Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. Z. XXX, adresa pre doručovanie H., P. XX proti odporcovi S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. Z. Q., t.č. bytom W. Z. XXX, zastúpenému JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 7269/20A, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -50 zo dňa 10. septembra 2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke ako rozvedenej manželke na výživu sumou 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 17.5.2019 s tým, že táto povinnosť odporcu trvá do 13.5.2024. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zameškané výživné za obdobie od 17.5.2019 do 30.9.2019 vo výške 358,70 eur zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2018 domáhala, aby súd odporcu zaviazal prispievať jej na výživu ako rozvedenej manželke sumou 80,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že je bývalou manželkou odporcu, žije v spoločnej domácnosti so spoločným synom O., ktorému poskytuje celodennú starostlivosť, nakoľko je plne odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Preto navrhovateľka nie je schopná sa živiť sama. Odporca prispieva na výživu syna sumou 300,- eur mesačne, na výživu navrhovateľky ako manželky bol povinný prispievať počas manželstva sumou 100,- eur mesačne. Zánikom manželstva však táto jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke zanikla. Súd vykonal vo veci dokazovanie. Zo sobášneho listu bolo súdom zistené, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 19.05.2001 v Trenčíne. Podľa rodného listu sú spoločne rodičmi syna O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -158 zo dňa 30.11.2018 právoplatným dňa 05.12.2018, zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom odporca ako otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 300,- eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2018. Počas manželstva bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -52 zo dňa 13.12.2018 schválený medzi účastníkmi zmier, v zmysle ktorého sa odporca zaviazal, že bude s účinnosťou od 01.08.2018 prispievať na výživu navrhovateľky ako jeho manželky sumou 100,- eur mesačne, pričom zameškané výživné v sume 500,- eur sa jej zaviazal odporca zaplatiť do 20.12.2018. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn.

zo dňa 25.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2019, bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že táto žije sama iba so zdravotne ťažko postihnutým synom O.. Jej jediným príjmom je príspevok na opatrovanie 340,81 eur mesačne a rodinné prídavky na syna vo výške 24,34 eur mesačne. Okrem toho nepoberá žiaden príjem, pretože z dôvodu starostlivosti o syna O. sa nemôže zamestnať, tento potrebuje celodenný dohľad, starostlivosť a pomoc pri bežných úkonoch a to aj v škole, kde mu robí asistenta. Miera jeho funkčnej poruchy je 70%. So synom žijú v prenajatom byte, po tom, čo ich odporca vyhodil z domu, pričom výška nájomného spolu s energiami je 380,- eur mesačne. Navrhovateľkin zdravotný stav je primeraný veku, neužíva žiadne lieky a nie je odkázaná na žiadne zdravotné pomôcky. Zamestnať sa z dôvodu starostlivosti o syna nemôže, zamestnaná bola, aj to iba na polovičný úväzok, a to vtedy, keď bol syn na základnej škole a mal tam prideleného asistenta. Nemá žiadne financie ani úspory, ušetriť sa nič nedá. Dom, v ktorom predtým bývali s odporcom, je jeho vlastníctvom, spoločne ho však prerobili, on ho na navrhovateľku však nechcel nikdy prepísať, nijako sa zatiaľ po rozvode nevysporiadali, finančne ju odporca nevyplatil, BSM nemajú zatiaľ vysporiadané. Syn O. nastúpil v septembri do 3. ročníka na strednej škole, kde mu navrhovateľka robí asistenta, musí mu pomáhať aj v škole, potrebuje celodennú asistenciu. Sám mal minulý rok individuálny plán, a to kvôli psychickým problémom. Navrhovateľka ho nemôže nechať samého kvôli jeho psychickej diagnóze, je s ním permanentne, pretože sa o neho bojí. Za mobilné telefóny, televíziu a internet mesačne platí spolu približne 75,- eur. Všetky úspory, ktoré zostali na jej účte ešte z obdobia manželstva, minula na O., lebo mu zaplatila tri rehabilitácie v V. v Piešťanoch. Podľa komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 22.07.2016 syn účastníkov (t.č. už plnoletý) O. má mieru funkčnej poruchy v rozsahu 70%, považuje sa osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný na sprievodcu. Premiestňuje sa pomocou mechanického vozíka, nie je schopný sa premiestniť k vozidlu MHD a k prostriedku železničnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť a udržať sa v ňom počas jazdy, potrebuje pomoc inej osoby pri styku so spoločenským prostredím, je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, na mechanický vozík, pomoc inej osoby pri preprave a premiestňovaní, ďalej má obmedzenú schopnosť písomnej komunikácie v dôsledku poškodenia horných končatín, okrem iného je ďalej odkázaný na pomoc a dohľad zo strany druhej fyzickej osoby pri zabezpečovaní potrieb sebaobsluhy - na opatrovanie. Navrhovateľka podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nie je zamestnaná. Jej jediným príjmom je peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v období od 01/2018 do 06/2018 činil sumu 299,15 eur mesačne, v období od 07/2018 do 07/2019 činil 340,81 eur mesačne. Tiež poberá prídavok na dieťa v sume 24,34 eur mesačne. Z lustrácie odporcu v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že odporca je od 28.05.2018 zamestnancom v spoločnosti MONOLIT Slovakia, s.r.o., pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa v období od januára 2019 do júla 2019 jeho čistý príjem predstavoval celkovo sumu 4.356,36 eur, čo predstavuje priemernú mesačnú čistú mzdu 622,34 eur. V zmysle potvrdenia je odporca v tejto spoločnosti zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere na dobu neurčitú. Od vzniku pracovného pomeru nebol odporca práceneschopný, nenastúpil na materskú ani rodičovskú dovolenku, nepoberal dávku ošetrovné, neuplatňuje si daňový bonus na deti. Neboli mu vystavené žiadne exekučné príkazy, z jeho mzdy sa nevykonávajú žiadne zrážky pri výkone rozhodnutia. 3. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa , a o rodine. Uviedol, že hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela a ktoré musia byť splnené kumulatívne, súčasne sú: právoplatne rozvedené manželstvo; jeden z rozvedených manželov nie je objektívne schopný sám sa živiť; schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať; bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku a napokon existencia súladu s dobrými mravmi. Súd mal splnenie týchto podmienok za preukázané. Manželstvo účastníkov konania bolo už pred podaním návrhu na začatie tohto konania právoplatne rozvedené, rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2019. Bývalí manželia sa na poskytovaní príspevku navrhovateľke na čas po rozvode nedohodli, a preto sa navrhovateľka s návrhom na jeho určenie obrátila na súd. Súd nezistil rozpor priznania tohto výživného s dobrými mravmi, pričom tento rozpor ani odporca v konaní netvrdil. Za stavu, keď výlučne sama navrhovateľka sa stará o spoločného zdravotne ťažko postihnutého syna keď odporca sa o syna nijako nezaujíma, nepomáha mu a jediným jeho prínosom v starostlivosti o neho je úhrada výživného na syna (tieto tvrdenia uvádzané už v návrhu na začatie konania odporca ani neoznačil za nepravdivé), rozpor priznania príspevku navrhovateľke s dobrými mravmi nemôže byť konštatovaný. Aktuálna sociálna situácia navrhovateľky nie je dôsledkom jej ľahostajného prístupu k životu, nie je ani dôsledkom jej dobrovoľného rozhodnutia nepracovať, ale je dôsledkom objektívnej skutočnosti, ktorou je nevyhnutná potreba celodennej osobnej starostlivosti o spoločného syna, ktorú zabezpečuje osobne len navrhovateľka a ktorá navrhovateľke bráni, na rozdiel od odporcu, plnohodnotne sa zamestnať.

Čo sa týka skúmania pomerov na strane navrhovateľky a jej odkázanosti na príspevok od bývalého manžela, skutočnosť, že sama navrhovateľka je po rozvode osobou, ktorá poskytuje spoločnému plnoletému synovi celodennú pomoc, asistenciu pri bežných každodenných úkonoch, starostlivosť, vrátane asistencie počas školského vyučovania, na ktorú je odkázaný, je na jej strane výrazným limitujúcim faktorom, ktorý obmedzuje navrhovateľku v možnosti zamestnať sa a dosahovať svojou prácou vyšší príjem. V neposlednom rade navrhovateľka musí svoj každodenný život permanentne prispôsobovať starostlivosti o spoločného syna a jeho dennému režimu, v dôsledku čoho uvedené nepochybne predstavuje nielen enormnú fyzickú a psychickú záťaž na strane navrhovateľky, ale za tejto situácie nie je možné si predstaviť, že by navrhovateľka popri celodennej opatere o odkázaného syna mohla byť riadne zamestnaná. Príspevok na opatrovanie syna, ktorý je navrhovateľkiným jediným príjmom, odráža tak objektívny fakt, že navrhovateľka jednoducho nie je schopná sa popri uvedených aktivitách týkajúcich sa opatery syna, zamestnať. Jej príjem titulom tohto príspevku čo do jeho výšky, ktorá nedosahuje ani výšku minimálnej mzdy (od 01.01.2019 minimálna mzda činí sumu 520,- eur), nemôže byť plnohodnotným príjmom v porovnaní s príjmom poberaným z riadneho zamestnania (ako je tomu na strane odporcu) a vzhľadom na jeho výšku objektívne nie je a ani nemôže byť z neho navrhovateľka schopná uhrádzať svoje nevyhnutné potreby, akými sú náklady na stravu, ošatenie a bývanie, keď len náklady na bývanie v prenajatom byte predstavujú sumu vyššiu, než je výška uvedeného príspevku. Náklady na bývanie pritom nepochybne spolu s nákladmi na stravu, ošatenie, či lieky sú nevyhnutnými a tými najzákladnejšími výdavkami. Pokiaľ navrhovateľka deklarovala aj príjem titulom prídavku na dieťa, ide aj pri tejto dávke v sume cca 24 eur mesačne o sumu prakticky zanedbateľnú v porovnaní s tým, aké sú nevyhnutné mesačné výdavky na základné potreby dospelej osoby. Okrem toho ide príjem, ktorý by mal byť primárne určený na úhradu potrieb dieťaťa, za ktoré je tento príspevok poskytovaný a nie na úhradu osobných potrieb rodiča. Výsluchom navrhovateľky mal súd pritom zistené, že jej aktuálna nepriaznivá sociálna situácia neumožňuje uspokojovať iné, než základné potreby, nemá financie na úhradu kultúrnych či iných voľnočasových aktivít, ktoré absolvuje spoločne so synom, keď je odkázaná na ich úhradu zo strany svojich blízkych či priateľov (kino, športové podujatia a pod). Navrhovateľka deklarovala, že jej finančne pomáha brat a otec. Súd preto dospel k záveru, že zistená sociálna a majetková situácia navrhovateľky je taká, že nie je schopná sa z objektívnych dôvodov sama živiť, uspokojovať svoje odôvodnené potreby zo svojho príjmu, a preto je odkázaná na primeraný príspevok na výživu od odporcu ako od bývalého manžela. Odporca netvrdil, že by nebolo v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky, keďže bol v konaní pasívny a na svoju obranu nepredostrel súdu žiadne tvrdenia, hoci ho súd na to vyzýval, opakovane predvolával na pojednávania, kde by mal poskytnutý priestor na prezentáciu svojich tvrdení. Súd tak do určitej miery suploval aktivitu odporcu, keď bez jeho návrhu a bez jeho súčinnosti zisťoval jeho pomery, pričom zistil, že jeho priemerný mesačný čistý príjem je 622,34 eur, čo je takmer dvojnásobkom príjmu navrhovateľky, ktorá poberá len príspevok na opatrovanie syna. V konaní nebolo zistené, že by odporca mal nepriaznivý zdravotný stav, na čo sa dá nepochybne usudzovať aj z toho, že zamestnávateľ oznámil, že v roku 2019 nebol odporca práceneschopný. Odporca má vyživovaciu povinnosť voči synovi (pričom z vlastnej činnosti súdu je známe, že požiadal o jej zníženie návrhom podaným na súde dňa 24.06.2019, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté). Odporca netvrdil také okolnosti, ktoré by jeho sociálne pomery výrazne zhoršovali. Tiež treba zohľadniť, že odporcu na rozdiel od navrhovateľky starostlivosť o syna nijakým spôsobom výrazne nezaťažuje, keďže sa podľa nerozporovaných tvrdení navrhovateľky o syna osobne nestará a navrhovateľke so synom po rozvode nepomáha, nie je teda obmedzovaný ani v dosahovaní príjmu, ani v každodenných aktivitách, keďže sa režimu svojho syna nemusí nijako prispôsobovať. Súd preto uzavrel, že na strane odporcu je daná možnosť a schopnosť na výživu navrhovateľky prispievať, keďže neboli preukázané také okolnosti, ktoré by mu v poskytovaní tejto finančnej kompenzácie na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie na strane jeho bývalej manželky bránili, resp. by ho čo i len obmedzovali. Príjem odporcu podľa názoru súdu je dostačujúci na to, aby z neho navrhovateľke prispieval na výživu za stavu, keď sa navrhovateľka nie vlastnou vinou ocitla v situácii, kedy nie je schopná sa sama a bez pomoci živiť z vlastných zdrojov. Navrhovateľka žiadala o príspevok v sume 80,- eur mesačne, ktorý súd vzhľadom na vyššie opísané zistené pomery oboch účastníkov považuje za úplne primeraný. Súd mal za to, že pokiaľ za trvania manželstva (do 13.05.2019) bol odporca zo svojho príjmu, ktorý je prakticky celý rok 2019 každý mesiac rovnaký (v zmysle potvrdenia zamestnávateľa) na základe rodičovskej dohody prispievať na výživu syna 300,- eur mesačne a na výživu navrhovateľky vtedy ešte ako manželky sumou 100,- eur mesačne, potom nepochybne musí byť v jeho možnostiach prispievať okrem výživného na syna aj príspevkom na navrhovateľku v sume 80,- eur mesačne (teda ešte v nižšej výške, než bolo určené výživné na ňu ako na manželku), keď je navrhovateľka naň v celom rozsahu odkázaná. Tiež súd zohľadnil aj mieru, akou je život navrhovateľky a odporcu dotknutý opaterou o zdravotne ťažko postihnutého

syna. Sumu vo výške 80,- eur súd považuje za adekvátnu jednak odôvodneným nevyhnutným potrebám navrhovateľky a tiež možnostiam a schopnostiam odporcu. Preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky ako bývalej manželky sumou 80,- eur a to s účinnosťou od podania návrhu, tj. od 17.05.2019. S poukazom na § 72 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať primárne najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode (s možnosťou jeho ďalšieho predĺženia, ak to aj po uplynutí tejto doby budú odôvodňovať potreby a situácia rozvedenej navrhovateľky). Súd preto s poukazom na toto pravidlo určil, že povinnosť odporcu trvá do 13.05.2024, teda po dobu 5 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania. Nakoľko navrhovateľka požadovala výživné odo dňa podania návrhu (17.05.2019), súd určil aj zameškané výživné. Odporca počas tohto obdobia na výživu navrhovateľky neprispieval nič. Zameškané výživné od 17.05.2019 do 30.09.2019 činí 358,70 eur /máj 2019: 38,70 eur, jún 2019: 80,- eur, júl 2019 : 80,- eur, august 2019 : 80,- eur, september 2019: 80,- eur/. Uvedené zameškané výživné súd uložil odporcovi zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca sám netvrdil žiadne také okolnosti, ktoré by mu znemožňovali uhradiť zameškané výživné naraz a žiadne také okolnosti, na ktoré by súd mal vziať zreteľ ani v konaní nevyšli najavo. Súd zobral do úvahy aj pasívne správanie odporcu počas konania, keď tento na výzvy súdu nereagoval, na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavoval, a preto za tejto situácie poskytnúť mu výhodu úhrady zameškaného výživného v splátkach sa súdu nejavilo ako spravodlivé. Prípadné nižšie mesačné splátky zameškaného výživného, za stavu, keď navrhovateľka je odkázaná na pomoc iných rodinných príslušníkov pri uspokojovaní potrieb seba a syna, by len zhoršili už aj tak nepriaznivú situáciu na ich strane. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa /ďalej len "CMP"/. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Podľa neho nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že by ju odporca vyhodil z domu, kde počas manželstva ako rodina žili. Navrhovateľka so synom odišla sama, a rodinný dom ostal prázdny, keďže odporca sa presťahoval k svojej matke. Je teda výlučne vecou navrhovateľky, že sa rozhodla odísť z bývania, ktoré mala k dispozícii, s podstatne nižšími nákladmi, ako má teraz. Naviac, ako uviedla, v byte žije sama so synom, a zrejme sa jedná o trojizbový byt, čo považuje odporca za nadštandard. V čase, keď navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti vzala si dve vkladné knižky vedené v Poštovej banke, pričom na jednej bolo 18.000,- eur a na druhej 4.000,- eur. Rovnako si vzala aj nasporené peniaze z Prvej stavebnej sporiteľne vo výške cca 6.000,- eur. Tieto skutočnosti súdu neuviedla. Naviac syn O. by mal nárok aj na liečenia preplácané poisťovňou v Kováčovej, ktoré však nevyužívajú. V tomto kontexte sa informácia navrhovateľky o úhrade nákladov v centre V. javí ako účelová. Navrhovateľ ďalej uviedla, že sa kvôli zdravotnému stavu syna nemôže zamestnať. Ako vyplýva potvrdenia HK Dukla Trenčín zo dňa 21.01.2018, v roku 2017 vykonávala navrhovateľka dobrovoľnícku činnosť počas hokejovej sezóny, a za obdobie od 7.8.2017 do 31.12.2017 boli prijaté jej výkony v rozsahu 142,5 hodiny. Odporca má vedomosť o tom, že navrhovateľka aj za túto činnosť poberala finančnú odmenu v sume cca 80,- eur mesačne. Čo sa týka tvrdení navrhovateľky, že sa odporca nestará o syna O., o tohto sa žiadnym spôsobom nezaujíma a podobne, tu odporca uvádza, že o starostlivosť o syna mal a má záujem, avšak syn s ním odmieta komunikovať a udržiavať akýkoľvek kontakt. Ide teda o rozhodnutie syna a nie odporcu, pričom výrazný podiel na zhoršení vzťahov otca a syna má zrejme navrhovateľka. Odporca je zamestnaný, jeho príjem nie je nadštandardný. Z príjmu hradí náklady bývania, stravu a cestovné do práce. Bude nútený hradiť aj výživné na syna O., keďže tento vzhľadom na jeho postihnutie nebude schopný sám sa živiť ani z priznaného invalidného dôchodku. Navrhovateľka odišla z bývania, ktoré mala so synom k dispozícii a sama so synom užíva trojizbový byt. Jej mesačný príjem podľa odporcu umožňuje pokrývať primerané základné životné potreby. Odporca zo svojho príjmu nie je schopný ani jednorazovo uhradiť zameškané výživné, tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Podľa nej je z tvrdení odporcu zrejmé, že si zdravotné postihnutie svojho syna neuvedomuje, resp. nevie čo obnáša zabezpečovať synovi celodennú starostlivosť. Stav syna O. je taký, že si vyžaduje pomoc pri obliekaní, zabezpečovaní osobnej hygieny a navyše jeho zhoršený psychický stav vyžaduje nepretržitý dohľad. Z tohto dôvodu je pre navrhovateľku nemožné zamestnať sa, nakoľko žiadny zamestnávateľ by jej neakceptoval potrebu okamžitého odchodu z práce, pripadne mať syna so sebou v práci. K pomerom na strane odporcu navrhovateľka uviedla, že odporca si zakúpil dve osobné motorové vozidlá, jedno značky Peugeot a druhé značky BMW, ktoré však napísal na svoju sestru V.. Od mnohých ľudí má navrhovateľka informácie, že autá využíva pre svoju potrebu iba odporca, autá sú odstavené pred jeho domom alebo autá používa na cestovanie do zamestnania. Životná úroveň odporcu nie je teda taká, ako ju popisuje

v odvolaní ale je naopak dobrá, ak nie výborná, nakoľko si nechal aj spoločné peniaze, ktoré boli na účte v sume viac ako 30.000 eur. Čo sa týka dobrovoľníckej činnosti navrhovateľky pre HK Dukla Trenčín, túto vykonávala v roku 2017. S touto činnosťou som začala najmä z dôvodu, že syn O. je veľkým fanúšikom HK Dukla Trenčín a na všetky zápasy tohto tímu ho doprevádzala vzhľadom na jeho odkázanosť na invalidný vozík. Dobrovoľnícku činnosť pre HK Dukla Trenčín od roku 2018 už navrhovateľka nevykonáva, so synom však aj naďalej chodím na všetky zápasy tohto tímu. Ohľadne „dobrovoľného odchodu z domácnosti v W. Z." navrhovateľka uviedla, že je pravdou, že ju a syna odporca z domu vyhodil, používal na to dlhodobý psychický tlak voči jej osobe. Neustále jej vykrikoval, že dom je jeho, že na dome vymení zámky a podobne. Bola preto nútená hľadať si iné vhodné bývanie. Odporca ihneď po odsťahovaní navrhovateľky jej zrušil trvalý pobyt, ktorý má teraz vedený na obci W. Z.. Synovi i jej odmieta z domu vydať ich osobné veci. Odporca od novembra 2019 začal platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 80 eur mesačne, je preto viac než jasné, že má dostatok financií na to, aby príspevok na výživu rozvedenej manželky platil aj naďalej. Tento príspevok je len čiastočným pokrytím príjmu rozvedenej manželky, keďže sa navrhovateľka 24 hodín denne stará o spoločného syna. 6. K vyjadreniu navrhovateľky na svoje odvolanie odporca písomne uviedol, že vyjadrenie navrhovateľky obsahuje zavádzajúce informácie. Odporca si uvedomuje zdravotné postihnutie syna a s tým spojené problémy, keďže do roku 2018 žil s navrhovateľkou a synom v jednej domácnosti v čase, keď bol doma aj on zabezpečoval starostlivosť o syna. Nie je pravdou, že by si odporca kúpil motorové vozidlá, dokonca dve, z toho jedno BMW. Čo sa týka údajných spoločných peňazí v sume 30,000,- eur, ktoré si mal odporca nechať, táto suma tiež nie je pravdivá. Faktom je, že každý z manželov disponoval po rozchode určitou finančnou čiastkou, pričom suma, ktorou disponovala navrhovateľka bola 28.000,- eur. Rovnako nie sú pravdou tvrdenia navrhovateľky, že by ju odporca vyhodil z domu, kde počas manželstva ako rodina žili. Navrhovateľka so synom odišla sama, pričom v dome si nechala časť osobných vecí. Finančná situácia odporcu nie je taká, aby mu umožňovala platiť výživné rozvedenej manželky, a dokonca jednorazovo uhradiť sumu zameškaného výživného. 7. K tomuto vyjadreniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Zopakovala, že odporca disponuje spoločnými peniazmi v sume 30.000 eur a že ju po rozvode „odsťahoval“ a zrušil jej trvalý pobyt v spoločnom dome. To, že odporca vlastní viaceré motorové vozidlá, sa navrhovateľka dozvedela od ľudí v W. Z.. Odporca od marca 2020 neplatí výživne na rozvedenú manželku, predtým platil iba každý druhý mesiac. Taktiež neplatil výživné na syna O., tak toto navrhovateľka postúpila exekútorovi. Keďže odporca žiadnym spôsobom navrhovateľke nepomáha so starostlivosťou o syna O., nie je v jej možnostiach sa vôbec zamestnať, tak preto je výživné na rozvedenú manželku pre ňu veľmi potrebné. 8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa / / a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa a . 9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné: 10. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania odporcu. Ako už v napadnutom rozsudku poukázal súd prvej inštancie, v zmysle Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a ak sa bývalí manželia na takomto príspevku na výživu nedohodnú, určí jeho rozsah na návrh niektorého z nich súd. V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci konania boli manželia, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené súdom a na poskytovaní príspevku na výživu navrhovateľke zo strany odporcu sa účastníci nedohodli. 11. Navrhovateľka poskytuje celodennú starostlivosť spoločnému synovi účastníkov, O., ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%. Možnosti navrhovateľky zamestnať sa a dosahovať zo zamestnania príjem na účely uspokojovania svojich potrieb sú z tohto dôvodu prakticky nulové. Jej jediným príjmom je tak príspevok na opatrovanie, ktorý poberá v sume 340,81 eur mesačne /júl 2019/. Takýto príjem len o málo presahuje životné minimum pre jednotlivca

s nezaopatreným dieťaťom, ktoré je stanovené od 1.7.2020 na 312,91 eur mesačne /opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. /. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka mala nejaký príjem z brigádnickej alebo obdobnej činnosti, ako to tvrdil odporca vo svojom odvolaní. Sama navrhovateľka uviedla, že brigádnickú činnosť pre HK Dukla Trenčín vykonávala naposledy v roku 2017. Aj podľa odvolacieho súdu je tak zrejmé, že navrhovateľka si sama nemôže zabezpečiť príjem kryjúci jej primeranú výživu. 12. Na druhej strane bolo v konaní preukázané, že odporca ako rozvedený manžel navrhovateľky je zamestnaný a jeho príjem zo zamestnania je dostatočne vysoký /priemerne 622,34 eur mesačne v čistom/ na to, aby mohol navrhovateľke prispievať na jej primeranú výživu. Zároveň súd prvej inštancie správne konštatoval a dostatočne odôvodnil, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nebude v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi. Takýto záver súdu prvej inštancie potom vo svojom odvolaní nespochybňuje ani samotný odporca. 13. Súd prvej inštancie preto správne posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa relevantných zákonných ustanovení dospel k záveru, že je dôvodné, aby bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na primeranú výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky. Odvolací súd súhlasí aj s výškou tohto príspevku, ako ho určil v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie. V zmysle Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Uvedené skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela boli súdom prvej inštancie dokazovaním zistené a správne po právnej stránke posúdené. Výška príspevku určená súdom prvej inštancie je primeraná k zisteným schopnostiam, možnostiam a pomerom rozvedeného manžela a dokáže zabezpečiť primeranú výživu navrhovateľky spolu s príspevkom za opatrovanie, ktorý je navrhovateľke poskytovaný zo strany štátu. 14. Pokiaľ odporca poukazuje vo svojom odvolaní na skutočnosť, že navrhovateľka mohla po rozvode spolu so synom Matúšom zostať bývať v rodinnom dome, v ktorom žila spolu s odporcom počas manželstva, a tým sa mohla vyhnúť jej súčasným nákladom na prenájom bytu, s týmto odvolací súd nesúhlasí. Podľa tvrdení navrhovateľky, ktoré odporca nijako nepoprel, je predmetný rodinný dom vo výlučnom vlastníctve odporcu a rozvodom manželstva tak navrhovateľka stratila akékoľvek právo bývania v ňom a jej ďalšie zotrvania v tomto rodinnom dome tak bolo len otázkou dobrej vôle odporcu. Od navrhovateľky nebolo možné spravodlivo očakávať, aby svoje právo bývania robila celkom závislým na dobrej vôli odporcu, s ktorým bolo jej manželstvo rozvedené a žila tak v neustálej neistote. Ak sa potom prihliadne na odporcom nerozporované tvrdenia navrhovateľky, že odporca navrhovateľke neustále vykrikoval, že dom je jeho, že na dome vymení zámky, ako aj na konanie odporcu, ktorý navrhovateľke po jej odsťahovaní z tohto rodinného domu odhlásil jej trvalý pobyt v ňom, je nepochybné, že prenájom bytu navrhovateľkou a náklady, ktoré na to vynakladá sú celkom oprávnené. 15. Rovnako nemohol odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na tvrdenia odporcu, že navrhovateľke po rozvode manželstva zostala určitá suma spoločných finančných prostriedkov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom účastníkov nebolo doposiaľ podľa ich tvrdení vyporiadané. Na finančné sumy, ktoré mali byť spoločné a ktoré mal alebo má výlučne k dispozícii ten ktorý z účastníkov, tak nie je možné nazerať ako na finančné prostriedky, ktoré by mohol účastník oprávnene použiť pri uspokojení svojich vyživovacích potrieb bez toho, aby ich bol nútený v súvislosti s prípadným vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahrádzať druhému. 16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení príspevku na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky od odporcu je teda podľa odvolacieho súdu vecne správne a z tohto dôvodu bolo odvolacím súdom podľa a potvrdené. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( , ďalej len "CMP").

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa .

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.