Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobkyne: F. Š., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. W. G. XXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: L. Š., I.. XX.XX.XXXX, G. B. T. N., doručovacia adresa: W. G. XXXX/XX, XXX XX K., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti zrušenia spoločného nájmu bytu a v časti určenia ďalšieho nájomcu bytu, a v časti určenia, že žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu zamieta.

II. Žalovaný je povinný vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku byt č. XX, ktorý sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, na ulici W.. G. XX O. K..

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 22.01.2021 domáhala zrušenia spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W. G. Č.. XX, O. K. stým, že nájomcom bytu bude naďalej len žalobkyňa. Zároveň žiadala rozhodnúť o povinnosti žalovaného vypratať sa z bytu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. XP/XX/XXXX zo dňa 5.12.2019 rozvedené. Na základe Oznámenia o pridelení bytu a nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2020 sa žalobkyňa a žalovaný stali spoločnými nájomníkmi bytu č. XX, ktorý sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W.Á. G. Č.. XX, O. K.. O ďalšom nájme sa strany sporu nevedia dohodnúť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že so žalovaným sa nevedia dohodnúť na zrušení spoločného nájmu bytu a pri spoločnom užívaní bytu dochádza k vzájomným nezhodám, ktoré ovplyvňujú maloletú dcéru L..

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril ( č.l. 18 spisu ) a uviedol, že nájomnú zmluvu na predmetný byt podpísala žalobkyňa v roku 2013. Časom na nájomnom vznikol dlh, ktorý v roku 2019 vyplatila jeho matka F. Š., na čo bola použitá vkladná knižka založená pre dcéru L.. So zrušením spoločného nájmu nesúhlasí aj z dôvodu, že žalobkyňa má novú známosť a väčšinu času sa v predmetnom byte nezdržuje. Žalovaný z toho dôvodu požiadal o zverenie ich dcéry do jeho starostlivosti.

3. Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 15.3.2022 vo veci rozhodol tak, že vo výroku I. zrušil žalobkyni a žalovanému spoločný nájom k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W. G. Č.. XX, K., vo výroku II. určil, že tento byt bude naďalej užívať žalobkyňa ako nájomca, vo výroku III. vyslovil, že žalovanému bytová náhrada nepatrí, vo výroku IV. stanovil žalovanému povinnosť byt č. XX, ktorý sa nachádza na

druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W. G.E. Č.. XX, O. K., vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku V. určil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a v dôsledku toho Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 21.8.2023 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. Právny názor odvolacieho súdu je pre súd prvostupňový záväzný.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkyne L. Š., oboznámením sa so spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX, so spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XXX/XXXX, so spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX, s Oznámením o pridelení bytu (č.l. 2 - 3), so zmluvou o nájme bytu (č.l. 4 - 6), s fotokópiu dokladu o úhrade od Prima banka Slovensko, a.s. (č.l. 19), s výpočtovým listom (č.l. 20), so zmluvou o nájme bytu zo dňa 07.05.2021 (č.l. 33 - 34), fotokópiou o ukončení exekúcie (č.l. 68), dokladom o vklade hotovosti (č.l. 69), hotovostným výberm (č.l. 70), potvrdením o zárobku žalobkyne (č.l. 71), s poštovými poukážkami (č.l. 72 - 73) a stanoviskom prenajímateľa - Mesto K. (č.l. 75), a doplnením dokazovania zmluvami o nájme zo dňa 13.05.2022 (č.l. 130-132) a zo dňa 16.05.2023 (č.l. 127-129) a zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 1.2.2022 (č.l. 36) uviedla, že býva v 2 - izbovom byte na ulici W. G. Č.. XX O. K.. Tento byt má prenajatý od Mesta K. a zmluva o nájme sa predlžuje vždy na jeden rok a to každý rok. Bývajú tam od roku 2013, v byte býva žalobkyňa, dcéra L. Š. (I.. XXXX) a žalovaný. V jednej izbe tohto bytu býva žalobkyňa s dcérou a v druhej izbe býva žalovaný. Takto sa dohodli. Kuchyňu a príslušenstvo používajú spoločne. Nájomné uhrádza žalobkyňa v sume 286 eur, za elektriku 39 eur, plyn sa nepoužíva. Žalovaný jej neposkytuje žiadnu čiastku na úhradu tohto nájomného. Žalovaný jej na úhradu za byt neprispieva od decembra 2020. Žalobkyňa uhrádza taktiež internet a televíziu vo výške 22,90 eur. Dcéra študuje na strednej zdravotníckej škole v Bratislave, cez týždeň býva na internáte a na víkendy chodí domov. Dcéra je v striedavej starostlivosti rodičov od septembra 2021. Žalobkyňa je zamestnaná O. X. XXX X. O. K., jej zárobok je okolo 620 eur netto. Čo sa týka bývania v byte medzi ňou a žalovaným sú napätá vzťahy, žalovaný sa jej stále vyhráža a pľuje na ňu a v súvislosti tým bola aj na polícii. V súčasnosti jeho správanie voči nej polícia nerieši. V minulosti podala na žalovaného trestného oznámenia v súvislosti stým bol žalovaný vo väzbe a bol aj odsúdený. Z výkonu trestu odňatia sa vrátil v apríli 2020. V dôsledku správania sa žalovaného voči žalobkyni sa žalobkyňa v byte moc nezdržuje. Väčšinou je radšej v N. u jej matky alebo u jej priateľa W. G. O. B.. Dcéra chcela byť v striedavej starostlivosti a preto s tým súhlasila. Za dobu keď bola dcéra v jej výlučnej starostlivosti žalovaný jej neplatil výživné a podala v súvislosti s tým trestné oznámenie dňa 19.02.2021. Žalovaný jej na základe toho výživné doplatil. Žalovaný má ešte dlh na výživnom vo výške 370 eur, sľúbil jej že bude dlh splácať po 20 eur, ale tento dlh nespláca. Čo sa týka zábezpeky na byt, túto žalovanému požičal jeho otec, čo mu žalovaný doteraz nevrátil. Dlh na nájomnom vznikol v roku 2015, ona v tom čase bola nezamestnaná, žalovaný jej ničím neprispieval. Dlh doplatila ona, bolo to zrážkami zo mzdy, a tiež matka žalovaného im poskytla okolo 2000 eur. Tieto peniaze chcela pôvodne dať ich dcére, keď bude mať 18 rokov. Žalovaný jej neprispieva na nájomné za byt. V byte sa združuje menej z dôvodu, že žalovaný pokiaľ je v byte žalobkyňa, žalovaný ju uráža, ponižuje, osočuje. V byte nainštaloval kamery a žalobkyňa sa bojí byť sama v byte so žalovaným. Keď príde dcéra cez víkend domov, pokiaľ sa dcéra potrebuje učiť a mať kľud na učenie, žalobkyňa musí z bytu odísť nakoľko nemôže ísť do druhej izby, kde sa zdržuje žalovaný. Z toho dôvodu ide za priateľom. S priateľom spolu s dcérou chodievali do N. a tiež na výlety. Dcéra proti priateľovi už nemá výhrady. Jej priateľ nemá záujem o bývanie v tomto byte. Dňa 21.3.2024 výpoveď doplnila (č.l. 138) a uviedla, že okrem už uvedených nájomných zmlúv, uzavrela s mestom K. aj ďalšie nájomné zmluvy na predmetný byt, a to nájomnú zmluvu zo dňa 13.05.2022 na obdobie od 01.06.2022 do 31.05.2023 a ďalšiu nájomnú zmluvu dňa 16.05.2023 na obdobie od 01.06.2023 do 31.05.2024. V predmetnom byte býva žalovaný a jej dcéra, nakoľko žalobkyňa v tomto byte nemôže bývať z dôvodov, ako už uvádzala. Uvedené nájomné zmluvy podpisovala len žalobkyňa. Celú dobu od začiatku súdneho konania až doteraz platí len ona nájomné za užívanie tohto bytu. Žalovaný uhrádza len elektrinu a internet. Od júna 2023 je nájomné zvýšené na 319,25 eur. Taktiež na základe zmluvy o nájme žalobkyňa musela navýšiť zábezpeku za byt o sumu 117,60 eur, ktorú uhradila mestu K..

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 1.2.2022 (č.l. 37) uviedol, že pri prideľovaní bytu zábezpeku za byt okolo 1060 eur im museli poskytnúť jeho rodiča, nakoľko žalobkyňa túto sumu nemala. Na nájomnom za tento byt vznikol veľký dlh okolo 1800 eur, nájomné bolo doplatené 06.08.2019 a to tak, že žalobkyňa vyžiadala od jeho matky peniaze na doplatenie nájmu, ktoré boli pôvodne určené pre ich dcéru. Následne na to žalobkyňa požiadala o rozvod nášho manželstva. Podľa jeho názoru toto všetko bolo zo strany žalobkyne plánované. Manželia boli od roku 2004 do roku 2019, z jeho príjmu sa počas manželstva používali peniaze na niečo iné a nájom za byt mala zabezpečovať žalobkyňa a preto aj vznikol dlh na nájomnom. On počas manželstva pracoval v automobilke Z. W., zárobok som mal cez vyše 1000 eur mesačne. Potom pracoval v L., tam mal zárobok okolo 1500 eur mesačne. V súčasnosti pracuje v K. vo firme X., zárobok má okolo 1000 eur. Na nájomné prispieval. Dlh na nájomnom nevie prečo vznikol, lebo toto mala na starosti žalobkyňa. Po rozvode manželstva prispieva na nájomné, žalobkyni osobne odovzdával finančné prostriedky na nájom, nemá o tom potvrdenie. Do novembra roku 2020 žili normálne. Napriek týmto ich vzťahom, žalobkyni vždy odovzdá osobne peniaze na úhradu nájomného. Za január 2022 neuhradil nič, z dôvodu že mu prišlo predvolanie na súd. Za december 2021 uhradil 100 eur. On má účtenky za ktoré uhrádza nákupy do domácnosti. Mesačne je to okolo 300 eur, jedná sa o nákup potravín. Jedná sa o potraviny hlavne pre dcéru, nakoľko žalobkyňa nie je schopná zabezpečovať stravu pre dcéru. Dcéra chcela byť zverená do striedavej starostlivosti preto, lebo žalobkyňa si vodila do bytu svojho priateľa. V byte sa zdržiavam on a dcéra, nakoľko sa žalobkyňa v tomto byte väčšinou nezdržuje. Byt má dve izby a kuchyňu. Jednu samostatnú izba v byte užíva dcéra a on používam obývačku. Za elektriku platím tak, že položí peniaze na stôl a bývalá manželka si vždy tieto peniaze zobrala. Šeky ohľadne bytu všetky platí žalobkyni. Keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, tak žalobkyni pomáhal finančne priateľ a keď to nezvládala tak jej to začal vyčítať. On je v lehote podmienečného prepustenia a preto sa žalobkyňa snaží, aby sa ho znovu zbavila. Dcéra chce študovať ďalej na vysokej škole a potrebovala by kľud, keď je v tomto byte. Dcére na výživu prispieva tak, že všetko čo potrebuje jej kúpi. Kúpil jej telefón, notebook, topánky. Za internát platí polovicu úhrady a tiež za jej stravu. Dcére dáva vreckové. Tak isto uhrádza aj na nájom bytu a však o tom nemá žiadny doklad. Podľa jeho názoru, žalobkyňa by mala odísť z tohto bytu, on nemá problém uhrádzať si sám za byt. Keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, žalobkyňa nebola schopná uhrádzať nájomné za byt a vždy si na toto požičiavala, hovorila dcéra. Dňa 21.3.2024 výpoveď doplnil (č.l. 138) a uviedol, že dcéra býva s ním. Žalovaný spolu s dcérou býva v predmetnom byte. Žalobkyňa zároveň nerešpektuje rozhodnutie súdu o striedavej starostlivosti z dôvodu, že dcéra s ňou nechce bývať, nakoľko žalobkyňa má iného partnera. Zmluvy o nájme bytu zo dňa 13.05.2022 a zo dňa 16.05.2023 žalovaný nepodpisoval, mesto K. mu tieto zmluvy odovzdalo už s podpisom žalobkyne. V byte uhrádza elektriku, televíziu a internet a všetky opravy bytu. Nájomné by sa malo v ďalšom období zvyšovať, bola k tomu schôdza nájomcov. Viac vecí nemá čo uviesť.

8. Svedkyňa L. Š. na pojednávaní dňa 15.3.2022 (č.l. 83) uviedla, že žalobkyňa a žalovaný sú jej rodičia. Ona študuje na strednej zdravotníckej škole v Z., odbor E. F., v X. ročníku. Jedná sa o denné štúdium, v Z. počas týždňa býva na internáte. Na víkend chodí domov. V K. bývam cez víkendy v byte na ulici W.L. G. Č.. XX, jedná sa o dvojizbový byt. V byte býva v jednej izbe a v tejto izbe býva s ňou aj jej mama - žalobkyňa. Otec - žalovaný býva v druhej izbe v obývačke. Rodičia takto bývajú v uvedenom byte asi 1 - 2 roky. Pokiaľ príde domov na víkend, rodičia v tomto byte bývajú avšak mama sa v byte nie vždy zdržiava, otec sa v byte zdržiava stále. Čo sa týka starostlivosti o ňu, viacej stará otec. V tomto byte by chcela ostať viacej asi s otcom. Je to z dôvodu, že mama má priateľa a v byte sa z toho dôvodu toľko ani nezdržiava. Otec je s ňou viacej doma a keby v byte bývala s mamou, tá by v tomto byte s ňou toľko nebola. Ona neodcudzuje maminho priateľa avšak vie, že on nechce v tomto byte bývať a z toho dôvodu by mama chodila za týmto priateľom mimo tohto bytu.

9. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 5.12.2019 rozvedené, maloletá dcéra L. Š. (I.. XX.X.XXXX) bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené platiť výživné vo výške 80 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12.10.2020. Manželstvo uzatvorili dňa X.X.XXXX.

10. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že žalovaný bol rozsudkom č.k. XT/XXX/XXXX-XXX uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. za skutky, ktorých sa dopustil voči F. Š. (žalobkyni) v období od 22.7.2019 do 5.8.2019 a to vulgárnymi nadávkami (špina, štetka), ťahaním za

vlasy a hrozbou že ju udrie o stenu, naznačovaním že ju uškrtí, zabije, vyhrážaním zabitím, zasielaním sms správ že ju zabije, že ju udrie, v dôsledku čoho sa žalobkyňa bála ísť domov a bola psychicky na dne. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 31.3.2020).

11. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 6.9.2021 bola dcéra účastníkov mal. L. Š. zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2021.

12. Z Oznámenia o pridelení bytu (č.l. 2 - 3) súd zistil, že Mesto K.Č. odo dňa 9.8.2013 do 31.7.2014 pridelilo stranám sporu nájomný dvojizbový byt č. XX, o rozlohe 65,33 m2, ktorý sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX, O. Č.. XX, I. U. W. G. Č.. XX, K..

13. Zo zmluvy o nájme bytu (č.l. 4 - 6) súd zistil, že dňa 25.5.2020 bol žalobkyni ako nájomcovi prenajatý prenajímateľom Mesto K. byt č. XX, o rozlohe 65,33 m2, ktorý sa nachádza na I. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W. G. Č.. XX, K., na obdobie od 1.6.2020 do 31.5.2021. V čl. I. bod 5 je uvedené, že domácnosť nájomcu tvoria spoločne posudzované osoby L. Š., I.. X.X.XXXX a L. Š., I.. XX.X.XXXX.

14. Z fotokópie dokladu o úhrade od Prima banka Slovensko, a.s. (č.l. 19), súd zistil, že dňa 6.8.2013 žalobkyňa uhradila na účet Mesta K. sumu 1.062,24 eur.

15. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 7.5.2021 (č.l. 33 - 34) súd zistil, že dňa 7.5.2021 bol žalobkyni ako nájomcovi prenajatý prenajímateľom Mesto K. byt č. XX, o rozlohe 65,33 m2, ktorý sa nachádza na I. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W. G. Č.. XX, K., na obdobie od 1.6.2021 do 31.5.2022. V čl. I. bod 5 je uvedené, že domácnosť nájomcu tvoria spoločne posudzované osoby L. Š., I.. X.X.XXXX a L. Š., I.. XX.X.XXXX.

16. Zárobok žalobkyne je za obdobie január až december 2021 cca 650 eur netto (č.l. 71).

17. Zo stanoviska prenajímateľa - Mesto K. (č.l. 75) súd zistil, že na predmetný byt sa vždy uzatvára nájomná zmluva na dobu určitú na 1 rok od roku 2013. Dlžné nájomné bolo uhradené v roku 2019, odvtedy dlhy na nájomnom nie sú. Prenajímateľ navrhuje za ďalšieho nájomcu bytu určiť žalobkyňu.

18. Zo zmluvy o nájme bytu (č.l. 130-132) súd zistil, že dňa 13.5.2022 bol žalobkyni ako nájomcovi prenajatý prenajímateľom Mesto K. byt č. XX, o rozlohe 65,33 m2, ktorý sa nachádza na I. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W. G. Č.. XX, K., na obdobie od 1.6.2022 do 31.5.2023. V čl. I. bod 5 je uvedené, že domácnosť nájomcu tvoria spoločne posudzované osoby L. Š., I.. X.X.XXXX a L. Š., I.. XX.X.XXXX.

19. Zo zmluvy o nájme bytu (č.l. 127-129) súd zistil, že dňa 16.5.2023 bol žalobkyni ako nájomcovi prenajatý prenajímateľom Mesto K. byt č. XX, o rozlohe 65,33 m2, ktorý sa nachádza na I. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W. G. Č.. XX, K., na obdobie od 1.6.2020 do 31.5.2021. V čl. I. bod 5 je uvedené, že domácnosť nájomcu tvoria spoločne posudzované osoby L. Š., I.. X.X.XXXX a L. Š., I.. XX.X.XXXX.

20. Žalovaný navrhol ako dôkaz v konaní výsluch svedka V., zamestnanca Mesta K., za účelom objasnenia ako vznikol dlh na nájomnom za predmetný byt (č.l. 83) a na okolnosti uzatvárania nájomnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že existencia dlhu na nájomnom za obdobie do roku 2019 nie je podstatná pre rozhodnutie v tejto veci a taktiež z nájomných zmlúv vyplýva kto tieto zmluvy uzatváral a aký je ich obsah, súd návrh na vykonanie tohto dôkazu ako nadbytočného zamietol. Zamietol aj ďalší návrh na výsluch dcéry účastníkov konania, nakoľko tá bola v konaní dňa 15.3.2022 už vypočutá (č.l. 83)

21. Podľa (ďalej len „“), ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

22. Podľa § 705 ods. 1, ods. 3 O.Z.

(1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. (3) Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

23. Podľa § 705a O.Z. ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

24. Podľa § 712a ods. 8 O.Z. ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

25. Podľa § 129 ods. 1 O.Z. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

26. Podľa § 130 ods. 2 O.Z. ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

27. Podľa § 126 ods. 1, ods. 2 O.Z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

28. Podľa , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

29. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

30. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

31. Predmetom tohto konania je v zmysle znenia žaloby zrušenie spoločného nájmu bytu po rozvode manželstva účastníkov konania. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný

uzatvorili manželstvo dňa 8.5.2004, toto manželstvo zaniklo rozvodom, rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2020. Počas trvania manželstva bol žalobkyni pridelený do nájmu od prenajímateľa Mesto K. dňa 25.7.2013 dvojizbový byt č. XX, ktorý sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží bytového domu súpisné č. XXXX, vchod č. XX, na ulici W. G. Č.. XX, K.. Nájomnú zmluvu uzatvárala - podpisovala žalobkyňa. Doba nájmu sa určovala vždy na jeden rok a v nasledujúcich obdobiach sa nájom predlžoval vždy o jeden rok samostatnou nájomnou zmluvou uzatváranou so žalobkyňou, čo vyplýva z vyjadrenie prenajímateľa Mesto K. a tiež z nájomných zmlúv. Počas trvania manželstva účastníkov konania takto vznikalo na základe jednotlivých nájomných zmlúv žalobkyni a žalovanému vzniklo právo spoločného nájmu k predmetnému nájomnému bytu v zmysle ustanovenia § 703 ods. 1 O.Z. nakoľko účastníci v tomto byte spoločne bývali. Toto právo spoločného nájmu bytu skončilo skončením poslednej nájomnej zmluvy s trvaním na dobu určitú uzatvorenej počas manželstva účastníkov konania (zo dňa 25.5.2020 - č.l. 4-6), ktorá trvala do 31.5.2021, keď táto nájomná zmluva zanikla uplynutím času, na ktorý bola dohodnutá (§ 710 ods. 2 O.Z.).

32. Ďalšiu nájomnú zmluvu uzatvorila na ďalšie obdobie od 1.6.2021 do 31.5.2022 ako nájomca výlučne žalobkyňa dňa 7.5.2021 (č.l. 33-35), a keďže to bolo už v čase keď jej manželstvo so žalovaným právoplatne zaniklo rozvodom dňa 12.10.2020, od 1.6.2021 nemohlo už žalobkyni a žalovanému vzniknúť právo spoločného nájmu k predmetnému nájomnému bytu. Z rozvodového rozsudku vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 12.10.2020, preto od dňa 1.6.2021 už neexistovalo právo spoločného nájmu bytu žalobkyne a žalovaného, a žalobkyňa preto nemala v tomto konaní aktívnu legitimáciu (existencia tvrdeného práva) a žalovaný preto nemal v tomto konaní pasívnu legitimáciu (existencia tvrdenej povinnosti). Z toho vyplýva že nebolo už možné rozhodovať o zrušení práva spoločného nájmu bytu a nebolo možné rozhodovať ani o tom, kto z bývalých manželov, ktorým vzniklo právo spoločného nájmu, sa stane výlučným nájomcom bytu a či druhému z bývalých manželov nepatrí bytová náhrada (§ 712 a § 712a O.Z.). Z uvedeného dôvodu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobkyne a pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného súd žalobu v tejto časti zamietol.

33. Z dôkazov ďalej vyplýva že na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorila na obdobie od 1.6.2021 do 31.5.2022 ako nájomca výlučne žalobkyňa dňa 7.5.2021 (č.l. 33-35), žalobkyňa je výlučnou nájomníčkou predmetného bytu. Nájom k tomuto bytu sa výlučne žalobkyni ako nájomníčke predlžoval na ďalšie jednoročné obdobia zmluvou o nájme bytu (č.l. 130-132) zo dňa 13.5.2022 na obdobie od 1.6.2022 do 31.5.2023 a zmluvou o nájme bytu (č.l. 127-129) zo dňa 16.5.2023 aktuálne na obdobie od 1.6.2023 do 31.5.2024. V čl. I. bod 5 je uvedené, že domácnosť nájomcu tvoria spoločne posudzované osoby L. Š.Č., I.. X.X.XXXX a L. Š., I.. XX.X.XXXX, z tohto ustanovenia nájomnej zmluvy však nevyplýva, že by žalovanému vzniklo právo nájmu, resp. bývania v tomto byte. Táto skutočnosť je len otázkou akceptovania zo strany žalobkyne, nie je však právom vzniknutým na základe zmluvy.

34. Okrem zrušenia práva spoločného nájmu bytu, žalobkyňa sa v časti žaloby domáhala aj stanovenia povinnosti žalovaného vypratať sa z predmetného bytu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má predmetný byt v nájme, pričom je výlučnou nájomníčkou a nájomné aj uhrádza výlučne ona. Nájom je jednou z foriem držby veci (držiteľ vykonáva právo nájmu pre seba v zmysle § 129 ods. 1 O.Z.), t.j. žalobkyňa má byt vo výlučnej držbe a jedná sa o oprávnenú držbu na základe nájomnej zmluvy. Potom v zmysle § 130 ods. 2 O.Z. má žalobkyňa ako oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, a preto žalobkyňa má v zmysle § 126 ods. 1, ods. 2 O.Z. právo na ochranu proti tomu, kto do práva neoprávnene zasahuje. Žalovaný predmetný byt užíva bez právneho dôvodu, nakoľko právny dôvod mu zanikol dňa 31.5.2021 ukončením príslušnej nájomnej zmluvy. Z toho dôvodu žalovaný nesmie zasahovať do práv oprávneného nájomcu - žalobkyne a žalobkyňa má právo domáhať sa ochrany svojho práva nájmu bytu tak, aby byt mohla užívať výlučne ona. Z toho dôvodu má právo domáhať sa vypratania z bytu osoby, ktorá nemá právo v byte bývať a ktorá ju obmedzuje v užívaní bytu, t.j. vo výkone svojho práva nájmu. Pri rozhodovaní o tejto časti žaloby súd prihliadol aj na skutočnosť, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené hlavne z dôvodu agresívneho správania sa žalovanému voči žalobkyni, ktoré bolo takej intenzity, že naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. za skutky, ktorých sa dopustil voči F. Š. (žalobkyni) v období od 22.7.2019 do 5.8.2019. Až následne po takomto konaní žalovaného žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva dňa 22.8.2019. Keďže z vykonaných dôkazov a to zo

spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. XT/XXX/XXXX vyplýva, že žalovaný bol rozsudkom č.k. XT/XXX/ XXXX-XXX uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. za skutky, ktorých sa dopustil voči F. Š. (žalobkyni) v období od 22.7.2019 do 5.8.2019 a to vulgárnymi nadávkami (špina, štetka), ťahaním za vlasy a hrozbou že ju udrie o stenu, naznačovaním že ju uškrtí, zabije, vyhrážaním zabitím, zasielaním sms správ že ju zabije, že ju udrie, v dôsledku čoho sa žalobkyňa bála ísť domov a bola psychicky na dne, preukázané je že žalovaný ako rozvedený manžel za trvania manželstva sa voči druhému manželovi - žalobkyni dopúšťal fyzického násilia alebo psychického násilia. Žalobkyňa má preto aj ďalší dôvod, aby v predmetnom byte žalovaný nebýval, a to z dôvodu bezpečnosti žalobkyne. Na základe uvedeného súd rozhodol o povinnosti žalovaného vypratať predmetný byt do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Na bytovú náhradu žalovaný nemá nárok, nakoľko byt v súčasnosti neužíva oprávnene od roku 2021 a z toho dôvodu sa na daný prípade ustanovenia § 712 O.Z. a § 712a O.Z. nevzťahujú.

35. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán v konaní. Žalobkyňa bola neúspešná v prvej časti žaloby o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a s ním súvisiaceho rozhodovania o výlučnom nájomcovi bytu. Úspešná bola v druhej časti žaloby o vypratanie bytu, takže úspešnosť je 50 % : 50 %. Z uvedeného potom vyplýva že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd v zmysle rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().