Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoZm/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: V.S.O.P, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, IČO: 35 711 850, právne zastúpený: Jarabica, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, IČO: 47 454 831,proti žalovanému: Y. Š., W.. XX.X.XXXX, F. L. XXXX/XX, XXXXX T., o návrhu na vydanie platobného rozkazu na úhradu 41.952,- eur s prísl., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -23 zo dňa 20. júla 2020, takto jednohlasne

rozhodol:

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.7.2020, zamieta.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit:

„I. Zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam bytu č. XX, nachádzajúcom sa v podkroví bytového domu, popis stavby: apartmánový dom časť A, číslo vchodu: o, v stavbe so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku registra „C“, parcelné číslo 677/171 o výmere 798 m2, zapísanej na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie U. L., obec U. L., ktorá je vo vlastníctve žalovaného a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2020 vo výške 41.952,- Eur s príslušenstvom.

II. Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 3.10.2019, na základe ktorej žalovaný nadobudol nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, v kat. území U. L., obec U. L., a to byt č. XX, nachádzajúci sa v podkroví bytového domu, popis stavby : apartmánový dom časť A, číslo vchodu: o, v stavbe so súpis. číslom XXX, postavený na pozemku registra C, parc. č. 699/171 o výmere 798 m2. Zároveň nadobudol spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1085/10000 a spoluvlastnícky podiel 1085/10000 na pozemku zastavanom domom, na parcele registra C č. 677/171 o výmere 798 m2. Kúpna cena vo výške 120.000,- eur bola na základe dohody zmluvných strán rozvrhnutá do dvoch častí, pričom časť kúpnej ceny vo výške 41.952,- eur bola uhradená na základe vystavenej vlastnej zmenky pri podpise zmluvy o prevode vlastníctva bytu a druhá časť kúpnej ceny vo výške 78.048,- eur bola uhradená na základe hypotekárneho úveru. Vlastná zmenka bola splatná k 31.3.2020. Žalovaný v lehote splatnosti zmenku nehradil, čím sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku. Súd prvej inštancie videl dôvodnú obavu zo zmarenia exekúcie v tom, že žalovaný vlastní iba jedinú nehnuteľnosť, ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, ktorá je zároveň zaťažená záložným

právom zriadeným v prospech záložného veriteľa. Poukázal na judikát R 49/2003, z ktorého vyplýva, že podmienky pre to, aby boli predbežným opatrením upravené pomery tak, že sa účastníkovi zakáže disponovať s nehnuteľnosťou, môžu byť splnené i vtedy, ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom zriadených v prospech tretej osoby. Súd prvej inštancie konštatoval, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia nadobudne žalobca ako veriteľ postavenie záložného veriteľa čo do poradia záložného práva ako druhý v poradí, teda vymoženie jeho pohľadávky zo zmenky sa posilní. Súd taktiež uviedol, že vzhľadom na výšku zmenkovej sumy hodnota majetku, na ktorom súd zriaďuje záložné právo nie je neprimeraná. Záverom súd uzavrel, že má za to, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a že žalobca dostatočne preukázal svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená, hodnoverne opísal skutočnosti a osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

3. V zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie voči predmetnému uzneseniu žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný mal za to, že v predmetnej veci neexistuje obava žalobcu z budúceho zmarenia exekúcie pohľadávky žalobcu titulom zmenkového dlhu. Uviedol, že prílohou odvolania je Uznanie dlhu a Dohoda o splátkach zo dňa 11.8.2002, v ktorej sa žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník s účinnosťou od podpisu tejto dohody dohodli, že dlh vo výške 41.952,- eur bude žalovaný splácať v splátkach vo výške 2.500,- eur k 15 - tému a k 30-tému dňu v príslušnom mesiaci počnúc 15.8.2020, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stáva celý dlh splatný. Poukázal na to, že ešte pred účinnosťou dohody uhradil zo svojho účtu žalobcovi na jeho účet č. L. sumu 2.500,- eur dňa 21.7.2020 a na účet č. L. dňa 2.8.2020 sumu 2.500,- eur. Po uzatvorení dohody v jej zmysle uhradil zo svojho účtu na účet žalobcu č. L. sumu 2.500,- eur dňa 13.8.2020. Vzhľadom na uvedené žalovaný mal za to, že Uznaním dlhu a Dohodou o splátkach došlo k modifikovaniu záväzku, ktorý mal žalovaný voči žalobcovi z titulu doplatenia kúpnej ceny. Poukazujúc na uvedené žalovaný uviedol, že nie je v omeškaní s úhradou zvyšku kúpnej ceny, preto dôvody, na základe ktorých rozhodol súd prvej inštancie o zriadení záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, dohodou medzi stranami sporu zanikli.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení , (viazanosť rozsahom a dôvodmi podaného odvolania) a bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.7.2020 zamietol.

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nedoručil napadnuté uznesenie Okresnému úradu Poprad, katastrálny odbor, čím nepostupoval podľa v spojení s vyhlášky č. , avšak uvedené nebránilo odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté uznesenie a rozhodnúť o odvolaní podanom žalovaným.

7. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktoré sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa veta prvá ., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Predmetný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný súčasne s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa uplatňuje nárok zo zmenky. Žalobca žiada priznať nároky z vlastnej zmenky a na zabezpečenie ich vymoženia žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorá sám formuluje do navrhovaného výroku ako zabezpečenie pohľadávky „zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu...“.

13. Pre kontradiktórne súdne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu ( ) a na prípadné odstraňovanie vád návrhu v zmysle ust. a . V predmetnej veci treba osobitne zdôrazniť striktnú zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní ním žiadaného zabezpečovacieho opatrenia.

14. Tak, ako je už uvedené vyššie, vo veci samej uplatňuje žalobca nárok zo zmenky, ale v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žiada vydať rozhodnutie súdu na zabezpečenie splnenia záväzku zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

15. Žalovaný vo svojom odvolaní učinil relatívne námietky vo vzťahu k zmene obsahu zmenkového vzťahu, nakoľko uviedol, že Uznaním dlhu a uzavretím Dohody o splátkach došlo k modifikácií splatnosti zmenky ako aj k čiastočnej úhrade žalovanej sumy, preto považoval dôvody, na základe ktorých súd vyhovel návrhu na zriadenie záložného práva za zaniknuté.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Taktiež je povinný vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočností, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

17. Odvolací súd mal zo spisového materiálu preukázané, že žalobca sa návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.7.2020 domáhal zriadenia záložného práva na byte č. XX v apartmánovom dome časť E., č. vchodu: o, v stavbe so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku registra C č. 699/171 o výmere 798 m2, zapísanom na LV č. XXXX, okres T., obec U. L., katastrálne územie U. L. vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2019 vo výške 41.952,- eur. V tejto súvislosti je nevyhnutné opakovane poukázať na skutočnosť, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha zaplatenia sumy 41.952,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,03 % denne zo sumy 41.952,- eur od 3.10.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 41.952,- eur od 1.4.2020 do zaplatenia, titulom neuhradenia zmenkovej sumy v lehote splatnosti zmenky, teda do 31.3.2020, pričom ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa 3.10.2019 na rad žalobcu.

18. Ako odvolací súd vyššie konštatoval, aby súd mohol vyhovieť návrhu na zriadenie záložného práva, musí osvedčiť existenciu nároku a existenciu dôvodnej obavy, že uvedený nárok nebude možné v exekúcii vymôcť. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana je nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prejednávanom prípade žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený žalobou vo veci samej z titulu vystavenej vlastnej zmenky, ktorú vystaviteľ v lehote splatnosti v platobnom mieste neuhradil. Ako sám žalobca uvádza kúpna cena predmetu kúpy bola na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu rozvrhnutá do dvoch častí, pričom

prvá časť bola uhradená na základe vystavenej vlastnej zmenky vo výške 41.952,- eur pri podpise Zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Z dôvodu, že žalovaný v lehote splatnosti zmenky túto remitentovi

- žalobcovi nezaplatil, tento sa žalobou domáhal zaplatenia nárokov plynúcich z predmetnej zmenky. Poukazujúc na uvedené sa javí návrh žalobcu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2019 vo výške 41.952,- eur ako nedôvodný, nakoľko žalobca sa žalobou nedomáha priznania pohľadávky titulom nezaplatenia kúpnej ceny zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2019 ale titulom neuhradenia zmenkovej sumy. Žalobca sa tak domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti žalovaného za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky zo zmluvy a nie zo zmenky, ktorej judikovanie si uplatňuje v konaní vo veci samej. Neboli preto naplnené zákonné podmienky stanovené v .

19. V súvislosti s uvedeným považuje odvolací súd za potrebné poukázať na osobitý charakter zmenky ako listinného cenného papiera, v ktorom sú inkorporované práva. V zmysle zmenkový a šekový zákon, zmenka predstavuje písomný právny úkon, v ktorom sa zmenkový dlžník, čiže osoba, ktorá na zmenkovú listinu napísala svoje záväzkové vyhlásenie a podpísala ho, zaväzuje zaplatiť majiteľovi zmenky v čase a v mieste určenom na zmenke peňažnú sumu, rovnako v nej obsiahnutú. Zmenkový záväzok je abstraktný záväzok, ktorý je právne nezávislý od základného právneho pomeru, má samostatnú právnu povahu a existenciu a iba za predpokladu vznesenia relatívnych námietok zo strany zmenkového dlžníka vyplývajúceho z kauzálneho pomeru je možné posudzovať existenciu kauzy, zmenu obsahu zmenkového záväzku, resp. čiastočné úhrady zmenkovej sumy, ktoré však nie sú zapísané (vykonané proti samotnej zmenke) na zmenke ako listine. Uvedené námietky však posúdi súd prvej inštancie pri rozhodovaní o predmete sporu, teda pri rozhodovaní o zaviazaní žalovaného na zaplatenie sumy 41.952,- eur s príslušenstvom, a preto sa nimi odvolací súd bližšie nezaoberal. Odvolací súd prihliadol na žalovaným v odvolaní uplatnenú námietku neosvedčenia existencie konkrétneho nároku žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2019, ktorého zabezpečenia sa žalobca návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal.

20. Na základe uvedeného je nevyhnutné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil obsah návrhu na zabezpečovacie opatrenie a jeho súvislosť s konaním vo veci samej, a preto pri aplikácii vyššie citovaných ustanovení sa pomýlil, ak zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 3.10.2019, ak samotnou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 41.952,- eur titulom neuhradenia zmenkovej sumy v lehote jej splatnosti. Poukazujúc na uvedené odvolací súd postupom podľa zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.7.2020 zamietol.

21. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ale nerozhodoval o trovách konania pred súdom prvej inštancie ani pred odvolacím súdom podľa , keďže žalobca spolu s návrhom na zriadenie záložného práva podľa podal zároveň aj žalobu vo veci samej, teda súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní vo veci samej a v konečnom rozhodnutí podľa výsledku konania rozhodne aj o trovách tohto konania, pretože predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí podľa .

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).