Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/75/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B., M. XXXX/X, zastúpení AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Martin, Škultétyho 472/10, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., T. XXXX/X, zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom B., I. XX., o zaplatenie 1.000,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -167 zo dňa 11.03.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, ostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 163,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 24.04.2019 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom v rade 1/, 2/ nárok na náhradu trov v rozsahu 68 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. až , resp. a ust. a . Uviedol, že v tomto prípade žalobcovia svoj nárok odvodzovali od vady a žiadali zľavu z kúpnej ceny. Predmetom predaja bol byt, pričom vada mala spočívať v rosení okien počas klimatických zmien. Následkom tohto sa v medzivrstvách sklenenej výplne tvorili vodné usadeniny, ktoré stekali na dno, pričom porucha sa vyskytla v obývacej izbe a v spálni. Zľava z kúpnej ceny mala predstavovať 1.000,00 Eur. Uvedená suma predstavovala cenovú ponuku spoločnosti RIPLAST, s.r.o. a uvedená bola za okno ako celok, pričom sa však už jednalo o modernejší sedemkomorový profil oproti pôvodnému oknu s trojkomorovým profilom. Súd priznal zľavu vo výške 163,20 Eur, ktorá predstavovala náklady na prípadnú výmenu skiel v pôvodných oknách, čím by došlo k odstráneniu vady. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol vzhľadom na úspech jednotlivých účastníkov v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zástupcu podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ a 2/. Napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak z obsahu odvolania vyplynulo, že namietali výrok, ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, ako aj výrok o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že súd priznal len náhradu za výmenu skiel, nebolo nijak prihliadnuté na ostatné aspekty ako dlhodobé zníženie estetickej hodnoty, či zníženie funkčnosti, ktorú museli žalobcovi znášať. Predmetom žaloby

nebol nárok na náhradu škody, a preto sa podľa ich názoru súd mal zaoberať priznaním nároku žalobcov v širšej rovine, než ako zúžil stav priznania nároku. Žalovaný sám pred súdom priznal, že vada existovala už v dobe uzavretia kúpnej zmluvy. Žalobcovia sa po zistení závady mohli domáhať odstúpenia od zmluvy, avšak požadovali len zľavu vo výške 1.000,00 Eur, čo sa im javilo ako adekvátna náhrada súvisiaca s odstránením vady. Čo sa týka výroku o náhrade trov konania, odvolatelia mali za to, že nemožno procesnou zodpovednosťou zaťažiť žalobcov za nepresné predvídanie výsledku, keď priznaná výška plnenia závisela od úvahy súdu, ku ktorej v prejednávanom prípade nepopierateľne došlo. Hoci uplatňovali nárok na zaplatenie 1.000,00 Eur, úvaha sa má týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie na základe uplatneného nároku). Pre priznanie trov konania v takomto prípade nemal byť podstatný rozsah čiastkového úspechu žalobcov, ale ich úspech v merite veci. Žalobcovia vychádzali nielen z nákladov na opravu a montáž, ale aj zo vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená a zohľadnená v požadovanej výške zľavy z kúpnej ceny. Tiež sa nestotožnili so záverom, že neboli preukázané účelne vynaložené finančné prostriedky na úhradu znaleckého posudku, pričom žalobcovia znalecký posudok zaplatili v plnej výške, inak by s ním nemohli narábať a mať ho vo svojej držbe pre účely súdneho pojednávania. Odvolatelia žiadali zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, aby žalobcom bola priznaná suma 1.000,00 Eur s príslušenstvom a priznané im trovy konania v celom rozsahu.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný. S odvolaním nesúhlasil a nárok žalobcov poprel v celom rozsahu. Uviedol, že odvolanie je založené na skresľujúcich, nepravdivých, účelových tvrdeniach a domnienkach žalobcov. V žalobe pôvodne uviedli, že požadujú sumu 1.000,00 Eur, čo predstavuje sumu za výmenu okien. Túto sumu odvodzovali od predloženej cenovej ponuky spoločnosti RIPLAST, ktorá sa však týkala výmeny celých okien, nielen skiel a naviac išlo o úplne iné okná, ako tie, ktoré sa nachádzali v byte. Tvrdenie žalobcov, že dlhodobo museli znášať zníženie estetickej hodnoty či funkčnosti je len účelové, nakoľko funkčnosť okien žiadnym spôsobom nebola znížená. Cez okná nefúkalo ani netiekla voda. Znalec pritom ustálil, že nie je potrebná výmena okna ako celku, ale len výmena dvojskla. Všetci výrobcovia okien uvádzajú, že dochádza k opotrebovaniu materiálu, v tomto prípade skiel, čo sa rieši práve ich výmenou. Čo sa týka náhrady trov, je nesporné, že úspešnejším účastníkom konania bol žalovaný. Žalobcovia vzhľadom aj na skutočnosť, že boli zastúpení advokátom, museli byť upozornení aj na možnosť neúspechu v konaní, ktorý bude spočívať v tom, že súd uloží povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Už zo znaleckého posudku, ktorý žalobcovia predložili spolu so žalobou, vyplynulo, že oprava pozostáva len z výmeny dvojskla a nie z výmeny okien ako celku. Pri podávaní žaloby si tak museli byť vedomí neúspechu, pričom súd správne potom aplikoval ust. . Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

4. V ďalšom vyjadrení žalobcovia uviedli, že pokiaľ žalovaný poškodené okná nepovažoval za vadu, neznamená, že to vada nebola. Zastávali názor, že žalovaný sa predajom bytu obohatil v ich neprospech, pokiaľ by priznal, že byt má vady na oknách, vedel, že takýto byt by žalobcovia nekúpili. Pokiaľ by sa predsa len rozhodli byt kúpiť, vady majú vždy vplyv na celkové dojednanie ceny.

5. Žalovaný uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach a naďalej je presvedčený, že byt predal bez vád, aj okná v plne funkčnom stave a len v záujme ukončenia veci nepodal voči rozhodnutiu súdu odvolanie. K úhrade uvedenej sumy došlo po tom, ako sa žalovaný dozvedel, že žalobcovia si dali vymeniť dvojsklá na predmetných oknách, a to práve za sumu 163,20 Eur.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v intenciách ust. až a postupom bez nariadenia pojednávania podľa napadnutý rozsudok v jednotlivých výrokoch potvrdil v súlade s ust. ako vecne správny. Výrok, ktorým súd čiastočne žalobe vyhovel a priznal plnenie, ostal nedotknutý.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu a zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je nepochybné, že v tomto prípade, ako vyplynulo zo žaloby, mal súd skúmať zodpovednosť žalovaného za vadu, ktorá mala súvisieť s predajom bytu, pričom samotná vada mala spočívať v rosení medzisklového priestoru okien na dvoch oknách. Žalobcovia žiadali za zníženú možnosť užívania nehnuteľnosti sumu 1.000,00 Eur, čo predstavuje sumu za výmenu reklamovaných okien. V priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie vyšlo najavo, že v tomto prípade na odstránenie vady postačí vymeniť dvojsklo, čo

nakoniec vyplynulo aj zo znaleckého posudku predloženého žalobcami. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že vada sa dá odstrániť výmenou dvojskla, pričom podľa rozpočtu tej istej organizácie, ktorá pre žalobcov vypracovala cenovú ponuku na výmenu celých okien, výmena dvojskla predstavovala súdom priznanú sumu. V tomto prípade súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné ustanovenia a priznal žalobcovi právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady. V tomto prípade výmenou skla na reklamovaných oknách došlo k úplnému odstráneniu vady. Na základe takto zistených skutočností je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil.

8. Pokiaľ teda súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (zvyšok do sumy 1.000,00 Eur), s takýmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolatelia síce uviedli, že súd mal vziať do úvahy aj iné faktory pri určení zľavy, ako len výšku sumy súvisiacu s výmenou skiel, avšak nie je zrejmé, aké iné faktory by súd ešte mal posudzovať, pokiaľ vada s prihliadnutím na technické riešenie a finančné náklady s tým súvisiace bola v celom rozsahu odstránená. Čo sa týka výroku, ktorým súd rozhodoval o trovách prvoinštančného konania, aj tu súd správne aplikoval ust. , v zmysle ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný už vo svojej odpovedi na predžalobnú výzvu poukázal na to, že nie je potrebné meniť celé okná, ale len sklo v nich, pričom podľa jeho zistenia a cenovej ponuky (u inej firmy ako ju predkladal žalobca) tieto náklady by predstavovali maximálne 180,00 Eur. Žalobcovia však požadovali sumu 1.000,00 Eur, pričom súd nakoniec priznal nárok do výšky 163,20 Eur. Správne potom súd vychádzal z pomerného rozdelenia trov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavovalo úspech žalovaného v rozsahu 68 %. V tomto prípade nie je možné hovoriť pri stanovení rozsahu zľavy o voľnej úvahe súdu, pretože priznané plnenie sa odvíjalo od konkrétnej cenovej ponuky, ktorá predstavovala náklady na odstránenie vady v celom rozsahu. I keď súd rozhodoval aj o základe nároku, nie je možné tvrdiť, že výška sa odvíjala v tomto prípade len od voľnej úvahy súdu. Odvolací súd potom aj výrok o trovách konania považoval za správny a aj v tejto časti napadnutý výrok potvrdil.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že žalobcovia neuviedli v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by neboli prejednané prvoinštančným súdom, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. v spojení s a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).