Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-51-2020.pdf
PDF · 75.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/51/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava V, proti povinnému L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o vymoženie istiny 726,61 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.08.2019, č. k. 13Er/105/2017 - 31 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Podľa súdu prvej inštancie dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Občiansky zákonník v § 52 a nasl. OZ, ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Uviedol, že rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a preto rozsudok vydaný v tomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Preto súd podľa § 44 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Poukazuje na to, že v posledných rokoch právny poriadok SR v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen implementáciou Smernice Rady 93/13/EHS. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ako samostatný právny predpis. Tento zákon značne sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. V tejto súvislosti bol novelizovaný aj Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. r) s účinnosťou od 13.06.2014, kde odkazuje priamo na podmienky ustanovené týmto zákonom. Zdôrazňuje, že oprávnený sa uvedeným legislatívnym zmenám prispôsobil a pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Podľa § 3 tohto zákona je v danom prípade rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, oddelená od dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, jej podpisom nebolo podmienené poskytnutie verejných služieb. Spotrebiteľ ju teda mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne
iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Povinný mal pritom dostatok času na preštudovanie dokumentov, ale aj na prípadné predloženie dokumentov na posúdenie právnikovi alebo centru právnej pomoci. Povinný mal možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu, vysloviť s ňou súhlas svojim podpisom a odovzdať oprávnenému, čo aj urobil. Zároveň mal však možnosť aj ju odmietnuť, ak by s jej obsahom nesúhlasil. Závery o nedostatku vedomostí a vôle povinného urobiť vyhlásenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, sú bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a okolností uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že tento zákon umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého možno vykonať exekúciu. Na základe týchto dôvodov navrhol oprávnený podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj uplatnenými odvolacími námietkami oprávneným odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil, skutkový stav vecí nevyhnutný pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. Je nesporné, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinným vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ a právny predchodca oprávneného ako dodávateľ. Povinný uznal svoj záväzok voči oprávnenému na základe dohody o uznaní záväzku zo dňa 20.11.2014, s ktorým v rovnaký deň uzatvoril rozhodcovskú zmluvu, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil právomoc na rozhodnutie sporu. Súd prvej inštancie preto správne postupoval ak na právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a správne skúmal uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu. Dospel k správnemu záveru o jej neprijateľnosti pod následkom absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ide však o zdanlivú možnosť výberu súdu, pretože ak by sa začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu Ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej zmluvy, rozhodnutiu, veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ (v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy), a preto absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovská zmluva zároveň nebola individuálne dojednaná, bola povinnému predložená ako formulárová štandardná zmluva, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
8. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade uzatvorená na samostatnom dokumente a účastníci ju uzatvorili slobodne, tak k tomu odvolací súd poznamenáva, že rozhodcovská zmluva je spísaná na predpísanom tlačive. Sám veriteľ, zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy a jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Ak by mala byť
rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, ktorá vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej zmluvy v podobe formulára, ktorá bola povinnému predložená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne dojednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
9. Odvolací súd uvádza, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Neplatná rozhodcovská zmluva nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozhodcovský rozsudok nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
10. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli pre oprávneného privodiť zmenu právneho posúdenia.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).