Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-207-2019.pdf
PDF · 99.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/207/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a členov senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov 1. E. F.A., Z.. XX.X.XXXX, B. A., A. X, zastúpenej Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, Košice, Vojenská 5, 2. Ľ. F., Z.. XX.X.XXXX, B. A., A. X, proti žalovanej Československá obchodná banka, Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaniach žalobcov proti rozsudku 12C/3/2017-144 z 22.1.2019 Okresného súdu Košice I takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
O d m i e t a odvolanie žalobcu v 2. rade.
Žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o určenie, že Zmluva o poskytnutí úveru číslo XXXXXX zo dňa X.X.XXXX, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo XXXXXX/Zal/X zo dňa XX.X.XXXX a Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere s jednorazovým čerpaním a s anuitným splácaním číslo XXXXXXXXXR zo dňa XX.X.XXXX sú neplatné, zamietol a priznal žalovanej proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti špecifikovaných zmlúv zo dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX T. XX.X.XXXX tvrdiac, že tieto boli uzavreté podvodne na základe sfalšovaných údajov, čím boli uvedení do omylu nekalými obchodnými praktikami a zmluvy ako odporujúce dobrým mravom sú absolútne neplatné. Vzal do úvahy obranu žalovanej ktorá namietala, že zo samotných zmlúv je zrejmé, že tieto boli uzavreté medzi ňou a žalobcami v 1. a 2. rade, keď totožnosť žalujúcich bola overená na základe ich občianskych preukazov, čo títo potvrdili aj v prebehnutej mailovej komunikácii. Podrobne ďalej popísal zistenia vyplývajúce z výpovede svedkyne A. B. - dcéry žalobcov a špecifikoval dôkazy predložené stranami sporu. Popísal aj zistenia plynúce z pripojených spisov Okresného súdu Košice I sp.zn. 12C/100/2013 a 39C/25/2014. Uviedol, že napádané zmluvy boli uzavreté v septembri 2011 a tak ich platnosť posudzoval podľa zákonov platných a účinných v danom období. Citoval § 3 ods. 1, § 34, § 37, § 39, § 40 ods. 1, 3, § 46 ods. 1, 2, § 47 ods. 1, § 49a, § 151a, § 151b ods. 1 až 3, § 151d ods. 1, 3, § 151e ods. 2, § 151g ods. 1, § 151j ods. 1, § 151mb ods. 1, § 151me ods. 1, 8 a 9 Občianskeho zákonníka a ďalej § 497, § 502 ods. 1, § 642, § 652 ods. 1, 4, § 655 ods. 1, § 663 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a citoval aj § 1 ods. 2, 3, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 a § 24 ods. 1 zákona č. 129/2011 Z.z. Poukázal na tvrdenie žalobcov, že ani jednu z uvedených zmlúv nepodpísali, hoci tieto museli mať písomnú formu a boli aj riadne podpísané. Podpisy žalobcov boli na zmluvách
overené pracovníčkou žalovanej a ich totožnosť bola overená z predložených občianskych preukazov. Upozornil, že žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že podpisy na zmluvách nie sú ich a sú sfalšované a naopak z predloženej mailovej komunikácie vyplýva, že samotná žalobkyňa v 1. rade v podstate priamo potvrdila opakovane podpísanie spochybňovaných zmlúv a tvrdenia žalobcov tak neboli preukázané žiadnym spôsobom. Ďalším dôvodom neplatnosti zmlúv malo byť uvedenie do omylu žalobcov, avšak z listín predložených Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade ako výlučná vlastníčka bytu č. XX tento kúpnou zmluvou zo dňa X.XX.XXXX predala spoločnosti ESConsulting s.r.o. a jej podpis na zmluve bol overený u notárky JUDr. P. T. a správa katastra následne povolila vklad vlastníckeho práva k bytu v prospech nadobúdateľa a spoločnosť ESConsulting s.r.o. ďalej kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu na spoločnosť TATRA Cash, s.r.o. a táto neskôr kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX predmetný byt predala žalobcom ako kupujúcim. Z článku III kúpnej zmluvy, ktorou spoločnosť TATRA Cash, s.r.o. predala byt žalobcom pritom vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 38.000,00 eur bola zaplatená z finančných prostriedkov úveru, ktorý žalobcom poskytla žalovaná, pričom kúpna cena bola vyplatená priamo na účet predávajúceho. Tieto skutočnosti podľa neho vyvracajú tvrdenia o omyle žalobcov, keďže ich vôľou bolo opätovne nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému bytu a títo konali vedome a zmluvy podpisovali slobodne a vážne, keď právne úkony boli aj určité a zrozumiteľné. Všetky zmluvy mali dodržanú písomnú formu a neboli uzavreté v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanom spore totiž posudzoval len platnosť zmlúv uzatvorených so žalovanou, bez ktorých by žalobcovia nevedeli zaplatiť kúpnu cenu a sami pritom oslovili žalovanú a nedá sa hovoriť na ich strane o tiesni, či omyle, resp. o rozpore s dobrými mravmi. Všetky tri napádané zmluvy považoval za štandardné a obsahujúce všetky podstatné náležitosti podľa platnej právnej úpravy. Nakoľko nebol preukázaný žiaden dôvod neplatnosti skúmaných zmlúv žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p.
3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa v 1. rade, navrhla ho zrušiť a spis vrátiť na nové prejednanie a nové rozhodnutie súdu prvého stupňa a to s poukazom na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. e/, resp. g/ C.s.p. Uviedla, že medzičasom iniciatívne a prostredníctvom centra právnej pomoci podala na Okresnom súde Košice I viacero návrhov a to na určenie absolútnej neplatnosti notárskej zápisnice z dražby pod sp.zn. 42C/9/2018, ďalej žalobu o určenie absolútnej neplatnosti záložného práva vedenú pod sp.zn. 13C/27/2018, tiež o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou AZ KAPITAL a X. U. vedenú pod sp.zn. 35C/163/2018 ako aj žaloba o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobcami a organizáciou TATRA Cash, s.r.o., Košice, ktorá je vedená pod sp.zn. 42C/11/2018 a podľa jej názoru v prejednávanom spore súd prvej inštancie nemal rozhodovať skôr, než sa skončia uvedené sporové konania, lebo inak by bolo znemožnené použiť v jej prospech rozhodujúce dôkazy, ktorými by boli právoplatné rozsudky v týchto sporoch. Uviedla ďalej, že mieni podať na Okresnom súde Košice I aj žalobný návrh na určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a organizáciou ESConsulting s.r.o., Košice ako kupujúcim a mieni podať v zhora uvedenej veci trestné podania proti konkrétnym osobám a kým tieto trestné podania nebudú vyriešené, je predčasne vyrieknutým rozsudkom jej znemožnené predkladať rozhodujúce dôkazy. Tvrdila tiež, že jej podpisy na zmluvách sú falošné, nejde o jej podpisy a preto žiadala súd o písmoznalecké overenie jej podpisov na zmluvách, avšak jej návrhu súd nevyhovel, ani nenariadil takýto dôkaz a tiež neposkytol čas na predloženie takéhoto dôkazu do dňa vyhlásenia rozsudku, čím bolo zasiahnuté do jej práv.
4. Žalobca v 2. rade v podaní doručenom súdu prvej inštancie 20.5.2019 sa plne stotožnil s odvolaním žalobkyne v 1. rade a zároveň trval na odvolaní súčasne so žalobkyňou touto formou, keďže sa mu rozsudok skôr nedostal do rúk. Dôkazné prostriedky uvedené žalobkyňou sú podľa neho pravdivé a je to len časť konaní, ktoré sa vedú na Okresnom súde Košice I, a ktoré neboli prípustné a skúmané v danej veci.
5. Podaním doručeným prvoinštančnému súdu 4.6.2019 žalobkyňa v 1. rade informovala konajúci súd, že zmluvy žalovanej sa rozhodla dať posúdiť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v Bratislave z hľadiska ich platnosti, ako spotrebiteľskú vec.
6. Samostatnými podaniami zo 16.2.2020 a 18.2.2020 žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade dopĺňali svoje podania a trvali na podaných odvolaniach.
7. Krajský súd v Košiciach na základe podaných odvolaní vec podľa ust. § 385 ods. 1 C.s.p. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolaní, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne v 1. rade uvedenými v jej odvolaní) a § 379 C.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v 1. rade nie je dôvodné, preto rozsudok, vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.
8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p.).
9. Žalobkyňa v 1. rade podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a g/ C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. nebol naplnený, pretože počas konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k nevykonaniu takých stranami navrhnutých dôkazov, ktoré by mohli byť spôsobilé pre preukázanie právne významných skutočností.
12. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p. je v súdnej praxi daný vtedy, ak strana sporu oprávnene uplatní nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 C.s.p. a z týchto skutočností vyplynie skutkový stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, t.j. je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvoinštančnom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. V zmysle citovaných ustanovení právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len v prípadoch uvedených v § 366 C.s.p.
13. V danom prípade odvolateľka neuviedla v odvolaní žiadne nové dôkazy, t.j. neuplatnila nové dôkazné prostriedky v súlade s § 366 C.s.p., z ktorých by vyplynul skutkový stav, ktorý by bol v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, t.j. nepreukázala, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.
14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje na správne dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
15. Žalobcovia v prejednávanej veci sa domáhali určenia, že zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa X.X.XXXX, o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX a o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.X.XXXX sú neplatné, keď tieto podľa nich boli uzavreté podvodne potom, ako boli uvedení do omylu a tieto zmluvy ani nepodpísali. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia veľmi podrobne a výstižne zaoberal jednotlivými dôvodmi, pre ktoré žalobcovia žiadali sporné zmluvy vyhlásiť za neplatné a s jeho odôvodnením zamietavého rozsudku sa stotožňuje aj odvolací súd. Na základe prednesov žalobcov a dôkazov nimi produkovaných nebolo možné urobiť záver o neplatnosti zmlúv pre absenciu v nich požadovaných náležitostí, pre prípadný omyl na strane konajúcich žalobcov, pre ich rozpor s dobrými mravmi a ani z iného preskúmavaného a namietaného dôvodu. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukovali žiaden dôkaz o tom, že zmluvy nepodpísali a tak obstojí záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého všetky tri napádané zmluvy mali písomnú formu a boli žalobcami riadne podpísané, pričom ich totožnosť bola overená pracovníčkou žalovanej na základe predložených občianskych preukazov. Nie je náležitá námietka žalobkyne v 1. rade. že konajúci súd pochybil, ak nenariadil znalecké dokazovanie za účelom skúmania pravosti podpisov žalobcov. Je zrejmé, že platná procesná úprava (Civilný sporový poriadok) zvýrazňuje zodpovednosť strán a očakáva ich aktivitu pri dôkaznom preukazovaní ich tvrdení. Zároveň preferuje odborné vyjadrenie ako hospodárnejší a efektívnejší dôkazný prostriedok, ak je toto pre zložitosť skúmaného problému postačujúce (§ 206 C.s.p.). Civilný sporový poriadok pripúšťa aj predloženie súkromného znaleckého posudku a to stranou sporu bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (§ 209 C.s.p.). Súd zásadne nariadi znalecké dokazovanie len na návrh strany sporu (§ 207 ods. 1 C.s.p.) a teda aj keby si súd nebol istý odbornou stránkou prejednávanej veci, nemôže ustanoviť znalca z vlastnej iniciatívy. Tento princíp je plne v súlade s koncepciou formálnej pravdy uplatňovanou v civilnom procese.
16. V prejednávanej veci žalobkyňa podaním z 21.11.2018 žiadala o preročenie nariadeného pojednávania z dňa 23.11.2018 a navrhla poskytnúť jej dlhšiu lehotu, aby „doložila znalecky, že jej podpisy na zmluvách sú falošné“. Tento návrh súd prvej inštancie akceptoval, avšak na pojednávaní konanom 22.1.2019 po výzve na predloženie znaleckého posudku právny zástupca žalobkyne v 1. rade predniesol, že žalobkyňa mu žiadne dôkazy nepredložila, hoci o ne žiadal. Za tejto situácie prvoinštančný súd nepochybil, ak pri absencii dôkazu spochybňujúceho pravosť podpisu žalobcov na sporných zmluvách, či relevantného návrhu na doplnenie dokazovania toto ukončil a vo veci rozhodol.
17. Ani ďalšie konkretizované odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie po ukončení dokazovania mal k dispozícii všetky podklady pre rozhodnutie vo veci a v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania nemal rozumný dôvod čakať na ukončenie konaní označených žalobkyňou v 1. rade a prebiehajúcich pred Okresným súdom Košice I, či dokonca čakať na ukončenie konania, ktoré len mieni pred súdom iniciovať, či vyčkať na vyriešenie trestných podaní, ktoré tiež žalobkyňa podľa jej vyjadrenia len mienila podať. Takýto postup by nepochybne zasiahol i do chránených práv žalovanej vo forme rýchleho a predvídateľného postupu konajúceho súdu. Navyše odvolaciemu súdu z úradnej činnosti je známe, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 12C/100/2013, v ktorom žalobcovia žiadali určiť neplatnosť (už vykonanej) dobrovoľnej dražby, ktorá prebehla aj na základe účinkov právnych úkonov, ktorých neplatnosť žalobcovia žiadali určiť v prejednávanej veci, žaloba súdom prvej inštancie rozsudkom z 1.6.2018 bola zamietnutá a Krajský súd v Košiciach rozhodujúci o odvolaní E. F. rozsudkom zo dňa 4.6.2019 rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil, nakoľko dôvody uvádzané žalobcami nemohli ovplyvniť platnosť dražby z 2.4.2013.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
19. Rozsudok napadol odvolaním aj žalobca v 2. rade, ktorému písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo listinne doručené 11.3.2019 (viď. informáciu o výsledku doručenia listinného rovnopisu z č.l. 155).
20. V podaní doručenom súdu prvej inštancie 20.5.2019 (na poštovú prepravu podanom 16.5.2019) žalobca v 2. rade, ako už bolo uvedené poukázal, na to, že s odvolaním žalobkyne sa plne stotožňuje a zároveň na tomto trvá súčasne „so žalobkyňou touto formou“.
21. Odvolací súd vyhodnotil podanie žalobcu v 2. rade podľa jeho obsahu ako odvolanie.
22. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
23. Podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
24. Keďže odvolanie žalobcu v 2. rade bolo napriek riadnemu poučeniu podané evidentne po uplynutí 15 dňovej lehoty určenej na podanie odvolania, musel ho odvolací súd odmietnuť ako oneskorene podané.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodované podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Neúspešným žalobcom nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej v ňom trovy ani nevznikli.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).