Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Sa/10/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu: MATUKO s.r.o., so sídlom 449 Ratnovce, 922 31, IČO: 46 808 710, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943 882, proti žalovanému: Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany, so sídlom J. Záborského 40, 921 01 Piešťany, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Dôvody žaloby (žalobné body)

1. Žalobca sa žalobou domáhal ochrany proti inému zásahu Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „žalovaný“), pričom zásah mal spočívať v zaslaní výzvy zo dňa 07.06.2017, ktorou žalovaný žiadal od žalobcu s odkazom na ustanovenie o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „daňový poriadok“) predloženie dokladov, písomností, výstupov z PC, a to hlavnú knihu za rok 2016, záznamy DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 a podobne.

2. Žalobca dôvodil, že z výzvy nebolo zrejmé na základe akého daňového konania alebo iného úkonu správcu dane sa žiadajú predmetné doklady dodajúc, že z uvedenej výzvy vyplynulo, že správca dane mal vykonať dňa 06.06.2017 miestne zisťovanie podľa § 37 daňového poriadku v sídle spoločnosti, ako aj na adrese prevádzky, o čom mali byť spísané záznamy. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že predmetom miestneho zisťovania mala byť vyhľadávacia činnosť správcu dane v zmysle § 36 daňového poriadku, pričom pri miestnom zisťovaní nebolo podľa správcu dane možné tieto podklady zapožičať, pretože v čase miestneho zisťovania nemala žiadna oprávnená osoba vystupovať v mene žalobcu. Vo výzve bol súčasne upozornený, že ak výzvu nesplní, dopustí sa správneho deliktu.

3. Ďalej žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu, konkrétne na rozsudok č.j. , č.j. , č.j. , ktorých častí odôvodnenia v žalobe aj citoval odôvodňoval záver, že postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly môže byť nezákonným zásahom a taktiež prostredníctvom rozsudku Najvyššieho správneho súdu č. j. poukázal na rozdiel miestneho zisťovania a daňovej kontroly.

4. Žalobca nezákonnosť iného zásahu vzhliadol v tom, že žalovaný žiadal s odkazom na ustanovenie § 28 ods. 7 daňového poriadku (správne malo byť uvedené § 26 ods. 7 daňového poriadku - poznámka správneho súdu) listiny a počítačové zostavy, pričom uvedené ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú

edičnú povinnosť v daňovom konaní, na základe ktorej je osoba povinná vydať veci alebo listiny, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, pričom musí ísť o existujúce veci alebo listiny dodajúc, že v zmysle citovaného ustanovenia nie je možné žiadať počítačové údaje, ktoré existujú len v digitálnej podobe, teda sa nejedná ani o listiny ani o veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že žiadať počítačové zostavy by správca dane mohol napríklad pri vykonávaní miestneho zisťovania podľa § 38 ods. 1, 3 a 4 daňového poriadku, o ktoré sa správca dane snažil, avšak neúspešne, ako vyplýva z výzvy. Ďalej žalobca uviedol, že poskytne správcovi dane maximálnu súčinnosť pri vykonávaní úkonov správy daní, avšak tieto musia byť zákonné. Argumentoval tiež, že ak správca dane vzhliadol dôvodnosť miestneho zisťovania, tak bol povinný takto postupovať a vykonať miestne zisťovanie a nie voliť inštitút edičnej povinnosti ako „sankcie“ pre daňový subjekt za to, že sa mu nepodarilo vykonať miestne zisťovanie doplniac, že takúto „náhradu“ za nevykonané miestne zisťovanie daňový poriadok ani nepredpokladá. Nezákonnosť výzvy ďalej vzhliadol v tom, že z výzvy nie je zrejmé, či sa žiadajú doklady vydať alebo zapožičať, ďalej, že správca dane mu uložil vyhotoviť súpis dokladov a písomností, pričom daňový poriadok takúto povinnosť pri edičnej povinnosti neustanovuje a ďalej, že z výzvy nie je zrejmé, v akom daňovom konaní správca dane vydal výzvu, či sa jedná o daňové konanie voči nemu alebo inému subjektu, pričom tiež poukázal na uplatňovanie tzv. zásady sebainkriminácie. Žalobca zastal názor a to vzhľadom na rozsah žiadaných údajov, že výzvou sa zastiera výkon daňovej kontroly. Namietal i zásah do práva na súkromie (čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd), nakoľko rozsah žiadaných údajov nebol proporcionálny, pričom zásada proporcionality je základnou zásadou práva Únie a osobitne namietol, že žalovaný vydal výzvu bez toho, aby sa vyjadril k jej obsahu a rovnako, že nemal prístup k spisom. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „“) zakázal žalovanému Daňovému úradu Trnava, pobočka Piešťany, pokračovať v nezákonnom postupe, pri ktorom vydal dňa 07.06.2017 výzvu, spis. č. 101245816/2017, ktorým podľa daňového poriadku ( daňového poriadku - poznámka správneho súdu) žiadal vymedzené doklady, písomnosti a výstupy z PC; a súčasne uložil žalovanému obnoviť stav pred týmto zásahom, a to zrušením výzvy, spis. č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca v žalobe požiadal o nariadenie pojednávania.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že postup (súčinnosť podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku), ktorý zvolil následne potom, ako sa mu nepodarilo zabezpečiť účtovné a daňové doklady žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2016 pri miestnom zisťovaní, nie je možné považovať za nezákonný a neprimeraný. Vo vyjadrení žalovaný podrobne opísal skutkový stav veci.

6. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch žaloby a naďalej trval na tom, že výzva je nezákonná, pričom nemožno od neho spravodlivo žiadať o jej dodržanie a to dokonca pod rizikom sankcií uvedených vo výzve. Zopakoval, že z výzvy nie je zrejmé akého daňového konania sa týka a teda, či sa daňové konanie vedie proti nemu alebo inému subjektu dodajúc, že táto skutočnosť má zásadný význam z dôvodu možného uplatnenia tzv. zásady sebainkriminácie a to v prípade, ak sa takéto konanie uskutočňuje na základe dožiadania orgánov činných v trestnom konaní. Rovnako zopakoval, že predmetnou výzvou sa zastiera výkon daňovej kontroly.

7. Žalovaný v duplike poukázal na to, že vo veci sa už vyjadril a to listom č. 100125159/2018 zo dňa 15.01.2018.

II. Predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu

8. Správny súd uznesením č. k. -126 zo dňa 21.01.2019 žalobu podľa zamietol a žalovanému s poukazom na ustanovenie náhradu trov konania nepriznal.

9. Správny súd v odôvodnení uznesenia vymedzil iný zásah ako faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, pričom pochopiteľne aj pri inom zásahu sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (Baricová, J.,

Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, str. 37).

10. Správny súd ďalej poukázal na to, že v danom prípade sa žalobca domáhal ochrany proti inému zásahu, konkrétne proti výzve vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, po bezvýslednom miestnom zisťovaní, pričom výzvu žalovaný nevydal v rámci administratívneho konania, ani v rámci daňovej kontroly, ale za účelom získania presne vymedzených písomností a výstupov z PC. Vychádzajúc z ustanovenia § 26 ods. 7 daňového poriadku označil toto konanie ako postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Súčasne, vychádzajúc z účelu vydania výzvy a z následkov jej nesplnenia, zastal názor, že jediným donucovacím prostriedkom zabezpečujúcim jej splnenie je uloženie sankcie podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, pričom práve táto skutočnosť bola pre právne posúdenie veci pre správny súd relevantná.

11. Ďalej správny súd dôvodil, že základným predpokladom vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku v podobe vydania rozhodnutia, je nesplnenie nepeňažnej povinnosti, medzi ktorú daňový poriadok subsumuje aj nesplnenie výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, čo znamená, že nie samotné vydanie výzvy, ani jej následné nesplnenie, ale až vydanie rozhodnutia o správnom delikte je spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov konkrétnej osoby.

12. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že vydanie výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku nemôže mať priamy dotyk na právach alebo právom chránených záujmoch žalobcu, nakoľko tohto by priamo zasahovalo až rozhodnutie o správnom delikte, ktoré v jeho prípade doposiaľ vydané nebolo. V tejto súvislosti ďalej argumentoval, že dôvodom vydania rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku by bola existencia výzvy podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku a jej následné nesplnenie s tým, že v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte by sa preskúmavala aj samotná zákonnosť výzvy vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku, nakoľko je základom skutkovej podstaty pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti. Správny súd na podporu svojho záveru poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu č. j. -47 z 27. januára 2011, v ktorom bolo záverom skonštatované, že : „Nelze-li přičítat k tíži stěžovatelky, že nesplnila výzvu, ktoré svým obsahem neodpovídá zákonu, resp. překračuje zákonný rámec vymezený ustanovením § 34 ods. 4 zákona o správě daní a poplatků, nelze ani dovozovat, že nesplnila povinnost nepeněžité povahy, v důsledku čehož by naplnila skutkovou podstatu deliktu popsaného v ustanovení § 37 odst. 1 zákona o správě daní a poplatků.“ S poukazom na uvedené správny súd skonštatoval, že námietky vznesené v žalobe by boli spôsobilými žalobnými bodmi vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte, pochopiteľne po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku.

13. Správny súd s poukazom na uvedené, po oboznámení sa s obsahom výzvy, ktorú žalobca označil za iný zásah, po vypočutí účastníkov konania a ich následných písomných vyjadrení uzavrel, že v danom prípade neprichádza do úvahy zastavenie konania podľa (upustenie od napadnutého iného zásahu z dôvodu začatia daňovej kontroly), nakoľko samotnou výzvou vydanou podľa daňového poriadku žalobca nemohol byť ukrátený na svojich subjektívnych právach, respektíve chránených záujmoch.

14. Vo vzťahu k citovaným rozhodnutiam, ktorými žalobca podporoval dôvodnosť podanej žaloby správny súd uviedol, že rovnako v ustanovení za iný zásah označuje aj postup orgánu verejnej správy pri výkone daňovej kontroly, avšak, ako už bolo vyššie uvedené, predmetná výzva nebola vydaná v priebehu daňovej kontroly (táto bola začatá až dňom 28.06.2018). Rovnako správny súd uviedol, že mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.07.2017 bolo dňa 17.08.2017 nazreté do spisu žalobcu, o ktorej skutočnosti bol spísaný úradný záznam.

III. Rozhodnutie kasačného súdu

15. Uznesenie správneho súdu č. k. -126 zo dňa 21.01.2019 žalobca napadol kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol kasačný súd uznesením sp. zn. zo dňa 28.05.2019, ktorým napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

16. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti prioritne posudzoval, či správny súd žalobcovi riadne doručil vyjadrenie žalovaného z 10. septembra 2018 a doplnenie k tomuto vyjadreniu z 19. septembra 2018, ktoré žalovaný zaslal správnemu súdu v nadväznosti na výzvu správneho súdu z 3. septembra 2018, v ktorej žalovaného správny súd vyzval, aby mu v lehote 10 dní výslovne oznámil, či od iného zásahu upustil. Kasačný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že správny súd vyjadrenie žalovaného z 10. septembra 2018 a doplnenie k tomuto vyjadreniu z 19. septembra 2018 doručil elektronicky priamo žalobcovi (č. l. 118 súdneho spisu), hoci bol žalobca v konaní pred správnym súdom riadne zastúpený advokátom (č. l. 14 súdneho spisu) a ďalej, že všetky ostatné písomnosti v konaní správny súd doručoval právnemu zástupcovi žalobcu.

17. Kasačný súd dal do pozornosti, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní, ako jeden z prvkov širšej koncepcie spravodlivého konania v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd vyžaduje, aby každému účastníkovi konania bola daná primeraná možnosť predniesť svoj prípad za podmienok, ktoré ju neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jej protistrane. Okrem tejto požiadavky zahŕňa koncepcia spravodlivého súdneho konania právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého účastníci konania musia mať možnosť nielen byť oboznámení s dôkazmi potrebnými na to, aby ich návrh bol úspešný, ale taktiež musia mať vedomosť o všetkých predložených dôkazoch a stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia rozhodnutia súdu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 26. júla 2011, vec Ringier Axel Springer SK, a.s. proti Slovensku, sťažnosť č. 41262/05).

18. Kasačný ďalej poukázal na to, že právo účastníka konania na riadne doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba preto považovať za súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred správnym súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalovaného nebolo v súlade s ustanovením riadne doručené žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého si zvolil žalobca na zastupovanie v správnom súdnom konaní, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné konanie pred správnym súdom považovať za spravodlivé. Kasačný súd preto dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku čoho bolo žalobcovi znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia .

19. Podľa kasačného súdu platí, že ak si účastník konania zvolí zástupcu so splnomocnením na celé správne súdne konanie, doručuje podľa ustanovenia správny súd písomnosti len tomuto zástupcovi, okrem prípadu, ak má účastník konania osobne v konaní niečo vykonať. Ak má preto účastník konania zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie (v prejednávanej a rozhodovanej veci advokáta), je doručovanie iba účastníkovi konania neúčinné (rovnako Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 460).

20. S poukazom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná v zmysle ustanovenia , a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že žalobcovi riadne nedoručil vyjadrenie žalovaného z 10. septembra 2018 a doplnenie k tomuto vyjadreniu z 19. septembra 2018, pričom vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia sa kasačný súd ďalšími námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti nezaoberal. Súčasne zaviazal správny súd riadne doručiť vyjadrenie žalovaného z 10. septembra 2018 a doplnenie k tomuto vyjadreniu z 19. septembra 2018 žalobcovi prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu a následne vec znovu prejednať a rozhodnúť. Súčasne zaviazal správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie ).

IV. Relevantná právna úprava

21. Podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

22. Podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).

23. Podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 60 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur.

24. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

26. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

V. Rozhodnutie správneho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie kasačným súdom

27. Na pojednávaní nariadenom dňa 13. augusta 2018 oznámila poverená zástupkyňa správnemu súdu, že dňa 28.06.2018 bola začatá daňová kontrola voči žalobcovi. Na otázku správneho súdu, či v súvislosti s vydanými výzvami (správca dane vydal výzvu podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku aj dňoch 20.07.2017 a 18.08.2017) bolo začaté konanie vo veci správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku uviedla, že vzhľadom na podanú žalobu, neboli začaté konania vo veciach správneho deliktu voči žalobcovi. Ďalej na otázku správneho súdu, či začatím daňovej kontroly žalovaný upustil od iného zásahu, poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že v podstate áno, že správca dane upustil od vyžadovania povinnosti od žalobcu predložiť požadované doklady, nakoľko tieto budú predkladané v rámci daňovej kontroly. Na pojednávaní dňa 21. januára 2019 informovala správny súd, že voči žalobcovi neboli vyrubené sankcie za nesplnenie výzvy, ani neboli začaté správne konania vo veci uloženia sankcie. Súčasne uviedla, že daňové kontroly ukončené neboli.

28. Na základe vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného položil správny súd právnemu zástupcovi žalobcu otázku, či v prípade, ak žalovaný upustil od realizácie dotknutej výzvy začatím daňovej kontroly berie žalobu späť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa k uvedenému vyjadrí písomne v lehote 10 dní.

29. Žalovaný dňa 20. augusta 2018 doručil správnemu súdu oznámenie o daňovej kontrole č. 101110004/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a oznámenie o daňovej kontrole č. 101110793/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorým bol žalobcovi oznámený výkon daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Oznámenia o výkone daňovej kontroly žalobca prevzal dňa 13. júna 2018.

30. Žalobca dňa 22. augusta 2018 doručil správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnutá výzva zo dňa 07.06.2017 ako iný zásah orgánu verejnej správy bola vydaná ako následok (sankcia) za nevykonanie miestneho zisťovania a preto trvá na skutočnosti, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy je nezákonný a to z dôvodov uvedených v žalobe. Súčasne uviedol, že neregistruje žiadne vyjadrenie žalovaného o tom, že by upustil od iného zásahu, resp. že by iný zásah zrušil, okrem neurčitého vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 13.08.2018, že

v podstate od iného zásahu upustil. Preto zastal názor, že nie je dostatočne a náležite preukázané, že žalovaný od iného zásahu upustil a to hoci aj začatím daňovej kontroly a navrhol správnemu súdu, aby žalovaného vyzval na jednoznačné a zrozumiteľné vyjadrenie či od žalovaného iného zásahu voči žalobcovi upustil. Správny súd vyzval žalovaného na výslovne oznámenie, či od iného zásahu spočívajúceho v povinnosti žalobcu predložiť požadované doklady na základe výzvy zo dňa 07.06.2017 upustil.

31. Žalovaný doručil dňa 13.09.2018, 14.09.2018 a následne dňa 20. septembra 2018 písomné vyjadrenie, pričom vo vyjadrení zo dňa 19.09.2018 uviedol, že uplynutím lehoty na plnenie v zmysle výzvy č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 (t.j. dňom 16.07.2017) žalovaný upustil od povinnosti žalobcu predložiť dokumenty na základe tejto výzvy, čím však nie je dotknuté právo žalobcu aj po tejto lehote predložiť správcovi dane požadované dokumenty v zmysle zásady súčinnosti podľa ustanovenia , ako aj právo žalovaného využiť iné zákonné inštitúty v zmysle daňového poriadku. Súčasne žalovaný uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom stanovisku k žalobnému návrhu, tak ako bol predložený správnemu súdu dňa 15.02.2018 a navrhuje, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

32. Správny súd viazanúc právnym názorom kasačného súdu doručil právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovaného z 10. septembra 2018 a 19. septembra 2018 (č. l. 170).

33. Právny zástupca žalobcu doručil správnemu súdu vyjadrenie k podaniam žalovaného zo dňa 20.07.2020, v ktorom poukázal na to, že žalovaný súdu písomne uviedol, že od napadnutého iného zásahu upustil, avšak jeho následky neodstránil, nakoľko výzva nebola zrušená. Mal za to, že žalovaný má výzvu zrušiť, resp. súd by mal žalovaného zaviazať na zrušenie tejto výzvy, nakoľko predmetná výzva sa stále považuje za zákonnú a preto je v právnej neistote, či a akým spôsobom žalovaný „použije“ nesplnenie tejto výzvy proti nemu pri daňovej kontrole, eventuálne v iných konaniach. Preto mal za to, že samotná výzva môže zasahovať do jeho subjektívnych práv dodajúc, že nakoľko konal v súlade so zásadou „právo patrí bdelým“ a podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v zásade zamedzil tomu, aby mu žalovaný uložil pokutu, pričom tento jeho záver potvrdzuje aj vyjadrenie poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 13.08.2018, ktorá sa vyjadrila, že k uloženiu pokuty doposiaľ nedošlo preto, lebo sa vedie toto súdne konanie. Tvrdil, že aj samotnou výzvou (bez uloženia pokuty) môže dôjsť k spôsobilému zásahu do práv žalobcu dodajúc, že daňový subjekt, ktorého práva sú ohrozené alebo porušované, nie je povinný „vyčkávať“ na uloženie sankcie orgánom verejnej správy. Záverom poukázal na to, že súdny prieskum výzvy ako takej je v zásade možný, pretože ide o iný zásah v zmysle ustanovenia ako faktický postup v oblasti pri plnení úloh verejnej správy s tým, že výzvu od uloženia pokuty je možné „oddeliť“ a domáhať sa len vyslovenie nezákonnosti samotnej výzvy bez toho, aby došlo k uloženiu pokuty (v tomto prípade bdelým konaním žalobcu v spojení s nečinnosťou žalovaného v procese uloženia sankcie).

34. Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu bolo zaslané žalovanému na vedomie (č. l. 177).

35. Správny súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 24. septembra 2020, pričom v súlade s ustanovením konal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

36. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na všetkých písomných a ústnych podaniach a na všetkých dôvodoch žaloby. Uviedla, že predmetná výzva žalovaného nebola zrušená. K priebehu resp. výsledku daňovej kontroly uviedla, že o týchto konaniach nemajú informácie, nakoľko žalobcu v rámci daňovej kontroly nezastupujú, ktorú skutočnosť oznámili aj žalovanému. Správnemu súdu navrhla, aby žalobe vyhovel v zmysle predloženého žalovaného petitu.

37. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaný výzvou č. 101245816/2017 zo dňa 07.06.2017 vyzval žalobcu postupom podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku na splnenie povinnosti v lehote 8 dní od doručenia výzvy, konkrétne na predloženie originálov špecifikovaných dokladov, písomností a výstupov z PC správcovi dane. Z obsahu výzvy vyplýva, že správca dane vykonal dňa 06.06.2017 podľa § 37 daňového poriadku miestne zisťovanie v sídle žalobcu, ako aj na adrese prevádzky - Piešťanská 130/113, Sokolovce, o čom boli spísané úradné záznamy. Ďalej bolo vo výzve skonštatované, že predmetom miestneho zisťovania bola vyhľadávacia činnosť v zmysle §

36 daňového poriadku, ako aj to, že pri vykonávaní miestneho zisťovania nebolo možné vyššie uvedené doklady a písomnosti zapožičať, nakoľko v čase miestneho zisťovania sa v sídle daňového subjektu, ani v mieste prevádzky nenachádzala žiadna osoba oprávnená konať za žalobcu a to napriek tomu, že správca dane vopred termín miestneho zisťovania žalobcovi telefonicky oznámil, o čom bol spísaný úradný záznam. Vo výzve bol žalobca súčasne upozornený, že nesplnením povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 26 ods. 7 daňového poriadku sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku. Výzva bola žalobcovi preukázateľne doručená dňa 29.06.2017. Z obsahu administratívneho spisu je ďalej preukázané, že žalobcovi boli zaslané ešte dve výzvy s rovnakým znením ako výzva zo dňa 07.06.2017 a to výzva zo dňa 20.07.2017 a výzva zo dňa 18.08.2017.

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom výzvy, ktorú žalobca označil za iný zásah, po vypočutí účastníkov konania a ich následných písomných vyjadrení dospel k záveru, že v danom prípade neprichádza do úvahy zastavenie konania podľa , nakoľko samotnou výzvou vydanou podľa daňového poriadku žalobca nemohol byť ukrátený na svojich subjektívnych právach, respektíve chránených záujmoch, ktorá skutočnosť následne vedie správny súd k záveru o nutnosti žalobu podľa zamietnuť.

39. V súvislosti s rozhodnutím kasačného súdu, správny súd uvádza, že kasačný súd neposudzoval vecnú správnosť napadnutého uznesenia, čo znamená, že záver správneho súdu uvedený v predchádzajúcom bode uznesenia, nebol podrobený kontrole zo strany kasačného súdu.

40. Po vrátení veci na ďalšie konanie, správny súd po doručení vyjadrení žalovaného zotrval na dôvodoch svojho predchádzajúceho uznesenia, ktoré sú uvedené v bodoch 9 až 14 tohto uznesenia, pričom z dôvodu, aby vo svojom rozhodnutí neopakoval svoje závery, na ne v plnom rozsahu odkazuje.

41. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia správny súd naviac uvádza, že v zmysle legálnej definície iného zásahu, iný zásah je faktické konanie, to znamená, ide o konanie, ktoré má faktickú povahu a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 37), napríklad rozpustenie zhromaždenia, zhabanie zvieraťa podľa o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Predmetná výzva preto povahu faktického konania mať nemôže. Rovnako pokiaľ žalobca tvrdí, že výzvu je potrebné zrušiť, správny súd upriamuje jeho pozornosť, že v rámci zásahovej žaloby neexistuje kasačný výrok správneho súdu, čo znamená, že výzvu v rámci zásahovej žaloby nie je možné zrušiť. Správny súd taktiež zotrváva na svojom názore, že predmetná výzva nie je spôsobilá zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, pričom až následne v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia o správnom delikte prichádza do úvahy preskúmanie jej zákonnosti, nakoľko nesplnenie nepeňažnej povinnosti, je základným predpokladom na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti.

42. Pokiaľ žalobca dôvodí, že si svoje práva bránil „preventívne“, nakoľko podľa jeho názoru prichádza do úvahy, že by mu nesplnenie výzvy mohlo byť vyčítané v rámci daňovej kontroly, tak k uvedenému správny súd s odkazom na ustanovenie uvádza, že prístup na správny súd vyžaduje, aby konkrétna osoba bola na svojich právach alebo právom chránených záujmoch priamo dotknutá alebo, aby jej práva alebo právom chránené záujmy boli porušené. Inak povedané iba „možnosť“ dotyku na subjektívnych právach, je pre prístup k správnemu súdu nepostačujúca.

43. Záverom správny súd uvádza, že je v záujme žalobcu predložiť správcovi dane v rámci daňovej kontroly všetky podklady, ktorými preukazuje pravdivosť a správnosť skutočností uvedených v daňovom priznaní na dani z príjmov právnickej osoby, pričom samotné výzvy vydané podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku stratili svoje opodstatnenie a to práve dňom začatia daňovej kontroly. Správny súd opakuje, že nesplnenie výzvy správcu dane vydanej podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku je spôsobilé sa odraziť výlučne v rámci sankčného konania na podklade § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, proti ktorému sa žalobca môže brániť práve tvrdením o nezákonnosti predmetnej výzvy, pričom skutočnosť, či výzva bola alebo nebola vydaná v súlade so zákonom, sa posúdi až v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia o sankcii.

44. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že žalobca vydaním predmetnej výzvy nemôže byť dotknutý na svojich subjektívnych právach a rovnako, že predmetná výzva nenapĺňa definíciu iného zásahu, nakoľko nejde o faktické konanie žalovaného a súčasne je preukázané, že táto nebola vydaná v rámci kontroly ani inšpekcie. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

45. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdnictva náhrada trov konania v zásade nepatrí. Pokiaľ ide o trovy kasačného konania, vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, v ktorej žalobca nebol úspešný, mu trovy kasačného konania neprináležia (tieto by mu patrili iba v prípade, ak by bol v konaní úspešný).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.