Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-8-2019.pdf
PDF · 151.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XX, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Na hradbách 5, IČO: 42 246 237, proti žalovanému Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov, Ťačevská 1660, 085 01 Bardejov, IČO: 00 170 330, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.3.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby sa zdržal rozširovania nepravdivých výrokov a hodnotiacich úsudkov o žalobcovi, ako aj výrokov spôsobilých spôsobiť žalobcovi rade ujmu, a to vrátane rozširovania informácii, ktoré boli uverejnené v liste Okresného stavebného bytového družstva N. na T. stránke inzerenta P. N. zo dňa XX.XX.XXXX a tiež uloženia povinnosti žalovanému, aby sa do 7 dní od právoplatnosti rozsudku verejne ospravedlnil žalobcovi za neoprávnené zásahy do jeho práv na ochranu osobnosti zverejnením ospravedlnenia sa žalobcovi na T. Z. L. P. N., v nasledovnom znení: „P. M. G. Dňa XX.XX.XXXX bolo na T. Z. L. P. N. zverejnené Stanovisko Okresného stavebného bytového družstva N., ktoré na adresu M. G. uvádzalo nepravdivé tvrdenia. Informácie v súvislosti s M. G. boli nepravdivé a autor uvedených článkov M.. M. U. sa za ich uverejnenie M. G. ospravedlňuje. “ Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX P. XX:XX inzertný portál P. N. na svojej T. (ďalej aj „T.“) stránke zverejnil inzerciu na avízo pripravovanej T. skupiny zaoberajúcej sa problematikou Okresného stavebného bytového družstva N., ktorú pripravoval žalobca a toho času inzerent portálu P. N.. Nakoľko portál spoločnosti P. N. (ďalej len „inzerent“) je verejným a môže na príspevky tam uvedené reagovať každý užívateľ sociálnej siete T., reagoval na danú inzerciu aj užívateľ označený ako „. P..“. Žalovaný si bez akýchkoľvek ďalších informácii stotožnil neznámu osobu vystupujúcu pod pseudonymom „. P. so žalobcom a v tomto duchu žalovaný požiadal inzerenta o zverejnenie stanoviska žalovaného, v ktorom žalobcu žalovaný očiernili tvrdeniami v ňom uvedenými. Žalobca dôrazne popiera, že by vystupoval na T. pod pseudonymom „. P. a žalovaný vo svojom liste žiadnym spôsobom nedôvodí z čoho pri stotožnení pseudonyma A. P. so žalobcom, vychádzal. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že inzerent na konci 6teho riadku stanoviska žalovaného nevycenzuroval priezvisko žalobcu, čím došlo k de- anonymizácii stanoviska žalovaného, ktoré ale bez pochýb v celom kontexte súvislostí smeruje práve proti žalobcovi. Stanovisko žalovaného bolo zverejnené taktiež na T. stránke P. N. dňa XX.XX.XXXX P.
XX:XX a uvádza rôzne nepravdivé údaje spôsobilé žalobcu poškodiť a to najmä ale nie výlučne tým, že žalovaný uvádza hodnotu majetku žalobcu, ktorý má podľa žalovaného získať, pričom žalovaný tvrdí, že žalobca koná v rozpore so spoločným záujmom ostatných vlastníkov bytov. Za najzávažnejšie ale považuje žalobca nepravdivé tvrdenie o jeho tvrdenom dlhu. Ak totiž je verejne oznámená nepravdivá informácia a síce, že žalobca má žalovanému byť dlžný sumu vo výške X.XXX,XX €., tak táto je spôsobilá ho poškodiť. Žalobca má za to, že uvedené stanovisko žalovaného je pomstou za okrem iného tú skutočnosť, že to bol práve on komu sa podarilo z dražby získať predmetný byt. V otázke tvrdeného dlhu žalobcu je potrebné uviesť, že ak žalobca nadobudol vlastníctvo k danému bytu v dražbe, tak ho nadobudol bez dlhov, ktoré viazli na danej nehnuteľnosti. 3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že predseda predstavenstva M.. M. U. - štatutár OSBD N. a družstvo OSBD N. boli hlboko poškodení na dobrom mene osoby a spoločnosti a to konkrétne urážkami, ktoré boli uvedené ako komentár k inzerátu na inzertnom portáli P. N., ktorý bol zverejnený pod názvom : „S..?" V príspevku na vyššie uvedené zverejnenie inzerátu boli použité urážlivé, hanlivé a osočujúce slová nasledovného znenia: „C. Y.. Vďaka P. N. za to, že sa nebojíte poukázať na svinstvo, ktoré sa deje a prehliadame ho. Všetky tieto urážky boli verejne prezentované v reakcii na podaný inzerát na nezávislom informačnom portáli a celá verejnosť T. mala možnosť tieto hanlivé a osočujúce urážky čítať. Práve tieto ponižujúce slová boli vyslovené a v zlosti prezentované žalobcom p. M. G. na OSBD N.. Stalo sa tak v čase, kedy žalobca p. M. G. vyžadoval od OSBD pre Správu katastra potvrdenie o tom, že na byte Č.. XX (ktorého je vlastníkom) nie sú vedené dlžoby. Žalobca p. M. G. chcel v tom čase realizoval predaj bytu, na ktorom bol dlh, avšak od OSBD požadoval, aby mu vydalo doklad bez zaťaženého dlhu. OSBD mu doklad bez dlžnej čiastky na príslušnom byte nemohlo vydať, keďže skutočnosť bola iná a na byte evidujeme do dnešného dňa dlžnú čiastku. Všetky slová v príspevku „.. A. P. korešpondujú s vyjadrovaním sa p. žalobcu M. G.. Majitelia nezávislého informačného portálu P. N. A.. A. - Č.. H..: XXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX V.. O.. O., Č.. H.. : XXXX XXX XXX na základe preverenia skutočnosti M.. M. U. - predsedom predstavenstva OSBD N. osobne potvrdili a určili konkrétneho pisateľa osočujúceho príspevku, uvedeného pod pseudonymom „. P., ktorý sa takýmto pseudonymom snažil zakryť svoje pravé meno. Uvedeným pisateľom príspevku je p. M. G., ktorý práve v tomto súdnom konaní vystupuje ako žalobca. Vyššie uvedení majitelia portálu P. N. A.. O.. O. V. A.. A. potvrdili osobu p. M. G., ktorý sa usiloval takýmto uverejnením hanlivého príspevku poškodiť dobré meno a česť osoby predsedu predstavenstva a správcu - OSBD N.. OSBD N. v zastúpení predsedom predstavenstva vydalo žalobcovi pravdivý doklad o dlžobe na byte Č.. XX, nachádzajúceho sa na ul. U.. Z. XX S. N.. Žalobca p. M. G. požadoval potvrdenie takého znenia, že na byt, ktorý požadoval realitnou kanceláriou predať nie sú žiadne dlhy. Vydanie takéhoto dokladu štatutár M.. M.Á. U. nemohol realizovať z dôvodu, že správca bytu OSBD N. na tento byt v čase vydania potvrdenia evidoval a stále eviduje dlh vo výške X.XXX,XX €.. Po vydražení bytu za sumu XX.XXX €., ktorý dražila spoločnost' B. T., V.. Z.., G. XX, N. bol Okresnému stavebnému bytovému družstvu v N., ako správcovi bytu doručený žalobcom p. M. G. nezaťažený List vlastníctva na byt Č.. XX, U.. Z. XX S. N., ktorý bol vydaný Správou katastra N., aj keď na byte malo byt' zapísané záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov. Dražobná spoločnosť, vrátane osoby, ktorá dražbu prevádzala akceptovala záložné právo banky, avšak záložné právo OSBD, ktoré bolo evidované pod R. XXX/XXXX nebolo akceptované. Dražiteľ M. G. vedel o existencii záložného práva, ktoré správca OSBD N. dal v záujme ostatných vlastníkov bytov zapísať na Správe katastra v N. a bolo zaevidované pod R. XXX/XXXX. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj ďalšia verejná listina Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe Č.. W. B. XXX/XX - X. kolo, ktoré tvorí súčasť (prílohu) R. XXXX/XXXX a súčasne je neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice. Správa katastra N. svoju chybu napravila a to zápisom zo dňa XX.X.XXXX pod R. X XXX/XXXX . Zároveň potvrdila, že záložné právo na byte malo trvať, čoho písomné potvrdenie o znovu zapísaní záložného práva, (ktoré aj podľa názoru správcu malo stále trvať t j. malo byt' zapísané) a dražobnou spoločnosťou akceptované pri dražbe bytu. Aj napriek tomu, za celý čas od vydraženia bytu p. M. G. (kde byt užívali podnájomníci vydražiteľa) dlh nebol vyrovnaný. Popísané skutočnosti usvedčujú o tom, že napriek tomu, že sa p. M. G. bráni, že nie je anonymným pisateľom urážajúcich a hanlivých viet je jasné, že uverejňujúcim bol práve žalobca p. M. G.. Vyššie uvedená krátko popisujúca skutočnosť žalobcu usvedčuje ako konkrétneho pisateľa pod pseudonymom so zverejnenými urážlivými tvrdeniami. Reakcia a správanie sa žalobcu p. M. G. a podanie žaloby nastalo až polom, keď predseda predstavenstva osobne začal overovať pisateľa pseudonymu, ktoré napĺňalo všetky znaky skutkovej podstaty ohovárania tak osoby M.. U., ako aj družstva OSBD N.. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. V replike zo dňa XX.X.XXXX žalobca uviedol, že žalobca popiera tvrdenia o tom, že vystupoval pod menom A. P. a teda mal byť autorom akýchkoľvek hanlivých vyjadrení na adresu žalovaného. Žalovaný
útočil na žalobcu, bez relevantných dokladov o stotožnení žalobcu s predmetným pseudonymom. V prospech žalovaného nesvedčí žiaden dôkaz, preto žiadal žalobe vyhovieť. 5. V podaní zo dňa X.X.XXXX žalobca uviedol okrem iného, že súhlasí s tvrdením, že vlastníci majú zákonné záložné právo a to platí bez ohľadu na jeho zápis v katastri, preto mala dražobná spoločnosť najskôr uspokojiť pohľadávku žalovaného a potom banku, inak povedané na nízky výťažok z dražby mala doplatiť banka a nie vlastníci bytov, za žiadnych okolností to však nemôže znášať žalobca, ktorý nemá povinnosť zaplatiť jediný cent za iného. Žalovaný ako správca mal pohľadávku do dražby prihlásiť a vykonať všetky právne úkony, aby dosiahol uspokojenie pohľadávky vlastníkov ako prvých v poradí. Pokiaľ neprihlásil, či nevykonal právne kroky (čo žalobca nevylučuje, nakoľko o tom vedomosť nemá) napr. k zabráneniu vydania výťažku z dražby spôsobom odporujúcim zákonu, tak pochybil a nemôže hádzať vinu na žalobcu. 6. V podaní zo dňa XX.X.XXXX žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu s tým, že príspevok mal byť upravený správcom stránky, aby nepoškodzoval inú osobu a spĺňal pravidlá novinárskeho kódexu. Žalovaný podal vo veci sp. zn. XCsp/XX/XXXX dovolanie proti rozsudku súdu druhej inštancie. Má za to, že žalobca nepreukázal, že by záväzok zanikol zo zákonných dôvodov. V súvislosti s podaním dovolania vo veci sp. zn. XCsp/XX/XXXX žiadal konanie prerušiť. 7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul svedkov svedkov W. A., O. O., L.. O. A., Z. H. a oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XCsp/XX/XXXX, podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu: 8. Svedok W. A. na pojednávaní uviedol, že prevzal list od žalovaného na zverejnenie. List zverejnil jeho kolega. P. nepoznal, nevie ho zidentifikovať. Len tušil niečo, keď sa začala diskusia, že z toho môže byť problém. Nevie, čo uverejňoval pán G., ale nebol to ten P.. Im bolo písané z normálneho mena, nie z mena A. P.. Pod zverejneným príspevkom prebiehala normálna komunikácia, zapojila sa aj manželka žalobcu. Svedok nevedel uviesť, či A. P. M. M. G.. 9. Svedok O.. O. O. na pojednávaní uviedol, že žalobca si u nich na portáli P. N. objednal inzerciu a sprostredkovali mu priestor na stránke, kde mohol inzerovať svoj inzerát. Po nejakom čase to isté poskytli, rovnaký priestor, aj pánovi U., ktorý tak isto inzeroval, reagoval na ten podnet, ktorý prišiel od žalobcu. Poskytli inzertný priestor, ktorý bol využitý, zaplatený atď. Nevedel identifikovať, kto vytvoril profil s D. A. P., keďže, ak si niekto vytvorí anonymný účet na T., tak sa to nedá identifikovať. Nevedel by potvrdiť, že to bol žalobca, len povedal, že sa tak domnieval, lebo ten človek je veľmi znalý problematiky a veľmi sa k veci vyjadruje. Jediné komentáre, ktoré sú skrývané ich systémom, teda T., sú komentáre, ktoré obsahujú nejaké vulgarizmy a to je z dôvodu, že tam je nastavený filter. Čiže je možné, že ak niekto napíše nejaký komentár, je tam nejaký vulgarizmus, ktorý majú vo filtri, tak nie je zobrazený verejne. Do diskusie prispievala pravdepodobne manželka žalobcu, usúdil tak z priezviska G.. Zarezonovali mu dve mená a to je také mierne vulgárne P. V. G., predpokladal, že manželka žalobcu, lebo tak isto bola znalá tej problematiky a vedela o čo ide, tak predpokladá, že bola zainteresovaná vo veci. Denný dosah stránky je od tisíc do štyritisíc aktívnych. Ďalej uviedol, že poskytli priestor obidvom stranám na inzerciu. Dokonca s pánom G. tá inzercia ešte bola aj komunikovaná, aby bola v nejakej forme, lebo nebola akceptovaná z ich strany, tak sa ju snažili skorigovať. Pán U. dodal vyjadrenie a oni sa snažili ako keby zaretušovať meno G., lebo v tom čase sa veľmi diskutovalo o B., tak chcel do istej miery anonymizovať človeka. Do sporu ako takého nevstupovali. A najlepší dôkaz na to je ten, že zverejnili inzerciu ako žalobcovi, tak žalovanému. 10. Svedok L.. M. A. na pojednávaní uviedol, že pracuje v realitnej kancelárii, pričom zháňali kupcu na byt pre žalobcu a byt bol v správe bytového družstva. Žalobca ich oslovil ako realitnú kanceláriu, že je vlastníkom bytu, ktorý chcel predať. Začali konať, byt zverejnili. Následne pri zoznamovaní sa bližšie ohľadom situácie bytu, tak dostali informáciu, že je tam nejaký spor ohľadom starého dlhu k bytu, takže v momente, keď už aj mali nejakého predbežného záujemcu, bol na bytovom družstve u pána U. zistiť, že či je problém nejaký, ktorý bráni predaju bytu alebo nie. Pán U. ho oboznámil s tým, že žalobca nadobudol byt na dražbe s tým, že predchádzajúci vlastník mal tam pozdĺžnosť. Svedok si zisťoval informáciu, či dokáže pre kataster predložiť ku zmluve potvrdenie o tom, že vlastní byt, že nemá žiadne pozdĺžnosti, tak pán U. mu povedal, že oni také potvrdenie nemôžu vydať vzhľadom na to, že tam evidujú pozdĺžnosť k bytu. Následne na to sa pokúšal nejakým spôsobom dohodnúť. Išlo tam o nejakú sumu zhruba X.H. eur. K dohode medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, preto museli odstúpiť od zmluvy o sprostredkovaní. Vrátili zálohu záujemcovi, ktorý bol na tento byt a pre realitnú kanceláriu tento prípad skončil. Snažil sa robiť mediátora, navrhoval riešenie. Zúčastnené strany sa nedohodli. Skončili a o ďalší postup, nejaké osobné osočovania zúčastnených osôb sa nezaujímal a ani nemal záujem sa na tom zúčastňovať. 11. Svedkyňa Z. H. na pojednávaní uviedla, že od roku XXXX robí na bytovom družstve a s takým prípadom sa nestretla. Majú veľa vlastníkov, to znamená, že riešia každodenne nejaké problémy. V tomto
prípade ešte bývalý vlastník pán I. mal dlh a do dražby bol daný jeho byt, banka dala do dražby jeho byt a žalobca vydražil tento byt. Tento byt bol vydražený za sumu XX.H., to bola podľa jej názoru dosť nízka cena, keďže im denne prejde cez ruky veľa kúpno-predajných zmlúv a vedia, aké sú trhové ceny, že v danom čase bola napríklad trhová cena takého podobného bytu okolo XX.H. a ten byt bol vydražený za XX.H.. Bola uspokojená pohľadávka banky, kde bývalý vlastník dlžil a X.XXX ostala pohľadávka na danom byte. Nový vlastník pán G. si plnil svoje povinnosti, to znamená, že uhrádzal zálohy za platby. Každý rok mu robili vyúčtovanie, preplatok mu vrátili. Ale nie vlastník mal dlh, ale na byte bola ťarcha vo forme nedoplatku. Po piatich rokoch, keďže pán G. tento byt prenajímal, po piatich rokoch mal záujem ho predať, tak prišiel si po potvrdenie a vynucoval si od nich potvrdenie o tom, že na byte nie je žiadny dlh. Dali mu potvrdenie, že on má všetko vyrovnané, ale na byte spočíva dlh a uviedli čiastku X.XXX, pretože ten dlh stále je tam. Vynucoval si to potom krikom, že keď mu nedajú potvrdenie podľa zákona, aké on požaduje, že on nič nedĺži, tak sa dozvedia, že sa dozvie celý N. a že on im ukáže a ďalšie veci. Potom bolo bytové družstvo žalované za to, že nevydalo potvrdenie. Predtým bolo zapísané zákonné záložné právo na I. na tento byt, ale to sa doslova vynulovalo pri novom zápise. Vzápätí dali tento zápis, tak stále je tam ťarcha na uvedenom byte. Vlastníci sa domáhajú každý rok na schôdzach, že kedy tento dlh X.XXX bude vyrovnaný. Majú osobitné účty, to znamená, že z pohľadu účtovníctva ten dlh tam je. Z účtovníctva ho nemôžu vymazať. Vlastníkom bytov vysvetľujú, že na bytovom dome nemôžu prevádzať nejaké opravy, lebo tie financie im tam chýbajú. Žalobca uviedol, že pri predaji bytu tento dlh nevyrovná, ale oni hája práva vlastníkov, to znamená, že keď žalobca odmieta tých X.XXX, lebo toto je pointa všetkých tých súdnych a následných ďalších sporov, že keď nezaplatí, zaplatia to ostatní vlastníci bytového domu, ktorí si poctivo každý mesiac plnia povinnosti. Podľa svedkyne mohol žalobca byt predať s ťarchou. Vydali žalobcovi tri potvrdenia, ale ani jeho nepostačovalo a potom nastali podľa svedkyne tie špinavosti. Keď nedali podľa predstáv žalobcu potvrdenie, tak bolo zverejnené na P. Z., že bytové družstvo, čo to je za organizácia. Potom, že predseda predstavenstva, že čo robí, aký je úžerník. Každý vie, že kto je predseda predstavenstva, predseda družstva, pretože to je jedna osoba. Takže nemusí sa tam spomínať M.. U., ale každý to vie. Tam bolo zrejmé, že všetko čo bolo napísané, boli slová kričané na chodbe, tak tieto boli potom prezentované doslova. Na chodbe bolo kričané, že celý N. sa dozvie, že čo sú za organizácia, aký je úžerník pán predseda a všetky takéto veci, pokiaľ nevydajú potvrdenie. Žalobca podľa svedkyne hovoril, že celý N. sa dozvie, že si neplnia povinnosti, nechcú dať potvrdenie. Udialo sa to asi do troch týždňov, vzápätí po krátkej dobe to bolo zverejnené. V nadväznosti na to potom bola doslova znevažovaná činnosť družstva, bolo poškodené ich meno družstevné a aj osoba pána predsedu. A čítali to nielen zamestnanci bytového družstva, ale aj vlastníci bytového domu, ale celkove vlastníci a užívatelia bytov, čo sú v ich správe. Boli ocenení mestom za dobrú činnosť, za obnovu bytových domov, takže primátor mesta dal ocenenie bytovému družstvu za záslužnú prácu a bolo pošpinené aj to, že čo to je za mesto, že takej organizácii také niečo vydalo, také ocenenie. Všetko to vyvstalo z toho potvrdenia. A keď zisťovali aj na katastri, tak stále ten dlh tam bol, lebo pointa a základ všetkého je práve to potvrdenie. Podľa vecí, ktoré boli písané pod D. A. P. má za to, že to bol žalobca, nakoľko skutočnosti v textoch písaných týmto pseudonymom nemohla iná osoba poznať. Nemali na bytovom družstve žiadneho iného klienta, ktorý by podobný problém mal. Pohľadávku voči pánovi I. nevymáhajú, lebo je nevymožiteľná, keďže pán I. nemal žiaden majetok. Aj v tomto smere dávali potvrdenie, že pán G. nemá dlh, ale na byte je ťarcha vo forme nedoplatku vo výške X.XXX Eur. 12. Z T. stránky P. N. (čl. 8 spisu) bolo zistené, že dňa XX.X.XXXX o XX:XX bola zverejnená inzercia s názvom „V. S. O. R. Z. Z. Z. P. N.? A. Z. P. Z. D. R.. D. T. Z. X. Č.... S. L. X. P. A. W.....“
13. Z T. stránky P. N. (čl. 9 spisu) vyplýva, že dňa XX.X.XXXX bol zverejnený nasledovný OZNAM: „W. XX. O. Z. D. Z. P. N. na T. X. L. C.:/..T..Y..XXXXXXXXXXX…/XXXXXXXXXXXXXXXX/… D. V. A. Z. R. Z. A. P. N., ktorú pripravuje náš inzerent. Po publikovaní predmetného príspevku, nakoľko podľa dotknutej strany poškodzuje spoločnosť OSBD N. sme boli oslovení za účelom zverejnenia stanoviska spoločnosti. To publikujeme v plnom znení, tak ako sme ho dostali od predsedu OSBD N. M.. M. U.. STANOVISKO OSBD N.: „Stanovisko a dôvod prečo vznikla (pozn. redakcie: "vznikne") stránka: V. S. „. R. Z. Z. Z. P. N.?" Stránku zriadil p. M. G.., ktorý nedokáže vystupovať ani pod vlastným menom, ale iba pod pseudonymom „. P.. Dotyčný pán potláča v sebe veľký hnev nie kvôli tomu, ako funguje OSBD, ale preto, že OSBD mu nevydalo potvrdenie pre Správu katastra o tom, že na byte nie sú žiadne dlhy. OSBD nemá problém vydať potvrdenie, ale p. M. G.. vydražil byt s ťarchou X.XXX,XX I., ktoré odmieta uhradiť. Takže na byte, ktorého vlastníkom je toho času p. M. G.. je stále evidovaný dlh vo výške X.XXX,XX Eur. Menovaný pán byt s uvedeným dlhom vydražil za XX.XXX I.. Predajom bytu, ktorý počas X rokov stále prenajímal a v ktorom nebýval vyčkal čas na to, aby mu neplynula daňová povinnosť z príjmu z predaja, predáva tento byt v terajších trhových cenách, čo môže byť XX H.. I.. Takže
porovnaním týchto cien čistý výnos je jeho čistý zisk, ktorý je vo výške XX H. I.. Z uvedeného čistého výnosu nie je schopný pán M. G.. uhradiť dlh za byt, ktorý vydražil za tak nízku cenu, ale týmto dlhom zaťažuje finančnú schopnosť ostatných vlastníkov bytového domu. Zároveň sa znižuje tak na úroveň a osočovanie štatutára organizácie M.. M. U. a znevažovanie mena celej spoločnosti. Na dôvažok udávam, že moja osoba vo verejnosti a orgánoch OSBD požíva veľkú odbornú, ale aj morálnu dôveru. Támto smerom pán M. G.. spochybnil aj ocenenie O. N.. O. N. a jeho primátor ocenil záslužnú prácu družstva na základe výsledkov práce, ktoré sú viditeľné na obnovených družstevných bytových domoch. Disciplína a poriadok na každom pracovisku je nevyhnutná. A toto vyžadujem od všetkých spolupracovníkov. K výroku A. M. G.. ohľadom šafárenia s výmerami tepla uvádzame nasledovné: Zálohové platby za energie sa stanovujú podľa zákona, ktorý určuje zálohu na ďalšie obdobie podľa spotreby energií z predošlého obdobia. Vyššie uvedeným stanoviskom si každý čitateľ môže vytvoriť svoj vlastný názor. Ďakujem", uzatvára predseda OSBD M.. M. U..
14. Pod uvedeným oznamom boli nasledovné komentáre používateľov: M. G. v znení: „F. ,,R. U. P. N. ,,<... M. G. v znení: „R.. ". P...“
M. N. G. v znení:
„R. A.: V...“ K uvedenému komentáru bolo pripojených X emotikonov „.H. X. („. C.). XX. Rozsudkom sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX Okresný súd N. uložil žalovanému (Okresné stavebné bytové družstvo N., Ť. XXXX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX) povinnosť vydať žalobcovi (M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XX, XXX XX N.) písomné vyhlásenie o tom, že žalobca ako vlastník bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na A.Í. v bytovom dome súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX/XX, na ulici U.. Z. Č.. XX, N., zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie N., P. N., okres N., nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním tohto bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že: „vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah založený zmluvou o výkone správy. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Súd mal taktiež za preukázané, že pred plánovaným predajom bytu vo vlastníctve žalobcu, tento v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. požiadal žalovaného ako správcu o vyhlásenie o tom, že ako vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX reagoval žalovaný potvrdením zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX o tom, že na byte vo vlastníctve žalobcu je nedoplatok v sume X.XXX,XX I.. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporná, keď žalobca tvrdil, že on ako vlastník bytu žiadne nedoplatky nemá a na druhej strane žalovaný ako správca tvrdil, že hoci žalobca žiadne nedoplatky nemá a ani ich nespôsobil, na jeho byte viazne ťarcha v podobe nedoplatku, ktorý spôsobili predchádzajúci vlastníci bytu - I.. Súd zistil, že žalobca nadobudol predmetný byt v rámci opakovanej dobrovoľnej dražby, o čom svedčí notárska zápisnica sp. zn. D. XXXX/XXXX D. XXXXX/XXXX D. XXXXX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe toho bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo v prospech žalobcu. Titul nadobudnutia: Osvedčenie o dobrovoľnej dražbe D. XXXX/XX - R. XXXX/XXXX, A. X/X (U. Č.. XXXX). Podľa zistení súdu z notárskej zápisnice o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľom opakovanej dražby bola Z. Z., V..Z.. Z druhej strany tejto notárskej zápisnice, z časti Popis práv a záväzkov je zrejmé, že predmet opakovanej dražby je zapísaný na LV č. XXXX ako byt č. XX, D. X.. U.. Z., S. Č.. XX, S. N. W. Z. Č.. XXXX, A. Y. Č.. XXXX/XX, vo vlastníctve M. V. Z. I.. Na tretej strane notárskej zápisnice v časti C: Ťarchy je okrem iného uvedený vklad záložného práva v prospech Z. Z.Ľ., V..Z.., na zabezpečenie pohľadávky na nehnuteľnosť na byt č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, A. Č.. XXXX/XX, S. Č.. XX, A.R. V. A. XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Zmluva o zriadení záložného práva - S. XXX/XXXX. Tiež je tu uvedené, že žalovaný
- Okresné stavebné bytové družstvo N. vydáva žiadosť o zápis záložného práva na byt č. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, A. Č.. XXXX/XX, S. Č.. XX, A. V. A. XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo vlastníctve M. I. a Z. F. G.. Žiadosť - R. XXX/XXXX. Na základe zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu. Je nepochybné, že vlastníctvo k nemu nadobudol v roku XXXX v opakovanej dobrovoľnej dražbe. Žalobca preukázal, že mal v úmysle predať byt, a preto požiadal správcu - žalovaného o vyhlásenie, že ako vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky. Žalovaný mu vyhlásenie vydal, ale konštatoval, že na byte je nedoplatok vo výške X.XXX,XX I.. Vychádzal pritom z toho, že žalobca v rámci opakovanej dražby musel vedieť o danom nedoplatku a o zákonnom záložnom práve. Žalovaný pritom sám na pojednávaní potvrdil, že
žalobca ako vlastník bytu uvedený nedoplatok nespôsobil, že ho vytvorili predchádzajúci vlastníci bytu, že žalobca nemá žiadne nedoplatky a taktiež potvrdil, čo napokon vyplýva aj z predloženého LV č. XXXX, že zákonné záložné právo k bytu č. XX v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bolo do katastra nehnuteľností zapísané až v roku XXXX. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o výkone správy, že predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako správca vystupuje ako dodávateľ tovarov a služieb, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že žalobca ako vlastník bytu, ktorému sú zo strany správcu poskytované tovary a služby, je fyzickou osobou - nepodnikateľom, čo vyplýva aj z evidenčných údajov v katastri nehnuteľností, kde je žalobca označený menom, dátumom narodenia a bydliskom. Súd mimo rozumných pochybností zastáva názor, že ak žalobca ako vlastník bytu nemá nedoplatky na platbách spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, žalovaný ako správca je povinný, a to s poukazom na § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., mu takéto vyhlásenie vydať. Ide o zákonné ustanovenie s rigoróznym obsahom, teda právnu normu kategorickú (kogentnú), od ktorej sa nemožno odchýliť. Realizácia kategorických noriem sa uskutočňuje jedine tým spôsobom, ktorý je stanovený v dispozícii právnej normy. V okolnostiach tohto prípadu je podstatný pojem vlastník bytu. To znamená, že nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, sa v zmysle § 5 ods. 2 citovaného zákona explicitne viažu na subjekt - osobu vlastníka (v danom prípade žalobcu), a nie na objekt - byt, ako sa mylne domnieva žalovaný. Ak teda žalobca nemá nedoplatky, žalovaný je povinný mu vyhlásenie s takýmto obsahom vydať. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o tom, že na byte viazne nedoplatok po predchádzajúcich vlastníkoch, k uvedenému považuje súd za potrebné poznamenať, že za vzniknutú situáciu nemôže niesť zodpovednosť žalobca. Je nepochybné, že ak by zákonné záložné právo k bytu č. XX bolo v čase konania opakovanej dobrovoľnej dražby zapísané, žalobca by v zmysle § 31 zákona č. 527/2002 Z. z. bol povinný túto ťarchu znášať, pretože v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi. V čase konania opakovanej dražby, čo vyplýva z notárskej zápisnice, bola v ťarchách uvedená len poznámka, že sa vydáva žiadosť žalovaného o zápis tohto záložného práva. Z výpisu z U. Č.. XXXX je zrejmé, že zákonné záložné právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané až v roku XXXX, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Skutočnosti spojené so zápisom zákonného záložného práva k bytu č. XX nemôžu za daných okolností ísť na vrub žalobcu. Navyše súd dáva do pozornosti, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z., môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd v lehote stanovenej zákonom, aby určil neplatnosť dražby (§ 21 ods. 2). Ak sa teda žalovaný domnieva, že jeho pohľadávka nebola v opakovanej dražbe uspokojená a že došlo tým k porušeniu zákona, mal možnosť žiadať o súdnu ochranu. Marginálne súd dodáva, že podľa vyjadrenia žalovaného, tento si v inom konaní vedenom na tunajšom súde vymáha nedoplatok na predmetnom byte od predchádzajúcich vlastníkov bytu č. XX. Pritom predmetom tohto sporu je uloženie povinnosti žalovanému, ktorý sa jej bráni práve z titulu nedoplatku, ktorý nezavinil a v čase konania dobrovoľnej dražby v roku XXXX ním nebol viazaný žalobca, keďže zákonné záložné právo k bytu č. XX bolo do katastra nehnuteľností zapísané v roku XXXX. XX. Rozsudkom sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 30.1.2020 Krajský súd v Prešove potvrdil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XCsp/XX/XXXX zo dňa 9.5.2019 s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia mimo iného na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že „je potrebné poukázať na ust. § 5 ods. 2 veta prvá a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia, potvrdenie správcu sa týka osoby konkrétneho vlastníka bytu, ktorý chce uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu a len vo vzťahu k tomuto subjektu je potrebné zisťovať, či správca voči nemu eviduje nejaké nedoplatky na úhradách alebo nie. Je pri tom zrejmé, že žalobca si od nadobudnutia bytu do vlastníctva v opakovanej dobrovoľnej dražbe svoje povinnosti vlastníka riadne plnil. Dlh vo výške XXXX,XX eur, na ktorý poukazuje žalovaný, spôsobili bez akýchkoľvek pochybností predchádzajúci vlastníci bytu a na jeho vzniku sa žalobca žiadnym spôsobom nepodieľal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, podľa ktorej s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy táto je pre posúdenie uplatneného nároku právne bezvýznamná. Medzi práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o výkone správy nemožno zaradiť povinnosť žalobcu zaplatiť dlh v dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany predchádzajúcich vlastníkov bytu. K zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka môže dôjsť iba postupom vyplývajúcim ust. § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. K takejto zmene doposiaľ nedošlo. Ani ust. § 15 ods.1 zákona č. 182/1993 Z. z. upravujúce zákonné záložné právo nemení nič na skutočnosti, že žalobca si svoje povinnosti riadne plnil a žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv nemá. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Aj keď ust.§ 31 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s prechodom vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby nespája za predpokladu, ak osobitný zákon neustanovuje inak, zánik záložného práva, uvedené nič nemení na tom, že žalovaný voči žalobcovi nemá žiadnu pohľadávku, ktorá by mu bránila vydať vyhlásenie vyplývajúce z ust. § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.“ 17. Žalovaný v priebehu konania podal návrh na prerušenie konania z dôvodu podania dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 30.1.2020 s tým, že mal za to, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie a to posúdenia otázky, či na byte viazne ťarcha v podobe nedoplatku. Súd tento návrh postupom podľa § 164 C.s.p. zamietol, majúc na zreteli predovšetkým to, že pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania je potrebné uvažovať v intenciách vhodnosti, nakoľko prípadným prerušením konania, do skončenia iného súdneho konania, môže dôjsť k predĺženiu konania, prípadne aj o niekoľko rokov. V tejto súvislosti pri posudzovaní zásahu do práva na ochranu osobnosti a intenzity tohto zásahu vnímajúc rozdielny výklad ustanovenia § 15 č. 182/1993 Z.z. a posudzovania zabezpečovania pohľadávok (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 13.12.2013), pri celkovo vykonanom dokazovaní nevzhliadol dôvod na prerušenie konania a návrh na prerušenie konania zamietol. 18. Súd prvej inštancie uvádza, že ním boli vykonané všetky dôkazy navrhované stranami sporu a preto otázkou ostalo právne posúdenie zisteného skutkového stavu. 19. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. 20. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 21. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 22. Ochranu osobnosti upravujú viaceré odvetvia práva. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka, akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je česť fyzickej osoby v jej rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k iným fyzickým či právnickým osobám. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. 23. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka tak musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a neoprávnenosť (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. 24. Medzi základné hodnoty ľudskej osobnosti nepochybne patria i ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené ústavou a ich ochrana Občianskym zákonníkom. Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí
každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej ľudskej bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej ponižovaním. Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. 25. Z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva, že pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť pôvodcu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť osobnú integritu fyzickej osoby, jej súkromného života, alebo znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. 26. Neoprávnený zásah do osobnosti môže byť spôsobený predovšetkým uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, no tiež uverejnením pravdivých tvrdení, ktoré majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamujúco a majú znevažujúci účinok, a rovnako aj údajmi pravdu skresľujúcimi, ktoré samé o sebe síce nie sú nepravdivé, ale sú podané takou formou a v takých súvislostiach, že môžu viesť ku skresleniu informácie podávanej verejnosti. 27. Podľa súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.09.2013 sp. zn. XCdo XXX/XXXX) platí, že účastníkom právneho vzťahu vyplývajúceho z ust. § 11 Občianskeho zákonníka je na jednej strane fyzická osoba do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté, teda žalobcovia a účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv, teda je pôvodcom alebo subjektom zásahu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe tieto okolnosti sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa totiž rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia, teda je aktívne vecne legitimovaný a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný. Predmetom konania je ochrana podľa § 11 Občianskeho zákonníka, teda právo domáhať sa ochrany proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a svojho mena a prejavov osobnej povahy. Predpokladom úspechu pri takejto žalobe je preukázať predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívnu spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi týmito dvoma prvkami musí byť vzťah príčinnej súvislosti. 28. Pokiaľ sa jedná o námietku nedostatku pasívnej legitimácie, podľa názoru súdu táto svedčí žalovanému (žalovaný nechal zverejniť príspevok, ktorý žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv), keďže preukázateľne nechal zverejniť svoj príspevok na inzertnom portáli, pričom podľa názoru súdu zodpovednosť za svoje tvrdenia nesie prispievateľ/inzerent. 29. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý ako už bolo uvedené priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 30. Ako už bolo konštatované, ust. § 13 Občianskeho zákonníka stanovuje fyzickým osobám osobitnú možnosť na využitie prostriedkov na ochranu svojich osobnostných práv. Podľa tohto ustanovenia (okrem iného) má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa odstránili následky týchto (neoprávnených) zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie.
31. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi sporovými stranami bolo vedené konanie na tunajšom súde o vydanie potvrdenia o tom, že žalobca ako vlastník bytu č. XX, nachádzajúceho sa na A. v bytovom dome súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX/XX, na ulici U.. Z. Č.. XX, N., zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie N., obec N., okres N., nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním tohto bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom žalobcovi bolo rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. XCsp/XX/XXXX v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie sp. zn. XCo/XXX/XXXX vyhovené. Následne na inzertnom portáli P. N. bol zverejnený inzerát „S..?", na ktorý bol internetovým portálom P. N. poskytnutý priestor pre žalovaného, aby naň zareagoval, pričom žalovaný príspevku, v ktorom ostal jeden neanonymizovaný údaj o mene a priezvisku osoby M. G. uviedol, že „na byte, ktorého vlastníkom je toho času p. M. G.. je stále evidovaný dlh vo výške X.XXX,XX I.. Menovaný pán byt s uvedeným dlhom vydražil za XX.XXX I.. Predajom bytu, ktorý počas X rokov stále prenajímal a v ktorom nebýval vyčkal čas na to, aby mu neplynula daňová povinnosť z príjmu z predaja, predáva tento byt v terajších trhových cenách, čo môže byť XX H.. Eur. Takže porovnaním týchto cien čistý výnos je jeho čistý zisk, ktorý je vo výške XX H. I.. Z uvedeného čistého výnosu nie je schopný pán M. G.. uhradiť dlh za byt, ktorý vydražil za tak nízku cenu, ale týmto dlhom zaťažuje finančnú schopnosť ostatných vlastníkov bytového domu. Zároveň sa znižuje tak na úroveň a osočovanie štatutára organizácie M.. M. U. a znevažovanie mena celej spoločnosti. Na dôvažok udávam, že moja osoba vo verejnosti a orgánoch OSBD požíva veľkú odbornú, ale aj morálnu dôveru. Týmto smerom pán M. G.. spochybnil aj ocenenie O. N.. O. N. a jeho primátor ocenil záslužnú prácu družstva na základe výsledkov práce, ktoré sú viditeľné na obnovených družstevných bytových domoch.“ Uvedený príspevok vníma žalobca ako zásah do jeho práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 OZ. Následne boli pod týmto príspevkom uvedené komentáre osôb s negatívnymi vyjadreniami na adresu žalovaného a žalobcom vytvorená verejná skupina na sociálnej sieti T. s názvom „R. U. P. s tým, že žalobca „R..“. 32. Súd skúmal okolnosti konkrétneho prípadu, z celkovej povahy tak aj jednotlivých okolností, pričom prihliadol predovšetkým k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, na trvanie a rozsah prípadnej ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutej osoby v spoločnosti a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že príspevok žalovaného nedosiahol takú intenzitu, aby žalobcovi zasiahol do jeho fyzickej integrity a privodil ujmu na jeho osobnosti z hľadiska jeho postavenia v spoločnosti. Práve naopak celkové vyznenie listu žalovaného, ako aj následné reakcie čitateľov príspevku v komentároch, ktoré podľa názoru súdu komplexne dotvárajú obraz a sú súčasťou komunikácie a internetového priestoru, ktorý nemožno hodnotiť oddelene, potvrdzujú pravý opak. Berúc v úvahu práve reakcie autorov komentárov a využitie pozitívnych emotikonov (H. X., Z.) ďalších sledovateľov uvedeného internetového portálu svedčia o presnom opaku a potvrdzujú, že na strane žalobcu zásah žalovaného neprivodil ujmu takej intenzity, ktorá by v jeho súkromí, v pracovnom, či osobnom živote, ako aj v spoločnosti, či u širšej verejnosti znížila jeho vážnosť a dôstojnosť. Uvedené komentáre ďalších ľudí pod príspevkom svedčia a potvrdzujú, že zjavne žalobcovi nebola spôsobená ujma takej intenzity, ktorá by zasiahla do jeho fyzickej integrity a ani žiaden žalobcom vykonaný a navrhovaný dôkaz nepreukazuje, že by sa tak malo stať. Komentáre pod príspevkom žalovaného reagovali opačne práve v neprospech žalovaného a nie žalobcu, ktorému vyjadrovali podporu v jeho prezentácii vo vytvorenej verejnej skupine „R. U. P. N.“, ktorá nasledovala po inzeráte pod názvom „S..?“. Uvedené v kontexte podľa názoru súdu nesvedčí o tom, že by bola žalobcovi spôsobená vážna ujma na jeho právach a znížená jeho dôstojnosť a vážnosť. Žalobca koniec koncov žiadnym spôsobom ani len netvrdil, že by príspevok žalovaného ho zasiahol v súkromnom živote (partnerskom, rodinnom) alebo pracovnom, alebo akým spôsobom bola znížená jeho vážnosť, dôstojnosť. V tomto smere žiaden dôkaz nepotvrdzuje, že by vážnosť žalobcu v spoločnosti a jeho dôstojnosť bola znížená. Všetky vykonané dôkazy svedčili o presnom opaku. Aj výpoveď svedkyne H., ktorá potvrdila, že práve na adresu žalovaného sa zniesla spŕška kritiky a začali sa na nich obracať nielen vlastníci bytov s negatívnym obrazom o žalovanom, nie o žalobcovi. Ani jeden z vykonaných dôkazov nesvedčil o tom, že by žalobcovi bola spôsobená ujma takej intenzity, ktorá by znižovala jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti a prejavila sa v jeho súkromnom alebo pracovnom živote. Opakujúc sa žalobca v konaní neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by bolo možné usúdiť, že konaním žalovaného bola vážnou mierou znížená dôstojnosť žalobcu v spoločnosti, v jeho pracovnom a rodinnom živote. Nepreukázal, že uvedený príspevok mal negatívny dopad na nazeranie na osobu žalobcu, alebo na jeho súkromný a pracovný život, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 33. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou sporových strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce. Súd poukazuje na to, že je postačujúce len tie zdôvodňovať, ktoré majú pre vec podstatný
význam, a to s odkazom na uznesenie ÚS SR z 23.06.2004, III. ÚS 209/04, rozsudok I. B. S.. Š. R. XX.XX.XXXX, B. Y.. B.Y. R. XX.XX.XXXX, C. Y.. T. R. XX.XX.XXXX. 34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.