Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-386-2015.pdf
PDF · 80.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39C/386/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., IČO: 31 342 841, so sídlom Limbová 3, 900 91 Limbach, proti Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o vydanie predmetu úschovy, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2015 žalobca žiadal, aby súd určil, že žalovaný je povinný vydať predmet úschovy: osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto 55S, žltej metalízy, ŠPZ: L. XXX L., výrobné číslo karosérie (VIN) B., výrobné číslo motora XXXXXXX, ktoré bolo uznesením žalovaného ČVS: ORP-214/2-OVK-B5-2004 zo dňa 15.11.2006 uložené do úschovy Okresného súdu Bratislava V, žalobcu v nepoškodenom a funkčnom stave a zaplatiť žalobcovi trovy konania vrátane trov spojených z miesta úschovy vozidla do sídla žalobcu.
2. Skutkovo žalobca žalobu odôvodnil tým, že podľa tvrdenia žalobcu je nesporným vlastníkom predmetu úschovy, motorového vozidla, ktoré bolo dňa 15.08.2006 vydané nedobromyseľným vlastníkom: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX R. E. vyšetrovateľovi PZ OR PZ Bratislava V v konaní vedenom pod č.p. ČVS: ORP-214/2-OVK-B5-2004 zložiteľovi. Uznesením zo dňa 15.11.2006 vyšetrovateľ OR PZ Bratislava V (zložiteľ) rozhodol o uložení vozidla do úschovy Okresného súdu Bratislava V podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko sa vo veci vedie vyšetrovanie a vznikla pochybnosť o vlastníkovi zaistenej veci a to aj napriek tomu, že pani Beata Sarkocy v rozhodnom čase vlastníčka vozidla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2002 dobromyselne nadobudla vlastnícke právo k vozidlu od skutočného vlastníka vozidla - žalobcu, zaplatila za vozidlo kúpnu cenu 7.056 SKK žalobcovi, ktorý sa stal vlastníkom vozidla po skončení leasingu dňa 07.02.2001. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Bratislava V zo dňa 04.06.2012 bolo trestné stíhanie voči F. H. zastavené z dôvodu premlčania, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 26.06.2012. Vyšetrovateľ PZ po zastavení trestného stíhania odmietol dobrovoľne vydať vozidlo L. R., tak L. R. listom zo dňa 27.06.2012 odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 10.01.2002. Od odstúpenia od kúpnej zmluvy, od 27.06.2012 je žalobca opätovne vlastníkom predmetného vozidla, ktoré mu však vyšetrovateľom PZ nebolo vydané. Údajný vlastník G. P.a si neuplatnil u súdu právo na vydanie vozidla.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore z dôvodu, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo uložené do úschovy súdu, nakoľko vznikla pochybnosť o vlastníkovi zaistenej veci, pretože okrem G. P. si na vozidlo uplatnila nárok aj
L. R. (potvrdenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1Ú 12/2006-10 z 25.01.2007). O spornom práve na vec rozhoduje výlučne súd v civilnom konaní, pričom úlohou orgánov činných v trestnom konaní je zabrániť nakladaniu s vecou až do objasnenia práva na ňu. V takomto prípade je vec ponechaná naďalej v úschove a upozorní osoby, ktoré si na ňu robia nárok, aby si ho uplatnili v občianskom súdnom konaní, pričom v rámci upozornenia určí zároveň aj lehotu na podanie súdnej žaloby. Dôvodné pochybnosti o práve na vec nemôže v trestnom konaní odstraňovať orgán činný v trestnom konaní. Žalovaný, ani Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, nie sú vlastníkmi ani držiteľmi predmetného vozidla a ani jeden z uvedených subjektov si na predmetné vozidlo neuplatňuje vlastnícke právo. S poukazom na zápisnicu o výsluchu svedka G.C. P., má žalovaný za to, že ako pasívne legitimovaný subjekt prichádza do úvahy G. P., ako druhý subjekt okrem žalobcu, ktorý si na predmetné vozidlo uplatňuje vlastnícke právo a nie žalovaný. O tom, kto je vlastníkom motorového vozidla na základe určovacej žaloby však doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, preto žaloba o vydanie veci podľa žalovaného je podaná predčasne. Žaloba o vydanie vozidla prichádza podľa žalovaného do úvahy až v prípade, že by nebolo dobrovoľne vydané vozidlo jeho vlastníkovi i napriek existencii právoplatného rozsudku, ktorým by bolo vlastnícke právo k motorovému vozidlu príslušným súdom priznané.
4. Súd vykonal na pojednávaní, v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi založenými žalobcom do spisu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.
5. Podľa § 21 ods. 1, 10 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, v znení účinnom v čase rozhodnutia vyšetrovateľa OR PZ Bratislava 5 o uložení vozidla do úschovy Okresného súdu Bratislava V (11.05.2006
- 31.03.2007) - Oprávnenie zaistiť vec (1) Policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Policajt vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní. (10) Ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a odkáže tieto osoby, aby si svoj nárok na zaistenú vec uplatnili v občianskoprávnom konaní.
6. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) - (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto 55S, žltej metalízy, ŠPZ: L. XXX L., výrobné číslo karosérie (VIN) B., výrobné číslo motora XXXXXXX, ktoré bolo uznesením OR PZ ČVS: ORP-214/2-OVK-B5-2004 zo dňa 15.11.2006 uložené do úschovy Okresného súdu Bratislava V, podľa § 21 ods. 1 a ods. 10 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, nakoľko vznikli pochybnosti o tom, že zaistené vozidlo patrí osobe, ktorej bolo zaistené alebo žalobcovi, resp. L. R.. Následne bolo údajným vlastníkom oznámené, aby si uplatnili vlastnícke právo na príslušnom súde, vzhľadom k vzniku pochybností vlastníctva osôb.
8. Žalovaný netvrdil, ani si neuplatňoval vlastnícke právo k motorovému vozidlu a pretože ani zo zákona nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, je dôvodné konštatovať, že žalovaný nie je nositeľom práv a povinností. Pretože neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 126 Občianskeho zákonníka žaloba žalobcu domáhajúceho sa vydania motorového vozidla voči žalovanému bola nedôvodná. Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva. Vecne legitimovaná je tá strana sporu, ktorá je subjektom hmotnoprávneho vzťahu alebo subjektom hmotnoprávnych povinností, o ktorých sa v konaní jedná. Súd pri skúmaní vecnej legitimácie ako na strane žalobcu (aktívna legitimácia) tak na strane žalovaného (pasívna legitimácia) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a to pre nedostatok preukázania pasívnej vecnej legitimácie. V konaní o určenie vlastníckeho práva je pasívne legitimovaná osoba, ktorá je vedená ako vlastník, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo alebo ktorú iné osoby považujú za vlastníka veci. Pasívne legitimovanou osobou nemôže byť žalovaný, ktorý vykonáva úlohy stanovené zákonom o policajnom zbore a nie je považovaný za vlastníka veci. Vlastníctvo k motorovému vozidlu je sporné, a za takejto situácie, nie je možné ako prejudiciálnu otázku vyriešiť otázku vlastníckeho práva k vozidlu, nakoľko sporovou stranou nebola druhá osoba, ktorá o sebe tvrdila, že je vlastníkom motorového vozidla a ktorá nemôže produkovať dôkazy za účelom preukázania svojho vlastníckeho práva k vozidlu alebo za účelom vylúčenia vlastníckeho práva žalobcu. Nie je preto
možné vozidlo vydať len jednému z nich bez toho, aby v súdnom konaní, vyvolanom medzi domnelými vlastníkmi vozidla (v konaní o určenie vlastníckeho práva alebo iného práva, v ktorom by žalobca nemusel preukazovať naliehavý právny záujem, keďže by išlo o žalobu v zmysle zákonného zmocnenia) bolo určené, ktorý z nich je vlastníkom motorového vozidla. Pochybnosti o práve k zaistenej veci a veci uloženej do úschovy v zmysle § 21 ods. 1, 9 zákona č. 171/1993 Z.z. totiž neodstraňuje policajný orgán samostatným dokazovaním (viď rozsudok NS SR z 26.11.2003 sp.zn. 4Cdo 60/2003) a nemôže ich odstrániť ani súd v konaní o vydanie veci, pokiaľ nie je druhou stranou sporu aj druhý domnelý vlastník vozidla. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že k podaniu takejto žaloby došlo a ani to, že dôvody na zaistenie veci a dôvody jej uloženia do úschovy pominuli, nie je možné predmetné vozidlo vydať osobe žalobcu.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu v celom rozsahu ako predčasne podanú zamietol.
10. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaný mal v konaní úspech, náhradu trov konania neuplatnil, žiadne mu v konaní nevznikli, súd preto žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)