Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-22-2020.pdf
PDF · 118.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/22/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom K. X, XXX XX V., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 254,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/10/2018-168 zo dňa 11. októbra 2018, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného doručené okresnému súdu dňa 23.11. 2018 na čl.180 spisu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/102/2018 zo dňa 11.10.2018 (rozsudok pre zmeškanie) o d m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 254,22 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 254,22 Eur od 11.11.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy výške 254,22 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že škodovou udalosťou bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. V dôsledku toho poškodený bol nútený si prenajať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb počas opravy. Po ukončení nájmu bola poškodenému vystavená faktúra, ktorú však žalovaný neuhradil v celom rozsahu. Okresný súd vyhovel žalobe žalobcu vydaním platobného rozkazu, voči ktorému žalovaný podal odpor. Po vykonaní všetkých procesných úkonov okresný súd nariadil pojednávanie na deň 11.10.2018, na ktoré predvolal strany konania a ich zástupcov.
3. Okresný súd s poukazom na § 274 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), § 275 CSP, § 277 ods. 1, 2 a 3 CSP, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/194 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), § 524 Občianskeho zákonníka, § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, žalobe vyhovel.
4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.10.2018 sa vyjadril, že trvajú na podanej žalobe a navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, pokiaľ budú splnené zákonné podmienky na jeho vydanie. Žalovaný a ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli naň riadne a včas predvolaní. Žalovaný bol poučený okresným súdom o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie, tak súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalobca podal návrh s rozhodnutím sporu rozsudkom pre zmeškanie.
5. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 11.10.2018, ktoré sa uskutočnilo v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 08.10.2018, v ktorom uviedol, že sa pojednávania nezúčastní ani žalovaný, ani zástupca, za čo sa ospravedlňujú, pričom žiadali konať v ich neprítomnosti v záujme zachovania hospodárnosti konania (č.l. 155 spisu).
6. Posúdil okresný súd, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, keďže pojednávanie sa konalo dňa 11.10.2018 a ospravedlnenie bolo zo dňa 08.10.2018 bez uvedenia vážnych dôvodov, či okolností. Žalovaný neuviedol žiadny dôležitý dôvod. Pokiaľ žiadal konať v jeho neprítomnosti v záujme zachovania hospodárnosti, tak okresný súd poukázal na to, že taký dôvod nemožno považovať za vážne okolnosti neúčasti. Hoci žalovaný má právo dostaviť sa na pojednávanie, pokiaľ neuvedie vážne okolnosti neúčasti a žalobca navrhne rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, žalovaný potom znáša následky takéhoto rozhodnutia a súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Odkazovanie na hospodárnosť nie je vážna okolnosť pre neúčasť, čo vyplýva aj z vyslovených názorov doterajšej súdnej praxe. Okresný súd posúdil, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP - žalovaný/zástupca sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný/zástupca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 10.11.2018 rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. 7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý v odvolaní uviedol, že dňa „13.08.2018 bola právnemu zástupcovi žalovaného, prostredníctvom jeho úradnej elektronickej schránky, doručená elektronická úradná správa od Okresného súdu Žilina, ktorej prílohou bolo Predvolanie sp. zn. 18Cb/102/2018 zo dňa 08.08.2018, z obsahu ktorého okrem iného plynie, že dňa 11.10.2018 o 11:00 hod. pred Okresným súdom Žilina, v miestnosti č. dv.: 106, posch.: I. sa v predmetnom spore uskutoční pojednávanie (ďalej len „Pojednávanie")“. Dňa 08.10.2018 právny zástupca žalovaného odoslal cez portál <https://obcan.justice.sk/> ezaloby elektronické podanie Okresnému súdu Žilina, k spisovej značke 18Cb/102/2018, ktorým reagoval na obsah žalobcovho ostatného podania produkovaného v predmetnom spore, oznámil Okresnému súdu Žilina, že sa Pojednávania neúčastní žalovaný ani jeho právny zástupca, za čo sa súdu ospravedlnil a požiadal Okresný súd Žilina, aby v záujme zachovania hospodárnosti konania uskutočnil Pojednávanie napriek ich neprítomnosti a rozhodol na základe písomných vyjadrení produkovaných zo strany žalovaného (ďalej len „Ospravedlnenie"). Dňa 09.11.2018 bola právnemu zástupcovi žalovaného, prostredníctvom jeho úradnej elektronickej schránky, doručená elektronická úradná správa od Okresného súdu Žilina s elektronickým úradným dokumentom
- Rozsudkom pre zmeškanie.
8. V odvolaní žalovaný uviedol, že podľa neho nebola splnená podmienka podľa § 274 písm. b) CSP, pretože, ako vyplýva z obsahu ospravedlnenia, žalovaná strana svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnila, keďže ospravedlnenie bolo doručené do podateľne okresného súdu dňa 19.09.2018 (čo vyplýva zo súdneho spisu) a s ohľadom na nenavyšovanie trov konania, nežiadal o zrušenie pojednávania, ale majúc na zreteli hospodárnosť konania, a to aj vzhľadom na vyčerpávajúce vyjadrenia k žalovanému nároku, žiadala o uskutočnenie pojednávania napriek jej neprítomnosti a rozhodnutie na základe argumentácie obsiahnutej v jej podaniach.
9. V odvolaní žalovaný uviedol, že „dáva do pozornosti konajúceho súdu, že pokiaľ Okresný súd Žilina vyhodnotil, že Ospravedlnenie vzhľadom na konkrétnu procesnú situáciu nemožno považovať za dôvodné, mal by podľa názoru žalovaného v takomto prípade ihneď po tom, ako žalovaná strana oznámila, že sa pojednávania nezúčastní, mal podľa názoru žalovaného upovedomiť žalovanú stranu, že ospravedlnenie neakceptuje a jej účasť je nevyhnutná, postupujúc tak per analógiám (čl. 4 základných
princípov CSP) podľa § 183 ods. 4 CSP, k čomu nedošlo. Žalovaný je preto názoru, že nemôže obstáť argumentácia Okresného súdu Žilina uvedená v bode 21. odôvodnenia Rozsudku pre zmeškanie. Uvedené sa týka jeho (i) stanoviska k podmienke podľa § 274 písm. b) CSP, keď k obsahu Ospravedlnenia uvádza, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, keďže pojednávanie sa konalo dňa 11.10.20118 a ospravedlnenie bolo zo dňa 08.10.2018 bez uvedenia vážnych dôvodov, či okolností, (ii) stanoviska k hospodárnosti konania, keď uviedol, že žalovaný neuviedol žiadny dôležitý dôvod; pokiaľ žiadal konať v jeho neprítomnosti v záujme zachovania hospodárnosti konania, tak taký dôvod podľa Okresného súdu Žilina nemožno považovať za vážne okolnosti neúčasti; hoci žalovaný má právo dostaviť sa na pojednávanie, pokiaľ neuvedie vážne okolnosti neúčasti a žalobe navrhne rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, žalovaný znáša následky toho a súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie; odkazovanie na hospodárnosť nie je vážna okolnosť pre neúčasť, čo vyplýva aj z vyslovených názorov doterajšej súdnej praxe, a rovnako aj jeho (iii) záveru, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie Rozsudku pre zmeškanie.“ Podľa žalovaného okresný súd postupoval prísne formalisticky, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie bez toho, aby sa presvedčivo vysporiadal s odôvodnením neakceptovania princípu konania, ktorý je jedným z kľúčových ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície a mal by sa uplatňovať v celom konaní, od jeho začatia až po právoplatné ukončenie veci, ako ospravedlniteľného dôvodu. Najmä, ak v priebehu sporu bol žalovaný aktívny, okresnému súdu sa ospravedlnil, žiadal uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti z dôvodu procesnej ekonómie. Žalovaný v predmetnom spore nevytváral žiadne vymyslené, účelové prekážky (fiktívne zdravotné problémy, fiktívne nehody cestou na pojednávanie a pod.), ktoré by viedli k odročovaniu pojednávania, k odďaľovaniu vydania konečného rozhodnutia v konaní, k nehospodárnosti konania, nevytváral nedôvodné prieťahy v konaní ani žiadne prekážky, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Žalovaný žiadnym spôsobom nezneužil právo. Jediné čo žalovaný urobil bolo, že tri dni pred pojednávaním ospravedlnil svoju neúčasť na ňom s ohľadom na nenavyšovanie trov konania (v súlade s princípom hospodárnosti konania), keďže vyhodnotil svoje dovtedy odprezentované skutkové tvrdenia a právne názory ako vyčerpávajúce s tým, že na nariadenom pojednávaní by ich len zopakoval, resp. len poukázal na svoje vyjadrenia. Na základe takéhoto prozaického dôvodu sa žalovaná strana rozhodla nezúčastniť nariadeného pojednávania a ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, pričom vyjadrila svoj súhlas s jeho uskutočnením v jej neprítomnosti. Urobila tak v dobrej viere, že v jej prípade sa nejedná o nečinného a nepoctivého žalovaného, ktorý by mal byť sankcionovaný za svoju nečinnosť a nepoctivosť rozhodnutím vo forme rozsudku pre zmeškanie žalovaného.
10. V odvolaní žalovaný uviedol, že sa domnieva, že „Okresný súd Žilina, nepostupoval v súlade s článkom 17 CSP a svojim postupom nepredišiel zbytočným prieťahom, ale práve naopak ich vytvára, následkom čoho dochádza k zbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu sporových strán. Podľa názoru žalovaného, Okresný súd Žilina nepostupoval v konaní správnym spôsobom a to z dôvodu, že pri vydaní rozsudku pre zmeškanie si procesný predpis nevyložil ústavne konformným spôsobom, ale vychádzal len z formálnych kritérií stanovených zákonom. Procesno-formálne podmienky však nemôžu byť jediným kritériom, ktoré je potrebné zohľadniť. Zavedenie inštitútu rozsudku pre zmeškanie sledovalo nepochybne zefektívnenie a tým aj zrýchlenie súdneho konania v prípade, keď je žalovaný nečinný a svojím postupom zaviňuje, že sa dĺžka súdneho konania predlžuje (neúčasť na nariadenom súdnom pojednávaní).“ „Súčasná procesná občianskoprávna úprava teda usiluje o to, donútiť sporové strany aktívne jednať a postupovať v duchu zásady „nech si každý stráži svoje práva". Avšak netreba zabúdať na skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie je formálny inštitút, ktorý podstatne redukuje možnosť uplatnenia procesných práv sporových strán. Podľa názoru žalovaného súd by mal v každom jednotlivom prípade, predtým ako pristúpi k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, starostlivo zvážiť, či sú skutočne naplnené zákonné dôvody pre vydanie tohto rozsudku, mal by posúdiť a vyhodnotiť, či sa napríklad nejedná len o zneužitie práva sporovej strany, ktorá navrhla vydanie rozsudku pre zmeškanie, mal by brať na zreteľ, aby vydaním rozsudku pre zmeškanie nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty, mal by brať do úvahy predchádzajúcu procesnú aktivitu sporovej strany. S ohľadom na obsah predchádzajúcich bodov tohto podania je zrejmé, že Okresný súd Žilina postupoval nesprávne, ak rozhodol Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a to z dôvodu, že sa na taký postup súdu vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok podľa ust. § 274 CSP a ospravedlnenie neprítomnosti žalovanej strany na Pojednávaní poukazujúc na princíp ekonomiky konania je ospravedlniteľným dôvodom zmeškania Pojednávania.“
11. Žalovaný v odvolaní namietal, že by bolo vôbec vykonané dokazovanie, ktorým by bolo čokoľvek zo strany žalobcu preukázané, pretože okrem dostavenia sa na pojednávanie žalobca nepreukázal, ani že mu svedčí aktívna vecná legitimácia, pričom žalovaná strana vo svojom vyjadrení na túto skutočnosť zvlášť upozornila a poprela, že by ju žalobca vôbec preukázal. Rozsudkom pre zmeškanie bolo podľa žalovaného porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pričom potreba zrušiť napadnutý rozsudok pre zmeškanie jednoznačne prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. Namietal, že vydaním rozsudku pre zmeškanie okresný súd odňal žalovanému právo na spravodlivý súdny proces. Postup okresného súdu, keď po oboznámení sa s obsahom ospravedlnenia nepostupoval per analógiám (čl. 4 základných princípov CSP) podľa § 183 ods. 4 CSP a vôbec neupovedomil žalovanú stranu, že ospravedlnenie neakceptuje a že jej účasť je na pojednávaní potrebná a namiesto toho na pojednávaní rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, a to napriek tomu, že mal k dispozícií všetky potrebné podklady na meritórne rozhodnutie, čo žalovaný považoval za porušenie svojho ústavne chráneného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. V danom prípade sa žalovaný domáhal práva na súdnu ochranu prostredníctvom tohto podania. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie obsahom listín nachádzajúcich sa v listinnom súdnom spise ako aj obsahom elektronických dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom elektronickom spise vzťahujúcom sa k predmetnému sporovému konaniu a zrušiť napadnutý rozsudok pre zmeškanie.
12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. Žalovaným napadnutý rozsudok považoval za zákonný a dostatočne odôvodnený, nakoľko súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne poukazuje na § 274 CSP, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 11.10.2018 došlo zo strany žalobcu k návrhu, aby okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Predmetný návrh žalobcu bol súdom vyhodnotený za dôvodný, keďže právny zástupca žalovaného musel mať vedomosť o dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom ospravedlnení už pri doručení predvolania na termín pojednávania. Je však potrebné uviesť, že v danej veci bolo predvolanie na pojednávanie spolu s poučením doručené právnemu zástupcovi žalovaného v dostatočnom časovom predstihu (teda už dňa 13.08.2018), pričom jeho ospravedlnenie neúčasti, ako vyplýva aj zo súdneho spisu, bolo okresnému súdu zaslané až dňa 08.10.2018, t.j. len 3 dni pred dňom konania pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že právny zástupca žalovaného mal dostatok času doručiť okresnému súdu svoje ospravedlnenie už skôr a požiadať okresný súd o to, aby ho bezodkladne informoval o prípadnom neakceptovaní tohto ospravedlnenia. Žalovanému taktiež nebola nijakým spôsobom znemožnená účasť na predmetnom pojednávaní a tým ani možnosť procesnej obrany. Je teda povinnosťou právneho zástupcu žalovaného s odbornou starostlivosťou hájiť práva svojho klienta, a teda byť prítomný na pojednávaní resp. súdu predostrieť skutočnosti preukazujúce opodstatnenosť jeho neúčasti na pojednávaní. Hoci žalovaný doručil okresnému súdu ospravedlnenie svojej neúčasti, neurobil tak včas a dôvody v ňom uvedené nebolo možné považovať za vážne. Žalovaný ako dôvod svojej neúčasti uviedol iba hospodárnosť konania, ktorý však už ďalej nešpecifikoval. Žalobca poukázal na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení z 25.08.2011 sp.zn. 1Cdo 100/2011, podľa ktorého súd neposúdil právnym zástupcom uvádzaný dôvod hospodárnosti konania, ako vážnu okolnosť, pre ktorú sa strana sporu nemohla zúčastniť súdom nariadeného pojednávania. Dôvody uvedené v ospravedlnení musia predstavovať okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Nakoľko dané ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany žalovaného nebolo možné považovať za včasné, ani za dôvodné, tak okresný súd v zmysle § 274 CSP na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Tvrdenia žalovaného žalobca považoval v celom rozsahu za neopodstatnené.
13. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. „Žalovaný považuje Podanie za nezrozumiteľné a zmätočné v časti, kde žalobca vyjadruje svoj názor, že právny zástupca žalovaného musel mať vedomosť o dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom ospravedlnení už pri doručení predvolania na termín pojednávania a pokiaľ ich vtedy nemal, mal tieto dôvody v lehote do uskutočnenia pojednávania riadne preukázať. Žalovaný považoval za vyčerpávajúce svoje vyjadrenia k žalovanému nároku, preto žiadal o uskutočnenie pojednávania v neprítomnosti žalovanej strany. Žalovaný preto POPIERA tieto tvrdenia žalobcu a poukazuje na to, že zo súdneho spisu plynie, že súdu prvej inštancie riadne a včas doručil ospravedlnenie. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že ospravedlnenie svojej neúčasti neurobil včas, ani že dôvody v ňom uvedené nebolo možné považovať za vážne a keďže žalobca
vo svojom Podaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, tak žalovaný odkazuje na obsah svojho odvolania najmä v bodoch (3) až (11). metnom spore.“
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP a odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s § 356 písm. b) CSP, ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. Primárne krajský súd uvádza, že odvolaním žalovaného, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 23.11.2018 na č.l. 180 spisu (ďalej aj len „Odvolanie“) bol napadnutý rozsudok okresného súdu č.k. 18Cb/102/2018-172 zo dňa 11. októbra 2018, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V rámci poučenia rozsudku okresného súdu, vydaného pre zmeškanie žalovaného je uvedené, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Práve odvolaním žalovaného bolo namietané, že okresný súd nemal kumulatívne splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Vzhľadom k tomuto základnému odvolaciemu dôvodu žalovaného považoval krajský súd za potrebné opätovne aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
16. Z vyššie citovaného zákonného § 274 CSP vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom kumulatívne boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP.
17. Krajský súd podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.10.2018 mal za preukázané, že žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Po tomto návrhu žalobcu okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, dal priestor právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie, následne bol konštatovaný postup podľa § 181 ods. 2 CSP, bolo dané poučenie o zákonnej koncentrácii konania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a vyhlásenom uznesení o skončení dokazovania, bol verejne vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. Zákonná podmienka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bola preto splnená.
18. Krajský súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a to, keď sa žalovaný nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 11.10.2018, hoci bol riadne a včas predvolaný, keď právny zástupca žalovaného mal podľa doručenky na č.l. 135 rub spisu doručený termín pojednávania na deň 11.10.2018 dňa 9.8.2018 a súčasne v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré poučenie sa nachádza v predvolaní na č.l. 135 spisu.
19. Vo vzťahu k obsahu odvolania žalovaného a k jeho tvrdeniu, že „bol v priebehu konania aktívny“ (č.l. 184 spisu) odvolací súd uvádza, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne a včas doručený za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa krajského súdu v zmysle zákonného znenia § 274 CSP je preto možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa žalovaného na termín pojednávania. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania, vyplývajúcu z § 274 CSP o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so žalovaným tvrdenou aktivitou, teda že nebol v konaní pasívny. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP, t.j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia je, že sa
žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní. Nemožno preto akceptovať odvolací dôvod žalovaného v tom, že v konaní nebol pasívny, keďže žalovaným tvrdená aktivita sa viaže k § 273 CSP a nie k § 274 CSP, ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného o tvrdení, že nebol nečinný, poukazuje na rozdielnosť § 273, § 274 CSP, upravujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ustanovenie § 273 CSP je vnímané ako sankcia za absenciu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného pre štádium konania pred pojednávaním, t.j. rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj bez nariadenia pojednávania a § 274 CSP je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako sankcia za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď týmto spôsobom súd rozhoduje po nariadení pojednávania. Práve § 274 CSP mal viesť k tomu, aby zo strany žalovaného vo všeobecnosti sa nerobili obštrukcie pri prejednaní žalobného nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský súd dodáva, že z § 274 CSP nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak žalovaný v rámci podaného odporu, resp. vyjadrenia vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje procesné práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní.
20. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu, obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvádza, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Je potrebné prisvedčiť záverom okresného súdu v tom, že žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom uvádzaný dôvod hospodárnosti konania, t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania, nie je takou vážnou okolnosťou neúčasti právneho zástupcu žalovaného na nariadenom termíne pojednávania okresným súdom. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať na ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na nariadenom pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod, resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu konštatuje, že právny zástupca žalovaného takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní netvrdil a ani nepreukázal, keďže hospodárnosť konania nemá charakter vážnych okolností neúčasti na nariadenom pojednávaní.
21. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. 3Cdo 181/2008). Takýto ospravedlniteľný dôvod žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
22. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že okresný súd mal postupovať v zmysle Čl. 4 CSP v spojení s § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Je nepochybné, že z Čl. 4 CSP vyplýva analógia legis a analógia iuris, avšak zo znenia § 183 ods. 4 CSP jasne vyplýva, že je viazané na návrh o odročenie pojednávania. Len v prípade, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, z ktorého dôvodu nie je možné postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP. Okresný súd nemal povinnosť bezodkladne upovedomiť žalovaného (jeho právneho
zástupcu), že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 8.10.2018 (č.l. 155 spisu) k termínu pojednávania nariadeného na deň 11.10.2018 o 11,00 hod. uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť na tomto pojednávaní, a zároveň vyjadril súhlas s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, t.j. žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, s ktorým návrhom je len spojený postup súdu v zmysle § 183 ods. 4 CSP.
23. Vzhľadom k uvedenému, krajský súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 274 CSP na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu odmietol v zmysle § 386 písm. c) CSP, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s § 356 písm. b) CSP, ak odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné len v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo.
24. K správnosti svojho rozhodnutia krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/189/2017 zo dňa 27. februára 2018, osobitne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo/87/2018 zo dňa 22. novembra 2018. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 5Obdo/87/2018 poukazuje na § 274 CSP, ako aj na právne závery odvolacieho súdu, podľa ktorých „...Skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny, nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa ust. § 274 CSP rozhodujúca. Ako už odvolací súd uviedol, okrem splnenia podmienok v ust. § 274 CSP súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného len v prípade, že sú splnené procesné podmienky konania, ďalej by nerozhodoval rozsudkom pre zmeškanie v prípade, že tvrdenia v podaniach žalobcu by neumožňovali takýto rozsudok vyhlásiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na pojednávaní na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky podmienky zakotvené v ust. § 274 CSP“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí sp.zn. 5Obdo 87/2018 skonštatoval, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zhodnotil procesný postup súdu prvej inštancie, ako aj aplikáciu predpisov procesného práva, zaujal stanovisko k odvolacím námietkam, vysvetlil, prečo ich považuje za neopodstatnené, a preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol stotožniť s dovolacou námietkou žalovaného, že by odvolací súd neposúdil podmienky na vydanie kontumačného rozsudku podľa § 274 CSP normované jeho hypotézou, v dôsledku čoho mu malo byť nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Ak bolo odvolanie žalovaného odmietnuté, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, je takéto procesné zavinenie na odmietnutí odvolania za primeranej aplikácie § 256 ods. 1 CSP v spojení s Čl. 4 CSP v rovine úspechu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.