Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoCsp-6-2020.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zaplatenie 457,94 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. októbra 2019, č.k. 5Csp/28/2019-69, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku I. a v závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 120 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 47,60 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti rozsudku. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 457,94 eur titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného úverovú zmluvu. Na základe nej jej bol poskytnutý úver, pričom mala za to, že tento je bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho je žalovaný povinný vydať jej žalovanú sumu uhradenú nad zaplatenú istinu úveru. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. a) až y), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k u dňu 07.02.2012, § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd bol toho názoru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahovala skutočnú úrokovú sadzbu úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) citovaného zákona a tiež neobsahovala údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov (priemerná RPMN) v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) citovaného zákona. Právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver vo výške 423,61 eur, žalobkyňa titulom úveru zaplatila sumu 757,95 eur, t.j. o sumu 334,34 eur vyššiu než bola poskytnutá istina. Túto sumu súd považoval za bezdôvodné obohatenie, avšak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným priznal žalobkyni iba sumu 120 eur, nakoľko suma nad rámec tejto sumy bola uhradená pred viac ako dvomi rokmi pred podaním žaloby, a teda podľa súdu bola premlčaná. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola úspešná v 26,20%, žalovaný
v 73,80%. Čistý úspech žalovaného bol 47,60% a v tomto rozsahu bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, a to proti výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni suma 120 eur. Namietal, že úver nie je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko výška úrokovej sadzby bola v zmluve o úvere uvedená správne. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie ohľadom absencie údaja o priemernej RPMN v úverovej zmluve. Bol toho názoru, že tento údaj v zmluve bol uvedený, no po jej uzatvorení zamestnancom jeho právneho predchodcu bol označený čiarovým kódom, ktorý bol umiestnený práve v oblasti, kde bola uvedená priemerná RPMN. Túto skutočnosť považoval za nepochybnú, nakoľko by bolo nelogické, aby jeho právny predchodca uviedol v zmluve slovné vyjadrenie tejto náležitosti, avšak bez jej číselného vyjadrenia. Túto skutočnosť preukazoval aj ďalšou zmluvou iného klienta, predloženú v rámci odvolania a ktorá tento údaj obsahuje s vhodnejšie umiestneným kódom. Dodal, že nedisponuje exemplárom zmluvy bez čiarového kódu, tak je namieste dopytovať žalobkyňu o predloženie predmetnej zmluvy, ktorá neobsahuje čiarový kód, zakrývajúci údaj o priemernej RPMN. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu žalovaným sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. V replike sa žalovaný pridržiaval podaného odvolania.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. a v závislom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. (v zamietnutí zvyšku žaloby) odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
7. Žalovaný v odvolaní namietal uloženú povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 120 eur, nakoľko zastával názor, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Údaj v zmluve o priemernej hodnote RPMN bol podľa neho uvedený, ale po uzatvorení zmluvy bol zamestnancom jeho právneho predchodcu označený čiarovým kódom, ktorý bol umiestnený práve v oblasti, kde bola uvedená priemerná hodnota RPMN. Túto skutočnosť považoval za nepochybnú, pričom zdôraznil, že by bolo nelogické, aby jeho právny predchodca uviedol v zmluve slovné vyjadrenie tejto náležitosti, avšak bez jej číselného vyjadrenia.
8. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že zmluva o úvere neobsahovala obligatórny údaj o priemernej hodnote RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy totiž nevyplýva, že by čiarový kód dodávateľa (veriteľa) prekrýval tento povinný údaj tak, že by bol zistiteľný. V zmluve je dokonca uvedený mimo miesta, kde bol priestor označený na jeho vyplnenie. Žalovaný sa preto nemôže brániť tvrdením, že čiarový kód bol umiestnený v oblasti, kde bol tento povinný údaj. Uvedené tvrdenie žalovaného nie je pravdivé. Žalovaný sa argumentáciou o nelogickosti nevyplnenia tohto údaja a rovnako prekrytím tohto údaja čiarovým kódom, ktorý slúži iba na vnútorné účely dodávateľa, nemôže zbaviť zákonného následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri absurdnosti tohto tvrdenia žalovaného - akýmkoľvek prekrytím obligatórnych údajov v zmluve o úvere vnútorným značením dodávateľa, znemožňujúcim identifikáciu týchto údajov, by dodávateľ vylúčil aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch v časti povinných náležitostí úverovej zmluvy (§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch), čo nie je pochopiteľne možné a v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.
9. Samotná absencia uvedenia údaja o priemernej hodnote RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, preto nebolo nutné sa zaoberať otázkou, či bola v zmluve o úvere uvedená úroková sadzba správne.
10. S poukazom na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie napadnutým výrokom I. rozhodol vecne správne, nakoľko úver bol bezúročný a bez poplatkov. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenom výroku (výrok I.) a v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).