Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-20-2020.pdf
PDF · 98.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. C., nar. XX. XX. XXXX, W. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, Námestie A. Bernoláka 381/4, Námestovo, IČO: 30 794 536, deti rodičov, matky Y. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXX, zastúpenej JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom so sídlom M. XX, A. a otca T. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Q. XXX/XX, Q. O., zastúpeného JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom so sídlom O. S. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 11P/13/2019-86 zo dňa 16. 01. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia (I.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého T. 130,- eur mesačne a maloletej W. B. 110,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 18. 02. 2019 (II.). Zameškané výživné za obdobie od 18. 02. 2019 do 31. 01. 2020 na maloletého T. vo výške 1 165,- eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po XX,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, pričom prvá splátka zameškaného výživného je splatná prvý mesiac po právoplatnosti rozsudku. Zameškané výživné za obdobie od 18. 02. 2019 do 31. 01. 2020 na maloletú W. B. vo výške 935,- eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, pričom prvá splátka zameškaného výživného je splatná prvý mesiac po právoplatnosti rozsudku (III.). Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (IV.). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že matka sa o maloleté deti stará nepretržite od ich narodenia a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Naopak, otec detí sa správa voči deťom nezodpovedne, čo sa odzrkadľuje tak v osobnej starostlivosti, ako aj platením výživného, pretože potom, ako mu bolo v Írsku súdom dočasne do 10. 01. 2018 nariadené opustiť a nevstupovať do miesta pobytu maloletých a ich matky z dôvodu bezprostredného rizika závažného ublíženia matke maloletých detí, sa z Írska vysťahoval, vrátil na Slovensko a s matkou a maloletými deťmi sa vôbec nekontaktoval, nezaujímal, či má matka finančné prostriedky a či maloleté deti netrpia núdzou. Od 10. 01. 2018 maloleté deti nevidel a výživné začal platiť až po nariadení neodkladného opatrenia, keď už vedel, že matka sa obrátila s návrhmi na súd. Vzhľadom na nezodpovedný prístup otca predovšetkým k jeho rodičovským povinnostiam s
prihliadnutím na správy z psychologického vyšetrenia detí, z ktorého vyplýva, že napriek náhlej zmene si momentálne zvykli na nové prostredie, maloletý T. začal navštevovať základnú školu a maloletá W. B. materskú školu na Slovensku. Neuveril ani úprimnosti návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti, neveril, že by bol schopný sa zodpovedne o ne postarať, keďže doposiaľ ich ani raz osobne nenavštívil, nedal im na seba ani žiaden kontakt a za celú dobu ich telefonicky kontaktoval maximálne dvakrát. Zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pri určení výživného vychádzal z toho, že maloletý T. navštevuje 2. ročník základnej školy, družinu a hudobný krúžok. Maloletá W. B. navštevuje predškolské zariadenie. Obe deti sa stravujú v zariadeniach, ktoré navštevujú, pričom maloletý T. do školy dochádza autobusom a matka tak má výdavky aj na cestovnom. Okrem základných výdavkov na stravu, bývanie, oblečenie, hygienu a školu má zvýšené výdavky aj na cestovnom, vreckovom, ďalej výdavky súvisiace so vzdelávaním spojené tak s vyučovacím procesom, ako aj inými školskými a mimoškolskými aktivitami. Pokiaľ ide o príjmy matky, je zamestnaná na polovičný úväzok a jej príjem predstavuje 260,- eur v čistom, poberá prídavky na dve deti 48,- eur, iné príjmy nemá. Býva spolu so svojimi deťmi v jednoposchodovom rodinnom dome svojich rodičov, spolu s deťmi obýva poschodie, kde deti majú svoju izbu, ktorá je zariadená a prispôsobená ich potrebám. Spoločne s deťmi užíva matka spoločné priestory domu a stravujú sa so starými rodičmi. Výdavky matky na bývanie a stravu sú 260,- eur, obedy maloletých detí 20,- eur mesačne, družina 5,- eur, výdavky na cestovné 15,- eur, hudobný krúžok 8,- eur, oblečenie na maloleté deti ročne po 150,- eur sa mu javili ako plne opodstatnené. Otec detí býva v jednoizbovom prenajatom byte, platí nájomné 330,- eur s energiami, pracuje od 09. 09. 2019 vo firme AT & T O., kde má pracovný pomer na dobu neurčitú a dohodnutá základná mzdy je 1 270,- eur. Jeho výplata za 09/2019 bola 704,- eur v čistom, 10/19 900,- eur v čistom, 11/19 1 166,- eur v čistom, 12/19 1 140,- eur v čistom a 1/20 1 220,- eur v čistom. Od 09/19 až do polovice 11/19 býval v garsónke, platil nájom 500,- eur, výdavky uviedol pohonné hmoty mesačne vo výške 300,- eur (vozidlom sa prepravuje do práce, vozidlo patrí jeho rodičom), mesačné výdavky spojené s údržbou vozidla 200,- eur (bez pohonných hmôt), tiež spláca spoločné dlhy vo Q., Y., ktorých existenciu preukázal predloženými listinnými dokladmi vo výške 16 046,14 eur, ktoré spláca v mesačnej splátke vo výške 25,- eur, za mobilné služby a internet platí mesačne spolu 20,- eur. Nespochybňoval výdavky otca na nájomné + energie 330,- eur, následne základné výdavky na stravu, oblečenie a hygienu. Spochybňoval však mesačné výdavky na pohonné hmoty vo výške 300,- eur a údržbu vozidla 200,- eur, pretože ide o neprimerané výdavky a mal by aj vo vlastnom záujme pouvažovať nad iným spôsobom dopravy, resp. kombinovať prepravu s MHD. Vzhľadom na potreby maloletých detí a tiež na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov uložil otcovi prispievať na výživu maloletého T. sumou 130,- eur mesačne a na výživu maloletej W. B. sumou vo výške 110,- eur mesačne, pričom výživné priznal od 18. 02. 2019, kedy sa matka po presťahovaní na Slovensko prvýkrát obrátila na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Keďže priznal matke výživné na maloleté deti od 18. 02. 2019, vyrátal zameškané výživné tak, že odrátal výživné, ktoré otec v tomto období zaplatil, konkrétne 7/2019 vo výške 220,- eur, 8/2019 až 11/2019 (vrátane) vo výške 110,- eur každý mesiac. Otcovi tak vzniklo zameškané výživné na maloletého T. od 18. 02. 2019 do 31. 01. 20250 vo výške 1 165,- eur a na maloletú W. B. za rovnaké obdobie vo výške 935,- eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov ho nepriznal, poukazujúc na to, že účastníci ani náhradu trov konania nežiadali.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Má za to, že aj keď podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine každý z rodičov prispieva na výživu maloletých detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, v prípade matky sa súd uspokojil len s jej tvrdením, že jej príjem z pracovného pomeru je okolo 260,- eur mesačne, pričom pracuje v rodinnom podniku svojej sestry, resp. švagra, takže nevylučoval, že má aj tzv. čierny príjem. Matka pritom uviedla súdu celý rad výdavkov, ktoré jej príjem presahujú. Poukázal na to, že hradí výživné deťom podľa svojich schopností, možností, poukazujúc na to, že sa podieľa aj na hradení dlhov, ktoré vzišli z manželstva s matkou bez jej akejkoľvek pomoci, čo však súd nezohľadnil. Má pritom vážne chorú matku, v dôsledku čoho je jej nútený pomáhať finančne kúpou liekov, hradením lekárskeho ošetrenia a vyšetrení, keďže obidvaja rodičia sú dôchodcovia s nízkym dôchodkom, ktorý im na liečbu nepostačuje. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplynulo, aké sú skutočné náklady matky na výchovu a výživu maloletých detí, pretože svoje tvrdenia ničím riadne nepreukázala. Majetkové, ako aj bytové pomery u matky sú pre výchovu maloletých detí nevyhovujúce, keďže má nízky príjem a nevyriešenú bytovú otázku, z čoho vyplýva, že nemôže riadne uspokojovať potreby a náklady na všestranný rozvoj a vzdelanie rastúcich detí. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zveril maloleté deti, resp. aspoň dcéru do jeho osobnej starostlivosti, čím sa súd nezaoberal a bez vykonania dokazovania
kompetentnými znalcami na ozrejmenie pováh rodičov a vzťahových väzieb detí k nim v tomto smere jeho návrh odmietol. Poukázal na to, že pritom s deťmi má veľmi dobrý vzťah a tieto mali vždy radosť, keď im telefonoval, komunikujú s ním a tešia sa na neho. Dôvod, prečo ich nenavštevuje, je nevyspytateľná povaha matky a z nej hroziaci konflikt, čomu sa chcel vyhnúť, lebo by mohol vyústiť do policajného riešenia a ohrozenia jeho bezpečnosti. Bola mu odňatá možnosť konať pred súdom vzhľadom k tomu, že mu nebola zachovaná, takisto ako jeho zástupcovi päťdňová lehota na prípravu a doručený návrh pred pojednávaním, tak aby sa s ním mohol oboznámiť a pripraviť si potrebné dôkazy a poradiť sa so zástupcom. Za nedostatočnú považoval prácu kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojom oznámení len konštatoval, že sa v mieste bydliska nezdržiava, a preto mu nemohli byť jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery riadne zistené. Keďže mu to nebolo umožnené pred súdom prvej inštancie, opísal v odvolaní povahu, charakter a ľahkomyseľný prístup matky k manželstvu, jej rôzne excesy počas manželstva vychádzajúc z ktorých je zrejmé, že táto nie je zárukou, že vytvorí pre maloleté deti zdravé rodinné prostredie vhodné pre ich všestranný vývoj a rast.
3. Matka maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť vzhľadom k tomu, že je v najlepšom záujme maloletých detí. Súd rozhodol o výške výživného na základe vyjadrení samotného otca, ktorý sám presne podľa odpracovaných mesiacov uviedol svoj príjem a výdavky, pričom tieto mal súd za neprimerané na palivo a servis auta vo výške 500,- eur na cestovanie v rámci O., a preto je príjem otca postačujúci na platenie výživného v stanovenej výške. Dlhy si otec spôsobil sám svojím nezodpovedným správaním. Zdravotný stav matky otca nemôže byť v neprospech maloletých detí, pretože tieto nemôžu za to, že matka otca je chorá, pričom žalovaný nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti, ale v O., kde aj pracuje a jeho druhý brat im na lieky a liečenie neprispieva. Po návrate z Írska pracovala vo firme VDT s.r.o. 20 hodín týždenne, pričom vzhľadom na povinnosti a časté absencie v práci musela odtiaľ odísť, keďže po návrate z anglicky hovoriacej krajiny sa musela deťom venovať stále a zamestnávateľ z dôvodu riešenia súdnych procesov a spolupráce s Centrom právnej pomoci jej nečakané odchody akceptovať nechcel. V súčasnosti pracuje vo firme Vitamín s.r.o., kde má rovnako 20 hodín týždenný úväzok vzhľadom k tomu, že je samostatne vychovávajúci rodič, ktorý deťom potrebuje navariť a postarať sa o ne, keď sa vrátia zo školských zariadení a venovať sa im. Aj keď býva s rodičmi, starostlivosť o deti a domácnosť vykonáva sama, pričom rodičia hradia všetky poplatky v domácnosti a nakupujú jedlo, z ktorého dôvodu im odovzdáva celý svoj príjem, ktorý spolu s rodinnými prídavkami je 300,- eur a žiadny iný nemá. Otec ani od vyhlásenia rozsudku 16. 01. 2020 neposlal predbežne vykonateľných 240,- eur, ale len 60,- eur, čo nie je suma, ktorou prispieva zamestnaný rodič na deti, o ktoré sa chce starať a na ktorých mu záleží. Otec sa stretol s deťmi naposledy v júli 2018 a na ďalšie stretnutia napriek tomu, že deti pripravila a vychystala a odprevadila ich k miestu určenia, sa nedostavil, z čoho boli smutné a pamätajú si to do dnes, keďže im to nevysvetlil. Z uvedeného vyplýva, že otec nemá o deti záujem a nestretáva sa s nimi nie kvôli jej povahe, ktorá vôbec nie je agresívna, ani negatívna, keďže sama chce, aby sa deti s otcom stretávali. Tvrdenia otca uvádzané ohľadne nej v odvolaní nie sú pravdivé, otec klame, osočuje ju a ohovára ako ženu a matku, keďže o rodinu sa vždy riadne starala. Deti nikdy neboli hladné, špinavé, ani zanedbané, sú slušne vychované s výborným prospechom. Odmietla rozdelenie súrodencov, tak ako to navrhoval otec, keďže tento nemá k nim žiadny vzťah, ani sa oň nesnaží. Pokiaľ v odvolaní píše, že chce deti alebo len dcéru, vyplýva z toho, že vždy ju uprednostňoval, čo syna ranilo, keď ona obidve svoje detí má rada rovnako. Navyše tieto sa majú veľmi radi, majú blízky vzťah a bez seba nevydržia ani jeden deň. Prácu kolízneho opatrovníka považovala za vysoko profesionálnu. Otec bol na pojednávaní, tak ako aj jeho právny zástupca s jeho vykonaním súhlasil a so všetkým na ňom bol oboznámený a mal sa možnosť vyjadriť.
4. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky ďalej uviedol, že v posledných týždňoch pracuje v noci v nezvyčajnom čase a z miesta svojho bydliska nemá žiadne vhodné spojenie, preto vydáva 300,- eur za palivo, v ktorých sú však zahrnuté aj cesty na nákupy do obchodov, ktoré sú roztrúsené po celých O., preto denne môže najazdiť 40 až 50 km. Treba k tomu pripočítať aj cesty na návštevy rodičov, ktorých rád vidí a vzhľadom na ich vek a zdravotný stav im aj pomáha. V súvislosti s uvedeným je takisto potrebné zabezpečiť riadny stav vozidla, aby mohol jazdiť bezpečne, čo predstavuje ďalšie ním uvádzané výdavky. Mal za to, že ak dlhy vznikli počas manželstva, sú spoločnými dlhmi. Nebol si vedomý žiadnych súdnych procesov, pre ktoré nebol ďalej ochotný zamestnávateľ matky VDT s.r.o. akceptovať jej neočakávané odchody z práce. Poukázal na ďalšie údajné nevhodné správanie matky.
5. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovému zisteniu, ktorý bol podkladom pre jeho správne rozhodnutie vo veci.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci konania otec maloletých detí, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani otec maloletých detí vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam otca krajský súd dopĺňa, že vykonaným dokazovaním, a to šetrením pomerov v rodine matky, ako aj lekárskej správy z psychologického vyšetrenia maloletých detí vyplýva, že matka maloletých detí sa o ne riadne stará a vytvorila im všetky podmienky pre ich ďalší riadny vývin, a teda tvrdenia otca o nevhodnom správaní a nevhodnosti jej osoby pre výchovu maloletých detí zostali v pozícii ničím nepodložených tvrdení, keď práve naopak z listinných dôkazov predložených matkou jednoznačne vyplýva nevhodné správanie otca.
9. Vo vzťahu k príjmovým schopnostiam matky krajský súd zdôrazňuje, že predmetom konania je plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca a nie matky, pričom u neho vychádzajúc z jeho vlastných tvrdení príjmy za celé posudzované obdobie presahovali sumu 1 000,- eur, z ktorých otec okrem dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie je schopný platiť výživné na maloleté deti v stanovenej výške vychádzajúc aj z toho, že pri všetkých ním uvádzaných výdavkoch môže si podľa svojich tvrdení prenajať miesto jednoizbového bytu v O., kde platí 330,- eur, aj dvoj- alebo trojizbový byt, kde by platil 650,- až 750,- eur mesačne, t. j. o 320,- až 370,- eur viac ako v súčasnosti. Výdavky matky pritom nijakým relevantným spôsobom nerozporoval. Pre posúdenie veci sú irelevantné tvrdenia otca o nutnosti jeho finančnej pomoci matke, keďže jeho vyživovaciu povinnosť k nej ako dieťaťa predchádza vyživovacia povinnosť jeho otca ako manžela, pričom ak by aj bola uňho daná, je povinný ju plniť v takom rozsahu, v akom zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom svojich súrodencov (§ 66, § 67 Zákona o rodine), ktorý však ani len netvrdil, nieto preukazoval, pričom tvrdenia matky, že jeho brat rodičom neprispieva, nerozporoval. Na výživné pritom nemožno započítať ani splácanie spoločných dlhov (§ 76 ods. 2 ZoR), ktoré sú navyše len vo výške 25,- eur mesačne.
10. K ďalšej odvolacej námietke otca týkajúcej sa nevhodnosti prostredia, v ktorom matka maloletých maloleté deti vychováva, krajský súd dopĺňa, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), kedy by aj otec maloleté deti vychovával v jednoizbovom byte, v ktorom však z dôvodu, že matka nevedela, kde otec býva a tento adresu v O. neuviedol ani pri svojom výsluchu, nemohlo byť jeho zavinením kolíznym opatrovníkom cestou dožiadania vykonané šetrenie, a preto neopodstatnené sú aj jeho námietky o údajnom povrchnom vykonávaní si práce kolízneho opatrovníka.
11. Ďalej krajský súd dopĺňa, že nepravdivé sú aj tvrdenia otca maloletých detí, že na pojednávanie nebol, vrátane svojho právneho zástupcu riadne predvolaný, keďže z obsahu spisu vyplýva opak a ani tvrdenia, že na skutočnosti uvádzané v návrhu, ktorý mu nebol v dostatočnom predstihu riadne doručený, nemohol reagovať a navrhnúť dôkazy, keďže konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom nebolo začaté na návrh, ale podľa ust. § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku okresným súdom bez návrhu uznesením č.k. 11P/13/2019-28 z 12. 03. 2019. Pritom aj keby sa otcovi odňala možnosť konať pred súdom v rámci prvoinštančného konania, následne v rámci odvolacieho konania, s ktorým tvorí súvislý celok, vzniesol uvádzané námietky, t. j. uplatnil svoj vplyv na výsledok konania
a keďže odvolací súd sa nimi riadne v rámci svojho rozhodnutia zaoberal a vysporiadaval, nedošlo k odňatiu možnosti otca maloletých detí konať pred súdom.
12. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami otca maloletých detí, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.
13. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP a nárok na ich náhradu taktiež žiadnemu z účastníkov nepriznal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).