Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-77-2024.pdf
PDF · 157.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/77/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350 proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie č.4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Určuje, že úver zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 1674897487 zo dňa 23.05.2012 je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 3471,86 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 15.06.2024 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. IIa. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.
III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012
- v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [3.8] v znení: „ Dlžník, ako aj Spoludlžník, a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Banky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [3.10] v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti VOP. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie Rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môžu domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- uvedená v Obchodných podmienkach pre úver – lepšia splátka, účinných od 16.2.2012 k Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012 v článku 7 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 7.3 v znení: „Platby od Dlžníka sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok
z úveru, prípade viacerých Pohľadávok banky voči Dlžníkovi sa platby Dlžníka započítavajú najskôr na Pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- v článku 9 – Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 9.2 v časti, v znení: „ Ak Dlžník neuhradil riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky Pohľadávky banky a/alebo poruší ktorékoľvek z ustanovení ZoÚ, OP alebo VOP a/alebo jeho vyhlásenia uvedené v článku 8 OP sa ukázali ako nepravdivé alebo neúplné, Banka je za každé takéto porušenie oprávnená: [i] požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným; v takom prípade je Banka oprávnená úročiť nesplatenú Pohľadávku banky, a to až do jej úplného splatenia zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania, ktorého výška je stanovená v Oznámení [v] uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka poplatkov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- v článku 15 – Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 15.6, v časti, v znení: „ Právne vzťahy neupravené ZoÚ, OP a VOP sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
- uvedená v Sadzobníku poplatkov s účinnosťou od 16. apríla 2012 k Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012, a to v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Lepšia splátka, v znení: „1. Poskytnutie úveru pri splácaní úveru z účtu v Poštovej banke a.s. 2% zo sumy úveru; 2. Poskytnutie úveru pri splácaní úveru z účtu v inej banke ako Poštová banka a. s. 4% zo sumy úveru; 3. Správa a vedenie úverového účtu 1,66 € mesačne, 6. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 € mesačne, 7. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 € mesačne, Porušenie zmluvných podmienok 331,94 € alebo zvýšenie úrokovej sadzby o 15%.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 10.06.2024 sa žalobkyňa domáhala a) určenia, že úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 23.05.2012 je bezúročný a bez poplatkov, b) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3471,86 Eur spolu s úrokmi z omeškania a c) vyhlásenia za neprijateľné šiestich zmluvných podmienok. 1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu a to zmluvu o úvere lepšia splátka č. 1674897487 dňa 23.05.2012. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 10 000 Eur, pričom žalovaný jej však poskytol tento úver znížený o poplatok za jeho poskytnutie vo výške 2%, takže reálne bol poskytnutý úver vo výške 9 800 Eur. Podľa názoru žalobkyne zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti a to - druh spotrebiteľského úveru, - dobu trvania zmluvy, - správnu celkovú výšku spotrebiteľského úveru, - podmienky upravujúce čerpanie spotrebiteľského úveru, - správnu výšku celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť a - predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Rovnako žalobkyňa tvrdí, že pred poskytnutím úveru zo strany žalovaného ako veriteľa nedošlo ku skúmaniu jej bonity s odbornou starostlivosťou.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.07.2024 (č.l. 47 - 54). Uviedol, že pokiaľ ide o skúmanie bonity má za to, že táto bola skúmaná riadne, nakoľko bol overovaný príjem žalobkyne prostredníctvom Sociálnej poisťovne a rovnako vykonal aj lustrum v Spoločnom registri bankových informácií. Pokiaľ ide o druh spotrebiteľského úveru uviedol, že jeho pomenovanie lepšia splátka je dostatočné. K tvrdenému nedostatku doby trvania zmluvy uviedol, že v zmluve je jasne uvedené, že úver je poskytnutý na 120 mesiacov a termín konečnej splatnosti úveru je 20.05.2022.
Pokiaľ ide o RPMN a celkovú čiastku úveru uviedol údaje, ktoré použil na výpočet RPMN s tým, že pokiaľ ide o predkladaný výpočet žalobkyne z internetovej kalkulačky má za to, že takýto výpočet nie je presný. V závere svojho vyjadrenia v zniesol námietku premlčania, keďže má za to, že žalobcovi uplynula ako subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota, tak aj objektívna premlčacia lehota 3 rokov. Pokiaľ ide o domáhanie sa neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti poplatku za poskytnutie úveru, správy a vedenia úverového účtu, poplatkov za upomienky a za zmluvné podmienky nie je mu zrejmé, v čom by tieto zmluvné podmienky mali byť neprijateľné.
3. K vyjadreniu žalovaného sa formou repliky vyjadrila žalobkyňa dňa 13.08.2024 (č.l.107-108), v ktorom uviedla, že stále zotrváva na tom, že jej bonita nebola skúmaná dostatočne, pretože v čase poskytnutia úveru už mala viacero úverov, ktoré splácala.
4. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 02.09.2024, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledovné: 4.1. Predovšetkým obe strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. 4.2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 23.05.2012 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere lepšia splátka. V rámci tejto zmluvy bolo uvedené, že čistý mesačný príjem žalobkyne je 430 Eur, táto je vydatá a má dve vyživované deti. Už z týchto údajov v spojení s tým, že žalovaný overoval v Sociálnej poisťovni hrubý príjem žalobkyne iba vo výške 387 Eur a nezisťoval ďalšie skutočnosti potrebné pre posúdenie bonity a to najmä náklady na živobytie je zrejmé, že túto povinnosť neplnil s odbornou starostlivosťou. Ako však bude uvedené ďalej táto skutočnosť pre postup a rozhodovanie súdu nebola podstatná, preto sa ňou súd bližšie nezaoberá. 4.3. Zo zmluvy o úvere s názvom lepšia splátka ďalej vyplýva, že úver bol poskytnutý vo výške 10 000 Eur, s výškou mesačnej splátky 156,24 Eur, poplatkom za správu a vedenie úverového účtu 1,66 Eur mesačne, výškou úrokovej sadzby 11,9% ročne, RPMN banky 13,45%, priemerná RPMN 12,55% a s poistením schopností splácať úver uzatvoreným vo forme zakladaného úveru poistenia. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2012. Dátum konečnej splatnosti bol 20.05.2022 a počet mesačných splátok bol 120. Súčasťou tejto zmluvy boli aj obchodné podmienky, pričom ako zmluva tak aj obchodné podmienky sú prakticky nečitateľné, pričom nepredložením originálu zmluvy nebolo možné zistiť, či aj tento je nečitateľný alebo nečitateľné sú iba predložené kópie. Súčasťou zmluvy bol ak Sadzobník poplatkov v počte 23 strán. 4.4. Žalobkyňa súdu predložila Výpis z účtu za obdobie od 23.05.2012 – 15.12.2014, z ktorého vyplýva čerpanie úveru, zrazenie poplatku 200 Eur z čerpaného úveru a všetky platby zaplatené žalobkyňou. Posledná platba bola zaplatená dňa 15.12.2014 vo výške 8 703,41 Eur. 4.5. V rámci procesného útoku žalobkyňa ďalej súdu predložila 2x výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov prostredníctvom internetovej kalkulačky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, kde jeden výpočet RPMN bol 13,77% a druhý 16,41%. 4.6. Žalobkyňa rovnako súdu predložila Prehlásenie OZ na ochranu spotrebiteľa HOOS zo dňa 10.01.204 o tom, že sa v mesiaci október 2023 dostavila do kancelárie tohto združenia, predložila im posudzovanú zmluvu a dostala odpoveď, že zmluva pre svoje vady by mala byť bezúročná, bezpoplatková a že obsahuje neprijateľné podmienky. 4.7. Žalovaný súdu predložil predpis a rozpis splátok úveru, tzv. amortizačnú tabuľku, ktorá obsahovala rozpis všetkých splátok úveru na istinu úroky a poplatky. Rovnako predložil report zo Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že vymeriavací základ žalobkyne by mal byť aspoň 387 Eur. Tiež súdu predložil aj nie celkom zrozumiteľný výpis z úverového registra, z ktorého vyplývali úvery splácané žalobkyňou. 4.8. Na výzvu súdu o tom aká bola výška splátky a kde bolo uvedené poistné, žalovaný odpovedal podaním zo dňa 15.07.2024 (č.l. 77 - 78), kde uviedol, že výška splátky bola 143 Eur, poistné bolo 13,24 Eur a preto celková výška splátky bola 156,24 Eur, pričom výška poistného vyplýva zo Sadzobníka poplatkov spolu s článkom 4, bod 4.3 a článkom 10 obchodných podmienok. 4.9. Pokiaľ ide o výšku sumy započítanú na poistné zo žalobkyňou celkom zaplatenej sumy, táto suma predstavovala 410,44 Eur a poplatky za správu a vedenie účtu predstavovali 29,98 Eur.
5. Vyššie zistený skutkový stav súd posudzoval nasledujúco. Je nesporné, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a dlžníčkou a žalovaným ako podnikateľom a veriteľom bola uzatvorená úverová zmluva vo forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej právna regulácia podlieha zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj občianskemu zákonníku.
K nedostatkom zmluvy.
6. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy písm.g) - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, písm.j) - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods.1 písm.a) zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa R – 49/2022: Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-377/14 z 21. apríla 2016 Radlingerova, Radlinger). Podľa R – 7/2024: Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.12.2016) je potrebné vykladať tak, že veriteľ je povinný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť „celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ konkrétnou sumou, inak sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona za bezúročný a bez poplatkov. 6.1. Keďže v posudzovanej zmluve uvedená výška úveru 10000 € nezodpovedá z dôvodu zrazenia poplatku 200 € za poskytnutie úveru skutočnosti a zmluva neobsahuje číselné vyjadrenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (obsahuje iba poznámku, že celkovou čiastkou je súčet výšky úveru celkových nákladov spotrebiteľa) je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená, že žalobkyňa bola povinná vrátiť iba poskytnutú sumu 9800 €. 6.2. Zároveň nie je potrebné zaoberať sa ďalšími tvrdenými nedostatkami zmluvy a neskúmaním bonity, keďže aj danie za pravdu žalobkyni v týchto skutočnostiach by nemohlo viesť k priaznivejšiemu následku ako už uvedená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
K bezdôvodnému obohateniu. 7. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 7.1. Podľa R – 14/2022: Pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Podľa R – 15/2022: Analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky.
7.2. Ak teda k preplateniu úveru došlo platbou zo dňa 15.12.2014 a žalobkyňa sa o tom dozvedela od OZ HOOS v 10/2023, tak vzhľadom na dátum podania žaloby dňa 10.06.2024 bola subjektívna a objektívna premlčacia lehota zachovaná a uplatnená pohľadávka tak premlčaná nie je. Nad poskytnutú sumu 9800 € bola zaplatená suma 3471,86 € (spolu 13271,86 €) a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. 7.3. Súd riešil otázku, či bezdôvodným obohatením je aj suma 410,44 € započítaná na poistné ako osobitnú službu. Podľa § 788 ods.1 OZ - Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Ods.2 - Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.). Z citovaných ustanovení vyplýva, že obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy je výška poistného. V preberanej zmluve, ktorej súčasťou je aj poistenie, výška poistného uvedená nie je. Všeobecné poistné podmienky ako súčasť poistnej zmluvy súdu predložené neboli, preto nie je zrejmé, či poistné je/nie je v nich uvedené. Uvedenie poistného iba v 23-stranovom Sadzobníku poplatkov, pravdepodobne v časti „Lepšia splátka“ v bode 12. ako „základný súbor poistenia pri pôžičke nad 8500 € do 17000 € vrátane – 13,24 € mesačne“ považuje súd za nedostatočné. Poistná zmluva je tak v zmysle § 39 OZ neplatná a aj zaplatené poistné je bezdôvodným obohatením.
Neprijateľnosť zmluvných podmienok.
8. Podľa § 53 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012 v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [3.8] v znení: „ Dlžník, ako aj Spoludlžník, a to každý z nich osobitne, podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a Spoludlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu vo výške Splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Banky.“ 9.1. Zmluvná podmienka trpí nedostatkom transparentnosti, keďže podpisom úverovej zmluvy je uzavretá bez ďalšieho aj dohoda o zrážkach zo mzdy a to bez osobitného upozornenia a vysvetlenia toho, že zrážky zo mzdy sa budú vykonávať bez súdneho rozhodnutia, aký je mechanizmus týchto zrážok a kedy sa aktivuje.
10. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012 v časti [3] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [3.10] v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti VOP. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie Rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho
zrušenia žalobou na súde sa môžu domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ 10.1. Ide o notoricky známu neprijateľnú podmienku (3Csp/3/2022 – OS Vranov nad Topľou), ktorá spotrebiteľa oberá o možnosť domáhať sa ochrany práv pred všeobecným súdom (§ 53 ods.4 písm.r/ OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
11. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver – lepšia splátka, účinných od 16.2.2012 k Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012 v článku 7 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 7.3 v znení: „Platby od Dlžníka sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, prípade viacerých Pohľadávok banky voči Dlžníkovi sa platby Dlžníka započítavajú najskôr na Pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“ 11.1. Podľa § 330 Obchodného zákonníka (1) Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. (2) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. 11.2. Je zrejmé, že napádaná zmluvná podmienka je čiastočne inšpirovaná Obchodným zákonníkom. Avšak ObchZ. uznáva vôľu dlžníka a jeho určenie a to na rozdiel od uvedenej zmluvnej podmienky, ktorá jednostranne toto právo dlžníkovi odoberá, zjavne za účelom úročenia dlžnej istiny, na platbu ktorej sa splátky zaratávajú až ako na poslednú. Takýto žalovaným dlžníkovi jednostranne vnútený odklon od dispozitívneho ustanovenia zákona, tak spôsobuje hrubý nepomer práv a povinností v neprospech dlžníka (žalovaného). 11.3. Predmetná zmluvná podmienka bola opakovane vyhlásená za neprijateľnú, u žalovaného napr. OS Vranov nad Topľou sp. zn. 3Csp/3/2022.
12. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver – lepšia splátka, účinných od 16.2.2012 k Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012 v článku 9 – Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 9.2 v časti, v znení: „ Ak Dlžník neuhradil riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky Pohľadávky banky a/alebo poruší ktorékoľvek z ustanovení ZoÚ, OP alebo VOP a/alebo jeho vyhlásenia uvedené v článku 8 OP sa ukázali ako nepravdivé alebo neúplné, Banka je za každé takéto porušenie oprávnená: [i] požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stane predčasne splatným; v takom prípade je Banka oprávnená úročiť nesplatenú Pohľadávku banky, a to až do jej úplného splatenia zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania, ktorého výška je stanovená v Oznámení [v] uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka poplatkov.“ 12.1. KS v Prešove rozsudkom sp. zn. 5CoCsp/46/2020 potvrdil rozsudok OS Prešov sp. zn. 8Csp/136/2019, pričom išlo o nasledujúce - 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, z 04.01.2013 v Obchodných podmienkach, v článku 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie
- bod 5.6., v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) na úrok z omeškania, (3) na úrok z úveru, (4) na splátku istiny úveru.„, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Výrokom II. určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, z 04.01.2013 v Obchodných podmienkach, v článku 6. Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie Zmluve o úvere - bod 6.4., v znení: „V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2 OP, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.„, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. KS v Prešove ďalej uviedol - Poznamenal, že úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ust. § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Z uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, príp. ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobujú značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac tak sa takáto dohoda dostáva aj do rozporu s ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 39, § 52 ods. 2 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne neprijateľnou zmluvnou podmienkou (rozsudok KS v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014, sp. zn. 19Co/4/2017, sp. zn. 22Co/2/2017). 12.2. Vo vzťahu k zmluvnej pokute je zmluvná podmienka neprijateľná pre jej netransparentnosť, keďže výška zmluvnej pokuty je uvedená v 23 – stranovom Sadzobníku poplatkov a spotrebiteľ by si ju mal sám v spleti iných poplatkov vyhľadať.
13. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver – lepšia splátka, účinných od 16.2.2012 k Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012 v článku 15 – Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 15.6, v časti, v znení: „ Právne vzťahy neupravené ZoÚ, OP a VOP sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 13.1. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je daná tým, že uvádza spotrebiteľa do omylu, že právny vzťah, ktorého je účastníkom sa nespravuje Občianskym zákonníkom (§ 52 ods.2 OZ - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné., § 54 ods.1 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.).
14. Zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov s účinnosťou od 16. apríla 2012 k Zmluve o úvere lepšia splátka č. 1674897487, z 23.5.2012 , a to v článku Úvery pre obyvateľstvo, v časti Lepšia splátka, v znení: „1. Poskytnutie úveru pri splácaní úveru z účtu v Poštovej banke a.s. 2% zo sumy úveru; 2. Poskytnutie úveru pri splácaní úveru z účtu v inej banke ako Poštová banka a. s. 4% zo sumy úveru; 3. Správa a vedenie úverového účtu 1,66 € mesačne, 6. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 € mesačne, 7. 2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 € mesačne, Porušenie zmluvných podmienok 331,94 € alebo zvýšenie úrokovej sadzby o 15%.“ 14.1. K poplatku za poskytnutie úveru a poplatku za vedenie účtu súd uvádza: NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2020 - 14. Pokiaľ išlo o riešenie nastolenej otázky súvisiacej s poplatkom za vedenie úverového účtu, ktorý podľa žalobcov slúžil výlučne v prospech žalovaného, tak dovolací súd uvádza, že uvedený poplatok bolo možné od spotrebiteľov požadovať do 10.6.2013, kedy tento poplatok bol v Slovenskej republike zrušený. Podľa názoru dovolacieho súdu je argumentácia odvolacieho súdu správna a v celom rozsahu ju považuje dovolací súd za vecne a právne správnu. V otázke poplatku za vedenie úverového účtu v hodnote 2,99 eur mesačne bol odvolací súd toho názoru, že správu úveru možno vyložiť ako činnosť úverového veriteľa, ktorá nie je krytá inými dojednanými platbami (úrokom ako cenou poskytnutého kapitálu a ostatnými poplatkami za konkrétne služby), a ktorú úverový veriteľ na podklade zmluvy o úvere zabezpečuje službami (typicky poradenstvo a klientsky servis, informácie o úverovom vzťahu, zmeny zmluvy, vydávanie rôznych potvrdení) úverovému dlžníkovi po dobu trvania úverového vzťahu. Z ekonomického hľadiska každá cena odráža náklady predajcu a jeho maržu, a preto nebolo neobvyklé ani nelegitímne, aby náklady úverového veriteľa na správu úveru kryl príslušný poplatok ako súčasť ceny plnenia. Poplatok za spravovanie úveru bol v zmysle občianskeho práva cenou plnenia, preto sa na dojednanie o ňom nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu jeho primeranosti v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Neexistuje všeobecný zákaz brať na seba v rámci jedného
zmluvného vzťahu iné povinnosti než tie, ktoré pre daný zmluvný typ stanoví zákon a na tom nemení nič ani princíp ochrany spotrebiteľa a zakotvený v § 51 Občianskeho zákonníka a v rozhodnutí Rady č. 93/13/EHS. Smernica rady ES 93/13/EHS vylučuje z preskúmavania práve dojednávanie ceny, ktoré ponechala na dohodu zmluvných strán v súlade so zákonmi trhového hospodárstva a hospodárskej súťaže. Uvedený poplatok bol do zmluvy o úvere zakomponovaný v súlade so zákonom o bankách, pričom tento je uvedený aj v zákone o spotrebiteľských úveroch, a to v čl. 4 ods. 1 písm. i). Tento poplatok, ako všetky iné poplatky, ktoré peňažné ústavy účtujú, je teda možné preskúmavať len z hľadiska ich primeranosti k poskytnutému plneniu, ktorá neprimeranosť v danom prípade nebola preukázaná. 14.2. Súd zdôrazňuje, že po tomto rozhodnutí Súdny dvor EÚ pri výklade smernice o neprijateľnosti zmluvných podmienok (93/13/EHS) vydal ďalšie rozhodnutia, ktoré umožňujú preskúmať napádanú zmluvnú podmienku z ďalších hľadísk. Ide o uvedené rozhodnutia: C – 229/19: Súdny dvor tak rozhodol, že s cieľom určiť, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Rovnako sa zdá, že na tento účel je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. C – 776/19: Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote. Z tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu alebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ. Transparentná povaha zmluvnej podmienky, ktorú vyžaduje článok 5 smernice 93/13, tak predstavuje jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. C – 212/20: Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti na jednej strane vyplýva, že dodržanie požiadavky jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky, ktorú stanovuje článok 5 smernice 93/13, predstavuje jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci tohto posúdenia uvedenému súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky okolnosti danej veci zhodnotil v prvom rade možné nedodržanie požiadavky dobrej viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy ku škode spotrebiteľa v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia. Súdny dvor totiž rozhodol, že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku 7 smernice 93/13 nemôžu právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice, závisieť od skutočného uplatňovania tejto podmienky. C – 405/21: Navyše preskúmanie existencie prípadnej „značnej nerovnováhy“ sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty transakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Ako teda vyplýva zo šestnásteho odôvodnenia tejto smernice, požiadavka „dôvery [dobrej viery – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 je kritériom, ktoré umožňuje overiť, či predajca alebo dodávateľ zaobchádzal čestne a rovnocenne so spotrebiteľom, ktorého oprávnené záujmy musí zohľadniť. Z tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že pri posudzovaní dobrej viery sa musí brať
ohľad najmä na vyjednávaciu silu strán, či spotrebiteľ bol stimulovaný k súhlasu s podmienkami a či tovar alebo služby boli predávané na osobitnú objednávku spotrebiteľa. C – 565/21 z 16.03.2023 - Vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne nemožno povinnosť odplaty za takéto služby považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, tak ako ich identifikovala judikatúra pripomenutá v bode 18 tohto rozsudku, teda na jednej strane poskytnutie peňažnej sumy veriteľom a na druhej strane vrátenie tejto sumy, vo všeobecnosti aj s úrokmi, podľa stanoveného splátkového kalendára. Bolo by totiž v rozpore s touto povinnosťou striktného výkladu zahrnúť pod pojem „hlavný predmet zmluvy“ všetky služby, ktoré sú jednoducho spojené so samotným hlavným predmetom a ktoré preto majú vedľajšiu povahu v zmysle judikatúry spomenutej v bode 17 tohto rozsudku. Súdny dvor zdôraznil, že požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť obmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená uvedenou smernicou, sa musí chápať široko. Uvedenú požiadavku je teda potrebné chápať tak, že neukladá len povinnosť, aby bola dotknutá zmluvná podmienka pre spotrebiteľa formulovaná z gramatického hľadiska zrozumiteľne, ale aj to, aby zmluva transparentným spôsobom vyjadrovala konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj prípadne vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol spotrebiteľ schopný na základe presných a zrozumiteľných kritérií posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Je pravda, že z tejto judikatúry nevyplýva, že veriteľ je povinný v dotknutej zmluve podrobne špecifikovať povahu všetkých služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených v jednej alebo viacerých zmluvných podmienkach. Vzhľadom na ochranu, ktorú má smernica 93/13 poskytovať spotrebiteľovi z dôvodu, že sa nachádza v znevýhodnenom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, je však dôležité, aby povaha skutočne poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej ako celok. Okrem toho spotrebiteľ musí byť schopný overiť, že sa rôzne poplatky alebo služby, za ktoré sa poplatky platia, neprekrývajú. V bode 69 rozsudku zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578), Súdny dvor rozhodol, že požiadavka transparentnosti vyplývajúca tak z článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ako aj z jej článku 5, bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sa zmluvná podmienka sama osebe považuje za transparentnú bez toho, aby príslušný súd musel vykonať preskúmanie, aké je opísané v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku. Pokiaľ ide o posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti takejto podmienky, z judikatúry pripomenutej v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku vyplýva, že príslušný súd je povinný, vzhľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti, overiť, či bol dlžník schopný posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z toho vyplývajú, pochopiť povahu služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených v uvedenej podmienke, a overiť, že sa rôzne poplatky stanovené v zmluve alebo služby, za ktoré sa poplatky platia, neprekrývajú. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v druhej otázke, treba po prvé konštatovať, že rozšírená znalosť podmienky stanovujúcej províziu za poskytnutie úveru medzi spotrebiteľmi je nezávislá od spôsobu, akým je takáto podmienka formulovaná v rámci konkrétnej zmluvy, o ktorú ide v spore vo veci samej. Všeobecná známosť takejto podmienky preto nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do úvahy v rámci posúdenia jej jasnej a zrozumiteľnej povahy. Pokiaľ ide o preskúmanie existencie prípadnej značnej nerovnováhy, toto preskúmanie sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty transakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. C – 321/23: 45 - Podľa ustálenej judikatúry preskúmanie existencie takejto značnej nerovnováhy sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty plnenia, ktoré je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe zmluvnej podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne
závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. 46 Z tejto judikatúry vyplýva, že ak vnútroštátny súd zistí, že kvantitatívne ekonomické posúdenie nevykazuje značnú nerovnováhu, nemôže obmedziť svoje preskúmanie na toto posúdenie. V takom prípade mu prináleží preskúmať, či takáto nerovnováha vyplýva z inej okolnosti, akou je obmedzenie práva vyplývajúceho z vnútroštátneho práva alebo dodatočná povinnosť, ktorú toto právo nestanovuje. 47 Naopak, ak sa na základe kvantitatívneho ekonomického posúdenia javí značná nerovnováha, možno ju konštatovať bez toho, aby bolo potrebné skúmať iné prvky. V prípade zmluvy o úvere k takémuto zisteniu môže dôjsť najmä vtedy, ak sa služby poskytované ako protihodnota nákladov odlišných od úrokov v primeranej miere netýkajú plnení uskutočnených v rámci uzavretia alebo správy tejto zmluvy, alebo ak sa sumy, ktoré znáša spotrebiteľ ako poplatok za poskytnutie a správu úveru, zdajú byť zjavne neprimerané vo vzťahu k požičanej sume. Vnútroštátnemu súdu v tejto súvislosti prináleží zohľadniť účinok ostatných zmluvných podmienok, a to s cieľom určiť, či uvedené podmienky vytvárajú značnú nerovnováhu na úkor dlžníka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Profi Credit Polska, C-84/19, C-222/19 a C-252/19, EU:C:2020:631, bod 95). 57 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bez toho, aby bol poskytovateľ úveru povinný v zmluve podrobne uviesť povahu všetkých služieb poskytovaných za protihodnotu v podobe poplatkov alebo provízií stanovených v určitých zmluvných podmienkach, je potrebné, aby jednak povaha skutočne poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej ako celok, a jednak, aby spotrebiteľ mohol overiť, či sa jednotlivé poplatky alebo služby, ktoré znáša, neprekrývajú. Toto preskúmanie sa musí vykonať vzhľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti, medzi ktoré patria nielen podmienky dotknutej zmluvy, ale aj reklama a informácie poskytnuté veriteľom v rámci vyjednávania zmluvy. 58 Z toho vyplýva, že ak by vnútroštátny súd konštatoval, že dotknuté podmienky nie sú formulované jasne a zrozumiteľne, mali by byť v každom prípade predmetom posúdenia z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, aj keby tento súd okrem toho usúdil, že tieto podmienky sú súčasťou hlavného predmetu zmluvy alebo že sú v skutočnosti spochybnené vzhľadom na primeranosť ceny alebo odmeny vo vzťahu k službám poskytovaným za protihodnotu. 14.3. Z judikatúry súdneho dvora teda vyplýva, že
- je nepodstatné, že sa zmluvná podmienka týka nízkej sumy a to 1,66 Eur a 200 €. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú,
- s cieľom určiť, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle,
- dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13 nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ,
- aj keď zmluva nemusí obsahovať vyčerpávajúci výpočet služieb poskytovaných za jednotlivé poplatky vyberané veriteľom, vždy musí obsahovať ako celok také skutočnosti, z ktorých bude zrejmé za čo sa poplatok účtuje a že služby poskytované za tento poplatok sa neúčtujú duplicitne napr. formou iného poplatku,
- všeobecná známosť podmienky nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do úvahy v rámci posúdenia jej jasnej a zrozumiteľnej povahy,
- požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť obmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok,
- vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne, nemožno povinnosť odplaty za takúto službu považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere 14.4. Zmluvné dokumenty ani príkladom neuvádzajú za aké činnosti veriteľa sa uvedené poplatky majú platiť, teda aké služby sú za ne poskytované. Tieto služby neuviedol ani žalovaný na priamu otázku súdu. 14.5. Súd do vyhľadávača E. zadal výraz „správa úveru“, pričom žiadna všeobecne platná definícia sa nezobrazila. Aj keď je teda možné, že „správa úveru a vedenie úverového účtu“ sú pojmy známe pre
finančné inštitúcie, ktorým sa priznáva určitý obsah, je potrebné uviesť, že súd tento pojem nepovažuje za všeobecne známy a vychádzajúc z citovanej judikatúry SdEÚ ani všeobecná známosť tohto pojmu by nemohla spôsobiť, že podmienka, ktorá je predmetom preskúmania sa bez ďalšieho považuje za prijateľnú. 14.6. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že súd porovnal práva a povinnosti dlžníka ustanovené zmluvou a právnymi predpismi, pričom z právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy povinnosť platenia poplatku za správu úveru a vedenie úverového účtu neplynie. Išlo teda o povinnosť, ktorá by nebyť zmluvnej podmienky, bola neexistentná. Povinnosť platiť poplatok za vedeniu účtu existovala a existuje v prípade, ak je uzatvorená zmluva o účte v zmysle Obchodného zákonníka (§ 711 ods.1 - Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.). 14.7. Súd teda dospel k záveru, že napádaná zmluvná podmienka je nedostatočne transparentná, keďže zo zmluvy sa nemožno dozvedieť za čo sa uvedený poplatok platí a to ani príkladmo a nemožno teda odkontrolovať, či tento poplatok sa nemal platiť duplicitne s poplatkom za vedenie bežného účtu, ktorý žalobkyňa 1. mala v banke otvorený. Tým, že sa spotrebiteľovi uložila povinnosť platby nevyplývajúca zo zákona a to za činnosti v prospech dodávateľa, došlo k vychýleniu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo znamená neprijateľnosť zmluvnej podmienky. 14.8. Poplatky za upomienky. Vzhľadom na ich výšku a rôznu sumu za 1. a 2. upomienku má súd za to, že tieto nesledujú úhradu nákladov na tieto upomienky vynaložené ale sú skrytou sankciou, čo je neprípustné. Rovnako poplatok alebo zvýšenie úrokovej sadzby za porušenie podmienok (bez špecifikácie akých, pričom zmluvné dokumenty obsahujú množstvo povinností rozdielneho charakteru a závažnosti) považuje súd na skrytú a naviac neprimeranú zmluvnú pokutu § 53 ods.4 písm.k/ OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku).
15. Možnosť deklarácie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva z § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. - Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou Úroky z omeškania.
16. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd nesúhlasí s právnym názorom žalobkyne, že pre určenie ich výšky sa má vychádzať z právnej úpravy platnej pred 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah zo zmluvy vznikol 23.05.2012. Podstatou tohto konania však bolo bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je zmluvným záväzkovým vzťahom, naopak je vzťahom, ktorý nevzniká na zmluvnom základe. Ak teda k preplateniu spotrebiteľského úveru podľa tvrdenia žalobkyne a predložených dôkazov došlo 15.12.2014 je potrebné pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzať z tohto času. Podľa § 517 ods.1 OZ - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 OZ - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka
- Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 16.1. Výška úrokov z omeškania je 9,25% ročne (5% + sadzba ECB 4,25%), pričom žalobkyňa požadovala úroky z omeškania od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanej vychádzajúc z § 563 OZ, keďže zákonom splatnosť bezdôvodného obohatenia stanovená nie je. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 13.06.2024, 14.06.2024 mal plniť a pokiaľ sa tak nastalo dňom 15.06.2024 sa dostal do omeškania od tohto dňa súd priznal úroky z omeškania. 17. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 17.1. Žalobcovi v konaní úspešnému (neúspech iba v nepatrnej časti úrokov z omeškania) je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.