlastníckych práv bude zasiahnuté ešte markantnejším spôsobom. Kým je protiprávny záber pozemkov len na úrovni zle osadených geodetických úrok, dá sa takýto stav relatívne jednoducho napraviť. Ak by, ale na pozemku žalobkyne vznikla stavba, bolo by uvedenie do pôvodného stavu komplikované.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Lipany, zapísanej na LV č. XXXX ako parcela KN C č. XXXX/ X - orná pôda o výmere 196m2, ktorú nadobudli ako manželia do BSM od otca manžela žalobkyne. Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.1997 bol novovytvorený pozemok na parcele č. XXXX/X - orná pôda o výmere 196m2 podľa GP č. 00222585-407/97, ktorý vyhotovil p. N. v mesiaci júl 1997 a úradne overil dňa 08.08.1997 M.. Z.. Podľa geometrického plánu boli nové hranice v prírode označené plotom. Pri zameraní novovytvorenej parcely č. 1170/3 bol prítomný aj manžel žalobkyne J. Z., ktorý so zameraním vyjadril súhlas a doteraz ho nespochybňoval. Následne žalovaní v l. a 2. rade postavili na tejto parcele v roku 1997 pivnicu a asi v roku 2010 nad pivnicou altánok. Vtedajší pôvodný vlastník susednej parcely nebohý Š. Z., ktorý odpredal žalovaným parcelu č. XXXX/X, ako vlastník susednej parcely č. XXXX/X nijak nenamietal k stavbe pivnice ani k stavbe altánku pričom do roku 2016 ani nikto nespochybňoval vlastníctvo žalovaných a ani priebeh hranice.

6. Žalovaní v l. a 2. rade uviedli, že sú tiež bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Lipany zapísanej na LV č. XXXX ako KN-C parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 295 m2, ktorý nadobudli ako manželia do BSM od Mesta Lipany na základe Kúpnej zmluvy č. R II 746/88-80/88. Žalovaní v l. a 2. rade si na tomto pozemku postavili v roku 1991 rodinný dom v ktorom doteraz bývajú. Na hranici medzi parcelou č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných a parcelou č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne (pôvodne parcela č. XXXX vo vlastníctve právnych predchodcov žalobkyne) je minimálne od roku 1991 až doteraz postavený plot, ktorý nikto nikdy nespochybňoval. Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu nepreukázala absolútne žiadny posun akýchkoľvek hraníc.

7. Žalovaný v l. rade je ďalej podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Lipany zapísanej na LV č. XXXX ako parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady vo výmere 133 m2, ktorý nadobudol od svojho otca na základe Osvedčenia o dedičstve č. . Žalovaná v 2. rade je taktiež podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti, pričom podiel nadobudla od svojho manžela, žalovaného v 1. rade, na základe Darovacej zmluvy č. V-1337/2007.

8. Žalovaný v 3. rade navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko žalobkyňa nijako nepreukázala a zároveň nepredložila vo vzťahu k tvrdenému posunu hranice žiadny dôkaz.

9. Žalovaný v 3. rade uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Lipany zapísanej na LV č. XXXX označenej ako pozemok parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, ktorý nadobudol od žalovaných v 1. a 2. rade na základe Kúpnej zmluvy č. V-283/2013. Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy bol novovytvorený pozemok parc. KN-C č. XXXX/X, ktorý vznikol oddelením od pôvodného pozemku parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 496 m2, a to na základe geometrického plánu č. 178/2011 vyhotoviteľa M.. E. I. zo dňa 2.2.2012, úradne overeného dňa 23.4.2012. Podľa tohto geometrického plánu boli nové hranice v prírode označené plotom, múrmi a drevenými kolíkmi. V predloženom geometrickom pláne je medzi pozemkami par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X zakreslená časť starého rodinného domu súp. č. XXX vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, ktorý doteraz nebol zbúraný, pričom z geometrického plánu je jednoznačne zrejmé, že vzdialenosť medzi týmto starým rodinným domom a hranicou pozemku žalobkyne je 0,65 m. Zároveň uviedol, že z južnej strany pri vstupe na pozemok žalobkyne, stojí už minimálne 50 rokov starý plot, ktorý postavil ešte právny predchodca žalobkyne. Do dnešného dňa podľa tohto oplotenia žalovaný v 3. rade svoj pozemok ako aj starý dom nerušene užíva a až do roku 2016 teda nikto nespochybňoval vlastnícke právo žalovaného v 3. rade a ani priebeh hranice.

10. Žalovaní v 4. rade a 5. rade vo svojom vyjadrení navrhli žalobu zamietnuť.

11. Žalovaní v 4. a 5. rade uviedli, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Lipany zapísaných na LV č. XXXX ako parc. KN-C č. XXXX/X - záhrady vo výmere 116 m2, ktorý nadobudli ako manželia do BSM od žalovaných v l. a 2. rade základe Kúpnej zmluvy č. V-283/2013. Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy bol novovytvorený pozemok na parcele KN-C č. XXXX/X - záhrada o výmere 127 m2, a pozemok na parc. KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 53 m2, podľa geometrického plánu č. 178/2011, ktorý vyhotovil M.. E. I. dňa 2.2.2012, autorizačne overil dňa 2.2.2012 M.. E. I.Í. a úradne overil dňa 23.4.2012 M.. J. I.. Podľa tohto geometrického plánu boli nové hranice v prírode označené plotom, múrmi, drevenými kolíkmi. V

predloženom geometrickom pláne M.. I. je zakreslený medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X starý rodinný dom, ktorý bol zbúraný pričom z geometrického plánu je jednoznačne zrejmé, že vzdialenosť medzi týmto starým rodinným domom a hranicou pozemku žalobkyne je 0,65 m. Táto vzdialenosť od vlastníckej hranice s pozemkom žalobkyne bola vždy rešpektovaná a to nielen žalovanými ale aj právnymi predchodcami žalobkyne. V roku 2015 postavili žalovaní v 4. a 5. rade na svojom pozemku rodinný dom, ktorý bol následne aj riadne porealizačne zameraný. Žalovaní v 4. a 5. rade do dnešného dňa svoj pozemok ako aj postavený rodinný dom nerušene užívajú. Zároveň až do momentu podania žaloby nikto nenamietal k stavbe rodinného domu pričom ani nikto nespochybňoval vlastníctvo žalovaných a ani priebeh hranice. Následne potom, čo sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou parc. č. XXXX/X na hranici medzi účastníkmi tohto konania sama žalobkyňa postavila v roku 2016 medzi parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X plot, ktorý je zobrazený aj v prílohe ňou podanej žaloby, pričom pri stavbe plota (bez preukázania ohlásenia drobnej stavby) sama žalobkyňa rešpektovala pri osadení oplotenia svojho pozemku platný právny stav zakreslený v katastri nehnuteľností. Po tom, čo si žalovaní v 4. a 5. rade na vlastné náklady nechali zamerať priebeh hranice, ktorý uskutočnil geodet I. v roku 2012 bola táto hranica za prítomnosti strán konania vytýčená a vyznačená kolíkmi, ktoré však žalobkyňa nerešpektuje. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia o akýchsi zásahoch, resp. akejsi svojvoľnosti určenia priebehu hranice zo strany žalovaných nie sú pravdivé. Predmetná hranica pozemkov medzi účastníkmi konania nebola doposiaľ predmetom žiadneho sporu, žalobkyňa a ani jej právny predchodcovia nikdy v minulosti neprejavili nesúhlas s priebehom hranice pritom sporná hranica nebola medzi účastníkmi ani jednou zo strán nikdy spochybňovaná. S užívaním sporných parciel, nemala žalobkyňa doposiaľ žiaden problém rovnako ako ani výhrady k ich užívaniu, ani v minulosti, keď tieto nehnuteľností užívali právny predchodcovia žalobkyne ako aj žalovaných v 4. a 5. rade a to desiatky rokov. Určenie spornosti hranice pritom nebolo vykonané ani na základe platnej katastrálnej mapy.

12. Súd vykonal dokazovanie listinami (snímok katastrálnej mapy na čl. 5; výpis z LV č.XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.XXXX, k.ú. Lipany; kópia katastrálnej mapy na čl. 18; výpis z LV č. XXXX, XXXX, kópia katastrálnej mapy na čl. 21; výpis z LV na čl. XXXX na čl. 22; výpis z LV č. XXXX na čl. 23; fotografie na čl. 29 a 30; kópia katastrálnej mapy na čl. 39; geometrický plán U. E. na čl. 40; geometrický plán Geodézie Prešov na čl. 94; kúpna zmluva na čl. 95-96; výpis z LV č. XXXX na čl. 97; výpis z LV č. XXXX na čl. 98, výpis z LV č. XXXX na čl. 99; geometrický plán M.. E. I. na čl. 106-107) a znaleckým posudkom.

13. Zo znaleckého posudku č. 3/2019 vypracovaného M.. N. X. vyplýva, že znalec nezistil žiadny zásah do pozemku žalovanej. Správna hranica medzi pozemkom žalobkyne č. XXXX/X a pozemkami žalovaných je daná súradnicami bodov, pričom medzi bodmi 795-4 a 738-7 je hranica v katastrálnej mape (VKMi) zakreslená chybne, nesprávne, nakoľko vyhotoviteľ mapy spojil bod 738-7 s bodom, ktorý definuje hranicu v záhradkárskej osade. Nápravu je možné vykonať tak, že žalovaný v 1. rade požiada Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, o vykonanie opravy zákresu tejto hranice podľa § 59 katastrálneho zákona.

14. Vec právne posúdil podľa , a ods. 1 .

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V danom prípade na základe znaleckého dokazovania bolo jednoznačne zistené, že zo strany žalovaných nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, pričom žalobkyňa závery vyplývajúce zo znaleckého posudku nenamietala. Okrem toho by jej žalobe nebolo možno vyhovieť ani z formálneho hľadiska, nakoľko so žalobou nepredložila súdu geometrický plán, z ktorého by vyplýval zásah do jej vlastníckeho práva v podobe existencie stavieb žalovaných postavených na jej pozemku, resp. existencie hnuteľných vecí (plechovej garáže) na jej parcele. Navyše je potrebné podotknúť, že správnosť právnej hranice preukazujú aj existujúce ploty.

16. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s .

17. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby Krajský súd vydal rozsudok, ktorým:

- stanoví záväznú hranicu medzi pozemkom žalobkyne - parcela č. XXXX/X a nasl. pozemkami: XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, kat. úz. Lipany,

- stanoví plochu pozemku XXXX/X, ktorá má byť vrátená do vlastníctva a užívania žalobkyne v súlade s hranicami od roku 1945 a rozhodnutím OS Prešov č. -16 z roku 1989,

- zaviaže žalovaných, aby odstránili z pozemku XXXX/X akékoľvek nim uskutočnené stavby,

- zaviaže žalovaných uhradiť vzniknutú škodu úmyselným odstránením kovového plotu, ktorý bol jej súkromným vlastníctvom,

- zaviaže žalovaných urobiť oplotenie svojich pozemkov v súlade so zápisnicou mesta Lipany na zabezpečenie právnej ochrany týkajúcej sa predošlého stavu zo dňa 26.08.2013, ku ktorému sa p. Š. zaviazala, a to najmä to dvoch mesiacov od rozhodnutia súdu,

- zaviaže žalovaných zaplatiť nájomné od roku 2012 do oplotenia ich pozemkov ako majetkovú ujmu z dôvodu užívania jej pozemkov a znemožnenie užívania jej pozemkov v jej prospech,

- zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy súdneho konania, trovy súdneho znalca vrátane trov právneho zastúpenia v plnej výške,

- ruší všeobecné procesné plnomocenstvo udelené advokátovi JUDr. Tomášovi Zaletovi a žiadala o zasielanie korešpondencie na jej adresu. V odvolaní uviedla, že dodatočným hľadaním dôkazov našla rozhodnutie OS Prešov, č. -16, týmto rozhodnutím bol priebeh sporných hraníc už určený, navrhovateľom bol G. Z., otec jej svokra. Jedná sa o určenie vlastníckeho práva k pozemkom parcely č. XXXX N. XXXX/X. Z uvedeného vyplýva, že G. Z. užíval tieto parcely od roku 1945, hranicu pozemku ohraničenú kovovými stĺpikmi si postavil G. Z.. Susedná parcela pripadla jeho bratovi G. Z.. Odporcovia uvedení v rozsudku s rozhodnutím súhlasili. Pripojila geometrický plán Geodézia š. p. Prešov č. zákazky 244-311-301-89 a rozhodnutie OS Prešov, č. -16. Namietala, že nie je pravdou, že hranicu v roku 1997 tvoril kovový plot, a že v roku 1997 si na uvedenej parcele postavili pivnicu. Z fotografie z roku 2011 vyplýva, že kovový plot existuje iba okolo parcely č. XXXX. Novovytvorená parcela nikdy nebola oplotená kovovým plotom. V roku 1997 žiadna pivnica neexistovala. Z ďalšej fotografie vyplýva, že murovaný plot s pivnicou a altánkom si postavili až v roku 2011, kedy majiteľom pozemku bol už jej manžel. Múr a altánok si postavili bez jeho súhlasu a svojvoľne posunuli hranicu o 120 cm do jej parcely. Ako dôkaz pripojila fotografiu z 20.04.2011 a z 19.06.2011. Plot tam bol ešte v roku 2011 a v čase podania žaloby na súd, teda už v roku 2016 bol plot žalovanými zbúraný a kovové stĺpiky boli nimi odrezané. Jedná sa o parcelu č. XXXX/X, ktorá bola posunutá do jej pozemku parcela č. XXXX/X o 80 cm. Došlo k poškodeniu jej majetku a manipuláciu s jej pozemkom. Žalovaní v 1. a 2. rade od predchodcu G.P. Z. nekupovali žiaden pozemok. Žalovaní nemali právo zasahovať novým geometrickým plánom p. I. do jej pozemku, keď v roku 1989 boli hranice Okresným súdom Prešov stanovené. V roku 1989 odkúpili parcelu č. XXXX od brata jej predchodcu G. Z. a parcelu č. XXXX/X odkúpili od mesta Lipany, ktorý aj túto parcelu vyvlastnil od G. Z.. Nie je pravdou, žeby nenamietali stavbu pivnicu a stavbu altánku v roku 2016, pretože ich stavbu, teda stavbu pivnice, altánku a garáže opakovane riešili na Stavebnom úrade Lipany aj s mestom Lipany. Ako dôkaz predložila zápisnicu zo dňa 26.08.2013 mesto Lipany na zabezpečenie predbežnej právnej ochrany. Otec G. Š. kúpil pozemok od G. Z. a nie od jej predchodcu G. Z.. K vyjadreniu žalovaného v 3. rade uvidela, že z dôkazu č. 5, teda fotografií z 20.04.2011 vyplýva, že kovový plot postavený G. Z. išiel zarovno s domom, teda odkvap žalovaného v 3. zasahoval do jej pozemku. V súčasnosti si hranicu posunul o 80 cm. Pozemok užíva a je jej bránené túto časť užívať. Naviac polovičku starého domu zbúral a postupne stavia ďalšie budova a zároveň si rozširuje prevádzku autoservisu. Rozhodnutím bola povolená prístavba garáže k rodinnému domu. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v 3. rade, že hranicu medzi parcelami č. XXXX/X a jej parcelou č. XXXX/X podľa geometrického plánu p. I. zo dňa 02.02.2012 tvorí kovový plot, múr a drevené kolíky, a že hranicu tvorí aj 50 rokov starý plot, ktorý postavil jej predchodca G.Á. Z.. Žalovaný v 3. rade si protirečí, v roku 2012 plot už všetci žalovaní zničili, kovové stĺpiky sú odrezané, zostatky trčia zo zeme. Žalovaný v 3. rade osobne odrezal aj kovový stĺp ich vstupnej brány. Sám tvrdí, že hranicu tvoril múr starého domu. Podložila ako dôkaz fotografie č. 5 a 6, na ktorých je vidieť pôvodné kovové stĺpy odrezané žalovanými a novostanovená hranica zasahujúca do jej pozemku. Trvá na svojej žalobe a žiada súdnym geodetom vrátiť hranicu podľa rozhodnutia OS z roku 1989. Nie je pravdou, žeby hranica podľa geometrického zamerania p. I. z roku 2012 bola vždy rešpektovaná jej predchodcami, a že ani ona do roku 2016 nič nenamietala. Spornú hranicu s manželom opakovane žiadali preveriť stavebným úradom v Lipanoch. Geometrický plán p. I. bol úmyselne zmenený v jej neprospech z dôvodu výstavby rodinného domu pre žalovaných vo 4. a 5. rade, nakoľko im nevyšla potrebná zákonná výmera na výstavbu rodinného domu. Pri odkupovaní pozemku pre žalovaného v 3. rade voči odpredaju podali na stavebný úrad v Lipanoch námietky. Žalovaní využívali, že v čase od roku 2010 do roku 2014 bývala v Levoči a na pozemky chodila iba cez víkendy. V priebehu pracovného týždňa si stavali pivnicu, altánok, garáže, posúvali hranicu, z prístavby garáže k rodinnému domu sa stal autoservis s malým počtom parkovacích miest, bez zberných nádob na nebezpečné odpady. Sľúbený vysoký neprehľadný plot k

dnešnému dňu postavený nie je. Sami tvrdia, že plot staval ich predchodca G.P. Z. pred 50 rokmi. Svoje pozemky však odkupovali od G. Z.. Nemali žiadne právo zasahovať do hranice jej pozemkov. Znalecký posudok č. 3/2019 vypracovaný M.. X. je účelový a tendenčný. Vyplýva z neho, že všetci geodeti pri vymeriavaní je pozemkov a pozemkov záhradkárov susediacich s jej pozemkom pomýlili a všetky chyby sa stali v jej neprospech a v prospech rodiny Š.. K odvolaniu boli pripojené všetky listinné dôkazy, na ktoré v odvolaní žalobkyňa poukazovala.

18. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že pri rešpektovaní zásady koncentrácie konania nie je možné prihliadať na dôkazy, ktoré boli vznesené až v tejto fáze súdneho konania. Ak by aj zásada koncentrácie konania nebola v tejto právne veci dôsledne dodržaná a dôkazy predložené žalobkyňou by boli predmetom dokazovania v rámci odvolacieho konania, ich povaha by vzhľadom na závery znaleckého dokazovania na súde prvej inštancie nemohla zmeniť rozhodnutie vo veci samej. Akékoľvek dohady a náznaky o predošlom skutkovom stave, ktoré uvádza žalobkyňa, nemajú vplyv na závery znaleckého posudku M.. N. X.. Znalec v posudku jednoznačne identifikoval sporné otázky, ktoré aj správne vyriešil a náležite odôvodnil. Žalobkyňa síce môže polemizovať so závermi posudku, no jeho výsledok mohol byť spochybnený len závermi iného znaleckého posudku a nie listinami, ktoré dokonca predložila žalobkyňa až v rámci odvolania.

19. Žalovaní vo 4. a 5. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej námietke, že znalecký posudok M.. N. X. č. 3/2019 je účelový a tendenčný. Uviedli, že žalobkyňa sa nekonkretizuje dôvody, pre ktoré považuje znalecký posudok za účelový a tendenčný. Nijak nekonkretizuje aké úpravy podľa jej presvedčenia mali spôsobiť úpravu hranice medzi jej pozemkom a pozemkom vo vlastníctve žalovaného vo 4. rade. Zároveň z odvolania nevyplýva, ako mal žalovaný vo 4. rade neoprávnene zasiahnuť do vlastníckych práv žalobkyne a zároveň si neoprávnene prisvojiť nejakú časť pozemku žalobkyne. Uvádza len akési presvedčenie a zároveň ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nijak nepreukázala a zároveň nepredložila vo vzťahu k tvrdenému posunu hranice žiaden dôkaz. V rámci dokazovania na súde prvého stupňa bol pri tom vyhotovený znalecký posudok č. 3/2019 súdneho znalca M.. X., ktorý konštatoval svoje závery, pričom určil „správnu právnu hranicu“ medzi pozemkom žalobkyne a pozemkom žalovaných. Podľa ich názoru žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď vo svojom žalobnom návrhu ani v podanom odvolaní nepreukázala súdu absolútne žiaden posun akýchkoľvek hraníc. Zároveň vyzval na rešpektovanie zásady koncentrácie konania, kedy pri rešpektovaní zásady koncentrácie konania nie je možné prihliadať na dôkazy, ktoré boli súdu predložené až po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Zároveň však zdôraznili, že aj v prípade, ak by táto zásada koncentrácie nebola dodržaná, nezmenil by sa stav veci s ohľadom na závery znaleckého dokazovania na súde prvej inštancie. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila závery uvedené v znaleckom posudku.

20. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že tvrdenia žalobkyne nie sú ničím potvrdené a žalobkyňa v tomto smere od podania žaloby doteraz nepodložila súdu žiaden dôkaz. Zároveň poukázal na zásadu koncentrácie, podľa ktorej relevantné dôkazy a tvrdenia majú byť súdu predložené včas, a v tejto súvislosti na ustanovenie a 154 . Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala súdu absolútne žiaden posun akýchkoľvek hraníc. Vzhľadom na závery znaleckého posudku, aj v prípade nedodržania zásady koncentrácie, nie je možné zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Tvrdenia žalobkyne nemajú žiaden vplyv na závery znaleckého posudku M.. N. X. č. 3/2019.

21. Žalovaný v 1. rade predložil súdu písomné vyjadrenie totožné s písomným vyjadrením žalovanej v 2. rade.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ustanovenia (ďalej len „“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce a podľa zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasledujúcich bez nariadenia pojednávania ( a contrario - nie ) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na .

24. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

25. Civilné sporové konanie nie je už bezvýnimočne ovládané princípom jednotnosti konania spočívajúceho v tom, že konanie tvorí jeden celok od momentu jeho začatia až po jeho právoplatné skončenie a zákon nestanovuje sled jednotlivých úkonov. V súlade s požiadavkou procesnej ekonómie a logického postupu súd rozhoduje o tom, ktorý úkon bude vykonaný a kedy sa tak stane. Strany sú síce oprávnené svoje návrhy a dôkazy (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany) prípadne nové tvrdenia, či nové dôkazy uplatňovať aj v odvolacom konaní, avšak iba za zákonom ustanovených podmienok. K týmto zákonným obmedzeniam procesných strán dochádza zavedením koncentračného princípu, podľa ktorého sú strany povinné sústrediť (koncentrovať) a vykonať niektoré procesné úkony v určitom časovom úseku stanoveným súdom alebo priamo zákonom. Po uplynutí takto stanovenej lehoty nie je možné už uplatnené ani nariadené procesné úkony vykonať. V zmysle koncentračnej zásady je substancovanie skutkových tvrdení i prednášanie a označovanie dôkazov, návrhov v zásade obmedzené len do určitej fázy konania. Koncentračná zásada je premietnutá aj do zásady neúplnej apelácie. V zmysle tejto zásady je substancovanie skutkových tvrdení a označovanie dôkazných návrhov zásade koncentrované do fázy prvoinštančného konania. Odvolací súd zostáva súdom apelačným, zásadne však vychádza zo skutkového stavu, ako bol zistený súdom prvej inštancie, okrem prípadov, ak odvolací súd musí doplniť dokazovanie, čo však je skôr reštriktívne vnímaná výnimka a v končenom dôsledku nejde ani o daný prípad. Inými slovami povedané, tým že je odvolanie založené na princípe neúplnej apelácie, t.j. že je konštruované ako opravný prostriedok bez možnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov. Platí, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu je tak obmedzená skutočnosťou, že skutkový stav veci a rovnako ani výsledky dokazovania, by sa už nemali pred odvolacím súdom meniť.

26. Keďže koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tvz. neúplného apelačného systému, právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu prvoinštančného konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania.

27. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že sa žalobkyňa domáhala určenia priebehu hraníc a následne vypratania pozemkov. Svoje tvrdenia pred súdom prvej inštancie nijak nepreukázala. Čo sa týka jej odvolacích námietok, až v odvolaní predkladala nové dôkazy, t.j. fotografie, rozsudok Okresného súdu Prešov č. a ďalšie dôkazy, ktoré nepredložila súdu do ukončenia dokazovania vo veci.

28. Vzhľadom na ustanovenie na dôkazy, ktoré predložila súdu žalobkyňa až v odvolacom konaní, a ktorými sa nebránila pred súdom prvej inštancie, ktoré nepoužila v rámci procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, nie je možné prihliadať.

29. Odvolací súd prioritne posudzuje a zaoberá sa skutkovým stavom veci tak ako ho zistil prvoinštančný súd. Preukázanie skutkového stavu je podkladom uplatneného nároku, keďže právne sa vec posudzuje zo skutkového stavu. V odvolacích námietkach žalobkyňa argumentuje dôvodmi, na ktoré nepoukázala v rámci procesného útoku počas celého konania. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa . Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, na ktorú poukazuje ( ).

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením , a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).