Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/28/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Bc. Milana Husťáka a JUDr. Miroslava Baňackého, v trestnej veci obžalovaného S. H. pre prečin nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2020 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného S. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2. októbra 2019, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. H..

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. zo dňa 2. 10. 2019 uznal obžalovaného S. H. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že

v Košiciach na ul. Viedenskej č. 10 pred vchodom do obytného bloku dňa 5.3.2018 v čase okolo 13:10 hod. sa osobne vyhrážal susedovi Mgr. S. X. slovami ,,keby si nemal rodinu, tak ti dám guľku do hlavy” a ,,zdochni” čo menovaný ignoroval a odišiel k výťahu, kde za nim prišiel a povedal mu ,,tu ti strelím guľku do hlavy” a na to ho pichol prstom pravej ruky do oblasti ľavého oka, čím u Mgr. S. X. vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie.

Súd obžalovanému S. H. za to uložil podľa s použitím trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Podľa , súd výkon trestu podmienečne odložil. Podľa Tr. zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil skúšobnú dobu v trvaní 12. (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný S. H.. Obžalovaný S. H. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že rozhodnutím súdu bola absolútne popretá základná zásada trestného konania in dubio pro reo. Aké väčšie pochybnosti o spáchaní skutku môžu existovať ak sú pochybnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov pod prísahou, ktorí vypovedajú na jednej strane tak, že skutok sa stal ako popisujú a na druhej strane sú svedkovia, ktorí tvrdia, že v čase spáchania skutku obžalovaný na mieste nebol a teda je zrejmé, že sa skutku nemohol dopustiť. Z vykonaného dokazovania neexistuje žiaden dôvod pre uvedený postup uznania viny, nakoľko všetci svedkovia vypovedajúci pod prísahou a teda na základe čoho dospel súd k záveru, že uveril verzii poškodeného a nie obžalovanému, ktorý svoju výpoveď nemenil a od začiatku tvrdí tie isté skutočnosti aj keď ako obžalovaný môže klamať. Takéto rozhodnutie súdu zakladá záver o tom, že svedkovia ktorí vypovedali v prospech obžalovaného sa dopustili krivej svedeckej výpovede nakoľko nimi tvrdené je v absolútnom rozpore s tvrdením poškodeného a jeho rodičov. Má zato, že takýmto spôsobom vyhodnotené dôkazy sú nesprávne. Upriamuje pozornosť na časové hľadisko v čase keď policajti vyhľadali obžalovaného v júni - teda tri mesiace po údajnom skutku, kedy následne boli vypočutí svedkovia a je teda logické, že keďže obžalovaný s nimi nehovoril tak „jeho“ svedkovia túto

vec vytesnili z pamäti. Na potvrdenie svojich skutočností doložil do vyšetrovacieho spisu aj doklady o platbách vykonaných bankomatovou kartou na lyžiarskom stredisku Jahodná. Ku skutkovým zisteniam uvádza, že sa v plnej miere pridržiava svojich vyjadrení, ktoré sú rovnako od začiatku konania a teda celý skutok ktorý sa mu kladie za vinu sa nestal a zo strany údajného poškodeného ide o vyfabulovanie skutku, ktorý potvrdzujú rodičia poškodeného. Súd prijal záver o vine na základe toho, že uveril verzii poškodeného a jeho rodičom, pričom neuveril výpovedi obžalovaného, jeho synovi a priateľovi obžalovaného. Rovnako tak uveril správe psychiatra a správe o zranení oka. Zastáva názor, že znaky diagnózy - správy od psychiatra napĺňa každá osoba po bežnej hádke s manželom, partnerom alebo inou osobou. Tým chce uviesť, že po návšteve psychiatra ktorý samozrejme nevie overiť pravdivosť pacienta, ktorý mu tvrdí, že sa pohádal so susedom alebo bol dokonca napadnutý a je z toho rozrušený, ním prijatý záver je taký, že tento prijme záver o úzkostných symptómoch osoby ktorá takéto skutočnosti tvrdí. Nie je pravdou čo tvrdí vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, že vo veci existujú podstatné rozpory vo výpovediach obžalovaného ako aj svedkov. Práve naopak, nie je medzi nimi žiadny rozpor, čo je záver logický nakoľko každý z nich popisuje presne čo si pamätá. Uvedení svedkovia neboli spolu na lyžovačke ani inde a teda nemôže byť medzi ich výpoveďami žiadny rozpor. Obhajoba je toho názoru, že vypočutí svedkovia F.. G. M. S. H. ml. dokazujú uvádzané skutočnosti obžalovaným, a to napriek odstupu času, keď uviedli, že obžalovaný sa mal vrátiť z lyžovačky v stredisku Jahodná. Je teda úplne bez významu ak syn obžalovaného svedok S. H. ml. nevie, resp. si nepamätá či obžalovaný išiel na lyžovačku vozidlom alebo autobusom. Podstatné je kedy sa obžalovaný vrátil, čo dokazuje, že sa žalovaného skutku nemohol dopustiť. Rovnako tak má obhajoba za to, že svedecké výpovede poškodeného a jeho rodičov, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz, je práve dôkazom toho, že títo svedkovia sa na uvedenej výpovedi dohodli. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a posúdenia všetkých dôkazov samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach má za to, že je potrebné dospieť k záveru, že nie je možné bez pochybnosti dospieť k záveru, že obžalovaný sa nemohol dopustiť skutku ktorý je mu kladený za vinu a preto navrhuje, aby odvolací súd z dôvodov podľa zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. a podľa rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Poškodený S. X. v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že okresný súd vo veci správne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov a dospel k správnym skutkovým zisteniam tieto správne a právne posúdil, preto navrhuje aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolanie obžalovaný, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, vrátane dôkazov navrhnutých procesnými stranami majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok () a v zmysle tohto právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne správne a zákonne odôvodnil a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu.

Okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol, z akých usvedčujúcich výpovedí dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný tak, ako to okresný súd uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Aj krajský súd si osvojil závery okresného súdu, a tu poukazuje na samotné výpovede obžalovaného ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, ktoré okresný súd v napadnutom rozsudku podrobne rozviedol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný S. H. sa vyhrážal poškodenému Mgr. S. X.S. slovami ,,keby si nemal rodinu, tak ti dám guľku do hlavy“ a ,,zdochni“ a následne pri výťahu mu povedal ,,tu ti strelím guľku do hlavy“ a na to ho pichol prstom prvej ruky do oblasti ľavého oka.

Uvedený priebeh skutkového deja potvrdil aj samotný poškodený Mgr. S. X. a svedkovia JUDr. S. X. a PaedDr. H.J. X.. Samotnú vierohodnosť výpovede poškodeného umocňuje aj oboznámená lekárska správa MUDr. S. K. ktorá uviedla, že pacient Mgr. S. X. bol dňa 6. 3. 2018 vyšetrený z dôvodu zhoršeného videnia, pocitu tlaku v oku v oblasti viečka s objektívnym nálezom exkoriácie s opuchom a hematómom v danej oblasti.

Z takto vyhodnoteného skutkového stavu, na ktoré krajský súd poukázal, aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil žalovaného skutku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., a to vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák.

V súvislosti s takto vykonanými výpoveďami obžalovaného a svedkov a ich vyhodnotením korešpondujú aj záznamy vyhotovené príslušníkmi polície OO PZ Ťahanovce, ktorý na základe preverenia situácie na mieste skutku vykonali okamžitú previerku na adrese trvalého pobytu obžalovaného, pričom dvere bytu nikto neotváral. Rovnako tak bola vykonaná previerka v mieste bydliska obžalovaného aj v čase 15:40 hod. a 16:40 hod. s rovnakým negatívnym výsledkom.

Na základe takto zisteného skutkového stavu aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný.

Z týchto dôvodov krajský súd neakceptoval obhajobné námietky obžalovaného, na ktoré poukazovala obhajoba obžalovaného a ktoré podrobne zdôvodňoval v podanom odvolaní. Uvedenú obhajobu obžalovaného okresný súd vyhodnotil ako účelovú, a to v rovine časovej nezrovnalosti týkajúcej sa odchodu z lyžiarskeho strediska, vrátane spôsobu prepravy obžalovaného na lyžovačku a čo je podstatné, skutočnosti uvádzané obžalovaným boli v celom rozsahu vyvrátené výpoveďami svedkov, ktorí boli priamymi svedkami skutkového deja.

Pokiaľ ide o uloženie druhu a výmery trestu okresný súd veľmi podrobne vyhodnotil osobu obžalovaného S. H., ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a aj podľa názoru krajského súdu okresný súd postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami § 34 Tr. zák., keď obžalovanému uložil výchovný trest odňatia slobody.

Uložený výchovný podmienečný trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je aj podľa názoru krajského súdu postačujúci pre prevýchovu a nápravu obžalovaného.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.