Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19P-40-2020.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. B., Z.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, pracovisko Ž., dieťa rodičov matky: Q. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. XXX, XXX XX Ž., Š.K. H. Q., a otca: F. K.Á., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. R.. P.. A. XX/X, XXX XX Ž. Z. O., štátny občan SR, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v znení :
Otec mal. Z. B., Z.. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. dieťaťa zvýšeným výživným z doterajšej sumy 130,-€ mesačne na sumu 150,-€ mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc od 01.10.2020.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Ž. Z. O. Q.. I.. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. Z. z doterajšej sumy výživného 130,-€ na sumu 150,-€ mesačne. V návrhu poukázala na to, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť otca voči mal. Z. rozhodnutím Okresného súdu v Ž. Z. O. Q.. I.. XP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, počnúc od XX.XX.XXXX. Od uvedenej doby sa pomery na strane maloletej zmenili, nakoľko v súčasnej dobe navštevuje II. Životné náklady ako aj potreby maloletej sa zvýšili, nakoľko je staršia fyzicky vyspelejšia, úmerne s vekom a rastom sa zvýšili aj jej výdavky na výživu a zabezpečenie nevyhnutných potrieb ako sú oblečenie, obuv, hygiena, školské potreby a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti.
2. Otec v konaní pred súdom uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi v byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Pracuje ako montážnik s príjmom cca 450,-€ v čistom mesačne. Medzi jeho výdavky patrí nájom - 100,-€ mesačne, exekúcia na príjem vo výške 82,72€ mesačne a bežné výdavky na cigarety a podobne. S mal. dcérou sa pravidelne stretáva, chodia spolu na výlety, nad rámec výživného jej zakupuje hračky.
3. Rodičia mal. dieťaťa v priebehu konania pristúpili k uzatvoreniu rodičovskej dohody ktorou sa otec mal. Z. zaviazal prispievať na jej výživu zvýšeným výživným z doterajšej sumu vo výške 130,-€ na sumu 150,-€ mesačne s účinnosťou od 01.10.2020.
4. Kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa navrhla, aby súd danú dohodu rodičov schválil, nakoľko táto neodporuje záujmom mal. dieťaťa.
5. Matka mal. dieťaťa je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 370,-€ mesačne, prídavky na dve deti vo výške 49,90€ a príjem z brigádnickej činnosti, ktorý predstavuje priemerne mesačne 36,28€ v čistom. V spoločnej domácnosti žije so svojím partnerom, ktorý pracuje v spoločnosti D. C. Q..J..H.. a dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.102,85€.
6. Otec mal. dieťaťa pracuje vo firme F. G. - J., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 450,-€.
5. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Vzhľadom k tomu, že rodičia mal. dieťaťa v priebehu konania uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá zohľadňuje oprávnené potreby mal. dieťaťa ako aj majetkové a príjmové pomery otca mal. dieťaťa, súd danú dohodu schválil, keďže táto dohoda neodporuje záujmom mal. dieťaťa.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.