Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3C-42-2019.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcu: Mesto Senica, so sídlom Štefánikova 1408/56, 905 25 Senica, IČO: 00 309 974, zastúpené: Mestským podnikom služieb spol. s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 477, 905 01 Senica, IČO: 31 424 287 proti žalovanej: T. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š.B. XXXX/XXB, XXX XX U., o zaplatenie 2.323,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súde dňa 4.11.2019 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.323,60 € s prísl. z titulu nezaplatenia platieb spojených s užívaním bytu, ako i náhrady trov konania.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 3C/42/2019-64 zo dňa 9.12.2019, ktorý súd uznesením zrušil pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej do vlastných rúk.
3. Napriek šetreniu zo strany súdu ohľadom pobytu žalovanej sa nepodarilo zistiť adresu, kde sa zdržiava. Súd preto v zmysle § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ doručoval žalobu, prílohy, výzvu na vyjadrenie k žalobe a poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu žalovanej prostredníctvom oznámenia vyveseného na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, pričom po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia ich súd považoval za doručené.
4. Na pojednávanie súd predvolal žalovanú z adresy evidovanej v registri obyvateľov, súd v zmysle § 111 ods. 3 CSP považoval predvolanie za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky.
5. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o správe bytov, nebytových priestorov a bytových domov zo dňa 27.6.2019, prílohami k nej, zmluvami o nájme, rozhodnutiami o pridelení bytu, rozhodnutím Mesta Senica o súhlase mesta k spoločnému nájmu, dohodami o ukončení nájmu bytu, evidenčnými listami, rozpisom dlhu, viacerými upomienkami a zistil tento skutkový stav veci:
6. Žalovaná uzavrela so žalobcom zastúpeným Službytom, s.r.o. Senica zmluvy o nájme zo dňa 28.7.2010, 25.1.2010, 31.8.2009 a 31.3.2008. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 28.7.2010 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanej ako nájomkyni do užívania byt č. XX na X.poschodí domu č. XXXX na V. ulici v U. na dobu určitú do 31.3.2011, byt bol žalovanej pridelený rozhodnutím Mesta Senica zo dňa 27.7.2010. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 25.1.2010 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanej
ako nájomkyni do užívania byt č. XX na X.poschodí domu č. XXXX na Š. ulici v U. na dobu určitú do 30.6.2010, byt bol žalovanej pridelený rozhodnutím Mesta Senica zo dňa 14.1.2010. Rozhodnutím Mesta Senica zo dňa 19.1.2009 bol daný súhlas k spoločnému nájmu predmetného bytu pre sestru žalovanej J. J. a synovca žalovanej L. J. do 31.7.2009. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 31.8.2009 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanej ako nájomkyni do užívania byt č. XX na X.poschodí domu č. XXXX na Š.B. ulici v U. na dobu určitú do 31.12.2009, byt bol žalovanej pridelený rozhodnutím Mesta Senica zo dňa 31.7.2009. Zmluvou o nájme bytu zo dňa 31.3.2008 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanej ako nájomkyni do užívania byt č. XX na X.poschodí domu č. XXXX na Š. ulici v U. na dobu určitú do 31.7.2009, byt bol žalovanej pridelený rozhodnutím Mesta Senica zo dňa 28.3.2008. Nájom bytu č. XX v dome č. XXXX bol ukončený dohodou ku dňu 31.7.2010, nájom bytu č. XX v dome č. XXXX bol ukončený dohodou ku dňu 30.4.2011. Podľa evidenčných listov bol celkový mesačný predpis úhrad za byt č. XX v dome č. XXXX od 1.8.2010 v sume 170,26 € a v byte č. XX v dome č. XXXX s platnosťou od 1.4.2011 v sume 132,- € mesačne. Z rozpisu dlhu k bytu č. XX vyplýva, že za obdobie od 1/2010 až 9/18 vznikol nedoplatok žalovanej vo výške 778,91 €, pričom žalovaná v období od 1/10 až 7/10 neplatila predpísané sumy vôbec, dňa 27.9.2018 uhradila sumu 334,34 €. Z rozpisov dlhu k bytu č. XX vyplýva, že za obdobie od 1/2010 až 9/18 vznikol nedoplatok žalovanej vo výške 755,40 €, pričom žalovaná v období od 8/10 až 12/10 neplatila predpísané sumy vôbec, a za obdobie od 1/2011 až 5/12 vznikol nedoplatok žalovanej vo výške 789,29 €, pričom žalovaná v období od 1/11 až 3/11 rovnako neplatila predpísané sumy vôbec. Žalobca zastúpený Mestským podnikom služieb, s.r.o. Senica ako správcom v zmysle zmluvy o správe bytov, nebytových priestorov a bytových domov, vyzval žalovanú na úhradu dlhu viacerými upomienkami. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaná v septembri 2018 urobila úhradu dlhu v sume 334,34 €, mal za to, že týmto spôsobom žalovaná uznala dlh a teda neprišlo k premlčaniu, na zaplatení žalovanej sumy trval, nakoľko žalovaná už nezaplatila žiadnu sumu.
7. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
8. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
12. Podľa § 100 ods. l Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
16. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nie je dôvodná. Medzi stranami boli uzavreté nájomné zmluvy, ktoré sú svojim charakterom zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (prenajímateľ), pričom žalovaná mala v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetných zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (nájomca) a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Vzhľadom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka súd na premlčanie dlhu musel prihliadať ex offo a premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemohol priznať. Dlh žalovanej na úhradách spojených s užívaním bytu v byte č. XX v dome č. XXXX vznikol v období od 1.4.2008 do 31.7.2010 a v byte č. XX v dome č. XXXX v období od 1.8.2010 do 31.3.2011. Žaloba bola podaná na súd až dňa 4.11.2019, teda dlhodobo po uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka počítanej od splatnosti jednotlivých splátok úhrad spojených s užívaním bytu. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol vzhľadom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, kedy premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. V zmysle doterajšej právnej úpravy bolo potrebné vzniesť námietku premlčania dlhu, avšak v súčasnosti v prípade spotrebiteľa súd prihliada na premlčanie ex offo. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že čiastočnou úhradou dlhu prišlo k uznaniu záväzku, a teda dlh nie je premlčaný. Súd ako už vyššie zdôvodnil, posúdil nájomné zmluvy ako zmluvy spotrebiteľské, preto aj k uznaniu záväzku by muselo prísť v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a uznanie by muselo mať písomnú formu. Nemožno tak ako je to upravené v § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka považovať čiastočnú úhradu zo strany žalovanej za uznanie dlhu, keďže v danom prípade nejde o obchodnoprávny vzťah strán sporu, ale ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a iný výklad práva v danej veci by bol v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej nepriznal ich náhradu, i keď bola v konaní úspešná v celom rozsahu, avšak zo spisu vyplýva, že jej žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).