Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-156-2019.pdf
PDF · 77.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/156/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Havlát, Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu SALVIA Slovakia, a.s. v konkurze, Mnešická 11, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 634 133, proti žalovanému: FARMACEN, spol. s r.o., Moldavská cesta 8/A, 040 11 Košice, IČO: 34 126 724, zast. Advokátska kancelária Novotná Figurová, s. r. o., Kozmonautická 1, 821 02 Bratislava, IČO: 47 612 291, o zaplatenie 2.956,14 eur (pôvodne 89.056,710 Sk), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/144/1999-203 zo dňa 21. mája 2019, v časti II. výroku, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/144/1999-203 zo dňa 21. mája 2019 v odvolaním napadnutej časti II. výroku potvrdzuje.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil (I. výrok). Žalovanému súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok). Súd tiež vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 118,17 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenskej pošty, a.s.) po právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 2.956,14 eur (pôvodne 89.056,710 Sk) spolu s príslušenstvom. Podaním, súdu doručeným dňa 10.4.2019, vzal žalobca žalobný návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že sa mu nepodarilo dohľadať v dokumentácii úpadcu doklad preukazujúci oprávnenie konať za pôvodného žalobcu. Žiadal preto, aby súd konanie zastavil a nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.4.2019 oznámil, že nemá k späťvzatiu výhrady, žiadal však priznať nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vec posúdil v zmysle ustanovení §§ 144, 145 ods. 1, 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku - zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP) upravujúcich späťvzatie návrhu, ako aj ustanovení §§ 256 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP upravujúcich náhradu trov konania.
V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie reagoval na návrh žalobcu o trovách konania rozhodnúť s prihliadnutím na ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V danom prípade posudzujúc uvedený dôvod na aplikáciu § 257 CSP, ktorým mala byť povinnosť správcu úpadcu konať s odbornou starostlivosťou, a tým podľa názoru žalobcu, automaticky nadväzujúcu povinnosť podať návrh na pokračovanie v konaní, súd prvej inštancie uviedol, že nejde o dôvod, ktorý by spadal pod výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré je možné rozhodnúť podľa § 257 CSP. Okresný súd Bratislava I tiež poukázal na ustálenú judikatúru vo vzťahu k výkladu podmienok v zmysle ustanovenia § 257 CSP.
O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, ods. 6 písm. b) a ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení neskorších predpisov.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu v časti II. výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s odôvodnením, že predmetné rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ - žalobca uviedol, že správca, konajúc s odbornou starostlivosťou bol povinný dňa 29.8.2018 podať návrh na pokračovanie v konaní. Poukázal na skutočnosť, že návrh na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému zo dňa 1.2.1999 podal ešte pôvodný žalobca pred vyhlásením konkurzu. Žalobca má za to, že konal správne a s odbornou starostlivosťou, ak na výzvu súdu navrhol svojím podaním pokračovať v konaní. Nakoľko ide o spor z roku 1999, žalobcovi - správcovi konkurznej podstaty sa aj napriek vyvinutej snahe, nepodarilo dohľadať v dokumentácii úpadcu doklad preukazujúci oprávnenie osôb, podpísaných pod návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 1.2.1999, konať za pôvodného žalobcu. Žalobca zastáva názor, že v tomto spore žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pri zohľadnení okolností hodných osobitného zreteľa (Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSFR, ČSR a SSR 17970-1983, sv. IV. strana 64). V závere svojho odvolania žalobca uviedol, že porušením povinnosti postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou sa môže ustanovený správca konkurznej podstaty dopustiť spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 alebo 238 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd bez nariadenia pojednávania odvolaním napadnutý rozsudok v časti rozhodnutia o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú, podľa jeho názoru, dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Správca, konajúc s odbornou starostlivosťou (podľa § 7 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii) mohol už z vlastného spisového materiálu zistiť, že procesné podmienky konania nie sú splnené a že nemôže v podstatných skutočnostiach uniesť dôkazné bremeno a zodpovedne tak vyhodnotiť, či má zmysel podávať návrh na pokračovanie v súdnom konaní. Tým skôr, že žalobný návrh bol podaný pred takmer pred dvadsiatimi rokmi, mohol správca predpokladať, že sa dostane do dôkaznej núdze, pričom mal zároveň vedomosť, akú dokumentáciu úpadcu má, resp. nemá k dispozícii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutom rozsudku bez nariadenia pojednávania potvrdil.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetné uznesenie v odvolaním napadnutej časti je potrebné potvrdiť. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia.
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti II. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/144/1999-203 zo dňa 21. mája 2019, ktorým rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP s tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. V
bode 14. svojho rozhodnutia konajúci súd odôvodnil, prečo na predmetnú vec neaplikoval ustanovenie § 257 CSP.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (ako v prejednávanej veci). Pokiaľ sporovej strane (v prejednávanej veci žalobcovi) možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane.
7. Podľa § 257 - dôvody hodné osobitného zreteľa (ktorého použitie navrhol žalobca), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ustanovenie § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania neaplikoval, pretože je potrebné zdôrazniť, že použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitým okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Uvedenú normu nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, pričom pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa potom súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ako aj na ich postoj v predmetnom konaní. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Skutočnosť, že žalobcovi sa aj napriek snahe nepodarilo dohľadať v dokumentácii úpadcu doklad preukazujúci oprávnenie osôb podpísaných pod návrhom na vydanie platobného rozkazu, konať za pôvodného žalobcu, nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, umožňujúce použitie ustanovenia § 257 CSP.
9. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 100 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).