Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-79-2020.pdf
PDF · 118.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., B. XX, zast. JUDr. Gabrielom Szabóom, advokátom, so sídlom Kolárovo, Kostolné námestie 32, IČO: 42 200 598, proti žalovaným: 1. V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., G. D. XX, 2. L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., D. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 24. septembra 2019 č. k. 13C/64/2017-120 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. B. ako KN parcela registra „C“ číslo 28455/483
- záhrada o výmere 776 m2, KN parcela registra „C“ číslo 28455/484 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2, ako stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele č. 28455/484 a uvedené nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu: C. N., rod. N., nar. XX. XX. XXXX/XXXX, bytom B., B. XXXX/XX v podiele 1/1. Žalobcovi uložil povinnosť titulom vyporiadania zaplatiť žalovanému v 1. rade za jeho zrušený 1/8 spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 1.250 eur a žalovanému v 2. rade za jeho zrušený 3/8 spoluvlastnícky podiel náhradu vo výške 3.750 eur, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100% náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 181 ods. 2, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobou doručenou mu dňa 25. 09. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedeným katastrálnym odborom Okresného súdu Komárno na LV č. XXXX pre k. ú. B. a to tak, že po zrušení podielového spoluvlastníctva budú všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. B. prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bude povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade titulom vyporiadania sumu 1.250 eur a žalovanému v 2. rade sumu 3.750 eur. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, pričom podiel žalobcu je vo veľkosti 1/2 z celku, podiel žalovaného v 1. rade je vo veľkosti 1/8 z celku a podiel žalovaného v 2. rade je 3/8 z celku. Nehnuteľnosti užíva výlučne otec žalovaných, pričom spôsob užívania nehnuteľností vedie k nezhodám medzi stranami sporu, ktoré sa nevedia dohodnúť na zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. Otec žalovaných sa o nehnuteľnosti nestará,
nezabezpečuje ich údržbu, stavba nemá prakticky žiadnu hodnotu. Ide o rozvalinu, do ktorej zateká a je neobývateľná. V prípade predaja by táto stavba ubrala na hodnote pozemku, pretože odvoz sute a odpadu nahromadeného otcom žalovaných by stál niekoľko tisíc eur. Reálne rozdelenie nehnuteľností nie je možné, nehnuteľnosti majú hodnotu 10.000 eur. Žalobca ďalej uviedol, že nehnuteľnosti by vedel lepšie využiť, keďže vlastní susedný dom a susedné pozemky. Taktiež uviedol, že sa počas uplynulých rokov pokúsil aj o vydraženie spoluvlastníckych podielov žalovaných, avšak exekútori pre nízku hodnotu nehnuteľností odmietli vykonať exekučné záložné práva. Žalobca za dôkaz označil LV č. XXXX a výsluch strán sporu. Žalovaný v 1. rade v podaní zo 07. 05. 2018, ktoré žalovaný v 1. rade na rozdiel od žalovaného v 2. aj podpísal, namietal proti určeniu hodnoty hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcom a jeho právnym zástupcom. Ďalej tvrdil, že žalobca používa nadmernú časť záhrady a bez súhlasu žalovaného v 1. rade vykopal hroznový sad a nasadil trávu. Žalovaný v 1. rade taktiež tvrdil, že bez jeho súhlasu poslal vymáhačov, ktorí mu obsadili dom, kým sa nevysťahuje. Podľa zmluvy hnuteľný a nehnuteľný majetok predá, avšak za cenu, ktorá mu bola prisľúbená. Žalobca v replike z 30. 05. 2018, poukazujúc na vyjadrenie žalovaného v 1. rade zdôraznil, že žalovaní nespochybňujú skutočnosť, že medzi sporovými stranami pri užívaní a starostlivosti o spoločné nehnuteľnosti dochádza k nezhodám, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, že sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nevedia dohodnúť, že ich otec nehnuteľnosti užíva, avšak sa o ne nestará, že rodinný dom je v neobývateľnom stave. Z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu je rodinný dom životu nebezpečný. Žalobca zdôraznil, že pre nízku hodnotu nehnuteľností exekútori odmietli výkon exekučného záložného práva, preto náhrada v celkovej výške 5.000 eur za spoluvlastnícke podiely žalovaných je primeraná. Súhlasil, aby si žalovaní v prípade nesúhlasu s výškou náhrady zabezpečili znalecký posudok. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného v 1. rade, že bez súhlasu žalovaných vykopal hroznový sad, rovnako poprel, že by do domu poslal nejakých ľudí. Zdôraznil, že z vyjadrenia žalovaných vyplýva, že nemajú záujem na tom, aby účelne využívali nehnuteľnosti, svoje spoluvlastnícke podiely chcú predať. Žalovaný v 1. rade v podaní z 11. 10. 2018 uviedol, že žaloba sa nezakladá na pravde. Rozpory vznikli na základe nátlaku a vyhrážania. Poukázal na smiešnu cenu za byt a záhradu, ako aj na skutočnosť, že voda požívaná na polievanie nie je zadarmo. Potvrdil, že tam býva otec aj na základe toho, že už by tam nič nebolo. V závere uviedol, že cena, aká bola vytvorená pod nátlakom, vôbec nezodpovedá realite, ani ekonomickému efektu. Žalobca vo vyjadrení z 04. 12. 2018 opäť poukázal na skutočnosti ním tvrdené v žalobe, ktoré žalovaný v 1. rade nerozporoval. Uviedol, že aj keď hodnota nehnuteľností v B. od podania žaloby vzrástla, ním ponúkanú hodnotu spoluvlastníckych podielov žalovaných považuje za primeranú, pričom súčasne odmietol tvrdenie žalovaného v 1. rade, že táto nezodpovedá realite. Zdôraznil, že z vyjadrení strán sporu vyplýva, že dohoda nie je možná a do úvahy neprichádza ani reálne rozdelenie nehnuteľností, pretože ich užívanie v rozdelenom stave nie je dobre možné. Súd prvej inštancie otvoril pojednávanie vo veci dňa 24. 09. 2019 s tým, že pojednával v neprítomnosti oboch riadne predvolaných žalovaných. Právny zástupca žalobcu navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaných. Uviedol, že konanie žalovaných považuje za účelové. Ďalej uviedol, že toto podielové spoluvlastníctvo začal riešiť minimálne pred 5 rokmi, v čase, keď podiel žalobcu vlastnil príbuzný žalovaných - pán F.. Žalovaní mali nahovoriť žalobcu, aby podiel pána F. odkúpil, keďže ten už vlastnil nehnuteľnosti v susedstve predmetných nehnuteľností. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že sa pokúšal žalovaných na tému zrušenia podielového spoluvlastníctva kontaktovať mnohokrát, no nešlo to. Kontaktovali aj exekútorov, ktorí však odmietli vykonať exekučné záložné práva pre nízku hodnotu podielu toho-ktorého dlžníka. Žalovaným ponúkali riešenie prostredníctvom osobného bankrotu žalovaných a pomoc pri jeho vybavovaní. Žalovaní však stále ponúknuté riešenia odďaľovali a svoj postoj stále menili. Podľa právneho zástupcu žalobcu, žalovaní túto taktiku aplikujú aj v danom súdnom konaní, najmä keď žalovaní mohli znalecký posudok predložiť už dávno. Navrhol súdu aplikovať sudcovskú koncentráciu konania s tým, že pokiaľ žalovaný v 1. rade namietal hodnotu spoločnej nehnuteľnosti, a teda hodnotu svojho podielu, mal súdu doručiť súčasne aj znalecký posudok. Žalovaný v 1. rade nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania s výnimkou návrhu na výsluch svojho otca ako svedka a výsluch žalovaného v 2. rade, pričom však súdu neoznámil, k akým skutočnostiam by mali byť títo vypočutí. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu, a vzhľadom na postoj žalovaných navrhol, aby súd žalovaných zaviazal aj na náhradu trov konania, vzhľadom na zmarenie predošlých pojednávaní žalovanými. Uviedol, že reálna deliteľnosť žalovanými nebola namietaná a táto nie je ani dobre možná, keď predmetom sporu je malý pozdĺžny dom s jedným vchodom a ide o úzky pozemok. Z uličného pohľadu žalobca vlastní rodinný dom zľava, v susedstve predmetného rodinného domu a oproti cez ulicu má žalobca pneuservis. Predmetná záhrada susedí s nehnuteľnosťami iných vlastníkov. V súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporná existencia podielového spoluvlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. B. stranami
sporu, sporná je hodnota predmetných nehnuteľností. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu. K žalobcom navrhnutému výsluchu strán sporu súd nepristúpil z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval, ku ktorým tvrdeniam by mali byť strany sporu vypočuté, vrátane žalobcu, sa ani nezúčastnili pojednávania vo veci. Z rovnakého dôvodu súd nepristúpil ani k žalovaným v 1. rade navrhnutému výsluchu otca žalovaných ako svedka, ktorého účasť žalovaný v 1. rade na pojednávaní vo veci nezabezpečil a z dôvodu neprítomnosti oboch žalovaných na pojednávaní súd ani nepristúpil k výsluchu žalovaného v 2. rade žalovaným v 1. rade. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. B. na č. l. 114, 115 mal preukázané, že nehnuteľnosti zapísané v uvedenom LV ako parcela registra „C“ číslo 28455/483 - záhrada o výmere 776 m2, KN parcela registra „C“ číslo 28455/484 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2, ako aj stavba - rodinný dom so súpisným č. XXXX na parcele číslo 28455/484 sú vedené v podielovom spoluvlastníctve žalobcu s podielom 1/2 z celku a so spoluvlastníckym podielom 1/8 žalovaného 1 a 3/8 žalovaného v 2. rade. Pri mene žalovaného v 1. rade sú poznamenané dve upovedomenia, z toho jedno o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva a jedno o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a je poznamenaný aj jeden exekučný príkaz predajom nehnuteľností. V časti ťarchy sú zapísané dva exekučné príkazy zriadením exekučného záložného práva. Pri mene žalovaného v 2. rade sú poznamenané tri upovedomenia, z toho jedno o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva a dve upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, ako aj exekučný príkaz predajom nehnuteľností a ako ťarcha je zaznamenaný exekučný príkaz zriadením exekučného záložného práva. Pri mene žalobcu nie sú v uvedenom liste vlastníctva žiadne poznámky a ani ťarchy. Uviedol, že z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, pričom žalobca nemusí tvrdiť, ani preukazovať dôvody, pre ktoré nechce zachovať spoluvlastnícky vzťah. Pokiaľ žalovaní netvrdia a nepreukážu existenciu obzvlášť závažných dôvodov pre zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, je namieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne upravuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov ako prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym odborom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Pokiaľ rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, prichádza do úvahy druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci a pod primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú náhradu určuje súd. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať, a to ani vtedy, keby boli u neho splnené predpoklady účelného využitia veci. Tretím spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce. Súd v konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa brániace zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 OZ. Naopak, v priebehu konania vyšlo najavo, že vzťahy medzi stranami sporu nie sú ideálne, strany sa nevedia dohodnúť ani na spôsobe hospodárenia so spoločnými nehnuteľnosťami. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, ktoré tvrdenie žalovaní nepopreli, ako aj vzhľadom na pozdĺžne situovanie nehnuteľností, veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu a najmä narušené vzťahy strán sporu, dospel k záveru, že reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná. S poukazom na uvedené podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a pristúpil k jeho vyporiadaniu za náhradu tak, že nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý vlastní aj nehnuteľnosti v susedstve predmetných nehnuteľností, ako aj oproti nim. Ani žalovaní nemali námietky voči prikázaniu predmetných nehnuteľností v celosti žalobcovi, žalovaný v 1. rade mal len výhrady voči cene, za ktorú mal pripadnúť jeho podiel (1/8) žalobcovi. Súčasne rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť obom žalovaným ako ustupujúcim spoluvlastníkom náhradu, a to žalovanému v 1. rade za jeho spoluvlastnícky podiel 1/8 z celku vo výške 1.250 eur a žalovanému v 2.
rade za jeho spoluvlastnícky podiel 3/8 z celku vo výške 3.750 eur, keď žalovaní právne významne v zmysle § 151 ods. 2 CSP nepopreli tvrdenia žalobcu, podľa ktorých všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností je 10.000 eur. Z uvedenej hodnoty pripadá na 1/8 podiel žalovaného v 1. rade suma vo výške 1.250 eur a na 3/8 podiel žalovaného v 2. rade suma vo výške 3.750 eur. V neposlednom rade nie sú bez významu pri určovaní výšky náhrady za podiely žalovaných ani právne vady zaťažujúce podiely každého zo žalovaných. Ďalej skonštatoval, že v danom prípade neboli splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaných, keď predmetom konania nie je žaloba podľa § 137 písm. a) CSP. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal 100% náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonom stanovej lehote odvolanie. Namietali, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka, napriek tomu, že sám v rozhodnutí tvrdil, že spôsoby vyporiadania upravuje Občiansky zákonník a tam uvedené poradie je záväzné. Súd prvej inštancie rozhodol na základe tvrdenia žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné bez akýchkoľvek právne relevantných dôkazov. Súd si osvojil aj tvrdenie žalobcu ohľadne ceny nehnuteľnosti. Vyjadrili nesúhlas s tvrdením súdu, že k vydaniu rozsudku sú postačujúce tvrdenia žalobcu. Konajúci súd si mal minimálne vyžiadať snímok z katastrálnej mapy na zistenie, či nehnuteľnosť je alebo nie je reálne deliteľná a zabezpečiť dôkaz z MÚ Kolárovo ohľadne ceny nehnuteľností. Uviedli, že hodnota nehnuteľností v k. ú. B. je v rozmedzí 25 až 33 eur za m2. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Namietal, že odvolanie žalovaných neobsahuje zákonom požadované náležitosti. Žalovaní svoje odvolanie riadne neodôvodnili, pretože neobsahujú konkrétne odvolacie dôvody, ktoré majú byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Pre odôvodnenie odvolania nepostačuje iba nesúhlas žalovaných s rozhodnutím súdu bez uvedenia konkrétnych dôvodov ich nesúhlasu, ktoré by boli preskúmateľné odvolacím súdom. Odvolací súd je v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi odvolania viazaný a nemôže vyhľadávať konkrétne skutočnosti, resp. vady napadnutého rozsudku, ktoré by mohol podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania. Žalovaní v súdnom konaní nepreukázali žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaní nespochybnili, že pri užívaní a starostlivosti o spoločné nehnuteľnosti dochádza medzi sporovými stranami k nezhodám, rovnako nespochybnili ani to, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti neprichádza do úvahy, pretože ich užívanie v rozdelenom stave nie je dobre možné. Namietali iba cenu nehnuteľnosti, avšak svoje tvrdenia o cene nepopreli žiadnymi dôkazmi. Žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie nevykonanie dôkazov z jeho strany (vyžiadanie si katastrálnej mapy a zabezpečenie dôkazu z MÚ Kolárovo). V zmysle zásady koncentrácie konania sa však strana sporu v odvolaní nemôže brániť nevykonaním dôkazov, ktoré v konaní nenavrhla. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že skutkové zistenia súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom súd prvej inštancie logicky vysvetlil svoj myšlienkový proces, ktorým sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Žalobca sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vyplývajúcimi z napadnutého rozsudku a výrok považuje za vecne správny. Odvolacie dôvody žalovaných považuje za nedôvodné a má za to, že svoje odvolanie neodôvodnili v súlade s § 365 CSP, pričom si nesplnili ani svoju dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovanými v 1. a 2. rade, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Predmetom konania bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. B. ako KN parcela registra „C“ č. 28455/483 - záhrada o výmere 776 m2, KN parcela registra „C“ č. 28455/484 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 426 m2, ako stavba - rodinný dom so súpisným č. XXXX na parcele č. 28455/484, pričom žalobca je spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v podiele 1/2, žalovaný v 1. rade v podiele 1/8 a žalovaný v 2. rade v podiele 3/8. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, preto sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania predmetných nehnuteľností jemu do vlastníctva s povinnosťou výplaty náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaným.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených žalovanými v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti a to i tie, ktoré žalovaní uvádzali v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaných odvolací súd uvádza, že v priebehu konania na súde prvej inštancie sa žalovaní pojednávania nezúčastnili. Dňa 11. 05. 2018 doručili súdu prvej inštancie podanie, podpísané oboma žalovanými, z ktorého obsahu vo vzťahu k predmetu konania vyplýva, že namietajú určenie hodnoty hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcom bez znaleckého posudku. Dňa 16. 10. 2018 žalovaný v 1. rade doručil súdu prvej inštancie podanie (nazvané odpor), z ktorého obsahu vo vzťahu k predmetu konania vyplýva, že poukazoval na smiešnu cenu za byt a záhradu. Okrem ceny predmetných nehnuteľností teda žalovaní v priebehu konania na súde prvej inštancie nenamietali žiadnu inú skutočnosť. Až z odvolania žalovaných vyplýva, že namietajú to, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné a tiež cenu nehnuteľnosti.
9. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
10. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákona.
11. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
12. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
13. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
14. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
15. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
17. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.
18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové tvrdenia a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.
19. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
20. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. To neplatí iba výnimočne. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné, sa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach alebo iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach alebo iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania a predmet svojho vnímania. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné. Účelom právnej úpravy (§ 151 ods. 2) je vylúčiť dve neželané situácie a to, aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany čisto formálne, napr. vyhlásením, že
nič z toho, čo tvrdí protistrana, nie je pravda. Po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá. Procesná povinnosť popretia skutkových tvrdení protistrany zakotvená v § 151 sa javí prísna a formálna. Aj v tomto prípade je však prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu. Pri interpretácii ustanovenia § 151 tak prichádza do úvahy, že súd môže postupovať podľa § 150 ods. 2 aj vo vzťahu k strane, ktorá popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd je oprávnený vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení, a to aj za tým účelom, aby korigoval nedostatočne substancované popretie skutkových tvrdení protistrany. Inými slovami, ak strana poprela skutkové tvrdenia protistrany, avšak neuviedla vlastné tvrdenia substancovane (teda tvrdenia podstatné a rozhodujúce), súd ju môže na doplnenie predmetných tvrdení vyzvať. Domnienka, že skutkové tvrdenia, ktoré neboli výslovne a účinne popreté (§ 151 ods. 1 a 2), platí iba v sporovom konaní.
21. Keďže v danej veci ide o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde v zmysle ustanovenia § 379 písm. c) CSP nie je odvolací súd rozsahom odvolania viazaný, pretože určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, napriek tomu, že žalovaní v priebehu konania nenamietali reálnu deliteľnosť nehnuteľností a nemožnosť vyporiadať ich takýmto spôsobom bez vykonania akýchkoľvek právne relevantných dôkazov spochybnili až v odvolaní, odvolací súd sa zaoberal aj touto možnosťou vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva. K tomu je potrebné uviesť, že žalobca na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, ide o malý pozdĺžny dom s jedným vchodom a ide o úzky pozemok. Keďže žalovaní sa pojednávania nezúčastnili, obrali sa o možnosť vyjadriť sa k skutkovému tvrdeniu žalobcu ohľadne reálnej deliteľnosti predmetných nehnuteľností a k popretiu tohto skutkového tvrdenia žalobcu. Potom je potrebné vychádzať z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, a teda toho, že predmetné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pričom odvolací súd ešte dopĺňa, že z rozhodovacej praxe je mu zrejmé, že ak je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj domová nehnuteľnosť, je jej reálne rozdelenie možné výnimočne (často po vynaložení určitých nákladov), avšak pri veľkosti podielov 1, 1/8 a 3/8 je táto možnosť aj bez znaleckého dokazovania vykonaného za účelom zodpovedania tejto otázky zrejmá.
22. Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal otázkou výšky náhrady za nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalovaných žalobcom, pričom k tomu je potrebné uviesť, že okrem všeobecného spochybnenia žalobcom navrhnutej sumy bez znaleckého posudku v podaní zo dňa 11. 05. 2018 a vyjadrenia žalovaného v 1. rade v podaní zo dňa 16. 10. 2018, kde poukazoval na smiešnu cenu za byt (zrejme dom) a záhradu, iné skutkové tvrdenia neuviedli, teda neuviedli iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto odvolací súd ich popretie vyhodnotil ako právne neúčinné. V prípade prítomnosti žalovaných na pojednávaní by mal súd možnosť postupovať podľa § 150 ods. 2 CSP a na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností by mohol strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, teda aj žalovaných by sa mohol spýtať na to, akú cenu za ich podiely považujú za primeranú, čím by korigoval nedostatočné popretie skutkových tvrdení protistrany, avšak tým, že sa pojednávania nezúčastnili, súd nemohol uvedeným spôsobom postupovať, a preto z ich strany nedošlo k dostatočnému popretiu skutkových tvrdení protistrany (žalobcu). Žalobca pritom hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaných odôvodňoval neobývateľnosťou domu pre jeho nevyhovujúci technický stav, pričom poukázal aj na záložné právo na podiel žalovaných a to, že exekútori pre nízku hodnotu nehnuteľností odmietli vykonať exekučné záložné práva. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom k tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).