Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Odi-11-2019.pdf
PDF · 114.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Odi/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený Mgr. Erika Martišková, advokátka so sídlom 902 01 Pezinok, Dona Sandtnera 13, IČO: 42 421 927, proti žalovanému G. R., I.. XX. XX. XXXX, Z. XXX XX E., M. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ondrej Zachar - advokát, so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 1018/81, pracovisko 974 01 Banská Bystrica, Horná 65/A, IČO: 42 069 599, o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 09. 2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. g) a h) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 11. 2017 uzatvoril žalobca a žalovaný ako dlžník Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX /ďalej len „zmluva“/. Na základe zmluvy, žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 10.000 Eur. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05. 12. 2017 uznesenie pod sp. zn. 3OdK/519/2017, ktorým vyhlásil na majetok žalovaného konkurz a žalovaného oddlžil. Žalobca si uplatnil svoj nárok na neuhradenú pohľadávku z titulu zmluvy do konkurzného konania, pričom jeho pohľadávka bola v rámci rozvrhu výťažku uspokojená v sume 625,67 Eur. Žalobca sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Žalovaný dňa 21. 11. 2017 podpísal žiadosť o úver, v ktorej uviedol, že nemá žiadne mesačné splátky úverov. Okrem iného mal žalovaný v čase podanej žiadosti o úver a v čase uzavretia zmluvy záväzky, ktoré neuhrádzal, v dôsledku čoho muselo byť na neho vedené aspoň 1 exekučne konanie, aby splnil podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať úver dopytom do úverového registra. Podľa dát z EOS KSI nemal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy. Žalovaný deklaroval rodinný stav slobodný, žiadne vyživované dieťa. Príjem žiadateľa bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, pričom banka sa dopytovala na 110 % deklarovaného príjmu, podľa vtedy platných pravidiel bol príjem potvrdený a banka žiadateľovi akceptovala deklarovaný príjem vo výške 812 Eur. Rovnako napriek mesačnému deklarovanému príjmu vo výške 812 Eur neuhrádzal svoje záväzky, čím spôsobil ich predčasné zosplatnenie a navyšovanie vo forme trov exekučného konania. Je teda evidentné, že žalovaný v čase uzatvárania zmluvy vedel, že svoje záväzky plniť nebude, nakoľko už o necelý mesiac od podpisu zmluvy bol vyhlásený konkurz a žalovaný tak uviedol žalobcu do omylu svojim klamlivým
správaním, za účelom získať finančné prostriedky. Žalobca sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného aj z dôvodu, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť veriteľa. Žalovaný v čase uzatvárania zmluvy vedel, že svojim konaním poškodí veriteľa a svoj záväzok nesplní, nakoľko v konkurzom konaní nebude žalobca uspokojený, resp. vo veľmi malej miere. Žalobca zároveň navrhol súdu, aby prihliadal na osobu žalovaného prísnejšie v zmysle § 166g ods. 3 ZoKR z dôvodu, že žalovaný má osobitné životné skúsenosti, ktoré mu umožňovali posúdiť danú situáciu s väčšou odbornosťou.
3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 12. 2019 uviedol, že v čase keď preberal záväzok od žalobcu, nemal v úmysle svoj záväzok riešiť konkurzom a ani nebolo jeho úmyslom nijakým spôsobom poškodiť žalobcu. Práve naopak, jeho úmyslom bolo riadne splácať prevzatý záväzok. Pred uzavretím zmluvy žalovaný pracovníčku Poštovej banky vo Zvolene informoval o tom, že si podal návrh na vyhlásenie konkurzu a či v tomto smere nebude nejaký problém. Pracovníčka banky ho uistila, že predmetný úver si môže zobrať a problém s tým nebude. Keďže žalovaný bol utvrdený v tom, že podaný návrh na vyhlásenie konkurz nebude mať žiaden vplyv na prevzatý úver, mal za to, že úver bude riadne splácať. Po vyhlásení konkurzu, neboli z úverového účtu žalovaného sťahované žiadne splátky a taktiež mu neboli doručované žiadne výzvy na zaplatenie od žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v úmysle úver riadne splácať, bol sa informovať na pobočke Poštovej banky vo Zvolene, z akého dôvodu mu nie sú sťahované splátky úverov a že v prípade je v prospech žalobcu ochotný uhradiť zameškané splátky v hotovosti. Pracovníčka banky žalovanému uviedla, že v systéme neeviduje žiadne záväzky žalovaného. Žalovaný následne zistil, že je to možno kvôli vyhlásenému konkurzu na jeho majetok, čo mu pracovníčka banky potvrdila, avšak bližšie sa k tomu nevedela vyjadriť. Žalovaný v ďalšom uviedol, že má len základné vzdelanie a domnieval sa, že už dňom 20. 09. 2017, kedy mu bolo doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci o poskytnutej právnej pomoci v konaní od oddlžení, už prešiel osobným bankrotom a aj preto sa domnieval, že na predmetnú pohľadávku žalobcu sa konkurz nebude vzťahovať a túto bude riadne splácať. Žalovaný v ďalšom uviedol, že v čase keď preberal záväzok od žalobcu, nachádzal sa v bezvýchodiskovej situácii. Žalovaný v čase podania návrhu ako aj v súčasnej dobe žije v prenajatom byte so svojou chorou matkou. Matka žalovaného má niekoľko rokov trvajúce zdravotné problémy (srdcovocievne ochorenie), ktoré pretrvávajú dodnes a na ktoré užíva drahé lieky. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že matka žalovaného mala nízky príjem, nebola schopná sa sama o seba postarať a v čase keď žalovaný poberal predmetný úver od žalobcu, bola matka žalovaného v životnej tiesni. Nakoľko ani sám žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, tieto si bol nútený požičať, aby finančne vypomohol chorej matke. V opaku so žalobcom, žalovaný žiadal súd aby na skutočnosti ovplyvňujúce jeho poctivý zámer prihliadal miernejšie, nakoľko má len základné vzdelanie, nemá žiadne právne povedomie a taktiež nemá žiadne osobitné skúsenosti. Žalovaný má za to, že v danom prípade žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď so žalovaným napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že ide do osobného bankrotu, s ním uzatvoril úverovú zmluvu.
4. Podaním zo dňa 10. 01. 2020 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za účelové. Svoje tvrdenia ohľadom informácií uvedených v žiadosti o úver v článku 1.2, kde žalovaný uviedol, že nemá žiadne splátky úverov a pôžičiek nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný teda v žiadosti neuviedol pravdivé informácie týkajúce sa jeho záväzkov, z čoho vyplýva, že žalovaný mal jednoznačne v úmysle obohatiť sa na úkor žalobcu. Žalovaný teda vedome zamlčal svoje záväzky, čo mohlo ovplyvniť skúmanie jeho majetkových pomerov. Ako už žalobca uviedol v žalobnom návrhu, žalovaný podpísal žiadosť o úver, v ktorej uviedol, že nemá žiadne mesačné splátky úverov, hoci táto informácia nebola pravdivá. Žalovaný čerpal úver, pričom neuhradil žalobcovi ani jednu splátku. V dôsledku uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného a jeho poctivom zámere a plnení jeho záväzkov. Žalobca zároveň poukázal na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka, v zmysle, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.
5. Dňa 29. 01. 2020 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 10. 01. 2020 a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na
svoju obranu (§ 167 ods. 4 CSP). Žalovaný podaním zo dňa 12. 02. 2020 uviedol, že namieta skutočnosť, že mal žalobcu uviesť do omylu tým, že v žiadosti o úver mal uviesť nepravdivú informáciu ohľadne jeho záväzkov konkrétne v článku 1.2 zmluvy, že nemá žiadne mesačné splátky úverov a pôžičiek. Uvedené tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože žalovaný v čase podania žiadosti o úver skutočne nemal žiadne splátky úverov ani pôžičiek. Uvedené vyplýva zo samotnej žaloby, kde sám žalobca uviedol, že výdavky žalovaného boli overené dopytom do úverového registra. Taktiež podľa dát EOS KSI, nemal žalovaný v čase posudzovania žiadosti evidovaný žiadny spis. Aj zo zoznamu veriteľov ako prílohy priloženej k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že žalovaný nemal ako veriteľov bankové a nebankové subjekty. Je teda evidentné, že žalovaný sa nedopustil žiadneho klamlivého správania vo vzťahu k žalobcovi. Naopak žalobca mal vedomosť, že žalovaný si aktuálne rieši osobný bankrot a napriek tejto skutočnosti so žalovaným uzatvoril zmluvu.
6. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 24. 09. 2020 na ktorý sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, žalovaný a právny zástupca žalovaného riadne dostavili.
7. Z OV č. 238/2017 deň vydania 14. 12. 2017, mal súd za preukázané (§ 185 ods. 2 CSP), že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/519/2017 zo dňa 05. 12. 2017 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle § 166e ZoKR. Oznamom správcu konkurznej podstaty Mgr. Natálie Miľanovej zverejnenom v OV č. 28/2019 deň vydania 08. 02. 2019, bol zverejnený návrh konečného výťažku zo všeobecnej podstaty, kde výťažok získaný speňažením všeobecnej konkurznej podstaty predstavoval sumu 746,82 Eur a z tejto sumy bol vo výške 625,67 Eur uspokojený ako prihlásený veriteľ žalobca, pričom miera jeho uspokojenia predstavovala 6,20%. V OV č. 52/2019 deň vydania 14. 03. 2019 bol zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu výťažku a konkurz bol v zmysle § 167v ZoKR ukončený.
8. Zo zoznamu veriteľov žalovaného zo dňa 29. 11. 2017 (č.l. 102), ktorý bol ako dôkaz navrhnutý a vykonaný na súdnom pojednávaní vyplýva, že žalovaný mal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľov KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group; Krajské riaditeľstvo PZ Banská Bystrica; Mesto Zvolen; Mgr. Martin Kostka; Slovenská konsolidačná, a.s.; Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Wüstenrot poisťovňa, a.s. Na základe vykonaného dôkazu, teda súd zistil, že veriteľom žalovaného nebol žiadny bankový a ani nebankový subjekt.
9. Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 21. 11. 2017, mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý účelový úver na refinancovanie vo výške 10.000 Eur s mesačnou splátkou vo výške 182,83 Eur. Z článku 2.3 zmluvy vyplýva, že týmto úverom bol refinancovaný úver žalovaného voči žalobcovi „dobrá pôžička“ vo výške 4.926,36 Eur a zvyšná časť úveru bola poskytnutá žalovanému na čerpanie. Z žiadosti o spotrebiteľský úver žalovaného č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 11. 2017 súdu vyplýva, že v bode 1.2 je uvedené, že žalovaný nemá žiadne splátky úverov a pôžičiek a nie sú mu vykonávané žiadne zrážky. Z predloženej lustrácie žalovaného v registri EOS KSI, mal súd za preukázané, že voči žalovanému nie je vedené žiadne konanie a má uvedený stav „v poriadku“. Z lustrácie žalovaného v úverom registri bolo zistené, že žalovaný spláca aktuálne spotrebiteľský úver vo výške 5.000 Eur a jednalo sa o úver voči Poštovej banke, a.s. Existencia iných úverov nebola zistená.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 2 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
Podľa ustanovenia § 166f ods. 4 ZoKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná
vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
Podľa ustanovenia § 166g ods.4 ZoKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZoKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
10. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Žalobca v spore disponoval aktívnou legitimáciou, nakoľko preukázateľne je veriteľom žalovaného, ktorý bol dotknutý oddlžením, čo súdu preukázal Zmluvou o úvere zo dňa 21. 11. 2017 a výtlačkom z OV č. 28/2019 deň vydania 08. 02. 2019, v ktorom bol zverejnený návrh konečného výťažku zo všeobecnej podstaty, v rámci ktorého bol žalobca ako prihlásený a zistený veriteľ uspokojovaný v rozsahu 6,20%.
11. Súd konštatuje, že návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Žalovaný bol oddlžený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/519/2017 zo dňa 05. 12. 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 238/2017 dátum vydania 14. 12. 2017. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR, dňom 15. 12. 2017. Žaloba na zrušenie oddlženia dlžníka bola na súd podaná dňa 20. 09. 2019 (elektronická doručenka na č.l. 38 obsahu spisu). Šesťročná lehota na podanie žaloby začala plynúť od 15. 12. 2017 a uplynula by dňa 15. 12. 2023 to znamená, že súd môže skonštatovať, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby, pretože bola podaná do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.
12. Pri posudzovaní skutočností ovplyvňujúcich poctivý zámer u žalovaného súd postupoval miernejšie, nakoľko v spore mal za dokázané, že žalovaný dosiahol len základné vzdelanie a je osobou od ktorej súd nemôže spravodlivo požadovať právne povedomie ako by mal, napr. dlžník s vysokoškolským vzdelaním. Súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že má žalovaného posudzovať prísnejšie, pretože má osobitné životné skúsenosti, nakoľko žalobca túto svoju úvahu ničím neodôvodnil, a v čom majú spočívať osobitné životné skúsenosti žalovaného neuviedol, iba stroho konštatoval, že žalovaný ich má.
13. Žalobca videl nepoctivosť zámeru žalovaného v tom, že podľa jeho názoru z jeho správania sa možno usudzovať, že pri preberaní záväzku voči žalobcovi sa spoliehal na to, že tento záväzok bude riešiť konkurzom (§ 166g ods. 2 písm. g) ZoKR) a mal snahu poškodiť veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h) ZoKR), keď sa na jeho úkor obohatil a na záväzok mu nič nesplatil.
14. Súd považuje za nevyhnutné podotknúť, že právoplatné zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného má podľa § 166f ods. 2 ZoKR účinky voči všetkým, t.j. „erga omnes“. To znamená, že
zrušenie oddlženia nepredstavuje obnovu vymáhateľnosti len žalobcovej pohľadávky, ale aj ostatných pohľadávok veriteľov v rozsahu, v akom neboli uspokojené. Vzhľadom na opísané účinky zrušenia oddlženia, preto podaná žaloba a v nej opísaného skutkové okolnosti musia byť doložené takými dôkazmi, ktoré odôvodňujú postup súdu v zmysle § 166f ZoKR. Súd pri posudzovaní poctivého zámeru žalovaného, prihliada nielen na správanie, ktoré opísal žalobca, ale je povinný prihliadať na všetky okolnosti prípadu (napr. vzdelanie dlžníka, okolnosti, ktoré ho k určitému správaniu prinútili, dostatok poučenia zo strany Centra právnej pomoci, ale aj obozretnosť veriteľa).
15. Prvým dôvodom na zrušenie oddlženia žalovaného, bola tá skutočnosť, že ani nie mesiac pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, si žalovaný zobral od žalobcu úver vo výške 10.000 Eur, týmto konaním žalobcu uviedol do omylu a svojim klamlivým spôsobom vedel, že svojim konaním poškodí veriteľa a svoj záväzok nesplní, nakoľko v konkurznom konaní nebude žalobca uspokojený vôbec alebo len vo veľmi malej miere. Žalovaný sa na pojednávaní bránil tým, že samotná pracovníčka banky ho telefonicky kontaktovala za účelom ponuky nového úveru na refinancovanie predchádzajúceho úveru. Pracovníčku banky na stretnutí žalovaný informoval, že si rieši svoju situáciu osobným bankrotom, pričom bol ubezpečený, že predmetný úver si môže zobrať a že s tým nebude žiaden problém. Nakoľko mu neboli zo strany žalobcu vykonávané mesačné zrážky na splácanie úveru, žalovaný sa bol opätovne informovať na pobočke žalobcu a bol ochotný prípadné nedoplatky uhradiť v hotovosti. Pracovníčkou žalobcu mu bolo oznámené, že žiadnu pohľadávku voči žalovanému neevidujú a uvedené zrejme nastalo kvôli tomu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. O úver požiadal v ťažkej životnej situácii v snahe vypomôcť chorej matke s finančnými ťažkosťami. Žalovaný len so základným vzdelaním mal za to, že už v čase kedy mu bolo doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci o pridelení právnej pomoci na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, prešiel osobným bankrotom.
16. V konaní nebolo sporné, že v mesiaci august 2017 požiadal žalovaný Centrum právnej pomoci o pridelenie právnej pomoci v konaní o oddlženie konkurzom a za tým účelom vyplnil požadované formuláre. V septembri 2017 mu Centrum právnej pomoci pridelilo právnu pomoc a následne bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Dňa 15. 12. 2017 súd vyhlásil na majetok žalovaného konkurz a žalovaného oddlžil. Necelý mesiac pred vyhlásením konkurzu dňa 21. 11. 2017 uzatvorili žalobca a žalovaný Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 10.000 Eur. Nakoľko žalobca zistil, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, pohľadávku z úveru si prihlásil do konkurzu a bol uspokojený vo výške 625,15 Eur. Vo zvyšnom rozsahu sa pohľadávka žalobcu stala nevymáhateľnou (§ 166e ods. 2 ZoKR). Na základe opísaného skutkového stavu, teda žalobca tvrdil, že žalovaný sa pri preberaní záväzku spoliehal na to, že tento záväzok bude riešiť konkurzom. Po posúdení všetkých uvedených skutkových tvrdení, súd dospel k názoru, že konanie žalovaného v tomto prípade nemožno jednoznačne hodnotiť ako ľstivé, či dokonca zákerné s cieľom vymaniť od žalobcu finančné prostriedky na vlastné obohatenie sa a hlavne s motívom, dať sa následne oddlžiť a na pohľadávku žalobcu neuhradiť žiadnu splátku. Správanie žalovaného naopak vykazuje známky nevedomosti, aké dôsledky môže vyvolať jeho konanie. V konaní žalobca nepoprel tvrdenia žalovaného, že samotná pracovníčka žalobcu ho kontaktovala za účelom ponuky nového úveru. Rovnako neboli popreté skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalovaný žalobcu informoval o plánovanom oddlžení. To znamená, že žalobca prostredníctvom svojej zamestnankyne bol dostatočným spôsobom informovaný o aktuálnej situácii žalovaného a aj napriek týmto okolnostiam poskytol žalovanému úver, čím sa vystavil riziku, že jeho pohľadávka bude podliehať konkurzu v zmysle § 166a ZoKR a v neuspokojenom rozsahu sa stane nevymáhateľnou. Súd na pojednávaní zisťoval u žalobcu, či disponujú interným riadiacim aktom ako majú postupovať pracovníci v prípade ak zistia, že žiadateľ o úver je zároveň záujemcom o osobný bankrot a či je to dôvod na neposkytnutie úveru. Žalobca viedol, že aktuálne nemajú žiadne usmernenie, pretože tie vznikajú ako reakcia na určité situácie ktoré nastanú. V danom prípade, teda súd zhodnotil, že práve žalobca ako osoba odborne zdatná a dostatočne erudovaná nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď napriek faktu, že mal vedomosť od žalovaného o prebiehajúcom konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, poskytol žalovanému nemalý úver a ak sa sám vystavil riziku. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný je osobou len s ukončením základným vzdelaním, od ktorého nemožno spravodlivo požadovať, aby komplexne chápal inštitútu oddlženia. Súd zároveň vyjadruje úvahu nad tým, či bol žalovaný Centrom právnej pomoci dostatočným spôsobom poučený o možných dopadoch vyhlásenia konkurzu na jeho záväzky. Z praxe súdu ako aj z vyjadrení dlžníkov je súdu známe, že poučenia sú často formálne a dlžníci nevedia na aké záväzky sa oddlženie vzťahuje. Tento fakt len potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, ktorý si myslel pri doručení rozhodnutia Centra právnej pomoci o poskytnutí právnej pomoci pri oddlžení, že už týmto
momentom prešiel oddlžením. Neuvedomelé konanie žalovaného je podporené aj jeho konaním, keď sa informoval u žalovaného, prečo mu nie sú vykonávané zrážky na splácanie úveru a bol ochotný splátky uhradiť. Z uvedeného skutočne vyplýva nevedomosť žalovaného. Podľa názoru súdu, pokiaľ by mal žalovaný v úmysle „zbaviť sa“ záväzku voči žalobcovi, takéto kroky by neučinil.
17. S ohľadom na uvedené sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne bolo preukázané uvedomelé konanie žalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti predpokladané zákonom, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Žalobca vychádza z prísne formálneho výkladu ustanovenia § 166g ods. 2 ZoKR, ktoré je nielen v rozpore so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálnemu zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).
18. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca hodnotil správanie žalovaného ako nepoctivé, bol ten, že žalovaný v žiadosti o úver v článku 1.2 uviedol, že nemá žiadne splátky úverov a pôžičiek, čo nebola pravda, nakoľko na to, aby mohol žalovaný požiadať o vyhlásenie konkurzu na svoj majetok muselo byť voči jeho osobe vedené aspoň jedno exekučné konanie. Toto tvrdenie žalobcu sa javilo súdu ako zmätočné, nakoľko sám žalobca predtým ako poskytol žalovanému úver, vykonal dôkladnú lustráciu osoby žalovaného v úverovom registri a v registri EOS KSI, pričom na základe výstupov z týchto lustrácii, muselo byť žalovaného známe, že jediný úver, ktorý aktuálne žalovaný spláca je spotrebný úver voči žalobcovi, na ktorého refinancovanie si zobral nový úver a iné záväzky voči bankám a nebankovým subjektom nemá. Len tá skutočnosť, že na majetok žalovaného je vedené exekučné konanie, ešte nezakladá záver, že sa musí jednať nevyhnutne o exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý má základ v záväzku voči banke alebo nebankovému subjektu (§ 45 Exekučného poriadku). Súd v tejto súvislosti podotýka, že je práve povinnosťou žalobcu v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení zákonov, s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať žiadaný úver a za tým účelom okrem dopytu na spotrebiteľa uskutočniť aj preverenie spotrebiteľa v príslušných databázach. Súdu nie je zrejmé, na základe akej informácie dospel žalobca k presvedčeniu, že žalovaný uviedol nepravdivo, že nemá splátky úverov a pôžičiek. Jeho tvrdenia v žalobe sa zakladali len na predpokladoch o nesplácaní záväzkov a navyšovaní trov exekučného konania. Žalobca aj napriek tomu, že bol účastníkom konkurzného konania, nenahliadol do spisu, informácie uvedené v žalobe si neoveril a svoje skutkové tvrdenia tak nepodložil dôkaznými prostriedkami vo svoj prospech. Naopak žalovaný svoju procesnú obranu založil na skutočnostiach, že jeho bonitu overal sám žalobca, v žiadosti o úver neuviedol nič nepravdivo a skutočnosť, že medzi jeho veriteľmi neboli banky a nebankové subjekty preukázal zoznamom veriteľov. Na základe uvedeného, súd ani tento dôvod nevyhodnotil ako spôsobilý na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalovaný v žiadosti neuviedol nepravdivé informácie a tak sa svojim konaním nedopustil nepoctivého konania.
19. Na základe vyššie opísaných okolností prípadu, za použitie príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dospel súd k presvedčeniu, že žiadne zo žalobcom opísaných konaní nezakladajú dôvod na zrušenie oddlženia žalovaného.
Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP, poverený vyšší súdny úradník, voči rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.