Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/1306/2019

Potvrdené rozhodnutím 11CoEk/6/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Grösslingova č. 77, 824 68 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 351 026, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti povinným: 1/ X.. S. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XXC, XXX XX D.-A. a 2/ S.. A. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XXC, XXX XX D.-A., o vymoženie 1.296,83 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Usačevom, so sídlom Exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, v zastúpení JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 184EX 227/2019, v konaní o návrhu povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 21. 10. 2020, o odvolaniach povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18Ek/1306/2019 z 14. februára 2022, takto rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18Ek/1306/2019 z 14. februára 2022 vo vzťahu k povinnej 2/, p o t v r d z u j e. II. Odvolanie povinného 1/ o d m i e t a."

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom: Grösslingova 77, 824 68 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 351 026, v konaní právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti povinnému X/: X.. S. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XXC, XXX XX D. - A. a proti povinnému X/: S.. A. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX /XXC, XXX XX D. - A., o vymoženie 1.296,83 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Vladimír Usačev, so sídlom exekútorského úradu: Lehotského 4, 811 05 Bratislava, IČO: 31 771 963, pod sp. zn.: 184EX 227/19, o návrhu povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného 1/ a povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. mája 2020, o návrhu povinného 1/ a povinného 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. mája 2020 zrušuje.

II. Povinnému 1/ a povinnému 2/ voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

III. Návrh povinného 1/ a povinného 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. mája 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.08.2019 domáhal od povinného 1/ a povinného 2/ (spolu aj ako „povinní“) vymoženia sumy vo výške 1.296,83 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. zo dňa 18.06.2012, právoplatného dňa 02.07.2014 a vykonateľného dňa 08.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 24.04.2014, právoplatného dňa 02.07.2014 a vykonateľného dňa 08.07.2014 (ďalej aj ako „exekučný titul“). Súd dňa 15.08.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Usačeva, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, IČO: 31 771 963, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn.: 184EX 227/19 (ďalej len „súdny exekútor“). Dňa 25.08.2019 súdny exekútor predložil súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podaným v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom povinní žiadali súd o zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku s odôvodnením, že istinu spolu so súdnym poplatkom a časťou úrokov zaplatili v splátkach v období od 14.08.2017 do 21.6.2019 a úroky v sume 1.000 Eur uhradili dňa 20.08.2019 s tým, že poslednou úhradou im vznikol pravdepodobne aj preplatok. Namietali, že oprávnený nikdy nepožadoval zaplatenie celej dlžnej sumy naraz a tiež nevypočítal výšku úrokov z omeškania z dlžnej istiny. Oprávnený bol povinný predložiť súdu výpis z úverového účtu za účelom

výpočtu presnej výšky úrokov, na ktoré mal oprávnený nárok k termínu podania návrhu na výkon exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie nespĺňal presné označenie vymáhaného nároku podľa ust. § 61a písm. d) Exekučného poriadku a oprávnený ani nepostupoval podľa ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, preto je zodpovedný za súčasný stav. Žiadali, aby bola exekúcia ako bezdôvodná zastavená exekútorom alebo súdom a aby súd zaviazal oprávneného na uhradenie trov a výdavkov exekúcie. Oprávnený k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že v čase jeho podania pohľadávka oprávneného predstavovala už iba sumu 1.149,90 Eur, pozostavujúcu z úrokov z omeškania vo výške 1.072,19 Eur a náhrady trov súdneho konania vo výške 77,71 Eur. Zároveň oprávnený uviedol, že sa vzdáva nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní a z exekučného titulu žiadal vymoženie sumy už iba vo výške 1.149,90 Eur a vymoženie súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur. Súd výzvou zo dňa 13.11.2019 vyzval oprávneného, aby doplnil stanovisko k návrhu povinných na zastavenie exekúcie, resp. doplnil späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 23.08.2019, a to spresnením a zdôvodnením výpočtu sumy, ktorú oprávnený žiada vymôcť v tomto konaní a zároveň zdokladovaním všetkých plnení povinných oprávnenému vo forme výpisu z účtu alebo iným relevantným spôsobom. Súd zároveň žiadal oprávneného o doplnenie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko povinní v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli skutočnosti a pripojili dôkazy, ktoré odporujú tvrdeniam oprávneného. Oprávnený v podaní zo dňa 21.11.2019 zopakoval svoje tvrdenia, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že v čase jeho podania pohľadávka oprávneného predstavovala už iba sumu vo výške 1.149,90 Eur, ktorá pozostávala z úrokov z omeškania vo výške 1.072,19 Eur a náhrady trov súdneho konania vo výške 77,71 Eur. Preto svoj návrh na vykonanie exekúcie zobral späť a domáha sa už iba vymoženia sumy vo výške 1.149,90 Eur a súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur. Vo svojom vyjadrení oprávnený ďalej uviedol, že zaznamenal od povinných ďalšie úhrady, a to dňa 21.08.2019 sumu vo výške 1.000 Eur a dňa 04.09.2019 sumu vo výške 80,- Eur. Preto opätovne zobral svoj návrh na vykonanie exekúcie v časti späť a žiadal už iba vymoženie sumy vo výške 69,90 Eur (ktorá predstavuje trovy súdneho konania) a súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur. K svojmu vyjadreniu pripojil oprávnený aj vyčísľovaciu tabuľku. Súd na podklade vyššie konštatovaných tvrdení účastníkov konania a nimi predložených dôkazných prostriedkov v napadnutom uznesení dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Svoj záver odôvodnil tým, že dôvody (okolnosti), ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku tak, ako má na mysli ustanovenie Exekučného poriadku), sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (, ). Najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekučného konania jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Exekúcia podľa záverov súdu v danom prípade ešte nesplnila svoj účel, a to z toho dôvodu, že povinní nezaplatili celý vymáhaný nárok t.j. trovy súdneho konania a súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd preto návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyhovel s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k úhrade celého vymáhaného nároku.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali povinní spoločne dňa 04. 06. 2020 sťažnosť, ktorej podanie odôvodnili tým, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení neriešil všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie a v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie uvádza rozporné údaje o výške pohľadávky (resp. jej príslušenstva) a v napadnutom uznesení len konštatoval, že zostatok vymáhanej pohľadávky je v sume 69,90 Eur. Opätovne namietali, že oprávnený im ani na ich opakované žiadosti výšku ich pohľadávky predstavujúcu dlžné úroky neoznámil, neurobil to ani súd a ani súdny exekútor. Oprávnený bol podľa ich názoru povinný predložiť súdu a exekútorovi výpis z úverového účtu za účelom výpočtu presnej výšky úrokov, na ktoré mal nárok k termínu podania návrhu na výkon exekúcie. Povinní v podanej sťažnosti ďalej zopakovali svoje tvrdenia uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, že dlžnú istinu spolu so súdnym poplatkom a časťou úrokov uhradili v splátkach v období od 14.8.2017 do 21.6.2019 a dňa 20.8.2019 uhradili tiež na úroky sumu 1000 Eur a exekútorovi ešte čiastku 80 Eur na jeho účet. Pohľadávka je teda podľa povinných celá uhradená a na odmenu exekútorovi nárok nevznikol. Ďalej zopakovali svoje tvrdenia uvedené aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, že návrh na vykonanie exekúcie nespĺňal presné označenie vymáhaného nároku podľa ust. § 61a písm.

d) Exekučného poriadku a oprávnený ani nepostupoval podľa ust. § 61 f ods. 2 Exekučného poriadku, preto je zodpovedný za súčasný stav. Tiež namietali, že vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal so zákonnosťou postupu povereného súdneho exekútora, ktorý na oboch účtoch povinných zadržiaval do 1.6.2020 sumu 3 037.20 eur aj napriek tomu, že celá splatená istina s príslušenstvom bola podľa rozsudku menej ako 2 500 eur. Povinní preto žiadali súd, aby vydal uznesenie, v ktorom uloží súdnemu exekútorovi povinnosti uvoľniť zadržiavanú čiastku na účtoch a určiť presnú výšku pohľadávky k termínu podania návrhu na výkon exekúcie. Doplnili, že v tejto veci podali aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia na Okresný súd Bratislava I dňa 2.3.2020, ktorý však bol postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica.

4. Oprávnený sa k sťažnosti povinných v súdom stanovenej lehote nevyjadril, keď výzva na vyjadrenie k sťažnosti mu bola doručená dňa 24.06.2020.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. V zmysle , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Podľa , v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

12. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( ), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí nebráni jej vecnému prejednaniu ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku, Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinných je dôvodná.

13. Z obsahu exekučného spisu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica v elektronickej podobe pod sp. zn. sťažnostný súd považoval za zistené, že oprávnený ako podklad pre vedenie exekúcie voči povinným predložil súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -214 zo dňa 18. júna 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -239 zo dňa 24. 04. 2014.

14. V rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -214 vydaného dňa 18. júna 2012 v právnej veci oprávneného vystupujúceho v tomto konaní v procesnej pozícii žalobcu proti povinnému 1/ a povinnému 2/, vystupujúcich v procesnej pozícii žalovaných, o zaplatenie 1296,83 Eur s príslušenstvom, súd zaviazal povinných zaplatiť spoločne a nerozdielne oprávnenému istinu vo výške 1296,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. odo dňa 07. 04. 2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 77,71 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z povinných zaniká povinnosť druhého povinného.

15. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -239 zo dňa 24. 04. 2014 súd považoval za zistené, že krajský súd v inštančnom postupe rozsudok Okresného súdu Bratislava IV ako vecne správny potvrdil.

16. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -214 zo dňa 18. júna 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -239 zo dňa 24. 04. 2014 nadobudol podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti právoplatnosť dňa 02. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 08. 07. 2014.

17. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.08.2019 domáhal do povinných vymoženia 1296,83 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania v percentuálnej sadzbe 8 % ročne zo sumy 1296,83 Eur od 07.04.2008 do zaplatenia, trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) v sume 77,71 Eur a trov exekúcie v sume 113,72 Eur.

18. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 15. 08. 2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Usačevovi na vymoženie istiny v sume 1296,83 Eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1296,83 Eur od 07.04.2008 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 77,71 Eur a trov exekúcie oprávneného v sume 113,72 Eur.

19. Z podania oprávneného zo dňa 23. 08. 2019 s názvom „OZNÁMENIE OPRÁVNENÉHO“ súd zistil, že oprávnený v ňom uviedol, že až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že v čase jeho podania pohľadávka oprávneného predstavovala už iba sumu vo výške 1.149,90 Eur. Táto dlžná suma pozostáva z úrokov z omeškania vo výške 1.072,19 Eur a náhrady trov súdneho konania vo výške 77,71 Eur. Oprávnený sa týmto podaním „vzdal“ nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní s tým, že ďalej sa voči povinným domáhal vymoženia kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 1.149,90 Eur a súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur. Vo zvyšnej časti zobral oprávnený návrh na vykonanie exekúcie späť.

20. V podaní doručenom súdu dňa 22. 11. 2019 oprávnený súdu oznámil, že zaznamenal ďalšie úhrady vymáhanej pohľadávky, a to dňa 21.8.2019 úhradu vo výške 1.000,- Eur a dňa 4.9.2019 úhradu vo výške 80,- Eur. Oprávnený opätovne zobral návrh na vykonanie exekúcie späť v časti vykonaných úhrad s tým, že sa ďalej domáha voči povinným už iba vymoženia sumy vo výške 69,90 Eur, predstavujúcej trovy súdneho konania a súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur. K jednotlivým úhradám povinných a spôsobu ich započítania na ich záväzok z exekučného titulu predložil súdu excelovskú tabuľku, z ktorej vyplývajú úhrady povinných, dátum ich započítania, ako aj neuhradená výška pohľadávky oprávneného.

21. Podľa § 51 ods. 1 Exekučného poriadku, ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. Na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie sa primerane vzťahuje ustanovenie § 48 ods. 7.

22. Podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.

23. Súd vykladá citované zákonné ustanovenia Exekučného poriadku tak, že oprávnený môže návrh na vykonanie exekúcie vziať späť len dovtedy, kým súd nedoručí poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi. Po poverení exekútora a začatí exekúcie nie je späťvzatie návrhu možné. Exekúcia v takomto prípade už musí byť zastavená osobitným rozhodnutím, keďže proti vôli oprávneného nie je možné viesť exekúciu. Prípadné podanie oprávneného po začatí exekúcie formulované ako späťvzatie

návrhu na vykonanie exekúcie preto bude vždy vyhodnotené ako návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Exekúciu teda pri späťvzatí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi nezastavuje súd, ale exekúcia sa zastaví rozhodnutím exekútora podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, pričom oprávnený môže navrhnúť aj čiastočné zastavenie exekúcie. Súd je preto povinný vždy postúpiť podanie oprávneného, v ktorom vyjadruje svoju vôľu nepokračovať v exekúcii (buď celkom alebo sčasti), exekútorovi na rozhodnutie s tým, že oprávnený v takomto prípade bude (v pomernej časti) znášať trovy exekúcie (pozri § 61n ods. 3 Exekučného poriadku). V citovaných zákonných ustanoveniach sa totiž prejavuje dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, a ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie, žiada o jej celkové alebo čiastočné zastavenie, musí mu súd resp. súdny exekútor vyhovieť a exekúciu zastaviť (R 50/2004). Oprávnený preto môže vždy a bez akýchkoľvek procesných prekážok zastavenie exekúcie navrhnúť, pričom v takom prípade niet procesného dôvodu pre pokračovanie v exekúcii. Exekučné konanie nie je možné viesť proti vôli navrhovateľa.

24. Pokiaľ vyšší súdny úradník potom, ako mu bola vec predložená na rozhodnutie, nepostúpil podania oprávneného zo dňa 23. 08. 2019 a zo dňa 22. 11. 2019, ktorými oprávnený zobral svoj návrh na vykonanie exekúcie späť, na rozhodnutie poverenému súdnemu exekútorovi za účelom vydania rozhodnutia o čiastočnom zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom. Tým, že návrh povinných na zastavenie exekúcie v celosti zamietol aj napriek tomu, že povinný z časti akceptoval obranu povinných, že došlo k úhrade vymáhanej sumy ešte pred podaním nárhu na vykonanie exekúcie ako aj v jej priebehu, pričom v reakcii na ich návrh na zastavenie exekúcie žiadal o čiastočné zastavenie exekúcie, konal v rozpore s dispozičnou zásadou, ktorou je exekučné konania ovládané. Svojím rozhodnutím tak založil súčasný stav, kedy je exekúcia vedená proti vôli oprávneného, čo je neprípustné.

25. Vyššie konštatovaný nesprávny postup predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj nesprávne právne posúdenie zisteného skutkového stavu preto samo o sebe založilo záver sťažnostného súdu o dôvodnosti sťažnosti povinných, keďže z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol prijať záver o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia ani o správnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, keďže súd v danom prípade rozhodoval tam, kde zákonodarca zveril rozhodovaciu právomoc súdnemu exekútorovi.

26. Nad rámec vyššie prijatých záverov súd dopĺňa, že na škodu preskúmavaného rozhodnutia jeho odôvodnenie nedáva uspokojivú odpoveď na otázku, či je exekúcia vedená dôvodne aj v prípade, keď oprávnený aj povinný zhodne tvrdia, že k čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky došlo ešte pred začatím exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že oprávnený vo svojom podaní zo dňa 23. 08. 2019 uviedol: „Až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie bolo zistené, že v čase jeho podania pohľadávka oprávneného predstavovala už iba sumu vo výške 1.149,90 Eur“. Súd v tejto súvislosti akcentuje aj skutočnosť, že záver exekučného súdu o prípustnosti exekúcie má dôsledky aj v tom smere, že napr. aj výška trov exekúcie oprávneného (uvedená v poverení) pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia sa odvíja od výšky (dôvodne) vymáhanej sumy pohľadávky ( vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Súd v reakcii na obsah podanej sťažnosti ako aj za účelom posilnenia právnej istoty vo vzťahoch oprávneného a povinného preto považuje za potrebné doplniť odôvodnenie svojho rozhodnutia aj o výklad zameraný na zodpovedanie otázky, aký význam z hľadiska dôvodnosti vedenia exekučného konania má úhrada dlhu pred začatím exekúcie, a aké procesné dôsledky je nutné pripísať úhradám vymáhaného dlhu vykonaným až počas jej vedenia.

27. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je súd exekúciu povinný zastaviť aj v prípade, ak po vydaní súdneho rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (, ). Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia je splnenie dlhu. Splnenie je medzi dôvodmi zániku práv a povinností uvedené v zákone () na prvom mieste. Ide o typický a najčastejší právny dôvod zániku záväzkov. Ním sa realizuje hospodársky dôvod, pre ktorý vznikol záväzkový právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. K splneniu dlhu dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi

poskytuje predmet splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie pre naplnenie dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred začatím exekúcie. Len v takom prípade je možné konštatovať, že oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie, lebo v čase podania návrhu už bola jeho pohľadávka zo strany povinného dobrovoľne splnená a preto nebol daný zákonný dôvod na to, aby sa splnenia svojej judikovanej pohľadávky domáhal prostredníctvom núteného výkonu exekučného titulu (porovnaj § 48 ods. 2 Exekučného poriadku). V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného až po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky oprávneného, a teda exekúcia bez ďalšieho v rozsahu splnenej povinnosti končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení exekúcie) súd nevydáva. Úlohou súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Je nesporné, že intenzitu takejto skutočnosti nedosahuje splnenie dlhu povinným počas exekučného konania (t.j. pod tlakom vedenej exekúcie), keďže je plne v súlade s jeho účelom. V zásade preto platí, že dôvod na zastavenie exekúcie (respektíve čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, preto exekučný súd z toho dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie nevydáva. Ak povinný splní po začatí exekúcie celý vymáhaný nárok (vrátane trov exekúcie), súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3 Exekučného poriadku). Súdna prax prijala záver, že len v prípade, ak povinný tvrdí, že plnil pred alebo po začatí exekúcie, avšak oprávnený ako aj súdny exekútor takéto tvrdenie povinného popierajú, v takomto prípade je nevyhnutné, aby rozhodnutie o zastavení exekúcie celkom alebo v časti vydal súd (k tomu porovnaj Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072.), čo však nie je daný prípad, keďže oprávnený vykonanie úhrad zo strany povinných nerozporoval. Výklad súdu v napadnutom uznesení k dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku je v zásade správny, keďže vyšší súdny úradník v ňom považoval za významné, či k jednotlivým úhradám vymáhaného dlhu došlo pred, alebo až po začatí konania. Nakoniec vo svojom dôsledku tejto skutočnosti ale žiadny význam nepripísal, pričom jeho zistenia o zániku dlhu pre začatím exekúcie by zjavne museli viesť k zastaveniu exekúcie (celkom alebo z časti) podľa ust. Exekučného poriadku, na ktorú skutočnosť aj sám v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal. Sťažnostný súd je nútený konštatovať, že preskúmavaného rozhodnutie je v rozpore aj so zásadami právnej logiky, keďže výrok tohto rozhodnutia vôbec nenachádza oporu v jeho odôvodnení.

28. V zmysle prednesenej obrany povinných proti exekúcii bolo povinnosťou súdu sa zaoberať ich námietkami, že uhradili oprávnenému už celý vymáhaný dlh, prípadne v akej časti pohľadávka oprávneného vyplývajúca z predloženého exekučného titulu zostala neuhradená. Avšak z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vyšší súdny úradník sa týmito námietkami povinných vôbec nezaoberal. Sám súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ponúkol povinným k tejto časti ich obrany proti exekúcii len strohé konštatovanie, že exekúcia doposiaľ nesplnila svoj účel, keďže povinný neuhradili trovy súdneho konania a súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie, bez toho, aby účastníkom konania ozrejmil, prečo sa nestotožnil s tvrdeniami povinných o zániku celého dlhu z exekučného titulu. Na základe akých úvah a zistení dospel k tomuto záveru už v okolnostiach daného prípadu nevysvetlil. Obsahom súdneho rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nie sú žiadne jeho zistenia vyplývajúce z predložených dôkazných prostriedkov účastníkmi konania (potvrdenia o vykonaných úhradách predložených povinnými, tabuľka o započítaní vykonaných predložená oprávneným). Objektívny postup súdu sa však musí prejaviť jednak vo využití všetkých dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade s procesnými predpismi.

29. Napriek skutočnosti, že povinní opakovane namietali, že im spôsob započítania jednotlivých splátok dlhu nikdy zo strany oprávneného oznámený nebol, po tom, ako oprávnený súdu predložil excelovskú tabuľku zohľadňujúcu jednotlivé úhrady a spôsob ich zápočtu na záväzok povinných z exekučného titulu,

súd povinným vysvetlenie oprávneného k spôsobu výpočtu zostatku dlhu nezaslal na vyjadrenie, čím bolo nepochybne zasiahnuté do ich práva na spravodlivý proces v podobe práva vyjadriť sa ku všetkým relevantným tvrdeniam účastníka konania v opačnom procesnom postavení.

30. Súd v napadnutom uznesení nielen že nezohľadnil dispozičný princíp, ktorým je ovládané exekučné konanie, zásady právnej logiky pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia, ale z obsahu odôvodnenia vyplýva, že súd v ňom ani dostatočne nereagoval na obranu povinných a nevysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľov, resp. dostatočne povinným v okolnostiach daného prípadu nevysvetlil, prečo ich argumenty nie sú dôvodné. V danom prípade bol preto sťažnostný súd nútený konštatovať aj absenciu jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Povinní sa na podklade takéhoto rozhodnutia nedozvedeli, na základe akých úvah súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie vymedzené v ustanovení § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keďže súd účastníkom konania neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby povinní nemuseli hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. S prijatými závermi súdu v napadnutom rozhodnutí sa nebolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania a jeho právne závery celkom zjavne neboli prijaté na podklade skutočností osvedčených v priebehu konania na podklade tvrdení a listín predložených účastníkmi konania. Ak má byť splnený jeden z účelov súdnej jurisdikcie, je nevyhnutné, aby rozhodnutia súdov nielen zodpovedali zákonu v merite veci a aby boli vydané za plného rešpektu k procesným právam, ale aby tiež odôvodnenie vydaného súdneho rozhodnutia vo vzťahu k zmienenému účelu zodpovedalo kritériám daným ustanovením v spojení s , pretože len vecne správne rozhodnutia a náležite, t. j. zákonom požadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutia napĺňajú - ako neoddeliteľná súčasť stanoveného postupu - kritériá stanovené zákonom. Medze spravodlivého procesu sú dané procesnou čistotou, na ktorú musia súdy nevyhnutne dbať. V danom prípade posudzované uznesenie vyššie uvedené kritériá nespĺňa.

31. Sťažnostný súd v reakcii na obsah podanej sťažnosti ďalej pre úplnosť uvádza, že sa naopak nestotožnil s tvrdením povinných, že návrh na vykonanie exekúcie nespĺňal presné označenie vymáhaného nároku (povinní odkázali na ust. § 61a písm. d/ Exekučného poriadku). Porovnaním výrokovej časti exekučného titulu a návrhu na vykonanie exekúcie sťažnostný súd dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie spĺňa všetky požiadavky stanovené Exekučným poriadkom vrátanie určenia vymáhaného nároku v zmysle § 48 ods. 3 Exekučného poriadku a boli k nemu pripojené všetky zákonom požadované prílohy (§ 48 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd v tejto veci správne vydal poverenie na vykonanie, keď pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie súd vychádza výlučne z údajov uvedených návrhu na vykonanie exekúcie, ktorých správnosť osvedčuje na podklade príloh k návrhu na vykonanie exekúcie, najmä na podklade exekučného titulu a aj sťažnostný súd konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom.

32. Právne relevantná nemôže byť ani námietka povinných, že oprávnený nikdy nepožadoval uhradenie celého judikovaného dlhu naraz. Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. V exekučnom titule súd uložil povinným povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1296,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. odo dňa 07. 04. 2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 77,71 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z povinných zaniká povinnosť druhého povinného. Pokiaľ si povinní svoju povinnosť v tejto lehote a v stanovenej výške nesplnili, oprávnený mal odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu zákonom priznanú možnosť požadovať od povinných celé toto plnenie naraz aj cestou núteného výkonu.

33. Ani prípadné nedostatky v postupe súdneho exekútora nemôžu mať žiadny vplyv na prípustnosť exekúcie. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd skúma výlučne iba to, či sú v danom prípade dané dôvody na jej zastavenie upravené v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, zostali sporné alebo sú

nevyhnutné pre vysvetlenie dôvodov prijatého rozhodnutia. Nebolo preto povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinných v návrhu na zastavenie exekúcie, ale len tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. Nespokojnosť povinných so zaisťovacími úkonmi súdneho exekútora nemohla mať z hľadiska posúdenia dôvodov prípustnosť exekúcie žiadny význam, keďže ani prípadné pochybenia súdneho exekútora (pokiaľ by nejaké existovali) pri výkone exekučnej činnosti nemôžu viesť k zastaveniu exekúcie. Ako už súd uviedol vyššie, z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti, pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Je potom zrejmé, že ani prípadný nesprávny postup súdneho exekútora dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku založiť nemôže.

34. Napriek tomu sťažnostný súd považuje za potrebné dodať, že v konaní nateraz nezistil žiadne také nedostatky v postupe súdneho exekútora, ktoré by odôvodňovali realizáciu akýchkoľvek oprávnení súdu vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, ktoré mu priznáva . Z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 184EX 227/19 zo dňa 16. 08. 2019 vyplýva, že súdny exekútor správnym výpočtom dospel k záveru, že celková výška pohľadávky povinných v zmysle vydaného poverenia na vykonanie exekúcie (vrátane predbežných trov exekúcie súdneho exekútora) pri jej uhradení do 15 dní od doručenia upovedomenia predstavuje sumu 3023,67 Eur, pričom pri nesplnení vymáhanej pohľadávky v tejto lehote sa zvyšuje aj odmena pre súdneho exekútora a predmetom exekúcie môže byť predbežne až suma 3380,07 Eur (k tomu porovnaj Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. v znení neskorších predpisov). Z exekučného titulu je zistiteľné, že povinní boli súdom zaviazaní na splnenie judikovanej povinnosti spoločne a nerozdielne, jedná sa v zmysle o pasívnu solidaritu, kedy je možné zo strany oprávnenej osoby celý priznaný nárok vymáhať od povinného 1/, od povinného 2/, alebo od oboch súčasne, s tým, že plnením jedného z nich zanikne povinného druhého povinného. Výrok exekučného titulu (ktorým je exekučný súd a exekútor viazaný), preto umožňuje zo strany súdneho exekútora vykonať zaisťovacie úkony vo vzťahu k majetku oboch povinných súčasne, a to na celé vymáhané plnenie. Pokiaľ potom na účtoch oboch povinných súdny exekútor podľa ich tvrdení „zadržal“ sumu 3 037.20 eur, v danom čase jeho postup nie je možné považovať za v rozpore so zákonom, keďže táto suma zodpovedala vymáhanej pohľadávke. Tieto úkony súdneho exekútora v a nasl. priamo predpokladá a ich účelom je predbežne, rýchlo a účinne zabezpečiť sumy na účtoch povinných v takej výške, aby následný výkon exekúcie na podklade exekučného príkazu bol čo najefektívnejší. Súd ďalej dopĺňa, že súdny exekútor je povinný rešpektovať aj závery sťažnostného súdu prijaté v tomto rozhodnutí, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia ponúkol riešenie vzniknutej procesnej situácie nie len pre účastníkov konania, ale aj z pohľadu súdneho exekútora.

35. Tvrdenia povinných vo vzťahu k činnosti súdneho exekútora by bolo možné podľa ich obsahu posúdiť aj ako námietku zaujatosti povereného súdneho exekútora (§ 33 Exekučného poriadku), ktorá však smeruje výlučne voči jeho postupu v exekučnom konaní. Súd preto ďalej upovedomuje povinných a súdneho exekútora, že v zmysle § 33 Exekučného poriadku nie sú dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora okolnosti spočívajúce v jeho postupe v exekučnom konaní (alebo iných exekučných konaniach). Tvrdenia povinných neobsahujú ani zákonom požadované náležitosti vyžadované pri námietke zaujatosti (§ 33 ods. 8 Exekučného poriadku). Súd preto na tieto tvrdenia povinného, ktoré by bolo možné podľa ich obsahu posúdiť aj ako námietku zaujatosti súdneho exekútora, neprihliadal (§ 33 ods. 10 Exekučného poriadku) a vo veci tak nebolo potrebné vydať osobitné rozhodnutie podľa § 33 ods. 9 Exekučného poriadku.

36. Zhrnúc vyššie uvedený výklad k posudzovanému prípadu, v danej veci existujú dostatočné dôvody na uplatnenie kasačnej právomoci sťažnostného súdu, ktorý bol nútený napadnuté rozhodnutie podľa v spojení s Exekučného poriadku pre jeho vecnú nesprávnosť zrušiť, keď sťažnostný súd v konaní zistil, že súd v napadnutom rozhodnutí nereflektoval na argumentáciu sťažovateľov podanom návrhu na vykonanie exekúcie, nepreskúmal komplexne ich procesné a hmotnoprávne námietky, nezisťoval skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na prijatie rozhodnutia, nepostupoval dôsledne v súlade s požiadavkami na odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúcich z ako aj z judikatúry vyšších súdnych autorít a ani požiadavku na spravodlivý proces, nerešpektoval v danom prípade ani relevantné ustanovenia Exekučného poriadku dopadajúce na danú vec, pričom dôsledky jeho pochybenia sú v neprospech povinných (I. výroková veta rozhodnutia).

37. Povaha veci v danom prípade neumožňuje vrátiť vec vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom opätovného rozhodnutia o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, či iný zákonný postup. V zmysle výkladu uvedeného v odseku 23. toho rozhodnutia súd spolu s týmto rozhodnutím zašle poverenému súdnemu exekútorovi podania oprávneného na postup podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a povinným bude spolu s týmto rozhodnutím zaslaná aj excelovská tabuľka o spôsobe evidovania a započítania jednotlivých úhrad oprávneným.

38. Pokiaľ po zastavení exekúcie zo strany súdneho exekútora resp. po zohľadnení úhrad povinných na vymáhaný nárok oprávneného z exekučného titulu opätovne vyvstane spor medzi účastníkmi konania o prípustnosť exekúcie a povinní opätovne podajú návrh na zastavenie exekúcie, vtedy bude daná právomoc exekučného súdu vo veci rozhodnúť.

39. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.

40. V ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu). Povinní boli v tomto konaní úspešní (súd napadnuté rozhodnutie zrušil), voči oprávnenému im tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré im vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. Povinní si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči oprávnenému neuplatnili a ani im žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, keďže v konaní neboli zastúpení advokátom. Súd im preto s poukazom na náhradu trov konania o sťažnosti voči oprávnenému nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).

41. Povinní v podanej sťažnosti poukázali aj na skutočnosť, že podali v tejto veci návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

42. Obsahom súdneho spisu vedeného v tejto veci je aj postúpenie veci zo strany Okresného súdu Bratislava I vedenej týmto súdom v listinnej pod sp. zn. -26 zo dňa 12. 03. 2020. Tento súd v spore žalobcov 1/ JUDr. Dariny Volfovej, trvalý pobyt: Cabanova 13/C, 841 02 Bratislava, dátum narodenia 21. 10. 1952, 2/ Ing. Jaroslav Volf, trvalý pobyt: Cabanova 13/C, 841 02 Bratislava, dátum narodenia: 03. 04. 1952, proti žalovanému: Vladimír Usačev, súdny exekútor, so sídlom: Lehotského 4, 811 05 Bratislava, IČO: 31 771 963, o zaplatenie 70 Eur s príslušenstvom a o nariadenie neodkladného opatrenia, vyslovil svoju nepríslušnosť na základe určenia príslušnosti súdu v čase začatia konania, v zmysle (ďalej len „“) a tiež na základe kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica v exekučných veciach určenej v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a postúpil vec na vybavenie Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý v tejto veci už koná pod sp. zn. .

43. Z podania povinných, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Bratislava I. dňa 11. 03. 2020 ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu podľa ust. a návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. a nasl. “ súd považoval za zistené, že žalobcovia (v exekučnom konaní povinní) sa ním domáhali voči súdnemu exekútorovi ako žalovanému zaplatenia 70 Eur s 20% úrokom z omeškania zo sumy 1518,60 Eur od 01. 09. 2019 do zaplatenia žalobkyni 1 (povinnej 2/ v exekučnom konaní) a zaplatenia 2% úrokov zo sumy 1518,60 Eur od 01. 09. 2019 do zaplatenia žalobcovi 2/ (povinnému 1/ v exekučnom konaní) a súdneho poplatku za návrh v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti platobného rozkazu. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanému (v exekučnom konaní súdny exekútor) povinnosť do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať písomný príkaz ČSOB, a.s., pobočka Bratislava, uvoľniť na označenom účte žalobkyne 1/ (povinnej 2/) zablokovanú čiastku 1518,60 Eur a

písomný príkaz J&T BANKE, aby uvoľnila na označenom osobnom bežnom účte (bez uvedenia majiteľa účtu) sumu 1518,60 Eur.

44. Podanie návrhu na vykonanie platobného rozkazu a nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia (povinní v exekučnom konaní) odôvodnili tým, že v exekučnom konaní vyhotovil žalovaný (súdny exekútor) upovedomenie o začatí exekúcie. V tomto upovedomení bola pohľadávka tzv. oprávneného a súdneho exekútora vyčíslená na sumu 3023,67 eur aj napriek tomu, že oprávnený bol informovaný o uhradený celej istiny vrátane úrokov a trov konania už v mesiaci jún 2019. Podanie návrhu na výkon exekúcie bol v rozpore s ust. § 48 ods. 3 písm. g) a ust. § 61a) Exekučného poriadku, pretože oprávnený požadoval pohľadávku, ktorá už bola uspokojená a pred tým nikdy nežiadal, aby bola uspokojená naraz. Žalobkyňa uhrádzala istinu pravidelne od toku 2017 do júla 2019. Exekútor po vydaní uznesenia o začatí exekúcie zablokoval na účte žalobkyne sumu 3018,60 eur a na účte žalobcu Ing. Volfa sumu 1518,60 eur, pričom nerešpektoval ani zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Celková zablokovaná suma na dvoch osobných účtoch niekoľkonásobne prevýšila istinu pôvodného dlhu. V súčasnosti žalovaný (súdny exekútor) nekoná vôbec a zadržiava žalobcom (povinným) sumu spolu 3037,20 eur. Na zablokovanie účtov neboli splnené zákonné podmienky, preto súdny exekútor hrubým spôsobom porušil , pretože nepostupoval s odbornou starostlivosťou a bez zbytočných prieťahov. Bezdôvodná a protizákonná exekúcia mala byť exekútorom ukončená, exekútor nič nevymohol a nemá nárok na žiadnu odmenu. Podľa vyjadrení žalovaného (súdneho exekútora) tento je nečinný, pretože čaká na rozhodnutie exekučného súdu v tejto veci. Okresný súd Banská Bystrica pre enormný nárast v tejto veci nekoná, keď dňa 30. 11. 2019 bol požiadaný o zastavenie exekúcie ako aj informovaný o vykonaných úhradách. Keďže súd môže konať aj dva roky, keďže nemá lehoty na rozhodnutie, žalobcom vznikne škoda najmenej 240,- eur na poplatkoch pre banku. V záujme ochrany majetku žalobcov a zamedzeniu zneužitia právomoci verejným činiteľom považovali za potrebné urýchlene vydať neodkladné opatrenie.

45. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.

46. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

47. Vyhovieť návrhu povinných na nariadenie neodkladného opatrenia bráni vyššie citovaného zákonné ustanovenie. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie je zistiteľné, že povinní sa ním domáhali, aby súd zasiahol do exekútorskej činnosti súdneho exekútora v časti ním vykonaných zabezpečovacích úkonov. Súd vykonáva dohľad nad exekúciou. Má právo vyžadovať správy od exekútora a vyjadrenia. V prípade prieťahov v konaní alebo pochybení má právo ukladať pokyny na ich nápravu. Ustanovenie § 201 ods. 2 Exekučného poriadku ale vylučuje zasahovanie súdu do právomocí exekútora prostredníctvom neodkladných opatrení. Exekútor nie je účastníkom konania, a preto jeho pomery bezodkladne upravovať nemožno. Rovnako u neho niet obavy zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, pretože ako štátom poverená a splnomocnená osoba má nielen právo, ale aj povinnosť vykonať exekúciu. Na podklade tohto je zrejmé, že neodkladné opatrenie navrhované povinnými súd nariadiť nemohol, keďže by ním zasiahol do výkonu exekučnej činnosti súdneho exekútora. Súdny exekútor má byť pri výkone exekučnej činnosti nezávislý a nestranný a aj výkon exekúcie ako taký by mal byť autonómny, aby došlo k naplneniu cieľu, ktorý exekučné konanie sleduje. vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia voči súdnemu exekútorovi nielen v exekučnom, ale aj v inom konaní. Ide o normatívne ukotvenie dlhodobejšieho judikatúrneho i doktrinálneho trendu, ktorý akcentuje ústavnoprávny rozmer činnosti súdneho exekútora, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci. Ústavnoprávne je neprípustné, aby do kompetencie jedného orgánu verejnej moci zasahoval iný orgán verejnej moci. Preto je zakázané vo vzťahu k súdnemu exekútorovi pri výkone exekučnej činnosti nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zasahovalo do jeho ústavnej kompetencie vykonávať exekúciu, keďže súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na výkon exekučnej činnosti (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072.). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade predstavuje procesne nevhodný prostriedok na usporiadanie pomerov účastníkov tohto exekučného konania.

48. Z uvedených dôvodov súd návrh povinných na nariadenie neodkladného opatrenia podľa v spojení s Exekučného poriadku a s poukazom na Exekučného poriadku

v III. výrokovej vete tohto rozhodnutia bez nariadenia pojednávania (329 ods. 1 v spojení s ) zamietol.

49. Z obsahu postúpeného podania povinných ďalej vyplýva, že v ňom uvádzajú rovnaké skutočnosti, ako v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v podanej sťažnosti. Súd preto toto podanie podľa jeho obsahu posúdil vzhľadom na jeho časovú nadväznosť ako súčasť podaného návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. ako doplnenie obrany povinných proti exekúcii. Týmto preto sťažnostný súd upovedomuje povinných o tom, že týmto rozhodnutím bolo nateraz o všetkých podaniach povinných (vrátane podania zo dňa 11. 03. 2020 označeného ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu podľa ust. a návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. a nasl. “) rozhodnuté.

50. Pokiaľ sa po ukončení exekúcie budú povinní domnievať, že im bola spôsobená škoda, či už konaním oprávneného alebo súdneho exekútora, môžu sa svojho nároku domáhať osobitnou žalobou.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Proti rozhodnutiu súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok III. ) možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.