Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 062 235 zastúpený Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému V. T. - T., s miestom podnikania Q. XXXX, XXX XX S., IČO: 33 604 657 zastúpeným JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, so sídlom Mierová 64/2, 066 01 Humenné o zaplatenie 7.592,36 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o zaplatenie 7.592,36 eur s príslušenstvom zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 03.01.2019 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.625,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 11.06.2018 do zaplatenia, spolu s nákladmi spojenými so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 234,96 dur a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že v súlade s článkom 1 bodom 3 smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103/ES je národnou kanceláriou systému zelenej karty, ktorý je mechanizmom ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pobytu motorových vozidiel. Tento systém vznikol na základe Doporučenia č. 5 z roku 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu. Kancelária systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodením, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania členských kancelárii systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom L192/23 dňa 23.07.2003, a táto dohoda vychádza z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde rady kancelárii. Žalobca poukázal na článok 5.1 tejto mnohostrannej dohody a článok 10 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103.

Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.04.2014 spôsobil vodič vozidlom značky SCANIA s EČV: S.-XXXBI v dôsledku dopravnej nehody škodu na majetku Improta Parchieggo Autotreni (ďalej len poškodený). Žalobca odškodnil nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny a to cestou Talianskeho centrálneho úradu, ktorý si nároky uplatnil u žalobcu. K predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o

povinnom zmluvnom poistení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 04.05.2018 vo výške 6.269,18 eur, z ktorého suma vo výške 643,81 eur predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje.

V žalobe žalobca poukázal, že listom zo dňa 10.05.2018 si právo na náhradu poistného plnenia v zmysle voči žalovanému uplatnil 5.625,37 eur. Zároveň bol žalovaný vyzvaný, aby túto sumu uhradil do 10.06.2018 a tento dlh žalobca doposiaľ neuhradil, ani len čiastočne. Podľa žalobcu žalovaný zodpovedá podľa a nasledujúceho ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a zároveň poukázal, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody rozhodným právom pre občiansko-právnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorne predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania podľa ustanovenia , a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy na náhradu poistného plnenia.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil rozhodnutie komisie z 28.06.2003 o uplatňovaní smernice rady 72/166/EHS, Dohodu uzatvorenú medzi medzinárodnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov EHS a ostatných pridružených štátov, históriu držiteľov vozidiel pre motorové vozidlo SCANIA modrej farby, potvrdenie o likvidácií škodovej udalosti v zahraničí, preklad č. 243/2018 z talianskeho jazyka do slovenského jazyka, ktorý obsahuje preklad komunikácie Talianskeho centrálneho úradu, prehľad advokátskych nákladov a rozsudok Talianskej republiky č. 29/9/18 zo dňa 12.01.2018, potvrdenie o úhrade požadovanej sumy Talianskemu centrálnemu úradu, výzvu na náhradu poistného plnenia zo dňa 10.05.2018 s doručenkou, faktúru prekladateľa zo dňa 31.08.2018 s potvrdením o uhradení faktúry a pokus o zmier zasielaný právnym zástupcom žalobcu žalovanému zo dňa 20.11.2018.

4. Tunajší súd dňa 28.01.2019 vo veci vydal platobný rozkaz č. k. XXCb/X/XXXX-XX, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Dňa 13.2.2019 bol platobný rozkaz doručený žalovanému.

5. Proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor žalovaný. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobcom tvrdený nárok považoval za absolútne neodôvodnený. Žalovaný poukázal, že ešte v predsporovom štádiu žalobcovi oznámil, že s nárokom nesúhlasí a uviedol mu aj dôvody tohto nesúhlasu. Podľa názoru žalovaného nemôžu byť od neho vymáhané akékoľvek nároky spojené s dopravnou nehodou zo dňa 28.04.2014, keďže jeho vozidlom žiadna dopravná nehoda nebola spôsobená. Podľa citovaného rozsudku talianskeho súdu k dopravnej nehode malo dôjsť 28.04.2014 o 8.10 hod. a žalovaný k tomu disponuje jednoznačným dôkazom, že v tomto čase nemohol spôsobiť takúto dopravnú nehodu, keďže zo záznamu o výkone vozidla z uvedeného dňa vyplýva, že v priestoroch v ktorých mala vzniknúť poškodenému v dôsledku dopravnej nehody nejaká škoda, sa motorové vozidlo žalovaného začalo pohybovať až o 8.29 hod.. V súvislosti s týmto záznamom o výkone vozidla, žalovaný pripomenul, že ide o veľmi presný záznam, ktorý je nemožno zo strany žalovaného nejako ovplyvniť, keďže vychádza z údajov zo systému GPS.

Žalovaný tiež poprel, že by rozsudok z Talianskej republiky bol dokladom preukazujúci vznik a výšku škody, pretože žalovaný ani vôbec nebol účastníkom predmetného súdneho konania a preto mu nebolo ani umožnené prezentovať dôkazy o tom, že táto dopravná nehoda nemohla byť z vyššie uvedených dôvodov spôsobená jeho motorovým vozidlom. Ďalej žalovaný uviedol, že ak by uplatňovaný nárok mal byť posudzovaný ako regresný nárok poisťovne, takýto regresný nárok by prichádzal do úvahy len za predpokladu jednoznačného preukázania skutočnosti, že žalovaný z titulu svojho postavenia zodpovedal za škodu t. j. muselo by byť jednoznačne preukázané zavinenie žalovaného, čo v danom prípade jednoznačne preukázané nebolo.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu záznam o výkone vozidla z 28.04.2014.

7. K vyjadreniu odporu doručil svoje vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaný v podanom odpore skutočnosť, že je držiteľom predmetného vozidla potvrdil a zároveň dal do pozornosti, že k dopravnej nehode došlo na území Talianska, na základe čoho je plne v kompetencii talianskych orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa talianskych právnych predpisov, čo znamená, že o výške náhrady škody ako aj o právnom základe rozhodujú príslušné talianske orgány. Vysporiadavanie nárokov sa riadilo talianskym

právom a vybavovala ho talianska národná kancelária, ktorá postupovala v čo najlepšom záujme žalobcu a žalobca preto nemal dôvod spochybňovať takto vyčíslenú výšku škody a túto aj refundoval. Škodová dokumentácia predložená zo strany talianskych likvidátorov bola pre žalobcu dostatočná na výplatu poistného plnenia z poistného garančného fondu.

Žalobca ďalej dodal, že k žalobe prikladal aj výpis z účtu ako dôkaz o tom , že žalobca vyplatil podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení z poistného garančného fondu poistné plnenie a výška škody nebola vypočítaná žalobcom, ale talianskou národnou kanceláriou. Žalobca je týmto výpočtom podľa medzinárodných smerníc viazaný, preto žalobca ako kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, trvale stanovište, si svoju povinnosť v zmysle interných pravidiel splnil a náhradu, ktorú kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou, aj refundoval. Ďalej žalobca poukázal, že podľa zákona môže prevádzkovať vozidlo iba ten, koho zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde možno použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva a v prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola, poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osobu zodpovednú za škodu a preto z tohto dôvodu bol vytvorený poistný garančný fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi. Zároveň zákon oprávnil žalobcu domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný zodpovedá za škodu podľa ustanovenia ako prevádzateľ motorového vozidla.

8. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil. Poukázal na to, že splnenie základného predpokladu tvrdenej zodpovednosti za škodu, ktorú mal spôsobiť žalovaný, nikto neskúmal. Ďalej žalovaný poukázal na komunikáciu, ktorú žalovaný so žalobcom viedol. Žalovaný nesúhlasil, že talianska národná kancelária postupovala v čo najlepšom záujme žalobcu, pretože aj z priloženého rozsudku je pre žalovaného zrejmé, že talianska národná kancelária bola v súvislosti so stanovením zodpovednosti úplne pasívna, nenamietala ani len nesprávne označenie účastníkov konania a toto konanie prebiehalo na talianskom súde bez toho, aby bol účastník W. A. informovaný o tom, že takéto konanie prebieha. Talianska národná kancelária nenavrhovala žiadne dokazovanie, a teda celé konanie prebiehalo bez akejkoľvek možnosti zistenia správneho skutkového stavu. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný navrhol vykonať dôkazy oboznámením sa komunikácie žalovaného so žalobcom, výsluchom žalovaného a výsluchom svedka W. A..

9. Dňa 13.12.2019 žalobca doručil súdu rozšírenie žaloby, v ktorom uviedol, žalobca z poistného garančného fondu uhradil poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to dňa 4.5.2018 vo výške 6.269,18 eur, z ktorého suma 643,18 predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje, dňa 17.4.2019 vo výške 1.758,24 eur a dňa 2.7.2019 vo výške 208,75 eur. Žalobca doručoval žalovanému výzvu na náhradu poistného plnenia zo dňa 20.5.2019, ktorou vyzýval žalovaného na zaplatenie 1.758,24 eur a výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 4.7.2019, ktorou ho vyzýval na zaplatenie 208,75 eur. Žalobca zároveň žiadal priznať vyššie náklady spočívajúce v zabezpečení prekladu a to na sumu 371,23 eur-

Žalobca k rozšíreniu žaloby predložil preložené listiny z anglického jazyka do slovenského, výpis z bankového účtu, výzvy na náhradu poistného plnenia zo dňa 20.5.2019 a zo dňa 4.7.2019 s doručenkami, pokus o zmier zo dňa 18.9.2019 a faktúru zo dňa 22.10.2019.

10. Uznesením tunajšieho súdu č. k. XXCb/X/XXXX-XXX súd pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného, aby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil žalobcovi sumu 7.592,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.625,37eur od 11.06.2018 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 1.758,24 eur od 21.06.2019 do zaplatenia a 5,00 % ročne zo sumy 208,75 eur od 05.08.2019 do zaplatenia a nákladmi spojenými so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 371,23 eur, a zároveň, aby súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. K zmenenej žalobe sa vyjadril žalovaný, pričom zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach a rovnako ani tento rozšírený nárok neuznal a považuje ho za neopodstatnený. Opätovne žalovaný poukázal najmä na to, že nedošlo k jednoznačnému a spoľahlivému preukázaniu toho, že

vzniknutá škoda, ktorá bola uhrádzaná talianskou kanceláriou poisťovateľov vznikla, respektíve bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla žalovaného.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa predložených listín tak zo strany žalobcu, ale aj žalovaného (originály sú uložené v prílohovej obálke), výsluchom žalovaného, výsluchom svedka, a tiež sa oboznámil s písomnými a ústnymi prednesmi strán sporu a zistil tento skutkový stav.

Skutkový stav:

13. Zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 11.4.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Granito Sped, s. r. o. ako objednávateľom a žalovaným ako dopravcom, ktorou sa žalovaný objednávateľovi zaviazal, že prepraví vec s odbornou starostlivosťou z určitého miesta do určitého iného miesta a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť mu za to odplatu, pričom nakládka mala byť dňa 17.04.2014 s miestom Hnojivá Duslo v Strážskom a vykládka mala byť dňa 23.04.2014 v Taliansku pre spoločnosť Haifa Italia na ulici L. Volpicella 51 v Neapole s tým, že je v tejto zmluve tak isto uvedené aj EČV motorového vozidla a to S. XXXBI - S..

14. Žalovaný predložil faktúru č. XXXX/XXX zo dňa 28.4.2014, ktorou fakturoval odberateľovi spoločnosti Granito Sped s. r. o. cenu 1.800,- eur, dopravu na trase s nákladom v Strážskom a vykládkou v Neapole, ktorej súčasťou je aj medzinárodný nákladný list B. XXXXXXX zo dňa 17.4.2014. Na medzinárodnom nákladnom liste je označený odosielateľ: Duslo, a. s., dopravca: žalovaný a príjemca: Haifa Italia SRL, Vial L. Volpicella 51, Neapol.

15. Žalobca listom zo dňa 27.10.2014 vyzval žalovaného, aby k nehode zo dňa 28.04.2014 s miestom nehody Neapol, Taliansko, poškodený Improta Parcheggio Autotreni, aby čo možno najskôr

- oznámil názov poisťovne, v ktorej bolo poistenie podľa zákona uzavreté doložením potvrdením o poistení zodpovednosti,

- oznámil, či svojej poisťovni túto škodovú udalosť nahlásil,

- oznámil, kto bol v čase nehody držiteľom vozidla,

- zaslal vyjadrenie k skutkovému stavu škodovej udalosti a k svojej priamej zodpovednosti za vzniknutú škodu a

- zaslal kópiu pracovnej zmluvy v prípade, ak v čase dopravnej nehody bol ako vodič v pracovnom pomere s prevádzkovateľom.

16. Žalovaný listom zo dňa 24.11.2014 oznámil žalobcovi na jeho list zo dňa 27.10.2014 ku škodovej udalosti, že žiadnu škodovú udalosť nehlásil, pretože v tom čase jeho vodič prechádzal uvedeným miestom na vykládku, kde ostal tri dni a nikto za ním neprišiel spísať nejaký záznam. Žalovaný považuje škodovú udalosť za neopodstatnenú. Súčasťou odpovede bolo prehlásenie vodiča W. A. zo dňa 14.11.2014, z ktorého vyplýva, že vodič si nie je vedomý žiadnej viny z jeho strany, prišiel k nemu nejaký pán, že mal ohnúť držiak závory a obzrel si vozidlo ťahač SCANIU S. a nič poškodené na ňom nezistil a opísal si evidenčné číslo vozidla a šiel preč. Aj vodič sa bol pozrieť na držiak a bol zohnutý, ale bol od zelenej farby, a on má modrú farbu. Na dvore firmy vodič parkoval dva dni a nikto za nim neprišiel a tiež dodal, že vodičský preukaz má od roku 1981.

17. Listom zo dňa 16.02.2015 žalovaný žalobcovi oznamuje, že vodič motorového vozidla S. nespôsobil žiadnu nehodu, ani nič nepoškodil, čo už žalobcovi vodič vo svojom prehlásení zo dňa 14.11.2014 opísal. Zároveň žalovaný uviedol, že zákonnú poistku má uzavretú s poisťovňou Kooperatíva.

18. Listom zo dňa 23.02.2015 žalobca vyzýva žalovaného na náhradu poistného plnenia, keďže dňa 28.04.2014 spôsobil vodič W. A. motorovým vozidlom S.I SCANIA dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla alebo zdravia poškodeného Improta Parcheggio Autotreni a šetrením bolo zistené, že v čase dopravnej nehody motorové vozidlo nemalo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie sumy 114,19 eur.

19. Listom zo dňa 12.05.2015 spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. oznamuje žalovanému, že na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom bola poverená vymáhaním pohľadávky z titulu náhrady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom, dátum nehody 28.04.2014 a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 114,98 Eur. Súčasťou tohto listu mal byť aj list spoločnosti Unipolsai S.

p. a. zo 04.08.2014 a faktúra XX/XXXX tejto spoločnosti Unipolsai, kde sa uvádza výdavok spolu 114,19 eur vo veci nehody zo dňa 28.04.2014 a vozidla V..

20. Listom zo dňa 14.05.2015 žalovaný žalobcovi oznamuje, že z priloženej fotodokumentácie nie je jasné ani to, čo je poškodené, či múr s opadanou omietkou alebo rampa alebo nejaká tyčka, a na základe čoho obviňujú jeho vodiča, pretože pokiaľ by niečo poškodil, prečo nevolali políciu a nespísali záznam. Žalovaný poukázal, že listom zo dňa 24.11.2015 žalobcovi doručoval prehlásenie vodiča, kde poukázal na to, že v areály parkoval 2 dni a nikto za ním neprišiel. Ďalej žalovaný opätovne uvádza, že bola mu od žalobcu zaslaná faktúra za opravu č. XX/XXXX, kde sa uvádza iná ŠPZ, a to V..

21. Z rozsudku talianskeho súdu vydaného zmierovacím sudcom v Neapole č. XX/X/XXXX zo dňa 12.01.2018 vyplýva, že súd vyhovel žiadosti žaloby a v súvislosti s ňou následne odsúdil Taliansky centrálny úrad k zaplateniu celkovej sumy 2.860,- eur s aktualizáciou sumy k dnešnému dátumu, a to v prospech pani J. P. so zohľadnením úrokov na úrovni zákonom stanovenej sadzby. Taliansky súd zároveň odsúdil Taliansky centrálny úrad v osobe svojho splnomocneného právneho zástupcu k zaplateniu súdnych trov v prospech žalobkyne, ktoré boli vyčíslené na celkovú výšku 1.900,- eur, z ktorých 700,- eur predstavujú náklady, ktoré zahŕňajú aj výšku sumy likvidovanej v prospech znalca a sumu 1.200,- eur predstavuje honorár, okrem všeobecných paušálnych nákladov, ktoré sú určené pre obhajcu Michele Brilla.

Z tohto rozsudku ďalej vyplýva, že žalobcom bola J. P., nar. XX.XX.XXXX v Neapole, bytom Neapol na ul. via Comunale Ottaviano č. 183, zastúpená a obhajovaná advokátom V. A. a žalovanými poisťovňa 1/ Kooperativa sídliaca pri Centrálnom talianskom úrade, 2/ A. W. Humenné sídliaci pri Centrálnom talianskom úrade a 3/ Centrálny taliansky úrad ako žalovaný zastúpený advokátom Giuliano Buccino Grimaldi. Predmetom konania bola náhrada škôd vyplývajúca z cestnej premávky.

Zo skutkových a právnych dôvodov rozhodnutia vyplýva, že žalobca predvolal na súd poisťovňu s názvom Kooperatíva poisťovňa a W. A. Humenné, oboch vedených pri Centrálnom talianskom úrade, ako aj samotný Centrálny taliansky úrad, pričom uviedla, že je vlastníkom parkoviska pre súpravy s návesom, ktoré sa nachádza v N., na ulici M. R.. M. XX, a dňa 28.04.2014 o 8.10 hod. vodič motorového vozidla SCANIA T. s EČV S. XXX J. a návesu s EČV S. XXX A., ktoré patria do vlastníctva A. W. Humenné, si pri vstupe do nádvoria na parkovisko zo súpisným číslom XX zle vyrátal priestor, ktorý bol k dispozícii, a neuváženým manévrom narazil a poškodil elektrickú bránu a jej murovanú podpornú časť a na opravu týchto škôd bola odhadovaná suma vyčíslená na 3.050,18 eur s DPH. Centrálny taliansky úrad poveril vyriešením tejto udalosti spoločnosť Unipolsai S.p.A., ktorý je obvyklým korešpondenčným subjektom pre zahraničnú spoločnosť s názvom Kooperativa poisťovňa, v ktorej krytí sa nachádzalo motorové vozidlo ku dňu uvedenej udalosti. Centrálny taliansky úrad sa nepostaral o náhradu škôd napriek vypracovaniu riadneho znaleckého posudku na poškodené veci technikom, ktorého poverila spoločnosť Unipolsai S. p. A..

Ďalej je v dôvodoch tohto rozhodnutia konštatované, že žalované osoby Kooperativa poisťovňa a A. W. S. boli neprítomné. Na pojednávanie sa ustanovil len Centrálny taliansky úrad, ktorý namietal neprípustnosť a nemožnosť vyhovenia návrhu. Podľa rozsudku talianskeho súdu dynamika dopravnej nehody, tak ako bola opísaná zo strany žalobcu našla plnú podporu vo výsledkoch dokazovania a mal za preukázané na základe jasných a súhlasných výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom, že so zreteľom na časové a miestne okolnosti motorové vozidlo žalovaného pri vstupe na nádvorie areálu žalobcu narazilo na pravej strane elektrickej vstupnej brány a zastavilo svoju jazdu na demontovateľnej búdke umiestnenej oproti. Svedkovia referovali, že brána bola automaticky otvárateľná, pričom vodič súpravy vozidiel bol zahraničnej národnosti a tento sa po nehode zastavil a vyčkal na majiteľku parkoviska, aby jej poskytol svoje údaje.

22. Advokát X. A. X. dňa 12.3.2018 doručuje Centrálnemu talianskemu úradu, rozsudok talianskeho súdu vo veci poškodenej J. P., prehľad honoráru advokáta poškodenej, ktorý žiada vyplatiť odmenu v celkovej výške 2.319,23 eur a zároveň žiada o vyplatenie priznanej sumy 2.826,09 eur s úrokmi za obdobie od nehody do uspokojenia nárokov vo výške 42,05 eur a exekutívnou fázou spolu vo výške 3.003,14 eur.

23. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 01.05.2018 žalobca previedol na účet Talianskeho centrálneho úradu sumu 6.269,18 eur.

24. Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 10.05.2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poistného plnenia vo výške 5.625,37 eur, ktorú žalobca plnil z poistného garančného fondu poškodenému J. W. P., M. R. M. XX, XXX XX N.. Žalobca žiadal sumu od žalovaného zaplatiť do 10.06.2018, ktoré si uplatnil z toho dôvodu, že má právo voči tomu kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnil. Podľa priloženej doručenky túto výzvu si žalovaný prevzal dňa 21.05.2018.

25. Listom zo dňa 23.05.2018 žalovaný reaguje na list žalobcu zo dňa 10.05.2018, kde opakovane oznamuje, že vodič W. A. nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu, čo opísal aj v prehlásení zo dňa 14.11.2014. Žalovaný znova žalobcovi uviedol, že

- dopravnú nehodu vodič W. A. nespôsobil, pretože nevykladal vo firme, kde sa vraj dopravná nehoda stala, nevchádzal ani do jej areálu,

- vodič A. W. však vošiel do areálu firmy, kde vykladal už 26.04.2014, kde parkoval až do vykládky,

- pri každej dopravnej nehode sa spisuje záznam o dopravnej nehode, čo sa nestalo,

- zavolá sa polícia, ktorá spíše záznam, ak sa účastníci nedohodnú inak,

- v tomto prípade nejaký pán si prišiel opísať ŠPZ a odmietol volať políciu, že mu to vraj nariadil kápo. Preto žalovaný výzvu na úhradu niečoho, čo vodič nespôsobil, odmieta.

26. Listom zo dňa 06.06.2018 žalovaný reaguje na list žalobcu zo dňa 28.05.2018, kde opätovne žalovaný oznamuje, že vodič A. W. nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu, o čom v prílohe predkladá aj výpis z GPS zariadenia Záznam o výkone vozidla z obdobia 26.04.2014 až 28.04.2014, kde po vykládke odchádza z firmy 28.04.2014 o 8.29 hod., teda nemohol spôsobiť dopravnú nehodu o 8.10 hod.. Zároveň žalovaný žiada, aby túto škodu žalobca uplatnil u skutočného vinníka majiteľa vozidla ŠPZ V., ktorý je uvedený vo faktúre za opravu.

27. Listom zo dňa 27.09.2018 doručovaný žalobcovi, žalovaný oznamuje, že vodič W. A. nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu a v prílohe dokladá kópiu faktúry, v ktorej je jasne napísaný vinník V.. Prílohou tohto listu je aj podací lístok ako doklad o doručovaní listu žalobcovi.

28. Z faktúry predloženej žalobcom zo dňa 31.08.2018 vystavenej dodávateľom Múdry preklad s. r. o. žalobcovi vyplýva, že dodávateľ žalobcovi fakturuje sumu 234,96 eur za preklad listín z talianskeho do slovenského jazyka. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že táto suma bola uhradená dňa 04.09.2018.

29. Pokusom o zmier zo dňa 20.11.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného opätovne vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 5.750,98 eur pozostávajúcej z neuhradeného poistného vo výške 5.625,37 eur a zákonného/zmluvného úroku 125,61 eur s upozornením, že ak záväzok žalovaný neuhradí, žalobca bude nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na príslušnom súde.

30. Centrálny taliansky úrad žiadosťou o náhradu výdavkov zo dňa 10.4.2019 žiadal Slovenskú kanceláriu poisťovateľov o zaplatenie výdavkov vo výške 1.758,24 eur spočívajúcich v odmene právneho zástupcu. Ako nárokujúca strana je uvedená J. P.. Súčasťou je faktúra č. XXX/XXXX zo dňa 8.7.2018 vystavená advokátom X. A. X. pre Centrálny taliansky úrad.

31. Centrálny taliansky úrad žiadosťou o náhradu výdavkov zo dňa 27.6.2019 žiadal Slovenskú kanceláriu poisťovateľov o zaplatenie výdavku vo výške 208,75 eur spočívajúceho v zaplatení dane z rozsudku.

32. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalobca dňa 17.4.2019 uhradil Centrálnemu talianskeho úradu sumu 1.758,24 eur a dňa 2.7.2019 sumu 208,75 eur.

33. Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 20.5.2019 a zo dňa 4.7.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poistného plnenia vo výške 1.758,24 eur a vo výške 208,75 eur, ktoré žalobca plnil z poistného garančného fondu poškodenému J. W. P., M. R. M. XX, XXX XX N.. Žalobca žiadal sumu od žalovaného zaplatiť do 20.6.2019, ktoré si uplatnil z toho dôvodu, že má právo voči tomu kto

zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnil. Podľa priloženej doručenky si žalovaný prvú výzvu prevzal dňa 11.6.2019 a druhú výzvu si prevzal dňa 26.7.2019.

34. Pokusom o zmier zo dňa 18.9.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného opätovne vyzval k úhrade pohľadávky vo výške 1.989,96 eur pozostávajúcej z neuhradeného poistného vo výške 1.966,99 eur a zákonného/zmluvného úroku 22,97 eur s upozornením, že ak záväzok žalovaný neuhradí, žalobca bude nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na príslušnom súde.

35. Z faktúry predloženej žalobcom zo dňa 1.11.2019 vystavenej dodávateľom Múdry preklad s. r. o. žalobcovi vyplýva, že dodávateľ žalobcovi fakturuje sumu 136,27 eur za preklad listín z talianskeho a anglického jazyka do slovenského jazyka. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že táto suma bola uhradená dňa 6.11.2019.

36. Zo záznamu o výkone vozidla za obdobie 26.04.2014 do 28.04.2014 vyplýva, že vozidlo ŠPZ S. XXX A., typ vozidla ťahač, štartovalo 28.04.2014 o 8.29 hod. a vykonalo trasu 6,9 km do času 8.57 hod.. Ďalej toto motorové vozidlo štartovalo o 7.45 do 7.58 s trasou 0 km.

37. Žalovaný predložil súdu emailovú komunikáciu zo spoločnosti CSM Tech zo dňa 14.02.2020, v ktorom emaily sa technický riaditeľ vyjadril k analýze záznamu systému ARIADNA, kde uvádza, že systém zapíše nový záznam, t. j. nový riadok v zobrazovanej tabuľke vtedy, keď vodič otočí kľúčom v zapaľovaní, nemusí ani naštartovať motor. Záznamy v čase od 12:28 dňa 27.04.2014 do 07.58 dňa 28.04.2014 vypovedajú o tom, že vodič zapol kľúč, o nejaký čas ho vypol, vtedy sa záznam ukončil. V tomto čase nedošlo k žiadnemu pohybu vozidla, pretože ak by došlo k pohybu vozidla, systém by zaznamenal v stĺpci kilometre nenulovú hodnotu a v stĺpci stav tachometra by došlo k zmene čísla. Stĺpce motohodiny motor naprázdno nemajú relevantnú výpovednú hodnotu, keďže tieto parametre sú uspôsobené pre meranie výkonu mechanických strojov a nie sú určené pre nákladné vozidlo. Vozidlo prvý krát opustilo stacionárnu polohu až po 28.04.2014 o 8.29 hod., kde je v riadku vidieť translačný pohyb s nenulovanou dráhou a posuv v stave tachometra, čo indikuje pohyb. V čase 8.10 hod., kedy malo dôjsť k spornej udalosti, vozidlo nemalo zapnutý kľúč zapaľovania, takže nemalo určite zapnutý ani motor. Zároveň systém by zaznamenal riadok aj bez toho, len v prípade, že by došlo k pohybu, ktorý by však musel byť mimovoľný, bez sily motora a ani takýto záznam sa vo výkaze nenachádza. V čase 7.58 hod. až 8.29 hod. vozidlo určite nemalo zapnutý kľúč, teda ani naštartovaný motor, a ani nedošlo k žiadnemu pohybu vôbec, ktorý by sa musel uskutočniť v dôsledku nejakej zvláštnej okolnosti bez hybnej sily motora.

38. Žalovaný J.. V. T. na pojednávaní dňa 27.1.2020 uviedol, že podniká od roku 1995 a je poistený od toho obdobia v Kooperatíve, ktorá ako jediná vtedy podnikajúca poisťovňa mu umožnila splácať poistné v mesačných splátkach, od ktorej mu príde faktúra s rozpisom všetkých evidenčných značiek vozidiel, na ktoré uhrádza povinné zmluvné poistenie, pričom zmluvu na PZP má robenú na všetky svoje motorové vozidla, avšak v tom čase nebolo poistné zaplatené, pretože faktúra mu neprišla včas. Žalovaný ďalej uviedol, že reagoval na výzvy žalobcu a zasielal odpovede, kde sa bránil, že nehoda nemohla byť spôsobená jeho motorovým vozidlom, predložil mu aj čestné prehlásenie svojho vodiča. Potom došlo k odmlke komunikácie a Slovenská kancelária poisťovateľov sa ozvala až v roku 2018, avšak žalovaný predložili žalobcovi listiny, ktoré vyvrátili, že vodič dopravnú nehodu spôsobiť nemohol, pretože ich vozidlo do poškodenej firmy ani len nezachádzalo, len ho obchádzalo a vchádzalo do vedľajšieho areálu, kde vykladalo tovar. Žalovaný od vodiča vie, že neskôr za ním prišiel strážnik, ktorý si bol vypýtať jeho údaje, avšak nevedel, či tento strážnik bol z poškodenej firmy, avšak na žiadosť jeho vodiča, aby sa zavolali karabinieri, strážnik mal odpovedať, že bez karabinierov, pričom tento strážnik mal ísť za vodičom už v nedeľu teda 27.4. a oni sa až z rozsudku talianskeho súdu dozvedeli, že nehoda sa mala stať pondelok 28.4.. Žalovaný uviedol, že mu bola doručená aj faktúra, kde sa nachádza michalovská SPŽ a teda túto nehodu mohlo spôsobiť práve vozidlo tejto michalovskej SPŽ.

Žalovaný tiež dodal, že vodič kamiónu prišiel do vedľajšieho areálu doobedu a tento opúšťal v pondelok po povinnom 24-hodinovému odpočinku a až z rozhodnutia talianskeho súdu vlastne zistil, že nehoda sa mala sťať o 8.10 hodine dňa 28.4.2014 a v tomto rozhodnutí je jeho vodič vozidla uvedený ako vlastník a teda je preňho zrejmé, že talianska strana si nezisťovala skutočnosti tak, ako boli, a vodiča kamiónu uviedla ako vlastníka. Taliansky súd konal vlastne o nich a bez nich. Ďalej žalovaný dodal, že komunikoval aj telefonicky s pracovníkmi žalobcu, avšak žalobca nebral do úvahy jeho argumenty,

ktoré predkladal spolu so záznamom vyhotoveného s GPS a takisto ani nebral do úvahy argument o michalovskej SPŽ, ktorá sa vyskytla na faktúre, ktorá mu bola doručená. Podľa žalovaného je jeho vodič skúseným vodičom z povolania a do danej oblasti nešiel prvýkrát, teda nemohlo sa stať, že by zablúdil alebo žeby vošiel do nejakého areálu, do ktorého nemal. Žalovaný sa tiež vyjadril, že na jeho prívese v tom čase škoda nevznikla.

K záznamu z GPS, žalovaný uviedol, že dňa 28.4.2014 bol zapnutý agregát, teda vodič štartoval o 7.45 do 7.58, ale je z tohto zrejmé a to z časti trasa, že nevykonal žiaden pohyb, ale bolo len motorové vozidlo naštartované, odchod z tohto miesta bol o 8.29 hod. a teda o 8.10 hodine sa vodič vozidla nemohol pohýnať. Na otázku právneho zástupcu žalobcu žalovaný sa nevedel vyjadriť presne, či záznam zachytí pohyb menší ako 100 metrov, alebo či zachytí len prejdenie trasy v presahujúcej týchto 100 metrov, ale podľa jeho názoru, tento systém zaznamená akýkoľvek pohyb, teda aj pohyb, ktorý je pod 100 metrov. Avšak zo záznamu vyplýva, že o 7.45 bol teda spustený agregát a pohyb nemusel byť vykonaný, keďže vodič si mohol dobíjať baterky alebo vzduch. Žalovaný ďalej dodal, že ak by aj auto stálo v nejakej cudzej firme, musel by byť doklad o zaplatení, avšak auto stálo vo vedľajšej firme, kde mu bolo umožnené parkovať a teda nebolo uhradzované parkovné.

39. Svedok W. A. na pojednávaní dňa 27.1.2020 uviedol, že žalovaný je jeho zamestnávateľom a to od roku 2010, pričom má odjazdených 39 rokov a to 24 rokov pre Slovenskú správu ciest na sypači a necelých 15 rokov na kamiónoch. Svedok ďalej opísal cestu do Talianska vykonanú v apríli 2014, ktorá sa ide na tri výkony, to znamená po 9 hodín trikrát a po 4,5 hodine sa musí urobiť prestávka 45 minút a potom následne môže ísť 11 alebo 9 hodín, pričom týždenne môže urobiť 56 hodín jazdy. Podľa svedka cesta takisto závisí aj od toho, či ide po diaľnici alebo po obyčajných cestách. Prvú pauzu si svedok na ceste do Talianska urobil v Slovinsku, druhú v Taliansku a na tretiu prišiel v nedeľu ráno do Talianska, pričom vykládka mala byť vo firme Haifa Italia, kde viezli tovar zo Strážskeho, a v pondelok ráno mu vyložili kamión. Svedok uviedol, že prechádzal vstupnou bránou, potom odbočoval doprava, kde oproti bola aj závora a keďže oni chodia na to miesto pravidelne, vedel kam má presne ísť. V búdke sedel taký postarší pán, ktorá sa nachádzala napravo a tento pán za ním prišiel neskôr si pýtať číslo kamiónu, pretože ho poslal nejaký kápo opísať identifikačne číslo vozidla. Svedok sa opýtal tohto pána, či sa stal nejaký problém, pričom on uviedol, že problém sa stal, ale karabinierov tento pán volať nechcel, a až do pondelka nikto iný neprišiel, v pondelok prišli mu vlastne vyložiť už len kamión.

Svedok tiež znázornil, odkiaľ prichádzal a na tejto mapke zaznačil, kde bola vstupná brána tvorená len betónovými stĺpikmi, a závoru, ktorá bol z lešenárskych trúbok, pri ktorých sa nachádzala tiež búdka, a po vstupe cez bránu z betónových stĺpikov odbočuje vpravo na parkovisko spoločnosti, kde vykladal tovar, kde svedok uvádza, že stál 24 hodín. Svedok neplatil parkovné za státie od nedele do pondelka. Svedok vyložil tovar v Haife, pričom poverený pracovník mu podpísal nakládku a už sa o neho nik nezaujímal s tým, že práve ten, ktorý vykladal nakládku mu povedal, aby čím skôr odišiel, pretože má ďalšie kamióny na vykladanie a potom išiel na parkovisko pri diaľnici, kde čakal na pokyny od zamestnávateľa. Svedok tiež uviedol, že do Talianska jazdil približne od roku 2010, kde zo Strážskeho viezli liadok, pričom on tam bol minimálne 10 až 15 krát a väčšinou ciest sa vykonávalo teda na juh Talianska. Svedok sa tiež vyjadril, že necháva motorové vozidlo naštartované, a to z toho dôvodu, aby si dobíjali batérie, keďže on má v kamióne elektrospotrebiče, ako je televízor, chladnička a potrebujú si dobíjať batérie.

40. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení doručenom dňa 31.3.2020 a vo svojom záverečnom zhrnutí poukázal, že k dopravnej nehode došlo na území Talianska, na základe čoho je plne v kompetencii talianskych orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa talianskych právnych predpisov, a to bez ohľadu na právo rozhodné pre určenie zodpovednosti, čo znamená, že o výške náhrady škody ako aj o právnom základe rozhodujú príslušné talianske orgány. Vzhľadom na to, že nehoda sa stala na území Talianska, vysporiadavanie nárokov sa riadilo talianskym právom a vybavovala ho Talianska národná kancelária. Škoda bola vyúčtovaná a likvidovaná podľa talianskeho právneho poriadku štandardným spôsobom a škodová dokumentácia predložená zo strany talianskych likvidátorov bola dostatočná na výplatu poistného plnenia z poistného garančného fondu. Žalobca preto nemal dôvod spochybňovať takto vyčíslenú výšku škody a túto aj refundoval. Výška škody nebola vypočítaná žalobcom, ale Talianskou národnou kanceláriou, resp. talianskou poisťovňou a žalobca je týmto výpočtom viazaný podľa medzinárodných smerníc, konkrétne podľa článku 6 Interných pravidiel. Podľa žalobcu z prekladu jednotlivých dokumentov nepochybne vyplýva, že škoda na majetku Improta W. P. bola spôsobená

motorovým vozidlo zn. B. s EČV: S.-XXXBI, ktorého držiteľom bol v čase nehody žalovaný a ktoré v rozhodnom čase riadil vodič W. A., ako aj skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo sa v rozhodnom čase nachádzalo na mieste nehody - M. R. M. XX, čo preukazuje aj Záznam o výkone motorového vozidla predložený žalovaným a k čomu žalobca predkladá aj fotodokumentáciu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný zodpovedá za škodu v zmysle ust. ako prevádzateľ motorového vozidla. Poškodený sa tak môže voči nemu domáhať škody podľa predmetného ustanovenia na základe objektívneho princípu a je potrebné uvedomiť si, že dôvodom prebiehajúceho konania je skutočnosť, že držiteľ porušil zákonnú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

41. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom zhrnutí zotrval na všetkých dôvodoch, ktoré na svoju obranu použil vo svojich doterajších písomných podaniach respektíve podaniach a ústnych prednesoch. Poukázal na výsledky doterajšieho dokazovania, najmä na konštantnú obranu žalovaného voči nároku uplatňovanému žalobcom tak pred začatím tohto súdneho konania, ako aj v tomto súdnom konaní. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že aj podľa rozhodovacej praxe súdov v podobných prípadoch má žalobca právo na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zásadne len proti tomu, kto za takúto škodu zodpovedá, to znamená, že žalobca má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle právo postihu proti tomu u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu. Z citovaného ustanovenie vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla osoby bez poistenia zodpovednosti a to či už objektívnej alebo na základe zavinenia musí existovať, t. j. musí byť preukázaná aspoň tým, že motorové vozidlo takejto osoby sa dopranej nehody, pri ktorej škoda vznikla aj zúčastnilo. Ak je však účasť motorového vozidla osoby bez poistenia zodpovednosti na dopravnej nehode alebo inej udalosti, pri ktorej vznikla škoda, preukázateľne vylúčená, ako je to zrejmé z vykonaných dôkazov v danom prípade, žalobcovi potom právo na náhradu toho, čo v takom prípade plnila vo vzťahu k osobe, ktorej nebolo preukázané spôsobenie takejto škody prevádzkou motorového vozidla, jednoznačne nepatrí. Splnenie základného predpokladu pre stanovenie jeho prípadnej zodpovednosti za škodu aj podľa ustanovenia nikto riadnym spôsobom neskúmal a táto jeho zodpovednosť preto nebola ani doteraz preukázaná.

Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného ani dôkaz predložený žalobcom, t. j. preklad rozsudku talianskeho súdu č. 29/09/18 zo 12.01.2018 nemôže slúžiť ako dôkaz proti žalovanému v danej veci, keďže ani na uznanie tohto rozsudku, ako rozhodujúceho dôkazu nie sú splnené zákonné podmienky, tak ako to predpokladá , keďže nedošlo k naplneniu zákonom predpokladaného splnenia podmienok, keďže účastníkom tohto konania vôbec nebol žalovaný, naviac na pojednávanie neboli predvolaní účastníci t. j. šofér, zamestnanec žalovaného a podobne, čiže v danom prípade nedošlo k splneniu podmienok, ktoré sú predpokladané o medzinárodnom práve súkromnom, na to, aby toto cudzie rozhodnutie bolo uznané v tomto konaní.

Právny stav

42. Podľa článku 2 smernice EP a Rady 2009/103/ES z 16.9.2009 z 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti ustanovenia článkov 4, 6, 7 a 8 sa vzťahujú na vozidlá obvykle sa nachádzajúce na území členského štátu: a) po uzavretí dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov, podľa ktorej sa každá národná kancelária zaväzuje v súlade s ustanoveniami vnútroštátnych právnych predpisov o povinnom poistení vysporiadať nároky z poistných udalostí, pokiaľ ide o nehody, ku ktorým došlo na jej území a ktoré boli spôsobené vozidlami obvykle sa nachádzajúcimi na území iného členského štátu, bez ohľadu na to, či takéto vozidlá sú, alebo nie sú poistené; b) od dátumu pevne stanoveného Komisiou potom, čo Komisia zistí v úzkej spolupráci s členskými štátmi, že bola uzavretá takáto dohoda; c) počas doby trvania tejto dohody.

Podľa článku 10 ods. 1 tejto smernice každý členský štát zriadi alebo poverí orgán, ktorého úlohou bude zabezpečiť náhradu škody najmenej do výšky povinného poistenia za škodu na majetku alebo ujmy na

zdraví spôsobené neidentifikovaným vozidlom alebo vozidlom, ktoré nemalo splnené povinné poistenie stanovené v článku 3. Prvým pododsekom nie je dotknuté právo členských štátov považovať náhradu škody týmto orgánom ako doplnkovú alebo nedoplnkovú a právo vytvoriť opatrenie na náhradu škody medzi orgánom a osobou alebo osobami zodpovednými za nehodu a inými poisťovateľmi alebo orgánmi sociálneho zabezpečenia, ktorí sú povinní nahradiť škodu poškodenému, pokiaľ ide o tú istú nehodu. Členské štáty však nesmú dovoliť, aby tento orgán podmienil výplatu náhrady škody dokazovaním zo strany poškodeného, že zodpovedná osoba nie je schopná alebo odmieta zaplatiť.

Podľa čl. 10 ods. 4 tejto smernice každý členský štát uplatňuje na vyplatenie náhrady škody svoje zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia týmto orgánom bez toho, aby bol tým dotknutý akýkoľvek iný postup, ktorý je pre poškodeného výhodnejší.

Podľa článku 20 ods. 1 tejto smernice cieľom článkov 20 až 26 je stanoviť osobitnú úpravu pre poškodené osoby, ktoré majú nárok na náhradu škody alebo ujmy na zdraví vzniknutej z dopravných nehôd, ktoré sa stali v inom členskom štáte ako v členskom štáte, v ktorom má poškodená osoba bydlisko, a ktoré vznikli prevádzkou vozidiel poistených a obvykle sa nachádzajúcich v členskom štáte.

Podľa článku 24 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice každý členský štát založí alebo schváli orgán pre náhradu škody zodpovedný za poskytnutie náhrady škody poškodeným osobám v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 20 ods. 1.

Podľa článku 24 ods. 1 tejto smernice orgán pre náhradu škody, ktorý odškodnil poškodenú osobu v členskom štáte jej bydliska, je oprávnený požadovať úhradu sumy, ktorú vyplatil ako náhradu škody, od orgánu pre náhradu škody v členskom štáte prevádzkarne poisťovne, ktorá uzavrela poistnú zmluvu. Orgán pre náhradu škody v členskom štáte prevádzkarne poisťovne, ktorá uzavrela poistnú zmluvu, vstupuje do práv poškodenej osoby voči osobe, ktorá zapríčinila nehodu, alebo voči jej poisťovni do takej výšky, do akej orgán pre náhradu škody členského štátu bydliska poškodenej osoby poskytol náhradu za ujmu alebo škodu. Každý členský štát je povinný uznať toto postúpenie, ako je upravené iným členským štátom.

Podľa článku 24 ods. 3 tejto smernice tento článok nadobúda účinnosť: a) po uzavretí dohody medzi orgánmi pre náhradu škody založenými alebo schválenými členskými štátmi, ktorá sa týka ich činností, povinností a postupov pri poskytovaní náhrad; b) dňom, ktorý určí Komisia, len čo sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi ubezpečí, že taká zmluva bola uzavretá.

43. Podľa článku 1 Rozhodnutia Komisie z 28.6.2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, od 1. augusta 2003 sa každý členský štát zdrží vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte alebo na území Českej republiky, Chorvátska, Cypru, Maďarska, Islandu, Nórska, Slovenska, Slovinska a Švajčiarska, na ktoré sa vzťahuje dohoda z 30. mája 2002 medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, pripojenej ako dodatok k prílohe tohto rozhodnutia.

44. Prílohou tohto rozhodnutia je Dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, ktorú so zreteľom na smernicu Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 uzatvárajú medzi sebou a na základe ktorej je každá národná kancelária poisťovateľov zodpovedná za likvidáciu poistných udalostí, ku ktorým dochádza na jej území a ktoré sú spôsobené vozidlami obvykle sa nachádzajúcimi na území ďalšieho členského štátu, bez ohľadu na to, či sú tieto vozidlá poistené alebo nie, v súlade s požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov o povinnom poistení.

Podľa článku 1 a článku 2 tejto dohody podpísané kancelárie sa v rámci svojich vzájomných vzťahov zaväzujú dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III vnútorných predpisov prijatých Radou kancelárií 30. mája 2002, ak sa uplatňujú, ktorých kópia je pripojená k tejto dohode v dodatku 1. Podpísané kancelárie poskytujú vo svojom mene a v mene svojich členov ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať akúkoľvek poistnú udalosť

a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli viesť k výplate náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútorných predpisov a na účely týchto vnútorných predpisov.

45. Podľa článku 3 bodu 1 Všeobecných pravidiel (záväzná časť) Vnútorných predpisov Rady kancelárii (ďalej len ako „všeobecné pravidlá“) keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, za ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody. Hneď, ako je to možné, oznámi akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu prípadne, príslušnú kanceláriu. Akékoľvek zanedbanie uvedeného si však nie je možné uplatňovať. Ak v priebehu vyšetrovania kancelária zistí, že poisťovateľ vozidla, ktoré sa stalo účastníkom dopravnej nehody, je zistený a že korešpondent poisťovateľa bol schválený v súlade s ustanoveniami článku 4, ihneď tieto informácie postúpi korešpondentovi, ktorý vykoná ďalšie opatrenia.

Podľa článku 2, bodu 4 všeobecných pravidiel „korešpondent“ označuje poisťovateľa alebo osobu vymenovanú jedným alebo viacerými poisťovateľmi so schválením kancelárie krajiny, v ktorej osoba sídli, s cieľom spracovania a likvidácie poistných udalostí vyplývajúcich z dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú vozidlá, pre ktoré predmetný poisťovateľ alebo poisťovatelia vydali poistnú zmluvu, a ktoré nastali v uvedenej krajine.

Podľa článku 3 bodu 2 všeobecných pravidiel po prijatí nároku v súvislosti s dopravnou nehodou za okolností popísaných vyššie, ak korešpondent poisťovateľa bol schválený, kancelária ihneď postúpi nárok korešpondentovi, aby ho mohol spracovať a likvidovať v súlade s ustanoveniami článku 4. Ak nejestvuje žiadny schválený korešpondent, ihneď informuje poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnú kanceláriu, že prijala nárok a spracuje ho alebo zariadi, aby bol spracovaný zástupcom, ktorého totožnosť taktiež oznámi.

Podľa článku 3 bodu 3 a 4 všeobecných pravidiel kancelária je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktorý môže zahrňovať výplatu náhrady škody. Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie.

Podľa článku 4 ods. 4 všeobecných pravidiel korešpondent spracúva všetky nároky v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia motorových vozidiel v mene kancelárie, ktorá ho schválila, a za poisťovateľa, ktorý požiadal o jeho schválenie, vyplývajúce z nehôd, ku ktorým dochádza v uvedenej krajine a ktorých účastníkmi sú vozidlá poistené poisťovateľom, ktorý požiadal o jeho schválenie.

Podľa článku 5 bod 1 všeobecných pravidiel pokiaľ kancelária alebo zástupca, ktorého táto vymenovala na daný účel, zlikvidoval všetky nároky vyplývajúce z tej istej dopravnej nehody, pošle faxom alebo e-mailom členovi kancelárie, ktorá vydala zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne, príslušnej kancelárii v lehote maximálne jedného roka odo dňa poslednej výplaty vykonanej v prospech poškodenej osoby žiadosť o náhradu, ktorá obsahuje: 1/ sumy vyplatené ako náhrada škody poškodeným osobám, či už na základe mimosúdneho vyrovnania alebo na základe rozhodnutia súdu; 2/ čiastky vynaložené na externé služby pri spracovávaní a likvidácii každého nároku a všetky náklady, ktoré vznikli konkrétne na účely právnych krokov, ktoré by boli vynaložené za podobných okolností poisťovateľom sídliacim v krajine, v ktorej došlo k dopravnej nehode; 3/ poplatok za spracovanie na pokrytie všetkých ostatných nákladov vypočítaných na základe predpisov schválených Radou kancelárií. Pokiaľ sa nároky vyplývajúce z tej istej nehody zamietajú a likvidujú bez vyplatenia akejkoľvek náhrady škody, čiastky uvedené 2/ a minimálny poplatok stanovený Radou kancelárií v súlade s 3/ si možno nárokovať.

Podľa článku 5 bod 4 všeobecných pravidiel podporné dokumenty, vrátane objektívneho dôkazu, že náhrada škody prináležiaca poškodeným osobám bolo zaplatené, sa na požiadanie okamžite pošle, avšak bez meškania náhrady.

Podľa článku 6 ods. 1 prvý pododsek všeobecných pravidiel, každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ust. čl. 5 kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel.

46. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o PZP“) povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o PZP ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

47. Podľa ust. (ďalej len ako „“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Posúdenie veci súdom

48. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia regresného nároku vo výške 7.592,36 eur , ktorú uhradil Centrálnemu talianskemu úradu na jeho žiadosť, a ktorý predstavuje plnenie, ktoré žalobca plnil za žalovaného z poistného garančného fondu, keďže žalovaný dňa 28.4.2014 nemal platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie pre náves EVČ: S.-XXX-A., ktorého prevádzkou malo dôjsť k spôsobeniu škody na území Talianskej republiky. Spornou skutočnosťou v tomto konaní nebolo, že žalovaný bol v čase 28.4.2014 držiteľom motorového vozidla značky B. s návesom s EVČ: S.-XXX-A., ale ani to, že v tomto čase nebolo k danému motorovému vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle zákona o PZP. Spornou skutočnosťou v danom prípade bolo zodpovedanie otázky, či žalovaný za škodu, ktorá bola poškodenej priznaná na základe rozhodnutia talianskeho súdu, zodpovedá, keďže žalovaný namietal, že svojim motorovým vozidlom nemohol spôsobiť škodu takým škodovým priebehom, najmä v čase, ako bol uvedený v odôvodnení rozhodnutia talianskeho súdu.

49. Súd sa v tomto prípade musel jednak vysporiadať s obranou žalovaného, či skutočne preukázal, že škodu, ktorú žalobca poškodenému zaplatil postupom upraveným systémom zelenej karty, nespôsobil, a zároveň, či takáto obrana zo strany žalovaného je vôbec prípustná.

50. Predmetom tohto konania je nárok podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP tzv. regresné právo uplatnené žalobcom ako tuzemskou právnickou osobou proti žalovanému, ktorý je slovenským štátnym občanom. Žalobca má teda právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Súd je toho názoru, že žalobca v danom prípade na účely uplatnenia tohto regresného nároku nesie dôkazné bremeno týkajúce sa všetkých okolností preukazujúcich zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenou nehodou, ku ktorej malo dôjsť 28.4.2014 o 8:10 hod v N.. Žalobca bol toho názoru, že z prekladu všetkých listín nepochybne vyplýva, že škodu na majetku J. W. P. spôsobilo motorové vozidlo, ktorého držiteľom je žalovaný.

51. Z prekladu listín, z predloženého rozhodnutia talianskeho súdu však vyplýva, že vodič motorového vozidla B. a návesu s EČV S. XXX A. dňa 28.4.2014 o 8:10 hodine, ktoré patria do vlastníctva A. W. S., si pri vstupe do nádvoria na parkovisko zo súpisným číslom XX zle vyrátal priestor, a neuváženým manévrom narazil a poškodil elektrickú bránu a jej murovanú podpornú časť. Z ostatných preložených listín vyplýva už len výška nárokov uplatňovaných v tomto konaní, najmä vyúčtovania odmien právnych zástupcov poškodenej a právneho zástupcu Centrálneho talianskeho úradu. K preukázaniu zodpovednosti žalovaného za škodu žalobca predložil len rozsudok talianskeho súdu a fotografie. Predložené fotografie však samy osebe nepreukazujú zodpovednosť žalovaného za škodu, zároveň sa na týchto fotografiách nenachádza motorové vozidlo žalovaného a vôbec nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené.

52. Naproti tomu žalovaný predložil výpis zo záznamu času jazdy svojho motorového vozidla z relevantného obdobia spolu s vyjadrením - analýzou záznamov systému ariadna, z ktorých vyplýva, že motorové vozidlo na miesto určenia M. R. M., N. dorazilo dňa 27.4.2014 o 7:55 hodine, od kedy nevykonalo motorové vozidlo žiadny pohyb, až do dňa 28.4.2014 o 8:29 hod. Z analýzy záznamu vyplynulo, že systém zapisuje nový záznam vtedy, keď vodič otočí kľúčom v zapaľovaní a v takom prípade sa v stĺpci „km“ vyznačí nenulová hodnota. Tiež svedok W. A. uviedol, že napriek tomu, že za ním prišiel nejaký strážnik s nejakým problémom, policajtov volať nechcel a žiadny záznam o škode nespisovali. Svedok W. A. tiež uviedol, že na návese nebolo žiadne poškodenie, ktoré by si určite musel všimnúť. Tiež mal súd za preukázané, že žalovaný nesmeroval na parkovisko poškodenej, ale smeroval do spoločnosti, kde mal vykladať tovar, ktorá spoločnosť sídli na rovnakej adrese ako parkovisko návesov poškodenej (M. R.. M. XX - S. J.), čo mal súd preukázané zo zmluvy o doprave a z medzinárodného nákladného listu. Skutočnosť, na ktorú žalobca poukazoval, že je preukázané, že motorové vozidlo sa v čase nehody zdržiavalo na mieste nehody na ul. R.. M., však neznamená aj to, že prevádzkou motorového vozidla žalovaného skutočne bola nehoda a škoda spôsobená, keďže z predložených listín je evidentné, že motorové vozidlo žalovaného v čase, kedy malo dôjsť ku škodovej udalosti, nebolo v pohybe a parkovalo v areáli iného subjektu, ktorý má sídlo na rovnakej adrese ako poškodená. Taktiež nebolo preukázané, že by sa o tejto udalosti spisoval záznam o vzniknutej škode, keďže aj svedok W. A. uviedol, že niekto si prišiel len vyžiadať identifikačné údaje bez požiadavky riešenia veci políciou.

53. Súd je preto toho názoru, žalobca neuniesol dôkazne bremeno, a nepreukázal, že za škodu spôsobenú nehodou na území Talianskej republiky zodpovedá žalovaný. Skutočnosť, že jedna kancelária poisťovateľov príslušná pre štát miesta dopravnej nehody len informovala žalobcu, že náhrada škody bola vyplatená na základe vnútorných predpisov, súd nepovažuje za dostatočný dôkaz zodpovednosti osoby, ktorá sa považuje za zodpovednú za dopravnú nehodu bez toho, aby tejto nebol poskytnutý priestor na obhajobu pred súdom.

54. V inej obdobnej veci súd obranu žalovaného, ktorý taktiež tvrdil, že vodič predmetnú nehodu nezavinil, odmietol, pretože žalovaný resp. jeho vodič mal možnosť dostaviť sa na súdne konanie v štáte dopravnej nehody, kde sa zodpovednosti za dopravnú nehodu mohol zbaviť (pozri rozsudok Krajského súdu v A., sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 14.3.2018).

55. Vykonaným dokazovaním v tomto prípade však nebolo preukázané, ako sa žalovaný a vodič motorového vozidla osobne zúčastnili na konaní pred zmierovacím sudcom v Neapole v konaní o

náhradu škody poškodenej proti talianskej kancelárii poisťovateľov - Centrálny taliansky úrad. Súd v tomto smere poukazuje na čl. 47 Charty, podľa ktorého každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ale aj na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručuje právo na spravodlivé konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, akým majú byť posúdené.

56. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný alebo jeho vodič sa proti nároku na náhradu škody mohol v súdnom konaní pred talianskym súdom brániť a navrhovať dôkazy na svoju obranu, práve naopak, z preloženého talianskeho rozsudku vyplynulo, že W. A. S. ako vlastník bol predvolávaný cez Centrálny taliansky úrad. Taktiež z komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva, že by žalobca oznamoval žalovanému alebo vodičovi vedenie súdneho sporu pred talianskymi súdmi.

57. Žalobca tiež poukazoval, že škoda bola vyúčtovaná a likvidovaná podľa talianskeho právneho poriadku štandardným spôsobom a škodová dokumentácia predložená zo strany talianskych likvidátorov bola podľa žalobcu dostatočná na výplatu poistného plnenia z poistného garančného fondu, ktorým výpočtom je žalobca viazaný, pričom poukázal na všeobecné pravidlá vnútorných predpisov. Súd v tejto veci nespochybňuje postupy pri refundácii plnení medzi jednotlivými kanceláriami poisťovateľov členských štátov, avšak ako aj uviedol Súdny dvor Európskej únie, tieto akty finalizovali a uzavreli súkromnoprávne subjekty, pričom na ich uzavretí sa nezúčastnila žiadna inštitúcia alebo orgán Únie a taktiež nie sú prijaté inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 15.6.2017 vo veci E.-XXX/XX). Súd teda poukazuje, že tieto vnútorné predpisy Rady kancelárií, ktoré sú prílohou Dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov EHS a ostatnými pridruženými krajinami neupravujú procesné podmienky, za ktorých môže národná kancelária poisťovateľov, ktorá vstupuje do práv inej národnej kancelárie poisťovateľov, podať žalobu voči osobe, ktorú považuje za zodpovednú za škodu spôsobenú dopravnou nehodou, ktorá sa stala v inom členskom štáte, pretože uvedené vnútorné predpisy sa týkajú vzťahov medzi príslušnými národnými kanceláriami poisťovateľov.

58. Súd tiež zdôrazňuje, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, ale ani zákon o PZP neustanovujú, že by žalobca mohol vymáhať sumu od osoby, ktorá údajne spôsobila škodu bez toho, aby sa určilo, či boli tieto sumy dôvodné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca výzvou zo dňa 27.10.2014 žiadal od žalovaného o vyjadrenie k skutkovému deju škodovej udalosti a k jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu, na čo žalobca preukázateľne reagoval, písomne svoje výhrady žalobcovi oznámi a poprel svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. Avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, by žalobca intervenoval taliansku kanceláriu poisťovateľov a uviedol mu stanovisko žalovaného, ktorý poprel svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu.

59. Súd poukazuje, že v inej obdobnej veci, si žalobca uplatňoval rovnaký nárok za škodu motorovým vozidlom, ku ktorému nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, kde súd žalobu zamietol práve z dôvodu, že sa nepodarilo preukázať presný priebeh dopravnej nehody z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Odvolací súd vo svojom rozsudku uviedol, že tvrdenia odvolateľa - žalobcu (Slovenská kancelária poisťovateľov), že súd mal pri posudzovaní dopravnej nehody, otázky zavinenia a výšky škody vychádzať z nemeckého právneho poriadku, pretože v rámci systému tzv. zelenej karty vybavovala všetky nároky v súlade s právnymi predpismi nemeckého právneho poriadku nemecká kancelária poisťovateľov, je irelevantné vzhľadom na to, že nepredložil žiaden dôkaz (napr. rozhodnutie vydané cudzím orgánom verejnej moci) o porušení právnej povinnosti žalovaným v X/ rade pri vedení osobného motorového vozidla - pozri rozsudok Krajského súdu v A. A. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 31.5.2017.

60. Žalobca ako pán sporu teda mohol v tomto súdnom konaní dôkazmi preukázať, že postupy dohodnuté v interných pravidlách tejto dohody boli dodržané, avšak preukázané nebolo, ako sa s likvidáciou škodovej udalosti vysporiadal samotný Centrálny taliansky úrad a korešpondent ako likvidačný zástupca, a tiež z dokazovania nevyplynulo, prečo Centrálny taliansky úrad neplnil poškodenému náhradu škody ešte pred samotným súdnym konaním, teda či uplatnený nárok poškodenej uznal alebo neuznal, a ak ho neuznal, z akých dôvodov. Žalobca uplatnený nárok

preukazuje len rozsudkom zmierovacieho sudcu, bez ďalších dôkazov, z ktorého však vyplýva, že súd zaviazal na peňažné plnenie taliansku kanceláriu poisťovateľov, a nie je rozhodnutím, ktorý by vo svojom výroku konštatoval priamu zodpovednosť žalovaného alebo vodiča motorového vozidla za škodový dej, teda ktorý by niektorého z nich sankcionoval za porušenie predpisov na úseku cestnej premávky.

61. Aj žalobca poukazoval na ust. , ktorý upravuje zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez ohľadu na zavinenie, čiže postačuje fyzické pôsobenie dopravného prostriedku na majetok poškodeného a tým vznik škody. V danom prípade však nebolo preukázané, že by motorové vozidlo žalovaného svojou prevádzkou mohlo dňa 28.4.2014 v čase 8:10 hodine svojou prevádzkou spôsobiť škodu poškodenému, ktorú žalobca postupom upraveným v Dohode medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi zaplatil Centrálnemu talianskemu úradu ako kancelárii poisťovateľov v Taliansku.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 7.292,36 eur v celom rozsahu, teda aj s príslušenstvom (nákladmi spojeným so zabezpečením úradného prekladu listinných dôkazov vo výške 371,26 eur) zamietol.

K trovám konania

63. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešný v konaní je tak žalovaný, preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovanému v plnom rozsahu (100%). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. odvolanie, ktoré sa podľa ust. podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

Podľa ust. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.