Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/47/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: SULÍNKA, s.r.o., so sídlom Továrenská 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 464 945, právne zastúpeného Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: SULÍN, s.r.o., so sídlom Gelnická 1839/35, 040 11 Košice - mestská časť Pereš, IČO: 52 443 108, právne zastúpenému Mgr. Ivanom Mazanecom, advokátom so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 42344671, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. -194 zo dňa 20. februára 2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. U., obec U., okres U. Ľ., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu, katastrálneho odboru U. Ľ., a to:

- pozemok registra C KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 851 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6.490 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 994 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 325 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 1.834 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 124 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 888 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 996 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, lesný pozemok o výmere 125 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 706 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 1.032 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 236 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 214 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. XXX/X, ostatná plocha o výmere 45 m2,

- stavba plniareň minerálnej vody Sulín so súpisným číslom X na pozemku registra C KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie,

- stavba rekreačné zariadenie so súpisným číslom XX na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie,

- stavba prevádzková budova so súpisným číslom XX na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie.

II. Súd r u š í neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. -96 zo dňa 4.9.2019.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. T. U., Obec U.Í., okres U. Ľ., vedených na LV č. XXX, presne špecifikovaných tak, ako je to uvedené v podanej žalobe (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, rozhodol dňa 18.7.2019 o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti SULÍN, s.r.o. (žalovaného), a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.7.2019, uzatvorenej medzi zmluvnými stranami - SULÍNKA, s.r.o. - ako predávajúci a SULÍN, s.r.o. - ako kupujúci. Spôsob konania konateľov za spoločnosť je upravený tak, že za spoločnosť konajú a podpisujú vždy dvaja konatelia, a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje vlastnoručné podpisy. Žalobca (v zastúpení konateľmi: T.. Y. V. a N.. L. R.) uzatvoril so žalovaným dňa 16.7.2019 kúpnu zmluvu v zmysle ustanovenia a nasl. , predmetom ktorej je odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v zmluve, a to za kúpnu cenu 5.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi pri podpise tejto zmluvy. Je nepochybné, že predávajúci a kupujúci boli vzájomne obchodne i personálne prepojení, pretože spoločníci a konatelia spol. SULÍNKA, s.r.o. (žalobca) - T.. Y. V. a N.. L. R. sú súčasne spoločníkmi a konateľmi spol. SULÍN, s.r.o., ktorá spoločnosť bola účastníkom predmetnej zmluvy ako kupujúci. Konatelia spoločnosti SULÍNKA, s.r.o. (žalobca) spoločenskou zmluvou zhodne prehlásili, že obsah zmluvy vyjadruje ich vôľu, kde sa zároveň dohodli, že o zásadných otázkach vedenia spoločnosti rozhodujú konatelia spoločne súhlasom väčšiny konateľov a o finančných a hospodárskych záležitostiach rozhodujú konatelia do výšky 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur) a nad túto sumu rozhoduje valné zhromaždenie. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. -516 zo dňa 13.11.2013, v ktorom súd vyslovil právny názor, že kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve v neprimerane nízkej sume sa prieči dobrým mravom, čo má za následok neplatnosť celej zmluvy. Konštatoval, že s uvedeným právnym názorom sa v celom rozsahu stotožnil aj odvolací súd v odvolacom konaní a rovnako aj Najvyšší súd SR v dovolacom konaní, v uznesení zo dňa 20.6.2016 sp. zn. . V tejto súvislosti poukázal taktiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.3.2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.1.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V ďalšej časti odôvodnenia žaloby sa žalobca, po citácii ustanovenia , venoval teoretickému výkladu tohto zákonného ustanovenia, ako aj náležitostí právneho úkonu a jeho neplatnosti z dôvodu jeho nedovolenosti. Opierajúc sa o citované ustanovenia, rozhodnutia súdov, právne závery, listinné dôkazy a tvrdenia uviedol, že má za preukázané, že dňa 16.7.2019 uzatvorili žalobcovia ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim „na prvý pohľad“ perfektnú kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti, avšak je presvedčený, že v prípade predmetnej kúpnej zmluvy sa jedná o právny úkon, ktorý sa preukázateľne prieči dobrým mravom, nakoľko dohodnutá kúpna cena predmetných nehnuteľností (5.000,- eur) bola násobne podhodnotená, nepoctivá, čo aj zmluvnej voľnosti pri jej určení zodpovedá rozporu s dobrými mravmi, na ktorý súd prihliada ex offo. Žalobca tvrdí, že všeobecná cena, teda skutočná hodnota predmetných nehnuteľností je niekoľkonásobne vyššia, keďže znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 12.4.2016 bola všeobecná hodnota len časti predmetných nehnuteľností stanovená na sumu 322.000,- eur a preto má za to, že v roku 2019 hodnota všetkých predmetných nehnuteľností musí predstavovať niekoľkonásobok tejto sumy. Konatelia žalobcu - T.. Y. V. a N.. L. R., ktorí sú zároveň konateľmi spol. SULÍN, s.r.o. (žalovaný), konajúc v mene žalobcu pri podpise predmetnej kúpnej zmluvy museli mať vedomosť aspoň o približnej hodnote predmetných nehnuteľností rovnako ako museli mať vedomosť o tom, že o finančných a hospodárskych záležitostiach rozhodujú konatelia do výšky 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur) a nad túto sumu rozhoduje valné zhromaždenie, teda títo konali v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keď účelovo dohodli výrazne podhodnotenú kúpnu cenu predmetných nehnuteľností, aby na škodu cudzieho majetku (žalobcu) seba alebo iného obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu. Keďže k uzatvoreniu predmetnej zmluvy došlo podvodným konaním žalovaného, resp. jeho štatutárnych orgánov, ide o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý sa hľadí

tak, ako by vôbec nebol urobený. Takéto konanie potom nemôže požívať právnu ochranu, čím je takýto právny úkon, ktorý vzišiel z konania žalovaného, absolútne neprávnym právnym úkonom a takéto konanie je nielen konaním v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň konaním majúcim znaky viacerých trestných činov. Teda niet akýchkoľvek pochybností o tom, že takéto konanie je absolútne v rozpore so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami, teda v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Dňa 20.8.2019 doručil žalobca súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd postupom podľa vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému zakázal predmetné nehnuteľnosti odplatne a bezodplatne scudziť predať, zameniť, darovať, vložiť do základného imania akejkoľvek spoločnosti, založiť alebo zriadiť k ním predkupné právo alebo vecné bremeno. Zároveň žiadal, aby súd žalovanému prikázal umožniť žalobcovi nerušené užívanie predmetných pozemkov a stavieb v rozsahu nevyhnutom na prevádzkovanie podniku.

4. Uznesením č.k. -96 zo dňa 4.9.2019 súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2019.

5. Vec právne posúdil podľa , čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa , , , , , , , , , .

6. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej žalobe podľa účinného od 1.7.2016, teda na požadovanom určení, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom petite a dospel k záveru, že naliehavosť právneho záujmu žalobcu spočíva v tom, že v dôsledku konania jeho bývalých konateľov T.. V. a N.. R. spoločnosť SULÍNKA, s.r.o. prišla o svoje vlastnícke práva k žalovaným nehnuteľnostiam a za súčasného stavu, kedy je ako vlastník žalovaných nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti vedný žalovaný, t.j. spoločnosť SULÍN, s.r.o. žalobca má naliehavý právny záujem na určení jeho vlastníckeho práva, nakoľko len na podklade takéhoto rozsudku môže dosiahnuť zmenu zápisu v osobe vlastníka v príslušnej evidencii nehnuteľnosti.

7. Ďalej sa zaoberal prejudiciálnou otázkou, t.j. otázkou platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá má vplyv na rozhodovanie o nároku žalobcu, ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.

8. Z vykonaného dokazovania, zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom N.. Y. Š., ktorý bol vypracovaný pre účely uzatvorenia záložnej zmluvy v roku 2016, vyplynulo, že hodnota len časti stavieb patriacich žalobcovi (G. Z. X U. L.) a dvoch pozemkov žalobcu - parc. č. XXX a XXX/X v kat. úz. T. U., mala v roku 2016 všeobecnú hodnotu 322.000,- eur, teda hodnota všetkých žalovaných nehnuteľnosti je zrejme podstatne vyššia ako 5.000,- eur, teda ako kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 16.7.2019. To, že konatelia žalovaného si boli vedomí toho, že hodnota žalovaných nehnuteľností je podstatne vyššia, ako 5.000,- eur, vyplynulo aj z výpovede konateľa žalovaného T.. V., keď na pojednávaní, na otázku, aby sa vyjadril, aká je hodnota majetku, ktorý bol prevedený na spoločnosť SULÍN s.r.o., uviedol, že podľa jeho názoru 200.000,- eur. Pokiaľ konateľ žalovaného N.. R. sa k hodnote prevádzaných nehnuteľností nevyjadril, a uviedol len, to, že pokiaľ ide o pioniersky tábor, tak tento mal pri kúpe, pred 20 rokmi, hodnotu 4,5 mil. Sk a vzhľadom na odpisy je, podľa jeho názoru, jeho hodnota nulová a čo sa týka plničky, tá bola stará už keď ju kupovali a má za to, že jej hodnota je taktiež zrejme šrotová, túto výpoveď však považoval súd za účelovú, keďže je zrejmé, že hodnota nehnuteľnosti sa postupom času neznižuje, nevykonávajú sa z nej odpisy, práve naopak, cena nehnuteľností neustále rastie. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaných, že kúpna cena 5.000,- eur nemôže byť považovaná za neprimerane nízku z dôvodu, že v súvislosti s hodnotou prevádzaných nehnuteľností je potrebné zohľadniť záväzok žalobcu vyplývajúci zo záložného práva v zmysle zmlúv s Č. C. X., H..U.. na čiastku cca 173.000,- eur. Súd má za to, že na základe uvedených zmlúv síce bolo zriadené na nehnuteľnosti žalobcu záložné právo, avšak na druhej strane finančné prostriedky z týchto zmlúv boli Č. C. X., H..U.. žalobcovi poskytnuté a teda de facto o uvedenú sumu sa majetok spoločnosti v podstate navýšil.

9. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v prejednávanom spore samotné okolnosti predaja, ako i dohodnutá kúpna cena, nasvedčujú tomu, že išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž nesporné, že dvaja konatelia žalobcu - T.. V. a N.. R. (ktorí bol oprávnení konať v mene spoločnosti SULÍNKA, s.r.o.) po tom, čo v mesiaci jún 2019 došlo k nezhodám s ďalšími dvomi konateľmi uvedenej spoločnosti - Y. Š. a H. Š., si v krátkom čase na to, spolu s Ľ. W., založili novú spoločnosť - SULÍN, s.r.o., na ktorú teraz posudzovanou kúpnou zmluvou zo dňa 16.7.2019 previedli takmer všetky nehnuteľnosti dovtedy patriace spoločnosti SULÍNKA, s.r.o., a to bez vedomia ostatných spoločníkov spoločnosti SULÍNKA, s.r.o. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2019 bola kúpna cena za pozemky a stavby špecifikované v tejto kúpnej zmluve dojednaná na sumu 5.000,- eur, avšak takto dohodnutá kúpna cena je, podľa názoru súdu, neprimerane nízka, prieči sa dobrým mravom, čo má za následok, že dojednanie ohľadne podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy (kúpnej ceny) je neplatné, a jej neplatnosť má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy.

10. Ďalšou skutočnosťou, na ktoré súd prihliadal pri posudzovaní platnosti kúpnej zmluvy cez prizmu dobrých mravov v zmysle je skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 16.7.2019 bola podpísaná na strane predávajúceho, teda za spoločnosť SULÍNKA, s.r.o. jej konateľmi T.. V. a N.. R. a na strane kupujúceho, teda za spoločnosť SULÍN, s.r.o., jej konateľmi N.. R. a Ľ. W.. Tretím konateľom spoločnosti SULÍN, s.r.o. je T.. V.. Je teda nepochybné, že predávajúci a kupujúci boli vzájomne personálne prepojení (N.. R., podpisoval kúpnu zmluvu za predávajúceho aj za kupujúceho a T.. V., ktorý podpisoval kúpnu zmluvu za predávajúceho, je zároveň konateľom kupujúceho).

11. V zmysle konštantnej judikatúry súdov samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne. Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.2.2005, sp. zn. Obdo V 53/2003, R 48/2005).

12. Povinnosť súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená najmä v týchto prípadoch, keď ju účastník výslovne namieta. Dobré mravy pôsobia ako korektív hlavne v situáciách, keď zmluvu uzatvára jedna osoba „sama so sebou“, v ktorých sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“, a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

13. Pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi platí ustanovenie aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa môžu prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku.

14. V prejednávanej veci súd, pri posudzovaní platnosti predmetného právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2019), zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadal na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti a s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že tento právny úkon je neplatným právnym úkonom, pretože bol vykonaný v rozpore s dobrými mravmi ( ), v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ( ) a nakoľko sa týmto úkonom obchádzal účel zákona, a to: 1. jednak z dôvodu neprimerane nízkej kúpnej ceny (hodnota žalovaných nehnuteľností bola minimálne 322.000,- eur, avšak v kúpnej zmluve bola dojednaná kúpna cena nehnuteľností 5.000,- eur); 2. ako aj z dôvodu, že tento právny úkon zrealizovali na strane predávajúceho aj kupujúceho osoby navzájom personálne prepojených obchodných spoločností, bez akéhokoľvek vedomia ostatných konateľov a spoločníkov spoločnosti SULÍNKA, s.r.o., majúcich v tejto spoločnosti väčšinový podiel, pričom títo sa o prevode nehnuteľností dozvedeli až z rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej spoločnosti; 3. ako aj z dôvodu, že osoby konajúce za žalobcu pri prevode nehnuteľností na žalovaného nemali v úmysle zrealizovať klasickú kúpnu zmluvu, pretože ich skutočnou vôľou a úmyslom bolo takýmto zastieracím právnym úkonom prinútiť žalobcu, aby pristúpil k rokovaniam, výsledkom ktorých by bolo prinavrátenie veľkosti ich obchodných podielov v spoločnosti SULÍNKA, s.r.o. na pôvodný stav, t.j. zodpovedajúci veľkostiam

ich obchodných podielov v roku 2000. Uvedenú skutočnosť potvrdili obaja konatelia žalovaného, keď na pojednávaní zhodne uviedli, že touto kúpnou zmluvou, teda prevodom žalovaných nehnuteľností na nimi novozaloženú spoločnosť SULÍN, s.r.o., sa snažili prinútiť ďalších dvoch konateľov spoločnosti SULÍNKA, s.r.o. k vzájomným rokovaniam, tak, aby ich výsledkom bolo prinavrátenie ich obchodného podielu v tejto spoločnosti na stav v roku 2000, t.j. aby im bol priznaný obchodný podiel tejto v spoločnosti vo výške 49 %. K tomuto sa žiada dodať, že pokiaľ žalovaní nesúhlasili s usporiadaním obchodných vzťahov v spoločnosti SULÍNKA, s.r.o., nič im nebránilo domáhať sa ochrany svojich práv, avšak zákonným spôsobom a nie v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom, ale aj v rozpore s ustanoveniami a previesť majetok spoločnosti na tretí subjekt a takýmto nátlakovým spôsobom sa domáhať zmeny pomeru obchodných podielov v spoločnosti SULÍNKA s.r.o. podľa ich subjektívnych predstáv.

15. Riadiac sa vyššie rozpísanými úvahami dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný, ktorý má k predmetným nehnuteľnostiam zapísané vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti, sa z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2019 nikdy nestal skutočným vlastníkom žalovaných nehnuteľností. Preto súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

16. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením , .

17. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výroku II. podal odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa ustanovenia , , . Namietal, že konajúci súd nepostupoval správne keď zrušil neodkladné opatrenie pred tým, než výrok o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu, nadobudol právoplatnosť. V konaní bolo preukázané, že žalovaný po nadobudnutí predmetných nehnuteľností sa pokúsil tieto ďalej previesť na inú osobu, pričom tento vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol prerušený práva na základe vydaného neodkladného opatrenia. Takýto postup súdu považuje za nesprávny, pretože ak by sa žalovaný proti napadnutému rozsudku odvolal len v časti výroku I., výrok II. by zostal nedotknutý a rozsudok by sa v tejto časti stal právoplatným. Za takejto situácie by už ďalej neexistovala prekážka, ktorá by bránila v povolení vkladu P. - XXXX/XXXX, čím by bol zmarený nie len účel tohto neodkladného opatrenia ale aj samotného konania vo veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku II. zrušil.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom I., II. a III. podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , . Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného, pričom ich tvrdenia neboli preukázané. Poukázal na to, že kúpna zmluva zo dňa 18.7.2019 obsahuje všetky povinné formálne náležitosti požadované právnymi predpismi, kde v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy túto podpísali osoby k tomu oprávnené, nehnuteľnosti sú dostatočne špecifikované a súčasne je stanovená aj kúpna cena, resp. spôsob jej určenia. K poukazovaniu súdu v odôvodnení rozsudku na dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve žalobcu poukázal na to, že vnútorné obmedzenia rozsahu konateľského oprávnenia nemajú akýkoľvek vplyv na platnosť alebo účinnosť právnych úkonov navonok spoločnosti, za predpokladu, že nie sú zverejnené v obchodnom registri, čo v tomto prípade nie sú. Žalobca síce poukazoval na uvedené obmedzenie, avšak sám konateľ žalobcu Y. Š., v rámci svojej výpovedi sa fakticky priznal k protiprávnemu konaniu, ak v rámci konania boli predložené úverové zmluvy voči Č. C. X. H..U.. v celkovej hodnote 173.000,- eur, ktoré celkom určite neboli predmetom schvaľovania valného zhromaždenia žalobcu, čo bolo potvrdené aj v rámci jeho výpovede. Záver súdu prvej inštancie, že považuje kúpnu cenu za prevádzané pozemky za neprimerane nízku, a teda konanie žalovaného považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemá akýkoľvek podklad v realizovanom dokazovaní, ak súd pri vyhodnotení kúpnej ceny z pohľadu primeranosti sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s úverovým zaťažením v hodnote 173.000,- eur na týchto nehnuteľnostiach. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozsudku, ktoré obsahuje 63 bodov venoval odôvodneniu svojho právneho posúdenia fakticky len bod 47. Nevyplýva z neho myšlienkový postup súdu pri rozhodovaní, lebo nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu súd pri vyhodnotení primeranosti, resp. neprimeranosti kúpnej ceny nezohľadnil zaťaženie právom tretej osoby, ak žalovaný odôvodňoval stanovenie kúpnej ceny práve s ohľadom na zaťaženie zmluvou o zriadení záložného práva v zmysle zmluvy o úvere a žalovaný je pripravený bez ďalšieho uhradiť tento záväzok v prípade, že k tomu bude vyzvaný. Považuje za absurdné tvrdenia žalobcu, že zmluvu uzatvoril za účelom získania finančných prostriedkov pre žalobcu.

Keďže tieto finančné prostriedky neboli poskytnuté bez povinnosti ich vrátiť a už vôbec nie bezúročne. Žalobca bez predchádzajúceho upozornenia zaťažil nehnuteľnosti právom tretieho subjektu, ktoré v prospech žalobcu boli prevedené od SMV, kedy žalovaný chcel zabrániť ešte väčšiemu zaťaženiu radšej previedol dotknuté nehnuteľnosti na žalovaného s vedomím povinnosti vyplatiť stávajúce záväzky práv tretích osôb. Ďalším dôvodom postupu žalovaného bolo tvrdenie žalobcu z júna 2019, že má záujem spoločnosť žalobcu rozpredať, s čím p. V., p. R. ani p. W. nesúhlasili, pretože by došlo k zásadnému poškodeniu spoločnosti a tiež hodnoty podielu SMV. Dôvodom realizácie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného a v neprospech SMV vyplýva zo skutočnosti, že SMV je toho času nefunkčnou spoločnosťou, kde je nutné najprv zosúladiť zmeny právne so zmenami faktickými, čo ešte v tejto chvíli nie je možné. Cieľom prevodu dotknutých nehnuteľností teda celkom určite nebolo poškodenie žalobcu, ale ochrana majetku, ak jeden zo spoločníkov žalobcu mal v pláne majetok žalobcu rozpredať, a teda poškodiť aj druhého spoločníka, ktorý daný majetok do spoločnosti žalobcu reálne investoval - SMV. Žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov (V., R.) aj v rámci pojednávania uviedol, že je pripravený bez ďalšieho vrátiť všetky súvislosti do pôvodného stavu, ak žalobca prestane postupovať v rozpore so záujmami spoločníkov. Záver súdu prvej inštancie ohľadom vyhodnotenia a realizovaného dokazovania nezohľadňuje všetky prezentované tvrdenia a predložené dôkazy, ak zo strany žalobcu neboli žiadnym spôsobom spochybnené tvrdenie žalovaného ohľadom zaťaženia dotknutých nehnuteľností právom tretej osoby. Z realizovaného dokazovania nie je celkom možné jednoznačne uzatvoriť, že žalobca preukázal svoje tvrdenie ohľadom údajnej neprimeranosti kúpnej ceny, ak ani on ani súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnili tieto tvrdenia, resp. súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmto tvrdeným žalovaného, resp. z akých dôvodov sa s týmto postupom žalovaného pri stanovení kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva dotknutých nehnuteľnostiam nestotožňuje, ale len uzatvoril, že súd prvej inštancie má za to. Uvedený postup je podľa názoru žalovaného bezprecedentný a predovšetkým nepreskúmateľný, ak súd napriek realizovanému dokazovaniu nepredloží stranám sporu prehľad svojich myšlienkových pochodov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že žalobcom predložený znalecký posudok zahŕňa hodnotu nehnuteľností. Znalecký posudok vrátané technológií, pričom hodnota nehnuteľnosti je nepochybne nižšia, čo však súd prvej inštancie napriek tvrdeniu žalovaného žiadnym spôsobom nepodrobil kritickému zhodnoteniu. Kúpnu cenu stanovil v zmysle všetkých dostupných skutočností a vedomostí, a preto nie je možné považovať danú kúpnu zmluvu za neprimerane nízku, a teda priečiacu sa dobrým mravom a v takom prípade mala byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie dostatočne nezistil skutkový stav veci, čo v rozsahu faktických zistení mohlo spôsobiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Alternatívne rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 20.2.2020, č.k. -193 zrušil a vec vrátil k ďalšiemu konaniu.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom je v súlade s obsahom spisu a so zásadami formálnej logiky. Okresný súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu vyslovenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Postup súdu pri odôvodňovaní jeho právneho záveru nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Ak sa žalobca so skutkovým hodnotením a následne správnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje táto skutočnosť nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť jeho právny názor svojim vlastným. Tvrdenia uvedené v odvolaní žalovaného považuje za nedôvodné a účelové. K odvolacím námietkam uviedol, že nie je pravdou, žeby súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie len na základe neprimerane nízkej kúpnej ceny za predmetné nehnuteľností, pretože v odôvodnení rozhodnutia súd vyčerpávajúco osvetlil dôvody vedúce ho k takémuto postupu, kde v závere konštatoval, že dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy nebola len neprimerane nízka kúpna cena, ale aj ďalšie okolnosti a súvislosti, za ktorých bola predmetná kúpna zmluva uzatvorená, pričom s týmito dôvodmi sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje. Podľa jeho názoru neobstojí tvrdenie žalovaného, že pri posudzovaní kúpnej ceny predmetných nehnuteľností mal prvostupňový súd prihliadať aj na ich zaťaženie zmluvou o zriadení záložného práva na základe zmlúv s Č.Q. C. X., H..U.. a za skutočnosť, že žalovaný je pripravený bez ďalšieho uhradiť tento záväzok v prípade, že k tomu bude vyzvaný. Súd

prvej inštancie správne poznamenal, že prostriedky z týchto zmlúv boli žalobcovi reálne poskytnuté, teda de facto došlo aj k navýšeniu majetku spoločnosti o túto hodnotu. Žalovaný navyše nijakým spôsobom nepristúpil k týmto zmluvám, teda sa ani nijakým spôsobom nezaviazal tento záväzok namiesto žalobcu uhradiť, pričom uvedené nevyplýva ani z predmetnej kúpnej zmluvy. K namietanému uzatvoreniu zmlúv s Č. C. X., ktorý za žalobcu uzatvorili konatelia Y. Š. a H. Š. a v súvislosti s tým žalovaný namietal rozpor s dobrými mravmi, keďže tieto zmluvy mali byť uzatvorené bez vedomia ostatných konateľov a spoločníkov uviedol, že obrana žalovaného v tejto časti je účelová a nepravdivá a nevyplýva ani zo skutkového stavu zistené v priebehu dokazovania. Žalovaný nepreukázal, že tieto zmluvy boli uzatvorené v rozpore so záujmami spoločnosti a v rozpore s dobrými mravmi. Ak by aj túto skutočnosť preukázal, tak by nijak nesúvisela s prejednávanou vecou, teda ani nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní. Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný nadobudol v rozpore s dobrými mravmi a za výrazne podhodnotenú cenu na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Konanie žalovaného od počiatku bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovaného, že nemali inú možnosť, ako dočasne zamedziť prevod majetku spoločnosti na tretie osoby. Žalovaný, resp. jeho spoločníci mali možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Poukázal na to, že žalovaný sa považuje za dobromyseľného, avšak krátko po prevode predmetných nehnuteľností chcel tieto previesť na tretiu osobu (plomba vyznačená na základe P. - XXXX/XXXX), k čomu napokon nedošlo v dôsledku neodkladného opatrenia vydaného na základe uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa pod č. -96 zo dňa 4.9.2019. Za nedôvodnú považuje odvolaciu námietku ako aj tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd pri určení približnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý zahŕňal aj hodnotu predmetných nehnuteľností vrátane technológií. Žalobca podaniami označenými ako zaslanie znaleckých posudkov podanie 1 zo dňa 20.2.2020 a zaslanie znaleckých posudkov podanie 2/2 zo dňa 24.2.2020 zaslal súdu Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom N.. Q. L.Ö., Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom N.. Y. T. a Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom N.. T. U. a z týchto znaleckých posudkov vyplýva, že sa týkajú výlučne predmetných nehnuteľností a nezahŕňajú hodnotu technológie a hodnota predmetných nehnuteľností v čase prevodu bola 295.760,- eur. Z toho možno potom usúdiť, že záver súdu o približnej hodnote nehnuteľností je správny, keď uzavrel, že ich hodnota mohla byť 322.000,- eur.

20. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom tvrdení v podanom odvolaní, že zaťaženie majetku právom tretej osoby je významným z pohľadu určenia hodnoty prevádzaného majetku, a teda celkom určite aj relevantným pre účely posudzovania postupu zástupcov zmluvných strán z pohľadu dobrých mravov, čomu sa súd prvej inštancie v podstate žiadnym relevantným spôsobom nevenoval, a to napriek významnosti uvedeného pre posúdenie veci. Ďalej uviedol, že otázka ďalšieho prevodu vlastníckeho práva je aktuálne len formálnou prekážkou, kde nebolo úmyslom predmetný prevod dokonať, ale išlo výlučne o vytvorenie situácie pre rokovania spoločníkov žalobcu, čomu bolo po dlhé roky zo strany jedného spoločníka bránené. Pokiaľ žalobca poukazuje na znalecké posudky tieto boli doručené po ukončení dokazovania a predovšetkým po pojednávaní, a teda žalovaný nemal akúkoľvek možnosť sa k nim vyjadriť. Namietal, že Znalecký posudok vypracovaný N.. H. L. č. X/ XXXX poskytuje zásadne zavádzajúce informácie, keďže obsahuje aj ocenenie technologickej časti

- prípojky minerálnej vody, ktorej hodnota bola sporným znaleckým posudkom stanovená na sumu 116.912,82 eur, pričom žalovaný upozorňuje, že táto prípojka je definovaná v časti 2.2.5 na strane 16 znaleckého posudku ako „Jedná o prívodné potrubie minerálnej vody z zdroja po plniareň z L. L. J. 80 mm, o dĺžke 1.120 m.“ Predmetná prípojka bola zhotovená v roku 2002. Predmetná prípojka sa nachádza pod zemských povrchom, a teda je s podivom ako poverená znalkyňa dokázala stanoviť hodnotu podzemnej vodovodnej prípojky bez súčinnosti vlastníka (žalovaného), ak ani z príloh znaleckého posudku nevyplýva, že by k prípojke mala akúkoľvek dokumentáciu. Predmetná prípojka minerálnej vody je technologickou časťou pod zemským povrchom o dĺžke 1,12 km a tak teda celkom určite priestorovo presahuje nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti SULÍN s.r.o., pričom predmetná technológia nebola predmetom prevodu vlastníckeho práva, a teda nemôže hodnota tejto technológie byť započítavaná na hodnotu prevádzaných nehnuteľností. Z toho vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal znalecké posudky ak neriešil, že rozdiel medzi hodnotou stanovenou znaleckými posudkami predloženými žalobcom a technologickou časťou zodpovedá približne hodnote nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy, ktorej platnosť je predmetom skúmania súdu, bez zohľadnenia zaťaženia právom tretej osoby. Opätovne navrhol, aby Krajský súd v Prešove zmenil predmetný rozsudok a rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a priznáva žalobcovi proti žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. Žalobca v písomnom vyjadrení k replike žalovaného zotrval na svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu, zdôraznil, že tvrdenia a právne závery uvedené v replike žalovaného v celom rozsahu popiera a považuje ich za účelové a nedôvodné. Žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného žalobca opätovne pripomenul, že podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Z tvrdení samotného žalovaného pritom vyplýva, že jeho konatelia sa snažili prinútiť ďalších dvoch konateľov spoločnosti SULÍNKA s.r.o. k vzájomným rokovaniam tak, aby ich výsledkom bolo prinavrátenie ich obchodného podielu v tejto spoločnosti na stav v roku 2000, t.j. aby im bol priznaný obchodný podiel v tejto spoločnosti vo výške 49 %. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 16 v časti odseku 57: „K tomu sa žiada dodať, že pokiaľ žalovaní nesúhlasili s usporiadaním obchodných vzťahov v spoločnosti SULÍNKA s.r.o., nič im nebránilo domáhať sa ochrany svojich práv, avšak zákonným spôsobom a nie v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom, ale aj v rozpore s ustanoveniami a previesť majetok na tretí subjekt a takýmto nátlakovým spôsobom sa domáhať zmeny pomeru obchodných podielov v spoločnosti SULÍNKA s.r.o. podľa ich subjektívnych predstáv.“ Podľa základných princípov platí, že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa jeho názoru konanie žalovaného bezpochyby nemôže požívať právnu ochranu (a teda ani súdnu ochranu). Pokiaľ samotní konatelia žalovaného tvrdia, že skutočnú vôľu v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou bolo prinútiť ďalších dvoch konateľov spoločnosti SULÍNKA s.r.o. k vzájomným rokovaniam, tak aby ich výsledkom bolo prinavrátenie ich obchodného podielu tejto spoločnosti na stav v roku 2000, tak už z tohto dôvodu sa nemôže jednať o platný právny úkon. S poukazom na ustanovenie a , pretože takéto konanie je v absolútnom rozpore s ustanoveniami o kúpnej zmluve. Pokiaľ predmetná kúpna zmluva nezodpovedá skutočnej vôli účastníkov konania je potrebné dospieť k záveru, že v danom prípade absentuje zhoda vôle a jej prejavu. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že nepochybne došlo k nezhodne vôle strán predmetnej kúpnej zmluvy. Táto nezhoda robí zmluvu absolútne neplatnou, pričom nie je rozhodujúce kto túto neplatnosť spôsobil, resp. kto z nej profitoval. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od začiatku, prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti, nemôže byť zhojená ani dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o registrácii štátnym notárstvom alebo o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

23. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným správnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

26. Konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

27. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že kúpna cena dohodnutá v Kúpnej zmluve zo dňa 16.7.2019 je podstatne vyššia ako 5.000,- eur, čoho si bol vedomý aj žalovaný, ktorého konateľ T.. V. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru hodnota nehnuteľností je 200.000,- eur. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že súd mal pri primeranosti výšky kúpnej ceny zohľadniť aj záväzok žalobcu vyplývajúci zo záložného práva v zmysle zmlúv s Č. C. X. H..U.. na čiastku cca 173.000,- eur. Úverové zaťaženie nemá vplyv na výšku kúpnej ceny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom spore okolnosti predaja ako aj dohodnutá kúpna cena nasvedčujú tomu, že išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž nesporné, že dvaja konatelia žalobcu - T.. V. a N.. R. (ktorí boli oprávnení konať v mene spoločnosti SULÍNKA, s.r.o.) po tom, čo v mesiaci jún 2019 došlo k nezhodám s ďalšími dvomi konateľmi uvedenej spoločnosti - Y. Š. a H. Š., si v krátkom čase na to, spolu s Ľ. W., založili novú spoločnosť - SULÍN, s.r.o., na ktorú teraz posudzovanou kúpnou zmluvou zo dňa 16.7.2019 previedli takmer všetky nehnuteľnosti dovtedy patriace spoločnosti SULÍNKA, s.r.o., a to bez vedomia ostatných spoločníkov spoločnosti SULÍNKA, s.r.o. Podľa uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2019 bola kúpna cena za pozemky a stavby špecifikovaná v tejto kúpnej zmluve dojednaná na sumu 5.000,- eur, avšak takto dohodnutá kúpna cena je neprimerane nízka, prieči sa dobrým mravom, čo má za následok, že dojednanie ohľadne podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy (kúpnej ceny) je neplatné, a jej neplatnosť má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy. Správne postupoval súd prvej inštancie ak prihliadol pri posudzovaní platnosti kúpnej zmluvy cez prizmu dobrých mravov podľa aj na skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 16.7.2019 bola podpísaná na strane predávajúceho, teda za spoločnosť SULÍNKA, s.r.o. jej konateľmi T.. V. a N.. R. a na strane kupujúceho, teda za spoločnosť SULÍN, s.r.o., jej konateľmi N.. R. a Ľ. W.. Tretím konateľom spoločnosti SULÍN, s.r.o. je T.. V.. Je teda nepochybné, že predávajúci a kupujúci boli vzájomne personálne prepojení (N.. R., podpisoval kúpnu zmluvu za predávajúceho aj za kupujúceho a T.. V., ktorý podpisoval kúpnu zmluvu za predávajúceho, je zároveň konateľom kupujúceho).

28. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

29. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie bral do úvahy len niektoré dôkazy, čím nezistil objektívne skutkový stav veci odvolací súd dodáva, že v zmysle súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, teda aj keby súd prvej inštancie nevykonal niektorý zo žalovaným navrhnutých dôkazov, táto okolnosť ešte nemôže byť dôvodom na spochybnenie zákonnosti postupu súdu prvej inštancie.

30. Odvolací súd takisto vyhodnotil ako neodôvodnené tvrdenie žalovaného, že niektoré zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a žalobca žalobou uplatnený nárok riadne neosvedčil, keďže žalovaný v odvolaní ani len neoznačil takéto zistenia a rovnako nijako nekonkretizoval neosvedčenie žalobcom uplatneného nároku.

31. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

32. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalovaného, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Navyše žalovaný ani v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie.

33. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 8. júna 2006).

34. Čo sa týka odvolania žalobcu proti výroku II. odvolací súd uvádza, že aj keď možno súhlasiť s názorom žalobcu, že zrušenie neodkladného opatrenia by malo nasledovať až po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, odvolací súd v tomto štádiu konania nepovažuje za potrebné vyhovieť odvolaniu vzhľadom na to, že potvrdil prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, a preto pristúpil aj k tomu, že potvrdil aj druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením, č.k. -96 zo dňa 4.9.2019.

35. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

36. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu aj žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , a . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Žalovaný bol úspešný v časti, ktorou odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalobcu proti výroku II., avšak odvolací súd nezistil, žeby žalovanému v konaní o odvolaní žalobcu proti výroku II. vznikli trovy konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).