Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou, v právnej veci žalobca: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č.1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 XXX proti žalovaný: C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. 1, XXX XX F. o zaplatenie 215,88 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 215,88 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 215,88 Eur od 20.11.2018 do zaplatenia na účet L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 1405, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 215,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 215,88 Eur od podania žaloby do zaplatenia. Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku o výmere 16m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, nachádzajúceho sa na ul. J.C. Q. v F., k.ú. W. mesto. Na predmetnom pozemku je umiestnená stavba - garáž so súp. č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, ktorej vlastníkom je žalovaná v podiele 5/12. Žalovaná užíva vyššie uvedený pozemok žalobcu bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Za jeho užívanie v období od 19.01.2016-30.09.2018 nezaplatila žiadnu úhradu, v dôsledku čoho došlo zo strany žalovanej v súlade s k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu v celkovej výške 215,88 Eur za obdobie od 19.01.2016 -19.01.2018 sumu 160,00 Eur, od 20.01.2018 - 31.01.2018 sumu 2,52 Eur a za obdobie od 01.02.2018 - 30.09.2018 sumu 53,36 Eur. Výška bezdôvodného obohatenia žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného zisteného podľa Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hl. mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov, ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno( účinnosť od 01.01.2016) je stanovená cena nájmu pozemku pod objektom stavby garáže v danej lokalite vo výške 12 Eur/m2/ rok t.j. 12,- Eur x16m2/ podiel 5/12 = 80 Eur/rok.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila s tým, že nárok žalobcu nepovažuje za oprávnený čo do dôvodov ani čo do výšky. Budova hromadných garáží na ul. J. C. Q. bola postavená ako integrálna súčasť

sídliska a pôvodne bola v štátnom vlastníctve. jednotlivé nebytové priestory (garážové boxy) prenajímal občanom vtedajší I. podnik bytového hospodárstva F. K.. Po spoločenských zmenách v r. 1989 prešla predmetná budova v zmysle o majetku obcí do vlastníctva hlavného mesta F., ktoré ju zverilo do správy mest. časti F. - W. Y.. Dňom účinnosti o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dňa 16.06.1998 bol schválený predaj garážových boxov do vlastníctva ich vtedajších nájomcov. Na predmetnú budovu sa jednoznačne vzťahuje zák. č o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej sa vyjadril s tým, že žalovaná v odpore uvádza, že nárok žalobcu nepovažuje za oprávnený ani z hľadiska dôvodov ani z hľadiska výšky požadovanej sumy. Ďalej žalovaná uvádza, že tvrdenie žalobcu, že užíva pozemok par. č. XXXXX/XX, k. ú. W. Y. údajne bez právneho dôvodu nezodpovedá skutočnosti a odvoláva sa na existenciu zákonného vecného bremena. Popierame tvrdenia žalovanej a na popretie skutkových tvrdení žalovanej a poukázal, že žalobca aktívnu legitimáciu v spore opiera o skutočnosť, že je a aj počas celého žalovaného obdobia bol vlastníkom pozemku - pare. č. XXXXX/XX o výmere 16 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý sa nachádza na ulici J. C. Q. v F., katastrálne územie W. Y.. Na tomto pozemku je umiestnená stavba - garáž so súpisným č. XXX, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a žalovaná je vlastníkom v podiele 5/12. Žalovaná teda užíva pozemok v podiele 5/12, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca bez akéhokoľvek právneho titulu. S poukazom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou nikdy nebola uzatvorená nájomná zmluva alebo iný právny titul, ktorý by žalovanú oprávňoval na užívanie predmetného pozemku, je jednoznačné, že sa zo strany žalovanej jedná o bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými subjektmi od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty zo strany žalovanej. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získajú (obohatia sa) nielen tí. ktorým sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj tí, ktorým sa neznížili aktíva tak, ako by sa im znížili v prípade, ak by existoval právny dôvod plnenia - ich majetkový stav by sa zmenšil, pretože za prijímané plnenie by museli riadne a včas poskytovať náhradu. Oprávnenia žalobcu ako vlastníka pozemku, vyplývajúce z ustanovenia , sú obmedzené právami žalovanej ako vlastnícky stavby v podiele 5/12. V dôsledku toho je žalobca povinný strpieť, aby pozemok užívala žalovaná. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva povinnosť žalobcu strpieť bezplatné užívanie tohto pozemku. Ak v danom prípade žalovaná nemá iný právny dôvod na užívanie pozemku žalobcu, než zákonom danú všeobecnú povinnosť strpieť toto užívanie pre potreby iných vlastníkov, je povinná žalobcovi za to poskytnúť náhradu. Ak túto svoju povinnosť riadne neplní, obohacuje sa tým na úkor žalobcu. Ako bolo uvedené v žalobnom návrhu bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie bola určená v súlade s rozhodnutím primátora č. 33/2015, ktorým sa stanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno - 12,00 Eur/ m2/ rok. Táto suma predstavuje výšku obvyklého nájomného (v rozhodnom období) za pozemky, ktoré sa nachádzajú v danej lokalite. Žalovaná v podanom odpore uvádza, že na predmetnej parcele sa nachádza stavba hromadných radových garáží (garážový dom), v ktorej vlastní jeden garážový box. Podľa jej názoru tvorí predmetná stavba jeden funkčný celok s bytovými domami L. č. 2, 4, X a vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa na predmetnú stavbu vzťahuje Z. z, o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ""), a to v zmysle ustanovenia tohto zákona. Poukázal, že z dikcie je zrejmé, že sa tento zákon vzťahuje na byty a nebytové priestory v bytovom dome, a to na vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Príslušné ustanovenia tohto zákona však nie je, podľa nášho názoru, možné aplikovať na predaj pozemku pod stavbou garáže, ktorá má pridelené samostatné súpisné číslo a je postavená na samostatnej parcele, pričom sa jej vlastníctvo neviaže na vlastníctvo bytu a nebytového priestoru v bytovom dome. Ustanovenia a upravujú práva k pozemku vo vzťahu k príslušnému spoluvlastníckemu podielu na pozemku a na priľahlom pozemku prislúchajúcemu k vlastníctvu bytu alebo nebytového priestoru v dome. Na základe uvedeného a skutočnosti, že v tomto prípade ide o stavbu garáže s vlastným súpisným číslom, postavenú na samostatne označenej parcele a taktiež skutočnosť, že vlastníci jednotlivých garáží nie sú podielovými spoluvlastníkmi garáží, nie je možné, v tomto prípade, previesť do ich vlastníctva príslušný spoluvlastnícky podiel podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Občianske združenie Garáže JCH, J. C. H. Q. č. XX, F., K.: XX XXX XXX, ako správca objektu hromadných garáží na ulici J. C. Q., podalo dňa 28.05.2018 na Okresný úrad F., katastrálny odbor návrh na vykonanie záznamu vecného bremena podľa

spočívajúceho v práve stavby na pozemkoch registra C KN parcela č. XXXXX/ X až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie W. Y. v prospech žalobcu a to v podiele 1/1. Listom zo dňa 20.06.2018 oznámil Okresný úrad F., katastrálny odbor tomuto občianskemu združeniu, že po preskúmaní priloženého spisového materiálu v zmysle katastrálneho zákona, , priložený spisový materiál nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností nakoľko na predmetných pozemkoch sa nachádzajú samostatné garáže s pridelenými rôznymi súpisnými číslami, ktoré sú vedené na jednotlivých listoch vlastníctva, t. j. na každú garáž samostatne a nie jeden list vlastníctva na jednu stavbu s jedným súpisným číslom, v ktorej sa nachádzajú hromadné garáže (garážové boxy), resp. nebytové priestory s určenými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach stavby a taktiež aj skutočnosť, že tieto samostatné garáže sú postavené na samostatných neusporiadaných pozemkoch, nejedná sa o budovu s charakterom bytového domu, nevzťahuje sa na ne Žalobca sa so žiadosťou o metodické usmernenie vo veci prevodu vlastníctva pozemkov podľa obrátil aj na ministerstvo financií. V liste ministerstva financií zo dňa 16.07.2018 je uvedené, že samostatné garáže, aj keď tvoria radovú zástavbu, nie je možné subsumovať do kategórie budov, ktoré síce nemajú charakter bytového domu. ale zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa na nich vzťahuje primerane. V prípade upravenom v tohto zákona ide o budovu, ktorá síce nie je bytovým domom, ale jednotlivé byty a nebytové priestory v budove sú vo vlastníctve individuálnych majiteľov a spoločné časti a spoločné zariadenia tejto budovy sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tejto budove. Garáž, ktorá je samostatnou nehnuteľnosťou, aj keď je súčasťou radovej zástavby, nespĺňa definičné znaky takejto budovy, preto podľa názoru ministerstva financií v danom prípade k pozemku pod stavbou právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevzniklo. Vychádzajúc z obsahu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nemá téza generálnej platnosti aplikácie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na akúkoľvek budovu s neusporiadaným zastavaným pozemkom oporu ani v predpokladanom úmysle zákonodarcu, ktorým je jednoznačne úprava práv k neusporiadanému pozemku v prípade prevodu bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na nájomcu z majetku pôvodného vlastníka bytového domu. V závere žalovaná uvádza, že aj rozhodnutie primátora č. 33/2015, ktorým sa stanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno obsahuje v prípade verejne prístupných plôch výrazne nižšiu sadzbu 0,5 Eur Eur/m2/rok. Žalovaná neuvádza, ktorú položku z predmetného rozhodnutia má na mysli, avšak uvádzame, že v prípade predmetného pozemku sa nejedná o verejne prístupnú plochu a v prípade, že žalovaná vychádzala z položky 191b, tak v tomto prípade sa jedná o "prídomovú zeleň - verejnosti prístupná" a to nie je prípad predmetného pozemku zaťaženého stavbou garáže. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe zo dňa 14.11.2018, ktorá bola Okresnému súdu F. IV doručená dňa 20.11.2018.

4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 14.05.2019 s tým, že tvrdenie žalobcu, že na jeho pozemku pare. č. XXXXX/XX "je umiestnená stavba - garáž so súpisným číslom XXX... a žalovaná je jej vlastníkom v podiele 5/12" nezodpovedá skutočnosti. Jej garažovací box v hromadnej garáži na ul. J. C. Q. XX nikdy nemal a nemá pridelené súpisné číslo a nie je teda samostatnou stavbou, ako nesprávne tvrdí žalobca. Príslušný stavebný úrad vydal dňa 06.03.2019 potvrdenie o existencii stavby hromadnej garáže so 69 parkovacími miestami na ul. J. C. Q. s evidenčnými číslami XXX- XXX/X, ktoré jednoznačne potvrdzuje, že sa jedná o hromadnú garáž so 69 parkovacími miestami a nie o 69 samostatných stavieb garáží. Aj Okresný úrad F., katastrálny odbor, medzičasom konštatoval nesúlad údajov v súbore popisných informácií katastra a doplnil zápis na LV č.XXXX o poznámku, že číslo XXX je evidenčným číslom a nie súpisným číslom stavby. Podotýkam, že evidenčné čísla sa v minulosti prideľovali všetkým garážam bez ohľadu na to, či sa jednalo o samostatnú garáž, garažovací box v bytovom dome, alebo garažovací box v nebytovom dome [v budove hromadných garáží]. Poukázala že žalobca teda opiera žalobu aj svoje vyjadrenie doručené súdu 16.05.2020 o nesprávnu domnienku, že môj garažovací box je samostatnou stavbou - čo nezodpovedá skutočnosti, pretože tento je iba jedným z cca 70 nebytových priestorov v budove hromadných garáží. Žalobca zjavne opiera túto svoju domnienku o nesprávny zápis v katastri nehnuteľností z roku 1994, ktorý vznikol na základe zmätočnej žiadosti príspevkovej organizácie žalobcu (F. W. mesto) o zápis garáží do katastra nehnuteľností - viď zbierka listín V. nehnuteľností, položka Výkazu zmien č. XXX/XX. Zápis garáží do katastra sa vykonával viac než rok po nadobudnutí účinnosti zákona takže je evidentné,

že žalobca (resp. jeho príspevková organizácia konajúca v jeho mene] mal postupovať v súlade s citovaným zákonom. Podotýkam, že zápis stavby do katastra nehnuteľností sa vykonáva formou záznamu, ktorý je iba evidenčným úkonom katastra a nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Hodnovernosť uvedeného zápisu vyvracajú všetky relevantné dokumenty k danej stavbe - Projektová dokumentácia stavby, Technická správa elektrickej inštalácie, Zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončenej stavby, Rozhodnutie o uvedení stavby do trvalého užívania ako aj Potvrdenie stavebného úradu o existencii stavby. V prípade akýchkoľvek pochybností navrhujem, aby súd ustanovil znalca z odboru stavebníctva a dal mu posúdiť charakter predmetnej stavby. Ku svojmu vyjadreniu žalobca priložil Oznámenie Okresného úradu z 20.6.2018, ktoré však tiež vychádza z vyššie uvedenej nesprávnej domnienky, keď sa v ňom uvádza "Nakoľko na predmetných pozemkoch sa nachádzajú samostatné garáže s pridelenými rôznymi súpisnými číslami...". Rovnako aj stanovisko Ministerstva financií zo dňa 16.07.2018 vychádza z tej istej nesprávnej domnienky: "Samostatné garáže, aj keď tvoria radovú zástavbu..." Keďže v prípade budovy hromadných garáží na ul. J. C. Q. evidentne nejde o 69 samostatných stavieb, ale o jednu nebytovú budovu hromadných garáží (garážový dom), obidve tieto stanoviská vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu. Na základe vyššie uvedenej nesprávnej domnienky žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že príslušné ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov" ...nie je podľa nášho názoru možné aplikovať na predaj pozemku pod stavbou garáže, ktorá má pridelené samostatné súpisné číslo... ." Opakovane chcem zdôrazniť, že v mojom prípade nejde o samostatnú stavbu garáže ale o nebytový priestor ktorý nikdy nemal, nemá a v zmysle platnej legislatívy ani nemôže mať pridelené súpisné číslo (čo medzičasom potvrdil aj Okresný úrad keď doplnil poznámku na LV číslo XXXX že číslo XXX je evidenčné číslo a nie súpisné číslo). Skutočnosť, že sa jedná (a vždy jednalo) o nebytový priestor dokazuje aj Výpočtový list úhrady za užívanie nebytových priestorov z 29.12.1967, vystavený vtedajším správcom garážového domu, t.j. I. BA K.. Z predmetného výpočtového listu vyplýva, že budova hromadných garáží bola od počiatku vybavená ústredným kúrením, čo takisto vylučuje domnienku, že by sa jednalo o samostatné stavby garáží. Podotýkam, že zákon 182/1993 sa v zmysle jeho ust. vzťahuje nielen na bytové domy, ale takisto aj na iné budovy ktoré nemajú charakter bytového domu. Podľa judikátu Najvyššieho súdu SR č. "by sa mali ustanovenia tohto zákona vzťahovať aj na iné budovy, ktoré neslúžia na bývanie, alebo na tento účet slúžia len v malom rozsahu. Môže ísť o rôzne podnikateľské centrá, kde sú nebytové priestory vo vlastníctve rôznych vlastníkov, garážové domy ( tzv. hromadné garáže ) a pod. Podstatou však je, aby tieto budovy mali spoločné časti, spoločné zariadenia, spoločný pozemok pre všetkých vlastníkov a títo vlastníci by na nich mali určitý spoluvlastnícky podiel ( ). Z uvedeného možno vyvodiť, že relevantnou skutočnosťou, ktorou sa bolo treba pri zistení skutkového stavu a z neho vyplývajúceho právneho záveru zaoberať, bol charakter nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor a účel, ktorému od svojej výstavby slúžil a slúži aj v súčasnosti." Existencia spoločných častí a spoločných zariadení v budove hromadných garáží na ul. J.C. Q. je nepochybná a ako dôkaz navrhujem vypracovanie znaleckého posudku príp. vykonanie obhliadky na mieste. V zmysle ust. zákona sa spoločnými časťami rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, obvodové múry, priečelia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Je nepochybné, že predmetný garážový dom, ktorý bol postavený ako jedna budova technológiou liateho betónu, uvedenými spoločnými časťami disponuje. V zmysle ust. cit. zákona sa spoločnými zariadeniami rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú priamo zo zákona vodovodné, teplonosné, kanalizačné a elektrické prípojky, pričom je jednoznačne preukázateľné, že celý garážový dom má pre každú z uvedených inžinierskych sietí iba jednu spoločnú prípojku. Podotýkam, že aj Zmluva o výkone správy z 28.09.2006, ktorú som súdu predložila v prílohe odporu proti platobnému rozkazu, obsahuje v jej či. III. popis spoločných častí a spoločných zariadení ktoré má správca spravovať. V zmysle ust. cit. zákona je s vlastníctvom nebytového priestoru nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku, pričom podľa ust. cit. zákona je veľkosť spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku kogentne určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na ust. zákona opakovane namietam moju pasívnu legitimáciu v tomto spore, keďže žalobca uplatňuje údajné bezdôvodné obohatenie vo výške plnej sumy nájomného za pozemok par. č. XXXXX/XX iba voči vlastníkovi jedného nebytového priestoru a nie voči všetkým vlastníkom nebytových priestorov v budove hromadných garáží. Uviedla,

že platnosť zákona na budovy hromadných garáží rešpektuje aj sám žalobca - ako dôkaz predkladám Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy dňa 27.02.2013, v ktorom sú uvedené viaceré budovy hromadných garáží na území mesta. V predmetnom materiáli žalobca výslovne uvádza aj existenciu zákonného vecného bremena v zmysle ust. zákona Pokiaľ vlastník stavby nebol ku dňu účinnosti zákona [t.j. k 1.9.1993) vlastníkom pozemkov zastavaných stavbou, vzniklo dňom účinnosti tohto zákona, v zmysle jeho ust. priamo zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu, oprávňujúce vlastníkov nebytových priestorov užívať pozemky zastavané touto stavbou. Vzhľadom na to neobstojí tvrdenie žalobcu, že údajne užívam jeho pozemok "bez akéhokoľvek právneho titulu", ani jeho tvrdenie o mojom údajnom "bezdôvodnom obohatení", ako som to už podrobne uviedla v mojom odpore proti platobnému rozkazu. Namietala aj spôsob určenia výšky obvyklého nájomného žalobcom, keď sa tento snaží svoje subjektívne rozhodnutie o sadzbách nájomného (ktoré výrazne prevyšuje trhové ceny v danej lokalite a ktoré vlastníci garáží odmietajú akceptovať) použiť ako podklad pre určenie obvyklého nájomného pre vyčíslenie údajného bezdôvodného obohatenia. Takýto postup nemá žiadnu oporu v zákone, pričom chcem zdôrazniť, že aj sám žalobca v danej lokalite fakturuje rôzne sadzby nájomného. Ako dôkaz prikladám faktúru žalobcu č. 21880200077, kde žalobca za pozemok o výmere 18 m2 pod garážou na S. fakturoval jej vlastníkovi sumu 29,87 Eur za rok, t.j. iba 1,66 Eur/m2 ročne. Pritom vlastníci garáží na S. sú výlučnými užívateľmi daných pozemkov, zatiaľ čo v prípade garáží na ul. J. C. Q. sú garáže umiestnené 3,10 m pod úrovňou terénu (čo jednoznačne vyplýva z projektovej dokumentácie stavby) a pozemok je využívaný širokou verejnosťou ako prístupová komunikácia. Pozemok pare. č. 11921/17 je preto nepochybne verejne prístupnou plochou, slúžiacou ako prístupová komunikácia k bytovým domom L. X - ako podrobne uviedla v odpore proti platobnému rozkazu. Vzhľadom na uvedené by sadzba nájomného v takomto prípade mala zodpovedať iným prípadom verejnosti prístupných pozemkov, t.j. 0,50 Eur/m2 ročne. Považuje žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a žiada, aby ju súd zamietol.

5. Podľa ust. v platnom znení, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Podľa ust. v platnom znení, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

7. Podľa ust. v platnom znení, Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.

8. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len ), nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.09.2020 ( v spojení s ).

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa so žalobou a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, najmä: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č.XXXX, výzva zo dňa 11.01.2018, list žalobcu zo dňa 22.01.2018, zo dňa 21.05.2018, rozhodnutie č. 33/2015, stanovisko občianskeho združenia Garáže JCH, J. C. Q., zo dňa 06.06.2018, zo dňa 20.08.2018, zo dňa 27.08.2018, zápisnica o odovzdaní a prevzatí dokončených prác zo dňa 05.02.1965, Zmluva o výkone správy zo dňa 01.01.2007, Rozhodnutie - povolenie na trvalé užívanie garáži zo dňa 16.07.1964, Oznámenie o nezapísateľnosti stavby na pozemkoch registra C KN parc. XXXXX/XX zo dňa 20.06.2018, list - prevod pozemkov zo dňa 16.07.2018 Potvrdenie o existencií stavby, Technická správa elektrickej inštalácie, Oznámenie o evidenčnej zmene v katastrálnom operáte, Zbierka listín katastra nehnuteľností - položka výkazu zmien 451/94, Výpočtový list úhrady za užívanie nebytových priestorov, Materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva, Faktúra žalobcu č. 21880200077, Fotografia budovy hromadných garáží na ul. J. C.. a zistil nasledovný skutkový stav :

10. Z Listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. súd má preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. číslo XXXXX/XX . o výmere 16 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Právny vzťah k stavbe na pozemku XXXXX/XX je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX.

11. Z Listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. W.o, okres F.úd má preukázané, že žalovaná je vlastníčkou v podiele 5/12 samostatne stojacej garáže súp. č. XXX. na parc. číslo XXXXX/XX. a právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.

12. Žalobca listom zo dňa 11.01.2018 žalovanej zaslal výzvu na úhradu za užívanie pozemku parc. číslo XXXXX/XX vo výmere 16 m2, na ktorom je umiestnená stavba - garáž so súp. č. XXX, ktorej je vlastníčkou žalovaná v podiele 5/12. Vyzval žalovanú na úhradu za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa doručenia výzvy vo výške 160,00 Eur. Súčasne žalovanú vyzval na úhradu za užívanie pozemku pod stavbou garáže v pravidelných mesačných splátkach vo výške 8,00 Eur mesačne a to vždy najneskôr k 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca na účet žalobcu. Žalovaná výzvu zo dňa 11.01.2018 osobne prevzala dňa 18.01.2018. Za účelom majetkoprávneho usporiadania vzťahu k pozemku pod stavbou. V prílohe žalobca žalovanej zaslal návrh Zmluvy o nájme pozemku. Žalovaná výzvu zo dňa 11.01.2018 osobne prevzala dňa 18.01.2018.

13. Z Oznámenie o nezapísateľnosti vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, ktorý prijal dňa 28.05.2018 pod číslom záznamového konania A. od Občianske združenie J. ako správcu objektu hromadných garáží na - ulici J. C. Q., v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ""), návrh na vykonanie záznamu vecného bremena podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") spočívajúce v práve stavby na pozemkoch registra C KN parc. č..toré sú evidované na liste vlastníctva (ďalej len "LV") č. XXXX katastrálne územie (ďalej len "k. ú.") NI.o v prospech Hlavné mesto SR Bratislava v podiele 1/1. Ako dôvod sa uvádza, že jednotlivé garážové boxy v objekte hromadných garáží boli prevedené do vlastníctva nájomcov v r. 2000, pričom predmetné pozemky neboli v tom čase evidované na liste vlastníctva a preto nebolo k nim vyznačené vecné bremeno vzniknuté v zmysle ustanovenia . Po preskúmaní priloženého spisového materiálu v zmysle § katastrálneho zákona, §, 24 sme dospeli k záveru, že priložený spisový materiál nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu do KN. V zmysle katastrálneho zákona "1) okresný úrad posúdi, čí je predložená verejná listina bez chýb vpísaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 2) Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykonaná záznam do katastra. Podľa "ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, More sa zapíše do katastra nehnuteľnosti." Podľa "ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s Výnimkou , 7a, 7b, 7c a 7d, a 29a ods. 1: na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis. Nakoľko na predmetných pozemkoch sa nachádzajú samostatné garáže s pridelenými rôznymi súpisnými číslami, ktoré sú vedené na jednotlivých listoch vlastníctva, t.j. na každú garáž samostatne a nie jeden list vlastníctva na jednu stavbu s jedným súpisným číslom, v ktorej sa nachádzajú hromadné garáže (garážové boxy), resp. nebytové priestory s určenými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach stavby, nie je možné na takúto stavbu, resp. stavby aplikovať príslušné ustanovenia . upravuje práva k pozemkom, ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka bytového alebo nebytového domu, pričom jeho ustanovenia presne definujú, kedy sa jedná o bytový a kedy o nebytový dom, t. j. kedy k pozemkom, ktoré nie sú vysporiadané vo vlastníctve vlastníka bytového alebo nebytového domu vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Keďže v tomto prípade sa jedná o samostatné garáže, ktoré sú postavené na samostatných neusporiadaných pozemkoch, Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor má za to; že sa na ne nevzťahuje , nakoľko sa nejedná o budovu s charakterom bytového domu. Vysporiadanie užívateľských alebo vlastníckych práv k pozemkom pod stavbou, resp. jednotlivými stavbami, je potrebné riešiť inými právnymi prostriedkami (kúpne zmluvy a iné). Na základe vyššie uvedeného. Okresný úrad F., katastrálny odbor považuje návrh Občianskeho združenia J. na zápis vecného bremena zo dňa 28.05.2018 v danej podobe za neopodstatnený a

nezapísateľný do operácie KN a po doručení tohto listu ho vyradí z poradia prijatých listín na zápis do KN. Okresný úrad F., katastrálny odbor odporúča vlastníkom garáži na pozemkoch registra C KN parc. č. XXXXX/X až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX až XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX . užívateľské práva k predmetným pozemkom riešiť inými právnymi prostriedkami.

14. Z vyjadrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky o metodické usmernenie vo veci prevodu vlastníctva pozemkov podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""). Súd má preukázané, že oslovovaní vlastníkmi garáži umiestnených na pozemkoch vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislava, pričom ide o garáže pod bytovými domami alebo samostatné garáže tvoriace radovú zástavbu. Garáže, ktoré sa nachádzajú pod bytovým domom a sú jeho súčasťou, sa spravujú právnym režimom bytového domu. Ak pri prevode bytov, nebytových priestorov a garáží nebol možný aj prevod príslušnej časti zastavaného a priľahlého pozemku podľa , pretože vlastník bytového domu nebol vlastníkom pozemku, vzniklo podľa právo zodpovedajúceho vecnému bremenu. Samostatne garáže, aj keď tvoria radovú zástavbu, nie je možné subsumovať do kategórie budov, ktoré síce nemajú charakter bytového domu, ale sa na nich vzťahuje primerane. V prípade upravenom v ide o budovu, ktorá síce nie je bytovým domom, ale jednotlivé byty a nebytové priestory v budove sú vo vlastníctve individuálnych majiteľov a spoločné časti a spoločné zariadenia tejto budovy sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tento budove. Garáž, ktorá je samostatnou nehnuteľnosťou, aj keď je súčasťou radovej zástavby, nespĺňa definičné znaky takejto budovy, preto podľa vášho názoru nevzniklo v danom prípade k pozemku pod stavbou právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa . Právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa mohlo vzniknúť len v zákonom ustanovenom prípade, teda len v prípade vlastníka bytového domu, ktorý prevádza byty alebo nebytové priestory v bytovom dome, ale nie je vlastníkom zastavaného pozemku. V záujme nerušeného užívania prevedených bytov zákon umožnil riešiť užívateľské vzťahy k pozemku formou práva zodpovedajúceho večnému bremenu. Vychádzajúc z obsahu nemá téza generálnej platnosti aplikácie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu na akúkoľvek budovu s neusporiadaným zastavaným pozemkom oporu ani v predpokladanom úmysle zákonodarcu, ktorým je jednoznačne úprava práv k neusporiadanému pozemku v prípade prevodu bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na nájomcu z majetku pôvodného vlastníka bytového domu.

15. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Predmetom konania je bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu za obdobie od 19.01.2016 - 19.01.2018 sumu 160,00 Eur, od 20.01.2018 - 31.01.2018 sumu 2,52 Eur a za obdobie od 01.02.2018 - 30.09.2018 sumu 53,36 Eur t.j. spolu 215,88 Eur. Predmetom konania je právo žalobcu, ktoré vyplýva z užívania predmetných pozemkov žalovaným bez právneho titulu.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku o výmere 16m2, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, nachádzajúceho sa na ul. J. C. Q.. Na predmetnom pozemku je umiestnená stavba

- garáž so súp. č. XXX., ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX, ktorej vlastníkom je žalovaná v podiele 5/12. Na základe listinných dôkazov súd mal preukázané, že Žalovaný užíva vyššie uvedený pozemok žalobcu bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy, a zo strany žalovaného došlo v súlade s primátora hl. mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov, ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno( účinnosť od 01.01.2016) je

stanovená cena nájmu pozemku pod objektom stavby garáže v danej lokalite vo výške 12 Eur/m2/rok t.j. 12,- Eur x16m2/ podiel 5/12 = 80 Eur/rok. Vzhľadom k tomu súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

18. Súd obranu žalovaného vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko vo vyjadreniach a predložených listinných dôkazov nebolo preukázané nadobudnutie vlastníctva k pozemku parc. č. XXXXX/XX o výmere 16 m2. Súd poukazuje, že právny vzťah k predmetnej parcele na ktorej leží stavba - garáž, súp. číslo XXX (vlastníctvo žalovaného v podiele 5/12) zapísaná na LV číslo XXXX nie je evidovaný. Súd poukazuje na vyjadrenia pod bodom č. 13 a 14.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.